Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1S-200-2020.pdf
PDF · 119.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/200/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: E. M., F. XX.XX.XXXX, Z. O.Á. O. S., zastúpený: BURDA LEGAL s. r. o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020, ako aj prvostupňové rozhodnutie Prezídia policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP- BA6-1246-023/2020-PPC zo dňa 16.03.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Žalobca žiadosťou doručenou žalovanému dňa 17.07.2019 požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), nakoľko na území SR koná ako konateľ spoločnosti Apriori company, s.r.o., IČO: 50 243 501, so sídlom na adrese M. Curie Sklodowskej 13, Bratislava.
2. Prvostupňový orgán vo vzťahu k prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky dňa 07.11.2019 požiadal Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej aj „MH SR“), ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý má oprávnenia a dostatočné prostriedky posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo SR, o zaujatie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárske záujmy SR. MH SR dňa 03.12.2019 doručil prvostupňovému orgánu stanovisko, podľa ktorého žiadosť zo 07.11.2019 o zaujatie stanoviska k podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny v zmysle § 32 Správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, je potrebné doplniť o podnikateľský zámer a zdokladovať ho doplňujúcimi údajmi, a teda MH SR preto nevedelo sa vyjadriť. či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárske záujmy SR.
3. Na základe výzvy prvostupňového orgánu na doloženie dokladov žalobca dňa 21.01.2020 doručil prvostupňovému orgánu podnikateľský zámer spoločnosti Apriori company, s.r.o., ktorý bol následne dňa 22.01.2020 zaslaný na MH SR.
4. MH SR v stanovisku zo 17.02.2020 uviedlo, že: „posúdilo, že plánovaná podnikateľská činnosť nie je prínosná pre hospodárske záujmy SR“.
5. Rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava Č. p.: PPZ-HCP- BA6-1246-023/2020-PPC zo dňa 16.03.2020 vo veci žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zo dňa 17.07.2019 zamietlo žiadosť žalobcu podľa ust. 34 ods. 12 s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie zo dňa 16.03.2020 o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zo 17.07.2019 potvrdil.
II.
Žaloba
7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.08.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava Č. p.: PPZ-HCP- BA6-1246-023/2020-PPC zo dňa 16.03.2020, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zo dňa 17.07.2019.
8. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a taktiež trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou nápadných rozhodnutí. Poukázal, že stanovisko MH SR, ktoré je de facto jediným podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia, neobsahuje žiadnu správnu úvahu ani preskúmateľné odôvodnenie. MH SR vo svojom stanovisku len stroho konštatuje, že podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR, pričom MH SR sa žiadnym spôsobom nevysporiadalo s podkladmi, ktoré žalobca k žiadosti priložil a ktorými jednoznačne preukázal splnenie zákonných podmienok na obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území SR na účely podnikania. Žalobca je tiež názoru, že závery stanoviska MH SR sú v zjavnom rozpore so skutočnosťami zachytenými v administratívnom spise. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/21/2020 zo dňa 02.07.2020 a s poukazom na právne závery v ňom prijate je žalobca názoru, že pokiaľ rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na podklade stanoviska MH SR, ktoré je nejasné a nepreskúmateľné, tieto trpia vadou nepreskúmateľnosti a sú teda nezákonné.
9. Zdôraznil, že rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti vychádzal výlučne zo stanoviska MH SR, nezistil skutočný stav veci tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
10. Zastáva názor, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že stanovisko MH SR je dostatočným podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu z dôvodu, že MH SR je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, že by žalovaný podrobil stanovisko MH SR svojej správnej úvahe a bez výhrady akceptoval závery MH SR.
