Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-29-2016.pdf
PDF · 148.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcov 1/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J., F. 9, 2/ X.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J., F. 9, 3/ K.. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J., F. 9 a 4/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J., S. 5, všetkých zastúpených JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD., advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Tr. SNP 42, proti žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 28.12.2015 takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 4. rade podali na tunajší súd dňa 11.03.2016 správnu žalobu, ktorou žiadali zrušiť rozhodnutie žalovanej zo dňa 28.12.2015 sp. zn. 2015RF4300000185/OLvC, ako aj rozhodnutie zo dňa 27.10.2015 rovnakej spisovej značky. Postup žalovaného pri ich vydávaní, ako aj samotné rozhodnutia žalobcovia považovali za nezákonné. V dôvodoch žaloby uviedli, že ich právnemu predchodcovi C. O., ktorý zomrel dňa 16.11.2015, bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, za ktorou vycestoval do zdravotníckeho zariadenia Inselspital - Universitätsspital v Berne vo Švajčiarsku, a to v súvislosti s ochorením glioblastom (malígny nádor mozgu). Počas jeho návratu na Slovensko, ešte na území Švajčiarskej konfederácie došlo k akútnemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré si vyžiadalo urgentné poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najbližšom zdravotníckom zariadení. Bol preto dňa 29.06.2015 prijatý v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne, kde jeho hospitalizácia trvala do 29.07.2015. Žalobcovia tvrdili, že zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá ich právnemu predchodcovi počas označenej hospitalizácie, nebola zdravotnou starostlivosťou, za ktorou pacient vycestoval do iného členského štátu, ale jednalo sa o potrebnú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s akútnym zhoršením jeho zdravotného stavu počas návratu do domovskej krajiny. Následne boli žalovanému dňa 25.09.2015 doručené dve žiadosti ich právneho predchodcu o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku. V poradí prvou žiadosťou žiadal o preplatenie nákladov, ktoré uhradil za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zdravotníckom zariadení Inselspital - Universitätsspital v Berne vo Švajčiarsku v období od 23.06.2015 do 29.06.2015 (v ďalšom texte aj: „prvá žiadosť“) a druhou žiadosťou žiadal o preplatenie nákladov, ktoré uhradil za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zdravotníckom zariadení v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne vo Švajčiarsku v období od 29.06.2015 do 29.07.2015 (ďalej aj: „druhá žiadosť“).
2. Žalobcovia v 1. až 4. rade v správnej žalobe ďalej uviedli, že žalovaný rozhodol o zamietnutí oboch označených žiadosti rozhodnutím zo dňa 27.10.2015 sp. zn. 2015RF4300000185/OLvC s uvedením
dôvodu: „Z priloženej zdravotníckej dokumentácie vyplynulo, že sa nejednalo o poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti, ale išlo o vycestovanie za poskytnutím zdravotnej starostlivosti bez súhlasu žalovaného.“ Žalobcovia tvrdili, že v dôvodoch tohto rozhodnutia je správnym iba záver žalovaného o vycestovaní právneho predchodcu žalobcov za poskytnutím zdravotnej starostlivosti v súvislosti s prvou žiadosťou. Ako nesprávny hodnotili záver žalovaného ohľadom zdravotnej starostlivosti poskytnutej ich právnemu predchodcovi v období od 29.06.2015 do 29.07.2015 v zdravotníckom zariadení v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne vo Švajčiarsku, pretože v tomto prípade nešlo o zdravotnú starostlivosť, za ktorou by pacient vycestoval (a takýto záver ani z dokumentácie priloženej k druhej žiadosti nevyplýval), ale sa jednalo o potrebnú zdravotnú starostlivosť podľa § 9b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z. z.. Ako nesprávnu žalobcovia hodnotili aj argumentáciu žalovaného, že: „ preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte EÚ (§ 9d ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z. z. sa vzťahuje len na členské štáty Európskej únie. Švajčiarska konfederácia nie je členský štát Európskej únie“, pretože druhou žiadosťou ich právny predchodca nežiadal o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa § 9d ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z. z., ale žiadal o preplatenie nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte v zmysle § 9b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z. z., pričom označený zákon rozlišuje pojmové spojenie „členský štát Európskej únie“ a pojem „členský štát“. Podľa názoru žalobcov v § 3 ods. 3 označeného zákona definovaný pojem „členský štát“ zahrňuje členské štáty Európskej únie, zmluvné štáty Dohody o európskom hospodárskom priestore a Švajčiarsku konfederáciu. Naviac aj samotná druhá žiadosť vo forme zákonom stanoveného formulára obsahuje vo svojom názve Švajčiarsko.
3. Po smrti poistenca žalovaného C. O., žalobcovia ako oprávnení zákonní dedičia podali dňa 27.11.2015 proti zamietavému rozhodnutiu žalovaného sp. zn. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 odvolanie, ktoré bolo odstúpené na rozhodnutie generálnemu riaditeľovi žalovaného. Žalovaný rozhodol dňa 28.12.2015 rozhodnutím sp. zn. 2015RF430000185/OLvC (doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.01.2016), ktorým potvrdil zamietavé rozhodnutie žalovaného a na odôvodnenie uviedol, že považuje rozhodnutie zo dňa 27.10.2015 za vecne správne, pretože z predložených dokladov vyhodnotil predmetnú zdravotnú starostlivosť ako zdravotnú starostlivosť, za poskytnutím ktorej poistenec vycestoval do Švajčiarska na základe vlastného rozhodnutia, a teda podľa žalovaného sa jednalo o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť podľa § 9d ods. 1 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.. V rozhodnutí podľa žalobcov však vôbec nerozlišoval medzi dvoma žiadosťami, pričom každá z nich sa vzťahovala k preplateniu nákladov inej zdravotnej starostlivosti. Zdravotné starostlivosti, ku ktorým sa žiadosti o preplatenie nákladov vzťahovali, posudzoval ako jedinú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný zdôraznil, že na jeho konanie pri vybavovaní žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti na základe žiadosti poistenca podľa § 10 zákona č. 580/2004 Z. z. sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) a jeho rozhodnutie zo dňa 27.10.2015 nie je rozhodnutím vydaným v procese správneho konania a odvolanie taktiež nie je možné považovať za odvolanie podľa správneho poriadku. Žalobcovia v správnej žalobe nesúhlasili ani s postupom žalovaného, ktorý im vyčítal, že v odvolaní nekonkretizovali ustanovenia, ktoré boli žalovaným porušené, a to napriek tomu, že v podanom odvolaní výslovne deklarovali pripravenosť doplniť odvolanie a tiež v súlade s konštantnou judikatúrou odkázali na § 19 ods. 3, § 33 ods. 2 správneho poriadku. V tej súvislosti podľa žalobcov nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že vo veci nebol povinný postupovať podľa príslušných ustanovení správneho poriadku (analogicky právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/20/2011 zo dňa 28.06.2012).
