Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu 1/ NOVA SYSTEM, s.r.o., so sídlom Suchá hora 1800/38, 060 01 Kežmarok, IČO: 51 015 692 a žalobcu 2/ U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. hora XXXX/XX, XXX XX O., obaja právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, korešpondenčná adresa Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935 proti žalovanému PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, právne zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu 1/ a žalobcu 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -92 zo dňa 10.júna 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -92 zo dňa 10.júna 2021 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku č. R 57/2020 zo dňa 14.09.2020, vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, Martin a žalovanému priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd uviedol, že žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalovaný v rozhodcovskej veci nie je aktívne legitimovaný, keďže pohľadávka, z ktorej si uplatňuje nároky, mu nikdy nepatrila. Ide o pohľadávku iného subjektu, ktorý si tieto trovy neuplatňuje a preto žalobca si nemôže uplatniť sankcie z pohľadávky, ktorej nie je vlastníkom. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby na rozhodcovský súd bola spoločnosť LAMELLAND, s.r.o., Rybárska 1, Trenčín, IČO: 36 331 350. Tento subjekt výslovne prehlásil v liste zo dňa 09.11.2020, že si neuplatňuje žiadne sankcie z dôvodu oneskorenej platby z uvedených faktúr a teda ani z toho titulu žalovaný nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby na rozhodcovský súd. Ide o vymáhačskú, inkasnú spoločnosť, ktorá neodkúpila pohľadávky a nemôže ich vymáhať. Tieto môžu vymáhať len advokáti. Preto tvrdil, že sa žalovaný dopustil trestného činu podľa , ktorý nemôže požívať súdnu ochranu ani vo forme rozhodcovského konania. Žalobcovia ďalej poukazovali, že náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy nemôžu byť dohodnuté priamo medzi splnomocnencom veriteľa a dlžníkom. Takéto náklady sú vždy súčasťou pohľadávky a dohoda o ich výške a spôsobe úhrady je výlučne právnym vzťahom medzi veriteľom a subjektom, ktorého veriteľ poverí túto pohľadávku vymáhať. Táto pohľadávka nemôže byť samostatne uplatnená. Predmetná dohoda je preto vyslovene obchádzaním zákona a nemôže požívať

právnu ochranu. Žalovaný nemá nárok ani na 8 % úrok z omeškania ročne od 23.04.2019 zo sumy 10.471,78 Eur až do zaplatenia, keďže táto predstavuje sankciu za neuhradenú istinu v lehote splatnosti a preto ju nemožno opätovne úročiť, keďže je počítaná ako 30 % z istiny 22.961,47 Eur + úroku z omeškania 2.320,33 Eur a zmluvnej pokuty 9.624,13 Eur. Dohodu o zaplatení dlhu zo dňa 19.03.2019 žalobca označil za absolútne neplatný právny úkon, keďže túto mohol uzatvoriť výlučne veriteľ a dlžník. Splnomocnenec veriteľa nesmie prekročiť rozsah poverenia, ktorý mu bol udelený splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ nikdy nedal súhlas alebo pokyn k vymáhaniu sankcii tak, ako sú uvedené v dohode o zaplatení dlhu. Rozhodca preto v rozhodcovskom konaní nie je zbavený povinnosti skúmať, či sú splnené základné podmienky konania, čo v danom konaní jednoznačne rozhodca neurobil. Jednou z otázkou bolo posúdenie aktívnej legitimácie rozhodcom ešte pred začiatkom konania, ako aj to, či uplatnený nárok je nárokom zákonným a či ho uplatňuje subjekt, ktorý je na to oprávnený zo zákona. Rozhodca mal podľa žalobcov uplatnený nárok ako taký odmietnuť, keďže bol nezákonný.

3. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa k žalobe vyjadril, že tvrdenia žalobcov nie sú založené na pravdivých, ani právne relevantných skutočnostiach. K absencii aktívnej vecnej legitimácii žalovaného v rozhodcovskom konaní poukázal, že táto nie je zákonom vymedzeným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Vyjadrenie žalobcov v tomto konaní malo byť vyjadrením žalovaných v rozhodcovskom konaní. Títo však v rozhodcovskom konaní boli pasívni. JUDr. Milan Vojtek, LL.M., ako rozhodca odoslal dňa 31.08.2020 žalobcom uznesenie o začatí rozhodcovského konania spolu s rovnopismi návrhu na začatie rozhodcovského konania a pripojenými dôkazmi. Žalobcovia boli riadne upovedomení o ich možnosti spočívajúcej v podaní žalobnej odpovede a poučení o náležitostiach tohto úkonu. Žalobcovia uvedené uznesenie prevzali z poštovej prepravy dňa 04.09.2020, avšak k žalobe žalovaného sa nevyjadrili. Žalobca poukázal na to, že na zákonom stanovené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku tunajší súd nemá prihliadnuť pre prípad, že ich žalobcovia nenamietali v konaní pred rozhodcovským súdom. K predmetu sporu sa vyjadril v tom smere, že žalobca 1/ uzatvoril so spoločnosťou LAMELLAND, s.r.o., dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, č. 01662019, a to prostredníctvom žalovaného, ktorý je splnomocnencom spoločnosti LAMELLAND, s.r.o.. V čl. 1 bod 1.4 dohody sa žalobca 1/ zaviazal zaplatiť žalovanému náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy s vymáhaním pohľadávky spoločnosti LAMELLAND, s.r.o., a to v deň porušenia danej dohody. Predmetné náklady vynaložené žalovaným sa žalobca 1/ zaviazal zaplatiť vo výške 30 % z pohľadávky spoločnosti LAMELLAND, s.r.o., ktorou sa v zmysle bodu 1.4 dohody rozumie súčet istiny uvedenej v bode 1.2 dohody. V bode 2.4 dohody žalobca 2/ pristúpil k záväzku v zmysle ust. . Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalovaného v rozhodcovskom konaní v spojitosti so žalobcami tvrdenou neplatnosťou dohody o zaplatení dlhu v splátkach, je nevyhnutné poukázať aj na to, že v hmotnoprávnej časti vzťahu sa postavenie žalovaného prijatím vyššie špecifikovanej dohody zmenilo z neaktívneho na aktívne, čím bola založená procesná aktívna legitimácia žalovaného a teda možnosť domáhať sa uplatneného nároku od žalobcov a to bez ohľadu na skutočnosť, či si spoločnosť LAMELLAND, s.r.o. nárokuje príslušenstvo pohľadávky alebo nie. Žalovaný mal za to, že žalobcovia bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia poukazujú na absolútnu neplatnosť dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Žalovaný pritom disponuje plnomocenstvom, kde je uvedené, že je splnomocnený aj na zastupovanie pred JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, Martin a je oprávnený splnomocniť na vyššie uvedené úkony tretie osoby, s čím splnomocniteľ súhlasí. Žalovaný si pritom nenárokuje od žalobcov samotné príslušenstvo pohľadávky spoločnosti LAMELLAND, s.r.o., ale uplatňuje si náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške dojednanej medzi ním a žalobcami, a to z dôvodu porušenia dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Žalovaný si od žalobcov nenárokuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zameriava na správu a vymáhanie pohľadávok a na ochranu osôb a majetku. Túto činnosť žalovaný vykonáva odplatne a odplatu žalovanému uhrádza buď klient, t.j. veriteľ v prípade, kedy dlžník ustanovenia tejto dohody neporuší alebo dlžník v prípade porušenia dohody. Žalobcovia predmetnú dohodu porušili, čím žalovanému vznikol nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu.

4. Žalobcovia v replike zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Mali za to, že žalovaný nevyvrátil tvrdenie o tom, že nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby na rozhodcovský súd. Ide o takú prekážku, na základe ktorej nemohlo byť vydané rozhodnutie v prospech žalovaného. Zotrvali na tom, že sankcie neboli dohodnuté s pôvodným veriteľom vopred, ide o dohodu, ktorá obchádza zákon, keďže náklady konania vymáhania pohľadávky a sankcie za oneskorenú úhradu pohľadávky si môže vymáhať iba subjekt, ktorý je vlastníkom pohľadávky a ktorý uzatvoril zmluvu na vymáhanie tejto pohľadávky.