11. Zákonom o pobyte cudzincov explicitne stanovuje podmienky na obnovenie prechodného pobytu, ktoré žalobca splnil, čo potvrdil aj samotný žalovaný a aj prvostupňový orgán. Žalovaný na strane 10 svojho rozhodnutia uviedol, že ak by raz ministerstvo rozhodlo kladne, neznamená to, že svoje stanovisko nemôže zmeniť s prihliadnutím na rozvoj a fungovanie podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá
sa môže meniť. V tejto súvislosti poukázal na § 34 ods. 10 a ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, z ktorých je zrejmé v akých prípadoch zákon predpokladá vyžiadanie stanoviska MH SR. Žalobca je teda názoru, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle zahrnúť aj iné dôvody pre vyžiadanie stanoviska MH SR, tieto by zakotvil priamo v zákone o pobyte cudzincov. Poukázal, že v žiadosti predložil všetky zákonom vyžadované doklady, čo potvrdil žalovaný a aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí, a preto nebol daný zákonný dôvod na vyžiadanie si stanoviska MH SR, ako ani na jeho zmenu, najmä v prípade ak MH SR posúdilo podnikateľskú činnosť žalobcu kladne už v procese posudzovania jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
12. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v rozpore aj s princípom právnej istoty a aj s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukazoval na skutočnosť, že konateľom a spoločníkom spoločnosti je okrem žalobcu aj p. I. H., ktorý podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účely podnikania v rovnaký deň a na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom jeho žiadosť bola vybavená kladne už dňa 24.01.2020. Z uvedeného vyplýva, že rovnaká podnikateľská činnosť druhého konateľa a spoločníka spoločnosti bola vyhodnotená ako prínos pre hospodárske záujmy SR. S uvedenou skutočnosťou sa však žalovaný a ani prvostupňový orgán v napadnutých rozhodnutiach vôbec nevysporiadali.
13. Žalobca namietal aj skutočnosť, že prvostupňový orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, v lehote 7 dní, prílohou ktorej však nebolo stanovisko MH SR. O doručenie tohto stanoviska žalobca požiadal prvostupňový orgán a súčasne požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na vyjadrenie sa k nemu. Prvostupňový orgán síce listom zo dňa 12.03.2020 zaslal žalobcovi stanovisko MH SR, no dodatočnú lehotu na vyjadrenie sa k nemu žalobcovi neposkytol s odôvodnením, že už skôr poskytnutá lehota 7 dní je dostatočne primeraná, nakoľko žalobca bol s podkladom rozhodnutia oboznámený. Prvostupňový orgán však vydal prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby počkal na vyjadrenie žalobcu k stanovisku MH SR, ktoré žalobca doručil prvostupňovému orgánu dňa 23.03.2020. Pochybenie prvostupňového orgánu pred vydaním rozhodnutia potvrdil aj žalovaný s tým, že toto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. S uvedeným názorom žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí, pretože žalobca nemal skutočne možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Navyše, stanovisko MH SR nemôže byť relevantným podkladom napádaných rozhodnutí, keďže neobsahuje dôvody, ktoré viedli MH SR k vydaniu zamietavého stanoviska, a ani označenie podkladov, ktoré MH SR bralo do úvahy, ako ani vysvetlenie myšlienkových pochodov, ktorými sa MH SR pri hodnotení podnikateľskej činnosti žalobcu riadilo. Žalobca preto nemal možnosť dostatočne brániť svoje práva v správnom konaní, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Žalobca rozhodnutie žalovaného považuje aj za nedostatočne odôvodnené keď z neho nie je žiadnym spôsobom zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že možno pozorovať výlučne súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu.
15. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v intenciách svojej pôvodnej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania, pričom podnikanie žalobcu každým rokom rastie, žalobca si riadne plní svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátu a nie je príťažou pre SR, práve naopak je prínosom pre hospodárske záujmy SR. Žalovaný uvedené skutočnosti nezohľadnil a len stroho konštatoval, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo SR, preto nie je vo verejnom záujme, pričom toto konštatovanie žiadnym logickým spôsobom nezdôvodnil.
16. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.06.2020 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.03.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a súčasne aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.09.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca mal na území SR udelený prechodný pobyt na účely podnikania od 26.05.2016 do 31.07.2019. Žalobca dňa 17.07.2019 podal na správnom orgáne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účely
podnikania na území SR podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na území SR koná ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným Apriori company, s.r.o. Správny orgán vyhodnotil, že na základe výpisu z obchodného registra spoločnosti Apriori company s.r.o. a dokladov, ktoré je povinný žalobca povinný doložiť k žiadosti obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania na území SR nedokáže sám posúdiť v prípade žalobcu verejný záujem, osobitný prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo SR, a preto sa obrátil na kompetentný orgán MH SR, ktorý je podľa § 6 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom štátnej správy, okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod.