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2020 k správnej žalobe predovšetkým argumentoval, že žiadne ustanovenie zákona č. 580/2004 Z.z. a ani zákona č. 581/2004 Z.z. nezveruje žalovanému právomoc vydávať rozhodnutia v rámci posudzovania a vybavovania žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa § 9a, 9b a 9d, medzi ktoré patrili aj žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej ich poistencovi vo Švajčiarsku. Žalovaný preto v rámci posudzovania a vybavovania žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku nebol vecne a miestne príslušným správnym orgánom, a preto na jeho činnosť sa nevzťahovali ani príslušné ustanovenia správneho poriadku (v tej súvislosti sa odvolal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 10Sžso/20/2012). Z dôvodu absencie rozhodovacej právomoci o žiadostiach právneho predchodcu žalobcov považoval žalobcami označené rozhodnutie zo dňa 27.10.2015, ako aj následné rozhodnutie z 28.12.2015 iba za vyjadrenia, ktorými boli zamietnuté žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti vo Švajčiarsku. Z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v jeho vyjadrení preto navrhol, aby súd žalobu proti vyjadreniu žalovaného
č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 odmietol a žalobu proti vyjadreniu žalovaného č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 28.12.2015 zamietol, resp. žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Košiciach na rozhodovanie v tejto veci, a to vzhľadom na sídlo žalovaného (Panónska cesta 2, Bratislava
- mestská časť Petržalka).
5. Vo vyjadrení žalovaný ďalej argumentoval, že ust. § 77a zákona č. 581/2004 Z.z., ktorými žalobcovia dôvodili aplikáciu správneho poriadku na posudzovanie a vybavovanie žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku, upravuje osobitné konanie spočívajúce v uplatňovaní pohľadávok zdravotnej poisťovne na poistnom, ktoré vznikli z verejného zdravotného poistenia. O týchto pohľadávkach rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v konaní, v ktorom sa aplikuje aj právny režim správneho poriadku. Posudzovanie a vybavovanie žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku, však nebolo konaním o pohľadávke zdravotnej poisťovne na poistnom, preto sa na posudzovanie a vybavovanie takejto žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku ust. § 77a zákona č. 581/2004 Z.z., a tým ani príslušné ustanovenia správneho poriadku nevzťahovali. Podľa názoru žalovaného žalobcovia ust. § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. nesprávne interpretovali v tom, že nezohľadnili týmto ustanovením vymedzený predmet konania (pohľadávky poisťovne na poistnom) a výlučnú vecnú príslušnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z uvedených dôvodov, vzhľadom k absencii rozhodovacej právomoci žalovaného, jeho vyjadrenie č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015, ktorým žalobcovi zamietol žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku, nemalo povahu, náležitosti a účinky prvostupňového rozhodnutia vydaného v zmysle správneho poriadku. Odvolanie žalobcov zo dňa 26.11.2015, ktoré smerovalo voči tomuto vyjadreniu, podľa názoru žalovaného nebolo v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. zákonom prípustné, a preto nevyvolalo žiadne právne účinky vo vzťahu k vyjadreniu zo dňa 27.10.2015, plynutiu lehôt a vstupu do práv poistenca. Rovnako ani vyjadrenie žalovaného č. 2015FR4300000185/ OLvC zo dňa 28.12.2015, ktorým žalovaný odpovedal na odvolanie žalobcov zo dňa 26.11.2015 nemalo povahu, náležitosti a účinky druhostupňového rozhodnutia vydaného v zmysle správneho poriadku, a preto nevyvolávalo právne účinky druhostupňového rozhodnutia vo vzťahu k vyjadreniu č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015. Na uvedenom skutkovom a právnom základe podľa názoru žalovaného bolo preukázané, že vyjadrenie č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 a vyjadrenie č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 28.12.2015 boli výsledkom dvoch samostatných administratívnych konaní.
6. Ďalej žalovaný uviedol, že účastníkom administratívneho konania o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku bol právny predchodca žalobcov C. O., a nie samotní žalobcovia v 1. až 4. rade. Keďže títo neboli účastníkmi administratívneho konania o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku, nie sú ani aktívne žalobne legitimovaní na podanie žaloby voči vyjadreniu žalovaného č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015. Podľa názoru žalovaného tak u žalobcov absentuje aktívna žalobná legitimácia, následkom čoho je potrebné žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku odmietnuť. Vo vzťahu k včasnosti podanej správnej žaloby zároveň argumentoval, že žalobcovia preukázateľne disponovali vyjadrením žalovaného č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 najneskôr dňa 24.11.2015, t.j. deň podpisu plnej moci, ktorou splnomocnili právneho zástupcu na zastupovanie vo veci vedenej žalovaným pod č. 2015RF4300000185/OLvC. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 11.03.2016, preto žalovaný mal za to, že žalobcovia nepodali žalobu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia vyjadrenia č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015, proti ktorému smeruje. Neskoré podanie žaloby voči vyjadreniu zo dňa 27.10.2015 nemožno podľa žalovaného odpustiť, preto navrhol žalobu voči vyjadreniu zo dňa 27.10.2015 odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku.
