Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-207-2023.pdf
PDF · 74.08 KB
Case nature
Subarea
34Csp/207/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 248,36 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca žalobou doručenou Mestskému súdu Košice dňa 2.11.2023 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 248,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 248,36 Eur odo dňa 24.6.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,92 Eur. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Pred prvým pojednávaním vo veci žalobca podaním zo dňa 14.5.2024 zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 18.3.2024 zaplatil sumu 398,06 Eur, ktorou došlo k uhradeniu istiny vo výške 248,36 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 248,36 Eur odo dňa 24.6.2022 do 18.3.2024 v sume 21,57 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,92 Eur, súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a čiastočnému uhradeniu trov právneho zastúpenia v sume 70,71 Eur. Žalobca žiadal súd prvej inštancie, aby konanie zastavil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% v zostávajúcej časti vyčíslených trov právneho zastúpenia.
3. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
8. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
13.1 Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. 13.2 Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. 13.3 Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. 13.4 Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
14. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
15. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.
16. Keďže žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný uhradil žalobcovi po začatí konania žalobou uplatnený peňažný nárok, súd uzavrel, že žalovaný procesne zodpovedá za zastavenie konania a v zmysle ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovanému vznikla povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Podľa tvrdenia žalobcu mu žalovaný už čiastočne náhradu trov konania uhradil, a táto skutočnosť bude zohľadnená v osobitnom uznesení o výške náhrady trov konania, ktoré bude vydané po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia o zastavení konania.
17. Na tomto mieste súd prvej inštancie dopĺňa, že o vrátení časti súdneho poplatku za žalobu žalobcovi rozhodne súd rovnako samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).