18. Podľa žalovaného MH SR má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo SR. MH SR dňa 17.02.2020 doručilo prvostupňovému orgánu stanovisko, podľa ktorého plánovaná podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosná pre hospodárske záujmy SR. Prvostupňový orgán preto na základe tohto stanoviska posúdil, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR žalobcovi, nie je vo verejnom záujme podľa ustanovenia § 34 ods. 12 z dôvodu § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Žiadne iné stanovisko ako stanovisko MH SR doručené prvostupňovému orgánu dňa 17.02.2020 sa v celom administratívnom spise žalobcu nenachádza.
19. Prvostupňový orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia aj spôsobu jeho zistenia, prípadne aby navrhol jeho doplnenie. Žalobcovi na uplatnenie jeho práva bola určená lehota na vyjadrenie 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, ktorá mu bola doručená dňa 09.03.2019. Žalobca požadoval doručiť aj samotné stanovisko MH SR a aby mu žalovaný poskytol dodatočnú lehotu na vyjadrenie, k čomu žalovaný zastáva názor, že nemal dôvod predlžovať lehotu na vyjadrenie, nakoľko žalobca a jeho právny zástupca boli výzvou zo dňa 19.02.2020 riadne oboznámení s podkladom rozhodnutia a samotný žalobca, prípadne jeho splnomocnený zástupca mohli počas konania kedykoľvek využiť svoje právo nazrieť do spisu podľa § 23 Správneho poriadku, čo však neurobili.
20. Žalovaný ďalej vo vyjadrení zopakoval všetky dôvody uvedené v odôvodnení svojho rozhodnutia a dodal, že cudzinec nemá na prechodný pobyt na území SR právny nárok. Pri obnovovaní prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem. Doloženie zákonom požadovaných dokladov nie je jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území SR. Zo zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že aj po splnení podmienok stanovených v tomto zákone, cudzincovi pobyt nie je udeľovaný, resp. obnovovaný automaticky. Orgán verejnej správy priznal žalobcovi všetky procesné práva, poskytol mu všetky poučenia podľa právnych predpisov SR. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa zaoberal všetkými podkladmi, ktoré žalobca predložil v priebehu konania a taktiež všetky podklady v priebehu konania boli zaslané na posúdenie MH SR. Žalovaný nemá dôvod spochybňovať stanovisko MH SR, nakoľko je kompetentný orgán na posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo SR.
21. Poukázal, že Sociálna poisťovňa neeviduje obchodnú spoločnosť Apriori company s.r.o. v registri zamestnávateľov, t. j. spoločnosť nezamestnáva občanov Slovenskej republiky, prípadne ďalšie osoby, ani tieto miesta doteraz nevytvorila. Spoločnosť nevlastní, ani si neprenajíma žiadne prevádzky ani skladové priestory. Zákon č. 404/2011 Z. z. takéto podmienky neustanovuje, avšak uvedené vypovedá o širšom prínose podnikateľskej činnosti pre SR, jej hospodárstvo, a teda aj verejný záujem. Z takéhoto podnikania, aké vykonáva žalobca nemá verejnosť žiadny úžitok, takéto podnikanie prináša úžitok len samotnému žalobcovi.
22. Žalovaný ďalej k vyžiadaniu si stanoviska od MH SR vo vzťahu k námietke žalobcu poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžak/1/2019, podľa ktorého zákonodarca nepochybne spája povinnosť správneho orgánu (§ 33 ods. 2, resp. § 33 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov) vyžiadať si stanovisko od MH SR. Žalovaný preto námietku žalobcu o nedôvodnosti vyžiadania si stanoviska MH SR považoval za irelevantnú. Žalovaný ďalej uviedol, že v celom spise žalobcu sa nenachádza žiadne iné stanovisko MH SR, ktoré by bolo adresované k podnikateľskej činnosti žalobcu a jej prínosu pre hospodárske záujmy SR, iba to, o ktoré žiadal prvostupňový orgán dňa 07.11.2019, a ktoré mu bolo doručené dňa 17.02.2020.