7. K samotnej vecnej stránke preskúmania záverov vyplývajúcich z jeho vyjadrení žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcov: „Počas návratu poistenca do Slovenskej republiky však na území Švajčiarskej konfederácie došlo k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré vyžadovalo urgentné poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi v najbližšom zdravotníckom zariadení. Pacient tak bol 29.06.2015 prijatý v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne vo Švajčiarsku, kde bol hospitalizovaný až do 29.07.2015“ považoval žalovaný za vyvrátené obsahom a termínmi vykázanej zdravotnej starostlivosti, ktorá mu bola poskytnutá v tomto zdravotníckom zariadení. Poistenec bol na Hirslanden klinik prijatý dňa 29.06.2015 (pondelok), avšak prvá zdravotná starostlivosť (okrem niekoľkých vizít), bola poistencovi poskytnutá až
02.07.2015 (MRI a infúzia). Na uvedenom skutkovom základe preto žalovaný uzavrel, že u poistenca nedošlo k akútnemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by znemožňovalo poistencovi návrat na Slovensko, a ktoré by vyžadovalo urgentné (neodkladné) poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najbližšom zdravotníckom zariadení. Ďalej uviedol, že z obsahu zdravotnej správy z Inselspital - Universitätsspital v Berne vyhotovenej dňa 24.06.2015 vyplynulo, že poistenec bol dňa 29.06.2015 prepustený z nemocnice za účelom transportu do Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že sa poistenec vracal do Slovenskej republiky, predstavovala očakávaná dĺžka jeho pobytu vo Švajčiarsku najviac niekoľko hodín, ktoré boli potrebné na vycestovanie zo Švajčiarska. Zdravotná starostlivosť, ktorá bola (okrem niekoľkých vizít) reálne poskytovaná poistencovi v Hirslanden klinik od 02.07.2015, nespĺňa vzhľadom k očakávanej dĺžke pobytu (niekoľko hodín) znaky potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a čl. 19 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004. Súčasne zdravotná správa z Hirslanden klinik zo dňa 13.07.2015 preukazuje skutočný dôvod hospitalizácie pacienta v období od 29.06.2015 do 29.07.2015, ktorý prišiel na Hirslanden klinik s novými zdravotnými výsledkami, ktoré vyhodnotil Prof. Dolec, pričom poistencovi ponúkol operačný zákrok. Z uvedeného dôvodu bol preto aj poistenec dňa 29.06.2015 na tejto klinike hospitalizovaný. Z obsahu predloženej dokumentácie naviac nevyplynulo, aby sa poistenec preukázal v Hirslanden klinik európskym preukazom zdravotného poistenia, ktorým sa podľa § 9b ods. 6 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z. z. preukazuje nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. Z uvedeného podľa názoru žalovaného bolo preukázané, že zdravotná starostlivosť poskytnutá právnemu predchodcovi žalobcu v období od 29.06.2015 do 29.07.2015 v zdravotníckom zariadení v Hirslanden klinik nespĺňa znaky potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., a čl. 19 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004, preto dôvodne nepovažoval zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v uvedenom období za potrebnú zdravotnú starostlivosť, ale za poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine, na ktorej poskytnutie bol potrebný predchádzajúci súhlas žalovaného.
8. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že zákon č. 580/2004 Z. z. vymedzuje v § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1 výlučný, osobný rozsah verejného zdravotného poistenia, pričom verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou poistenca. Mal za to, že právo poistenca požiadať v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. žalovaného o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku zaniklo smrťou poistenca, pretože zo žiadneho z ustanovení tohto zákona, ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že by procesná legitimácia (spočívajúca v podaní novej, resp. doplnení už podanej žiadosti) prechádzala na dedičov alebo iné oprávnené osoby. V tej súvislosti poukázal aj na právne názory vyplývajúce zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2016 sp. zn. Snj 39/2014, kde bol vyslovený právny názor: „Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že dedičia sú právnymi nástupcami poistenca ako subjektu verejného zdravotného poistenia.“
9. Žalovaný v závere vyjadrenia svoju argumentáciu zhrnul nasledovne: „Odvolanie žalobcov zo dňa 26.11.2015, ktoré smerovalo voči vyjadreniu č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 (ďalej len „odvolanie“), považuje žalovaný za snahu, ktorou sa žalobcovia snažili zmeniť zákonom č. 580/2004 vymedzený, výlučný, osobný rozsah verejného zdravotného poistenia tým, že sa ho snažili rozšíriť na dedičov. Vzhľadom k tomu, že: • žalovaný nebol v zmysle zákona č. 580/2004 ani v zmysle zákona č. 581/2004 oprávnený rozhodovať o preplatení nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku v zmysle zákona č. 71/1967, • zákon č. 580/2004 nepripúšťa odvolanie voči vyjadreniu č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 vo veci preplatenia nákladov zdravotnej starostlivosti, • žalobcovia neboli účastníkom administratívneho konania, ktoré bolo ukončené vyjadrením č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015, má žalovaný za to, že podaním odvolania nedošlo k pokračovaniu administratívneho konania, ktoré bolo ukončené vyjadrením č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015. Vyjadrenie č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 28.12.2015 bolo vydané v rámci samostatného administratívneho konania. Žalovaný vo vyjadrení č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 28.12.2015 poukázal na to, že na konanie zdravotnej poisťovne pri vybavovaní žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti na základe žiadosti poistenca, ktorú poistenec podáva podľa § 10 zákona č. 580/2004, sa nevzťahuje zákon č. 71/1967. Súčasne žalovaný poukázal na neúčinnosť (nulitnosť) odvolania. Žalovaný vo vyjadrení č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 28.12.2015 ďalej uviedol, že vyjadrenie č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 je vecne správne a že zamietnutie vecných dávok (poskytnutej zdravotnej starostlivosti) bolo v súlade s platnou právnou úpravou.
Vzhľadom k absencii rozhodovacej právomoci žalovaného, vyjadrenie č. 2015RF4300000185/ OLvC zo dňa 28.12.2015 a vyjadrenie č. 2015RF4300000185/ OLvC zo dňa 28.12.2015 nemali povahu, náležitosti a účinky rozhodnutia vydaného zmysle zákona č. 71/1967. Žalobcami vytýkanú nezákonnosť vyjadrení a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu (nedodržanie ustanovení zákona č. 71/1967), považuje žalobca za neopodstatnenú, vyvrátenú rozsudkom sp. zn. 10Sžso/20/2012, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že žalovaný pri posudzovaní a vybavovaní žiadostí o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti v cudzine nemôže rozhodovať v režime zákona č. 71/1967.“
10. Žalobcovia v 1. až 4. rade v replike zo dňa 14.09.2020 k vyjadreniu žalovaného predovšetkým nesúhlasili s námietkou žalovaného o miestnej príslušnosti Krajského súdu v Košiciach na rozhodovanie o podanej správnej žalobe, keď zdôraznili, že žaloba bola podaná dňa 11.03.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ust. § 246a ods. 1 O.s.p. stanovoval, že ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa. Uvedené podľa žalobcov v 1. až 4. rade zostáva v platnosti aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku (zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016), ktorý v ust. § 491 ods. 2 SSP zachováva právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Žalobcovia poukázali aj na procesnoprávnu zásadu perpetuatio fori (trvanie príslušnosti), ktorú je potrebné aplikovať aj v preskúmavanej veci. V replike ďalej vyjadrili nesúhlas s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej žalovaný pri rozhodovaní o druhej žiadosti nebol príslušným správnym orgánom, a podľa ktorej sa na žalovaného pri rozhodovaní o tejto druhej žiadosti a pri rozhodovaní o odvolaní podanom proti zamietavému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.10.2015 nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Zdôraznili, že postavenie žalovaného ako správneho orgánu a povinnosť aplikácie správneho poriadku na jeho rozhodovanie o druhej žiadosti a o odvolaní podanom proti zamietavému rozhodnutiu zo dňa 27.10.2015 vyplýva z § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a zároveň § 1 ods. 1, 2 správneho poriadku. Z ust. § 1 a § 10 zákona č. 580/2004 Z. z. je zároveň zrejmé, že práve žalovanému zákon zveril rozhodovanie o žiadosti o preplatenie nákladov, teda o právach a právom chránených záujmov fyzických osôb v oblasti verejnej správy, súčasťou ktorej je aj vykonávanie verejného zdravotného poistenia ako činnosti vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Vyslovili názor, že na predmetnú vec nemožno aplikovať ani žalovaným označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s údajnou sp. zn. 10Sžso/20/2012, z ktorého žalovaný citoval vo vyjadrení k žalobe, pretože uvedené rozhodnutie nie je obsiahnuté v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a ani v právnom informačnom systéme ASPI, nemožno ho dohľadať ani prostredníctvom vyhľadávača rozhodnutí na stránke Najvyššieho súdu, preto žalobcovia dôvodne usudzujú, že žalovaným citovaná judikatúra neexistuje, resp. jej nepreukázaním došlo k vylúčeniu možnosti žalobcov sa s takouto údajnou judikatúrou oboznámiť ako celkom, a tým sa k nej riadne vyjadriť a efektívne sa brániť jej aplikácii na predmetnú vec. Žalobcovia nesúhlasili ani s argumentáciou žalovaného z písomného vyjadrenia, že žalobcovia neboli účastníkmi konania o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti, a teda u žalobcu absentuje aktívna žalobná legitimácia. Poukázali na to, že vstúpili do konania o preplatenie nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti, ktoré viedol žalovaný na základe druhej žiadosti ako univerzálni sukcesori poistenca. Aj keď takúto otázku zákon č. 540/2004 Z. z. a ani správny poriadok výslovne neriešia, takýto záver je možné odvodiť analogicky, napr. z § 107 ods. 3 O.s.p. účinného v rozhodnom čase. Uvedený záver možno odôvodniť aj výkladom časti § 14 ods. 1 správneho poriadku, pretože rozhodovaním žalovaného mohli a boli dotknuté majetkové práva žalobcov, do ktorých vstúpili okamihom smrti poistenca.