23. V konaní v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalobcu správny orgán dospel k názoru, že ani po doložení všetkých zákonom predpísaných dokladov a po spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia so
splnomocneným zástupcom, týkajúcej sa podnikateľskej činnosti žalobcu, a jeho následným doplnením elektronickou formou nedokáže sám posúdiť v prípade žalobcu verejný záujem, osobitne prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a preto bolo potrebné obrátiť sa s otázkou posúdenia na kompetentný orgán, konkrétne MH SR.
24. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
IV.
Právne posúdenie veci
25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na pojednávaní konanom dňa 25.11.2021 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
31. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
32. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
33. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený.
34. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.
35. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
36. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.
37. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
38. Podľa § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., prvá veta pred bodkočiarkou, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6.
39. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
40. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
41. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
42. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
43. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
44. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP- BA6-1246-023/2020-PPC zo dňa 16.03.2020, ktorým bola zamietnutá žalobcova žiadosť zo dňa 17.07.2019 o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa ust. 34 ods. 12 s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov.
45. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov sú nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné v časti odôvodnenia, prečo podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo SR. Napriek tomu, že žalovaný disponoval potvrdením MHSR (nachádza sa v administratívnom spise), bolo jeho povinnosťou poskytnúť v rozhodnutí náležitú správnu úvahu v tomto smere. Z napadnutého rozhodnutia nie je ani v minimálnej miere zrejmé v čom žalobca podniká a ani žiadna analýza podnikania v kontexte jeho prípadného prínosu. Z oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutočností nepredstavuje podnikateľská činnosť žalobcu prínos pre štát. V rozhodnutiach orgánov verejnej správy nebola uvedená ani len podstata dôvodov, pričom v prípade, že je orgán verejnej správy názoru, že podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo SR, je povinný poskytnúť náležité vysvetlenie, logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu. V prípade napadnutých rozhodnutí tomu tak nebolo. Konaním orgánov verejnej správy tak bol porušený princíp právneho štátu definovaný v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Jedným zo základných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia správnych orgánov (orgánov verejnej správy) boli spravodlivé, resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nespĺňajú, a preto ich možno považovať za formalistické a nedostatočne odôvodnené. Súd na tomto mieste
poukazuje na právo na spravodlivý proces zakotvené v čl. 46 až 50 ústavy a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. S právom na spravodlivý proces úzko súvisí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z rozhodnutia orgánu verejnej správy musí byť zrejmé, akými úvahami sa orgán verejnej správy riadil a na základe akých konkrétnych podkladov rozhodol.
46. V zmysle zákona o pobyte cudzincov je orgánom oprávneným rozhodovať o žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, pričom písomnosť (vyjadrenie, resp. stanovisko), ktorej pôvodcom je Ministerstvo hospodárstva SR, je jedným z podkladov rozhodnutia o žiadosti žalobcu.
47. V zmysle rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území SR na účely podnikania, správne orgány nevzhliadli dôvod na spochybňovanie informácií získaných od Ministerstva hospodárstva SR, či potrebu hlbšej analýzy. Je však v rozpore s postavením policajného útvaru v tomto konaní jeho postup spočívajúci v bezvýhradnom akceptovaní obsahu písomnosti, ktorá slúži ako podklad rozhodnutia. Písomnosť obsahujúcu informácie potrebné na rozhodnutie je orgán verejnej správy povinný podrobiť hodnoteniu podľa svojej úvahy, a to jednotlivo (tak ako ostatné dôkazy) a všetky v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku.
48. V danej veci nebolo sporné, že orgány verejnej správy oboch stupňov vychádzali z informácie Ministerstva hospodárstva SR, ktoré neobsahuje žiadnu správnu úvahu, či dôvody. Súd zastáva názor, že takýmto postupom orgánu verejnej správy nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a preto nebola v prospech žalobcu zabezpečená „rovnosť zbraní”, resp. zásada proporcionality. Žalobca sa nemal možnosť kvalifikovane brániť a ani sa vyjadriť k zistených skutočnostiam, pre ktoré bolo rozhodnuté o zamietnutí jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území SR na účely podnikania. Orgán verejnej správy mal povinnosť žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi uviesť dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žiadosti. Žalobca ako účastník konania pred orgánmi verejnej správy nemal k dispozícii dôvody, na ktorých základe orgány verejnej správy postavili svoje rozhodnutia. Na základe toho sa žalobca ako účastník konania nemohol účinne brániť v správnom konaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Uvedenie dôvodov, prečo podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky vo vyjadrení k žalobe, je pre preskúmateľnosť rozhodnutia nepostačujúce.
49. Správna úvaha v tomto smere je potrebná o to viac, že žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 26. 5. 2016 s platnosťou do 31. 7. 2019. Žalobca tvrdil, že pred udelením prechodného pobytu na účel podnikania MH SR vydalo stanovisko o prínose jeho podnikateľskej činnosti, na základe ktorého bol žalobcovi udelený prechodný pobyt na účel podnikania. K uvedenému žalovaný uviedol len, že toto stanovisko sa v administratívnom spise žalobcu nenachádza. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný prínos podnikateľskej činnosti žalobcu už v procese posudzovania jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike na účely podnikania posudzoval v roku 2016, pričom v tom čase bola táto podnikateľská činnosť vyhodnotená kladne. Bez udania dôvodu bol teda názor žalovaného zmenený bez toho, aby mal žalobca možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom.
50. Súd však neprisvedčil námietke žalobcu, že boli porušené jeho práva, keď žalovaný neposkytol žalobcovi ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia (stanovisko MH SR), ktoré mu prvostupňový orgán zaslal listom zo dňa 12.03.2020. Súd je názoru, že prvostupňový orgán žalobcu dostatočne oboznámil so skutkovým podkladom rozhodnutia v zaslanej výzve na vyjadrenie zo dňa 19.2.2020, keď vo výzve uviedol, že podľa stanoviska ministerstva hospodárstva: „Vaša podnikateľská činnosť nie je prínosná pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky“. Samotné stanovisko ministerstva hospodárstva totiž obsahuje vo vzťahu k posúdenia prínosu plánovanej podnikateľskej činnosti žalobcu len jednu vetu, a to, že: „Ministerstvo hospodárstva na základe dostupnej dokumentácie posúdilo, že plánovaná podnikateľská činnosť nie je prínosná pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky“. Žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi nič nebránilo, aby do administratívneho spisu podľa § 23 zákona č. 71/1067 Zb. a oboznámil sa tak s predmetným stanoviskom, čo však neurobili.
51. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z.z. keď mal za to, že stanovisko MH SR o prínose podnikateľskej činnosti pre hospodárskej záujmy Slovenskej republiky si policajný útvar má vyžiadať len v prípade, ak spoločnosť, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej
krajiny, nedosiahla zákonom požadovanú výšku zisku po zdanení, čo nebol prípad žalobcu, tejto súd neprisvedčil. V zmysle právneho názoru NSSR vysloveného v rozsudku 1Sžak/1/2019 súd uvádza, že aj v prípade absencie vyššie uvedených situácií, je v každom prípade povinnosťou správnych orgánov podľa §33 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu takáto povinnosť plynie orgánom verejnej správy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 10 veta prvá zákona č. 404/2011 Z.z. Preto pokiaľ si orgány verejnej správy plnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali, nebolo takémuto postupu čo vytýkať.
52. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. Úlohou orgánov verejnej správy bude zistiť riadne v čom podniká žalobca na území SR a zhodnotiť, či takáto činnosť je prínosom pre hospodárstvo SR. Vyjadrenie MHSR je v takejto forme nedostatočné na prijatie uvedených záverov. V kontexte uvedeného potom bude potrebné zhodnotiť individuálne okolnosti prípadu žalobcu (jeho rodinný život, dĺžku jeho doterajšieho pobytu na území SR, mieru jeho integrácie v spoločnosti a pod.) v kontexte jeho práva na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 až 50 Ústavy SR a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a proporcionálne zhodnotiť stret verejného a súkromného záujmu v danom prípade.
53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ((§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.