11. K námietke o údajnom podaní žaloby po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie žalobcovia zdôraznili, že predmetná žaloba bola podaná proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.12.2015 sp. zn. 2015RF430000185/OLvC, ktoré bolo žalobcom doručené dňa 13.01.2016. Z uvedeného, ako aj zo samotného dátumu podania žaloby dňa 11.03.2016 je nesporným, že žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa v tom čase účinného § 250b ods. 1 O.s.p.. K samotnej vecnej stránke danej veci žalobcovia v 1. až 4. rade považovali za špekulatívne a nesprávne tvrdenia žalovaného rozporujúce takú zmenu zdravotného stavu ich právneho predchodcu, ktorá si počas jeho návratu na Slovensko vyžiadala hospitalizáciu v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne vo Švajčiarsku. Nesúhlasili s tvrdením, že okrem niekoľkých vizít bola ich právnemu predchodcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť až 02.07.2015. O opaku takéhoto tvrdenia svedčí zoznam poskytnutých úkonov a podaných liekov nachádzajúcich sa v spise, z ktorého je zrejmé, že už dňa 29.06.2015 bola poistencovi poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, okrem iného zahrňujúca aj podanie viacerých medikamentov. Pritom
tabletky N., ktoré boli podané už dňa 29.06.2015 v označenej klinike, obsahujú účinnú zložku, ktorá znižuje nekontrolovateľný prenos elektrických signálov v nervových bunkách v mozgu, čo znižuje nadmerné reakcie, kŕče a poruchy vedomia. Zároveň bol podaný liek F., ktorý sa používa k liečbe akútneho bronchospazmu a liek F. pri profylaxii u pacientov s významne zvýšeným rizikom žilového tromboembolizmu, ktorí sú dočasne pripútaní na lôžko v dôsledku náhle vzniknutého ochorenia, ako napr. srdcovej nedostatočnosti, prípadne dychovej nedostatočnosti. Ďalej uviedli, že zdravotná správa z Inselspital - Universitätsspital v Berne vyhotovená dňa 24.06.2015, na ktorú poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2020, v snahe vyvrátiť, že zdravotná starostlivosť poskytnutá ich právnemu predchodcovi v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne vo Švajčiarsku bola potrebnou zdravotnou starostlivosťou, nie je rozhodná pre také posúdenie, pretože táto zdravotná správa predchádza dňu 29.06.2015, v ktorom počas návratu poistenca na Slovensko nastala akútna zmena jeho zdravotného stavu vyžadujúca si potrebnú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný tak pri svojich tvrdeniach a záveroch v jeho vyjadrení zo dňa 05.06.2020 ignoruje medikamentóznu liečbu aplikovanú dňa 29.06.2015. Zároveň namietali, že tvrdenie žalovaného v jeho vyjadrení, že vzhľadom k tomu, že sa poistenec vracal do Slovenskej republiky, predstavovala očakávaná dĺžka jeho pobytu v Švajčiarsku niekoľko hodín, ktoré boli potrebné na vycestovanie do domovskej krajiny, a preto údajne nespĺňa vzhľadom k očakávanej dĺžke pobytu (niekoľko hodín) znaky potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa § 9b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a čl. 19 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z. z. je nesprávna a odporuje princípom právneho štátu, je v rozpore s požiadavkou humanity a odporuje aj právam poistenca na život a zdravie. Požiadavka žalovaného, aby poistenec pokračoval v návrate na Slovensko, keď sa počas jeho návratu u neho prejavili akútne respiračné problémy ako vedľajší prejav jeho primárnej diagnózy, je tak zavrhnutiahodnou a v rozpore s právom Slovenskej republiky.
12. Žalobcovia v 1. až 4. rade logickým výkladom § 9b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. a čl. 19 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a minori ad maius dospeli k záveru, že keď je potrebnou starostlivosťou taká starostlivosť, ktorú si vyžaduje zdravotný stav pacienta, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu do Slovenskej republiky vrátiť skôr, ako pôvodne zamýšľal a poskytne sa mu s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca v inom členskom štáte, potom je nepochybne potrebnou zdravotnou starostlivosťou aj taká starostlivosť, ktorú si vyžiadal počas návratu na Slovensko, ale zhoršený zdravotný stav pacienta, ktorý ho ohrozoval na živote, a vzhľadom na ktorý by ďalšie pokračovanie v ceste do domovskej krajiny bolo neakceptovateľným rizikom v rozpore s právom poistenca na ochranu pred ďalším zhoršením zdravotného stavu a aj v rozpore s jeho právom na život, a ktorý tak vylučoval pokračovanie poistenca v návrate podľa jeho pôvodného zámeru. V nadväznosti na akútnu zmenu zdravotného stavu počas jeho návratu do domovskej krajiny, ktorá vylúčila pokračovanie v návrate, nemožno ani uvažovať o pôvodne očakávanej dĺžke pobytu poistenca, ktorá po vzniku akútneho stavu závisela už od nových okolností. Naviac podľa žalobcov podľa § 9b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár, a nie svojvôľa žalovaného. Zdravotná starostlivosť ich právnemu predchodcovi bola poskytnutá v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne vo Švajčiarsku v dôsledku akútneho zhoršenia zdravotného stavu počas návratu na Slovensko, preto je potrebné ju považovať za potrebnú zdravotnú starostlivosť, v opačnom prípade by bol poistenec prepustený bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Táto zdravotná starostlivosť tak nebola zdravotnou starostlivosťou, za ktorou by poistenec vycestoval do zahraničia, jednalo sa o potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá vzhľadom k akútnej zmene (zhoršeniu) jeho zdravotného stavu, ktorá nastala počas cesty do domovskej krajiny.
13. Žalobcovia ďalej v replike namietali, že skutočnosť, či sa poistenec preukázal alebo nepreukázal v Hirslanden klinik európskym preukazom zdravotného poistenia je relevantná len vo vzťahu poistenca k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, nie však vo vzťahu poistenca alebo jeho univerzálnych sukcesorov voči zdravotnej poisťovni pri nároku na refundáciu poistencom uhradených nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti. Poukázali na § 9b ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého ak poistenec nepredloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte európsky preukaz, náhradný certifikát alebo nárokový doklad podľa ods. 5 a 7 a uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie týchto nákladov na základe žiadosti podľa § 10.
14. V závere repliky žalobcovia v 1. až 4. rade zdôraznili, že v danej veci sa jedná o rozhodovanie o odvolaní podaného proti rozhodnutiu vydanému vo veci nároku na refundáciu poistencom uhradených
nákladov na potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá poistencovi v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne vo Švajčiarsku. Takéto rozhodovanie je upravené práve v § 10 zákona č. 580/2004 Z. z. a spadá nepochybne do oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by nárok na refundáciu nákladov zanikol smrťou poistenca, pričom sa jedná o majetkové, a nie o osobnostné právo, spočívajúce v nároku na náhradu toho, čo bolo vynaložené zo súkromných prostriedkov namiesto subjektu hospodáriaceho s verejnými prostriedkami a tak nedôvodne na úkor poistenca a jeho univerzálnych sukcesorov ušetrené na verejných prostriedkoch. O takejto refundácii rozhoduje subjekt, ktorému takéto rozhodovanie bolo zverené zákonom a jeho rozhodnutím tak môžu byť dotknuté práva alebo právom chránené záujmy univerzálnych sukcesorov. Žalobcovia v 1. až 4. rade ako oprávnené osoby následkom univerzálnej sukcesie nastúpili do práv poistenca a stali sa tak účastníkmi takéhoto konania, v opačnom prípade by v rozpore s princípmi právneho štátu došlo k vylúčeniu možnosti univerzálnych sukcesorov, zvrátiť rozhodnutie žalovaného učinené v konaní o žiadosti poistenca na preplatenie nákladov zaplatených za potrebnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá.
15. Žalovaný v duplike zo dňa 25.09.2020 trval na argumentácií z písomného vyjadrenia k správnej žalobe vo vzťahu k procesným okolnostiam danej veci a vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov v 1. až 4. rade, že ich právny predchodca vzhľadom na akútne zhoršenie zdravotného stavu vyžadoval urgentné poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v najbližšom zdravotníckom zariadení, uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že medikamentózna liečba, na ktorú poukázali žalobcovia spĺňa znaky neodkladnej zdravotnej starostlivosti podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004, pretože ich právny predchodca užíval liek F. a liek F., ktorý je ekvivalent lieku F., ešte skôr ako vycestoval za poskytnutím zdravotnej starostlivosti do Švajčiarska vrátane pobytu v Inselspital - Universitätsspital v Berne. Žalovaný naďalej popieral, aby u poistenca došlo počas jeho návratu na Slovensko k akútnej zmene zdravotného stavu, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by právnemu predchodcovi žalobcov v Hirslanden klinik St. Anna v Luzerne bola poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. z dôvodu akútnej zmeny zdravotného stavu a zdravotné správy z tejto kliniky ani nepotvrdzujú, že by Hirslanden klinik považovala poskytnutú zdravotnú starostlivosť za neodkladnú. Zároveň, ak by táto klinika považovala výkony za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, úhradu by nepožadovala od poistenca, ale na základe čl. 26 ods. 3 Nariadenia č. 987/2009 a príslušných formulárov platných v rámci Európskej únie by žiadala úhradu zdravotnej poisťovne. Žalovaný preto trval na tom, že zdravotná starostlivosť poskytnutá právnemu predchodcovi žalobcov v období od 29.06.2015 do 29.07.2015 v označenom zdravotníckom zariadení nespĺňala znaky neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Skutočným dôvodom hospitalizácie poistenca v Hirslanden klinik v uvedenom období podľa žalovaného preukazuje zdravotná správa z tejto kliniky zo dňa 13.07.2015, v ktorej je uvedené (preklad žalovaného): „Poistenec prišiel na Hirslanden klinik s novými zdravotnými výsledkami, ktoré vyhodnotil Prof. A., pričom poistencovi ponúkol operačný zákrok. Z uvedeného dôvodu bol poistenec dňa 29.06.2015 hospitalizovaný na Hirslanden klinik.“ Túto skutočnosť žalobcovia v rámci vyjadrenia nepopreli, preto ju žalovaný považoval za nespornú. Hospitalizácia právneho predchodcu žalobcu v období od 29.06.2015 do 29.07.2015 v zdravotníckom zariadení v Hirslanden klinik podľa žalovaného tak nebola neodkladnou zdravotnou starostlivosťou (§ 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ale zdravotnou starostlivosťou, na poskytnutie ktorej bol potrebný predchádzajúci súhlas žalovaného.
16. Duplika žalovaného bola doručená zástupcovi žalobcov na vedomie dňa 17.02.2021.
17. Správny súd konštatuje, že správna žaloba bola súdu doručená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 162/2005 Z. z. - Správneho súdneho poriadku (SSP) dňa 11.03.2016, správny súd preto po nadobudnutí jeho účinnosti v súlade s ust. § 491 ods. 1 SSP v tejto veci po 01.07.2016 pokračoval v procesnom režime SSP. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu žalovaného, bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok upravených v ust. § 105 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/, § 202 ods. 2, § 107 ods. 2 SSP) dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu žalobcu procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
18. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci (v súlade so žalobcami špecifikovaným žalobným návrhom) je list žalovaného zo dňa 28.12.2015 č.: 2015RF4300000185/OLvC označený ako : „Odvolanie poistenca a oprávnených dedičov proti rozhodnutiu o zamietnutí preplatenia nákladov poistenca vynaložených na zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá v Švajčiarsku - odpoveď.“
Z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný týmto listom reagoval na list žalobcov v 1. až 4. rade zo dňa 27.11.2015, ktorým sa odvolali voči zamietavému stanovisku žalovaného k úhrade nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť p. C. O. na základe jeho žiadosti zo dňa 25.09.2015. Žalovaný vyhodnotil predmetnú zdravotnú starostlivosť ako zdravotnú starostlivosť, za poskytnutím ktorej p. O. vycestoval do Švajčiarska na základe vlastného rozhodnutia, teda išlo o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Žiadosť bola zamietnutá listom č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 27.10.2015 s poukazom na § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 28.12.2015 ďalej vyplýva, že podľa názoru právneho odboru žalovaného je list žalovaného zo dňa 27.10.2015 vecne správny, t.j. zamietnutie úhrady vecných dávok (poskytnutej zdravotnej starostlivosti) je v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný ďalej v liste z 28.12.2015 konštatoval, že na konanie zdravotnej poisťovne pri vybavovaní žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti na základe žiadosti poistenca, ktorú poistenec podáva podľa § 10 zákona č. 580/2004 Z. z. sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a preto ani list žalovaného označený ako „Vecné dávky EÚ Švajčiarska konfederácia - zamietnutie“ nie je rozhodnutie vydané v procese správneho konania, a preto odvolanie žalobcov zo dňa 26.11.2015 nie je možné považovať za odvolanie podľa správneho poriadku. Zároveň z obsahu listu vyplýva, že žalobcovia v predmetnom podaní namietajú rozpor s právnou úpravou Slovenskej republiky, legislatívou Európskej únie, ako aj medzinárodnými zmluvami uzatvorenými medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskom, nekonkretizuje však ustanovenia (ani medzinárodnú zmluvu), ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa porušila, preto sa k tejto časti žalovaný nevyjadril. V závere listu uviedol, že Slovenská republika a Švajčiarska konfederácia uzatvorili zmluvu o sociálnom poistení č. 278/1988 Z. z., predmetom ktorej nie je vecná dávka - zdravotná starostlivosť, ale jej predmetom sú vecné dávky dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia Slovenskej republiky a starobného poistenia, poistenia pozostalých, invalidného poistenia, nemocenského poistenia Švajčiarskej konfederácie, ktoré sú taxatívne vymedzené v zmluve.
19. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalovaný rozhodol o žiadosti právneho predchodcu žalobcov p. C. O. o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej vo Švajčiarsku vo vzťahu k hospitalizácii od 23.06.2015 do 29.06.2015 v Inselspital Universitätspital Bern (úhrada 19.828,20 CHF), hospitalizácii od 29.06.2015 do 29.07.2015 v Hirslanden klinik St. Anna (úhrada 106.870,70 CHF) a náhrad dopravy na letisko (úhrada 650 CHF), za charterový let lietadlom (úhrada 10.250 CHF), záchranná služba Košice (úhrada 304,19 EUR) a lieky (úhrada 1.245,65 CHF), tak, že túto žiadosť zamietol. Konštatoval, že pri pobyte v inom členskom štáte Európskej únii má poistenec žalovaného nárok na poskytnutie potrebných vecných dávok zdravotnej starostlivosti poskytovanej a uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré platia v príslušnom štáte Európskej únie. Potrebná zdravotná starostlivosť berie do úvahy povahu dávok a očakávanú dĺžku pobytu v inom členskom štáte. Ide o zdravotnú starostlivosť, ktorú si vyžaduje aktuálny zdravotný stav osoby, ktorá sa poskytuje v štáte pobytu, aby osoba nemusela prerušiť kvôli potrebnej zdravotnej starostlivosti svoj pobyt v danom členskom štáte skôr, ako pôvodne zamýšľala. Potrebná zdravotná starostlivosť je taká, ktorá sa stane pri pobyte v inom členskom štáte z lekárskeho hľadiska potrebná. Účelom vecných dávok je umožniť poistencovi, aby pokračoval vo svojom pobyte v inom členskom štáte v podmienkach bezpečného lekárskeho dozoru, s ohľadom na plánovanú dĺžku pobytu. Nie je to taká zdravotná starostlivosť, za ktorú by osoba do iného štátu priamo vycestovala. Podmienkou vycestovania za účelom poskytnutia vecných dávok je súhlas príslušnej inštitúcie, t.j. v tomto konkrétnom prípade žalovaného. V takomto prípade sú dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou v mieste pobytu podľa jej legislatívy. Naproti tomu zdravotná starostlivosť so súhlasom zdravotnej poisťovne je špecifikovaná zdravotná starostlivosť, ktoré je určená na liečenie konkrétneho, už existujúceho zdravotného problému poistenca v inom členskom štáte Európskej únie. Žalovaný uviedol, že v prípade právneho predchodcu žalobcov žalovanému nebola doručená žiadna žiadosť o udelenie súhlasu pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti a naviac z priloženej zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že sa nejednalo o poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti (tak, ako to bolo uvedené v žiadosti), ale išlo o vycestovanie za poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ku ktorej poistenec nemal vopred súhlas zdravotnej poisťovne, preto žalovaný sa nemôže podieľať na preplatení vzniknutých nákladov. V závere žalovaný poukázal na to, že preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie podľa § 9d ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z. z. sa vzťahuje len na členské štáty Európskej únie, pričom Švajčiarska konfederácia takýmto štátom nie je.
20. Podľa § 9b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenec má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov (ďalej len „úhrada nákladov podľa osobitných predpisov“), a to potrebnej zdravotnej starostlivosti.
21. Podľa § 9b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca v inom členskom štáte tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do Slovenskej republiky skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár.
22. Podľa § 9b ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z, poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa súhlas udelí, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, a a/ ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v lehote časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti, b/ požadovaná liečba, ani ekvivalent liečby s porovnateľnou účinnosťou a bezpečnosťou liečby, sa v Slovenskej republike nevykonáva, c/ boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršeniu zdravotného stavu poistenca, d/ poistenec má bydlisko v inom členskom štáte a chce pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska, alebo e/ ochorenie vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v Slovenskej republike.
23. Podľa § 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9a ods. 2, § 9b ods. 10 a § 9d ods. 3 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni; žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, potvrdenie zdravotnej indikácie a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru, výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine vypracovaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v cudzine, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, poistenec môže požiadať aj o dodatočné vydanie súhlasu podľa § 9b ods. 10 najneskôr do jedného roka odo dňa poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak boli splnené podmienky uvedené v § 9b ods. 10.
24. Podľa § 10 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa § 9a, 9b a 9d na tlačive „Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti" (ďalej len „žiadosť o preplatenie“). Vzor žiadosti o preplatenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
25. Z obsahu správnej žaloby žalobcov vyplýva, že títo nenamietajú správnosť záveru žalovaného, že v prípade ich právneho predchodcu v súvislosti s prvou žiadosťou o preplatenie nákladov vynaložených za zdravotnú starostlivosť vo Švajčiarsku (t.j. za prvú hospitalizáciu od 23.06.2015 do 29.06.2015 v Inselspital Universitätspital Bern) išlo o vycestovanie za poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ale vyslovili nesúhlas so záverom žalovaného, že o takéto vycestovanie za poskytnutím zdravotnej starostlivosti išlo aj v prípade druhej žiadosti o preplatenie nákladov v súvislosti s hospitalizáciou ich právneho predchodcu v období od 29.06.2015 do 29.07.2015 v Hirslanden klinik St. Anna, pretože podľa ich názoru sa v danom prípade jednalo o potrebnú zdravotnú starostlivosť podľa § 9b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z.
26. Súd ako správny hodnotí záver žalovaného, že v prípade hospitalizácie právneho predchodcu žalobcov v čase od 23.06.2015 do 29.06.2015 v Inselspital Universitätspital Bern išlo o vycestovanie za poskytnutím zdravotnej starostlivosti, za ktorú nepatrí náhrada, resp. preplatenie nákladov, pretože v súvislosti s touto hospitalizáciou žalovaný neudelil predchádzajúci súhlas k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte (procesným postupom žalovaného podľa § 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., a poistenec ani nepožiadal o takýto súhlas dodatočne v lehote podľa § 9f ods. 3 tohto zákona). V konaní tak bolo sporným, či v prípade právneho predchodcu žalobcov v 1. až 4. rade v súvislosti s jeho hospitalizáciou v období od 29.06.2015 do 29.07.2015 v Hirslanden klinik St. Anna vo Švajčiarsku išlo o poskytnutie zdravotnej starostlivosti, za ktorou poistenec vycestoval, a na ktorú sa vyžaduje súhlas zdravotnej poisťovne, alebo išlo o potrebnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú podľa § 9b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z..
27. V súvislosti so spôsobilosťou súdneho prieskumu listov žalovaného zo dňa 27.10.2015, ako aj 28.12.2015, ktorými sa rozhodovalo o konkrétnych nárokoch poistenca žalovaného, resp. o nárokoch jeho právnych nástupcoch, správny súd uvádza, že správny poriadok je potrebné použiť na konanie v súvislosti s rozhodovacou činnosťou správneho orgánu aj v prípade, že osobitný zákon výslovne aplikáciu správneho poriadku nevylučuje. Podľa názoru súdu označené listy žalovaného sú vo svojej podstate rozhodnutiami žalovaného o uplatnených nárokoch v zmysle konkrétnych ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve. Podľa názoru správneho súdu pre spôsobilosť súdneho prieskumu rozhodnutí žalovaného je podstatným aj to, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami a rozhodnutia žalovaného (v tomto konkrétnom prípade vo forme listov) sú spôsobilé zasahovať do subjektívnych práv žalobcov. Žalovaného pre daný okruh nárokov na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti možno preto považovať za správny orgán, ktorého rozhodnutia sa vzťahujú na právne postavenie fyzických a právnických osôb.
28. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že na základe právnym predchodcom žalobcov v 1. až 4. rade podaných žiadostí o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti doručených dňa 25.09.2015 žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 27.10.2015 označeným ako „Vecné dávky v štáte EÚ ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA - zamietnutie“, proti ktorému právni nástupcovia žalobcu podali odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný listom č. 2015RF4300000185/OLvC zo dňa 28.12.2015, označeným ako: „Odvolanie poistenca a oprávnených dedičov proti rozhodnutiu o zamietnutí preplatenia nákladov poistenca vynaložených na zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá v Švajčiarsku - odpoveď“. Z uvedeného rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím zo dňa 27.10.2015 vyplývajú dôvody nepriznania preplatenia nákladov zdravotnej starostlivosti na základe žiadosti poistenca zo dňa 25.09.2015. V tej súvislosti správny súd ako vecne správny hodnotí záver žalovaného, že v prípade právneho predchodcu žalobcov v 1. až 4. rade išlo (a to aj v prípade jeho druhej žiadosti o náhradu nákladov zo dňa 25.09.2015) o zdravotnú starostlivosť, za poskytnutím ktorej vycestoval do Švajčiarska na základe vlastného rozhodnutia a bez predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne, teda nešlo o potrebnú zdravotnú starostlivosť podľa § 9b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. Uvedený záver je podporený aj obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza zdravotná správa z tejto kliniky zo dňa 13.07.2015, v ktorej sa výslovne konštatuje (preklad žalovaného): „Poistenec prišiel na Hirslanden klinik s novými zdravotnými výsledkami, ktoré vyhodnotil Prof. Dolec, pričom poistencovi ponúkol operačný zákrok. Z uvedeného dôvodu bol poistenec dňa 29.06.2015 hospitalizovaný na Hirslanden klinik.“ Uvedené je v priamom rozpore s tvrdením žalobcov v 1. až 4. rade, ktorí nutnosť hospitalizácie ich právneho predchodcu odôvodňovali akútnym zhoršením jeho zdravotného stavu na ceste do domovskej krajiny po prepustení z prechádzajúcej hospitalizácie.
29. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti, správny súd žalobu žalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú a preto túto procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
30. V závere správny súd k námietke miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu vznesenej žalovaným v jeho vyjadrení k správnej žalobe uvádza, že vo veci bola založená miestna príslušnosť správneho súdu podaním žaloby za účinnosti predchádzajúceho procesného prepisu a táto zostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobcovia neboli v konaní ani sčasti úspešní a žalovanému nevnikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 1Sa/29/2019 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).