Nie je možný prenos práva na náhradu nákladov a sankcii za oneskorenú úhradu pohľadávky z vlastníka pohľadávky na subjekt poverený vymáhaním pohľadávky ináč, ako prípadným postúpením pohľadávky, pričom sankcie musia byť dohodnuté vopred. Uviedli, že aj Slovenská advokátska komora konštatovala, že právne služby pri vymáhaní pohľadávky môže poskytovať iba advokát alebo právnická spoločnosť zapísaná v zozname SAK, ktorá sa pri svojej činnosti riadi Zákonom o advokácii. Žalovaný takýmto subjektom nie je a preto mu nepatrí súdna ochrana ohľadne jeho podnikania v rozpore so zákonom. Skutočnosť, že žalobcovia nereagovali na výzvu rozhodcovského súdu však neznamená, že s takýmto konaním žalovaného súhlasili a nemožno vyvodiť ani konkludentný súhlas s takýmto konaním a rozhodnutím. Žalobcovia mali za to, že rozhodcovské konanie prebehne riadne, na ktorom budú môcť brániť svoje práva, obzvlášť za situácie, keď ich veriteľ a vlastník pohľadávky ubezpečil o tom, že od nich nebude požadovať žiadne sankcie za oneskorenú úhradu pohľadávky. Na pojednávaní predložili žalobcovia rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým chceli preukázať absolútnu neplatnosť dohody o splátkach, ktorá sa tam konštatuje. Spoločnosť LAMELLAND, s.r.o., pritom upustila od vymáhania sankcii podľa dokladu založeného v spise a tieto mali byť v rozhodcovskom konaní zohľadnené.

5. Žalovaný sa v duplike vyjadril, že bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na rozhodcovský súd. Vyplýva to i z plnomocenstva od spoločnosti LAMELLAND, s.r.o.. Žalobcovia len tvrdia, že sankcie, z ktorých si žalovaný vypočítal svoju odmenu neboli dohodnuté s pôvodným veriteľom vopred. Žalovaný pritom poukázal, že so sankciami v podobe úroku z omeškania a zmluvnej pokuty počíta samotný zákon pre prípad, že si dlžník nesplní voči veriteľovi svoj záväzok riadne a včas. Pri podpisovaní dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 01662019 vystupoval žalovaný ako splnomocnenec a nie ako veriteľ. Tento ho splnomocnil aj na uzatváranie dohôd rovnakého, prípadne obdobného charakteru, čo vyplýva z obsahu splnomocnenia. Uvedené splnomocnenie ho oprávňovalo na vymáhanie pohľadávok od dlžníkov, a to spolu s ich príslušenstvom, ktoré sa žalobcovi zaviazali uhradiť v dohode v stanovenej výške. Žalobcovia sa zároveň zaviazali uhradiť žalovanému náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy vo výške 30% z pohľadávky veriteľa. Žalobcovia nepopreli platné uzatvorenie dohody o zaplatenie dlhu v splátkach a preto je nepochybné, že sankcie boli dohodnuté vopred, a to ako so spoločnosťou LAMELLAND, s.r.o., tak aj so žalovaným. Dojednanie možnosti uzavrieť dohodu o vlastnej odmene za vymáhanie priamo s dlžníkom považuje žalovaný za prípustné a zákonné. Vymáhanie pohľadávok je i predmetom podnikania žalovaného. Žalovaný neposkytuje právne služby pri vymáhaní pohľadávok, ale vykonáva činnosti spojené so správou pohľadávok a ich manažmentom. Žalobu pritom na rozhodcovský súd podal advokát a rovnako i predžalobnú výzvu. Žalovaný zotrval na tom, že žalobcovia boli počas celého rozhodcovského konania pasívni, nenamietali nárok žalobcu, ani právomoc rozhodcu, ani aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného, čo potvrdili v samom podanom vyjadrení. Ak sa bez primeraných dôvodov spoliehali na to, že rozhodcovské konanie je podradené pod konanie súdu prvej inštancie, nemôže to byť v žiadnom prípade na škodu žalovaného. Hmotnoprávna stránka veci nie je predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo vyplýva i z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. , z ktorého vyplýva, že okresný súd posudzoval tvrdenia sporových strán týkajúce sa hmotnoprávnych tvrdení, ktoré v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený skúmať. Tvrdenie žalobcu, že uplatnený nárok má charakter príslušenstva ani skutočnosť, kto bol uvedený ako oprávnený pre príslušenstvo v Notárskej zápisnici, je v danom spore irelevantné. Okresný súd bol povinný preskúmať iba to, či nastali skutočnosti tvrdené v žalobe podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní ku dňu podania žaloby. V tomto štádiu konania nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie rozhodcovského súdu z hmotnej stránky. Z tohto dôvodu požadoval žalobu zamietnuť.

6. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia upozornil, že žalobcovia v žalobe neoznačili konkrétny bod ustanovenia, v zmysle ktorého sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku. V konaní tvrdili, že pohľadávka, z ktorej si uplatňoval zmluvnú pokutu žalovaný, mu nikdy nepatrila a ani nepatrí a že dohoda o zaplatení dlhu zo dňa 19.03.2019 je absolútne neplatná, keďže túto mohol uzatvoriť výlučne veriteľ a dlžník a nie žalovaný, ktorý nemohol prekročiť rozsah poverenia od svojho splnomocniteľa.

7. Keďže žalobcovia uvedené skutočnosti na základe doručeného uznesenia zo strany rozhodcovského súdu nenamietali v rozhodcovskom konaní, ale až v podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, okresný súd zisťoval, či sú tu dôvody, pre ktoré by bolo odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona. Súd zistil, že uvedený spor bolo možné podľa právneho poriadku Slovenskej republiky riešiť v rozhodcovskom konaní, keďže sa jednalo o spor, ktorý možno subsumovať pod , . Takisto súd

nezistil také skutočnosti, pre ktoré by uznanie a výkon bolo v rozpore s verejným poriadkom, keďže uvedené rozhodnutie nebolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka, nebránila vydaniu rozhodnutiu prekážka rozhodnutej veci a súd nezistil ani také procesné pochybenia, ktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že námietky žalobcov sú hmotnoprávneho charakteru, ktoré bolo potrebné uplatniť v rámci rozhodcovského konania, čo zo strany žalobcov nenastalo, keďže sa k podanej žalobe žalovaným na rozhodcovský súd bezdôvodne nevyjadrili v stanovenej lehote podľa , a podľa tohto zákona, mohol rozhodca pokračovať v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu. Rozhodca na základe podanej žaloby a pripojených listinných dôkazov mal za to, že uvedená dohoda o zaplatení dlhu je platným právnym úkonom, rovnako ako i pristúpenie k dlhu a došlo i k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, ktorej platnosť žalobcovia ani nenamietali pred tunajším súdom, ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa bod1 zák. . Rozhodca následne na základe týchto skutočností rozhodol v neprospech žalovaných tak, ako je to uvedené v petite rozhodcovského rozsudku.

9. Okresný súd uviedol, že posudzoval žalobcami uvádzané dôvody podľa § 40 písm. a/ ods. 2, 3, 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd vylúčil dôvod podľa § 40 ods. 1 a) bod 2 tohto zákona, keďže žalobcovia boli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu a o rozhodcovskom konaní a bolo im umožnené sa ho zúčastniť, keďže riadne prevzali uznesenie rozhodcu o začatí rozhodcovského konania. Súd rovnako nezistil ani dôvod zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 tohto zákona. Súd preto skúmal dôvod uvádzaný žalobcami podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 rozhodcovského zákona, pričom zistil, že rozhodca bol riadne ustanovený, rozhodcovské konanie prebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, táto dohoda o možnosti riešiť spory rozhodcovským súdom bola platne uzavretá. Takisto ustanovenie rozhodcu bolo v súlade s dohodou podľa dohody o uznaní záväzku zo dňa 19.03.2020 a takisto súd nezistil, že by priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami rozhodcovského zákona, čím by mohlo byť ovplyvnené i rozhodnutie rozhodcu vo veci samej.

10. Okresný súd zdôraznil, že dôvod, ktorý uvádzali žalobcovia pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je hmotnoprávneho charakteru, ktorý súd v danom konaní nie je oprávnený preskúmavať tak, ako na to poukázal i žalovaný vo svojom podaní zo dňa 10.02.2021, v ktorom poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. . Posudzovanie platnosti dohody o splátkach je posudzovanie hmotnoprávneho charakteru a súd teda mohol len skúmať, či nastali skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. Tieto skutočnosti z priebehu rozhodcovského konania okresný súd nezistil.

11. Tvrdenia žalobcov nemal okresný súd za vyvrátené ani vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. , keďže krajský súd nevydával rozhodnutie ako odvolací súd proti rozsudku prvej inštancie, keďže tento nerozhodoval o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale o hmotnoprávnom nároku spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o., Trenčín proti žalovanému. V tomto smere okresný súd poukázal na to, že ak účastník rozhodcovského konania si nie je vedomý toho, že by rozhodcovskú zmluvu uzavrel a že by teda súhlasil s rozhodnutím rozhodcovského súdu v jeho spore v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní, musí túto skutočnosť nevyhnutne v rozhodcovskom konaní namietnuť, v opačnom prípade sa skonzumuje jeho právo domáhať sa na základe tohto konkrétneho dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Súd mal preukázané, že žalobcovia námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nenamietli vzhľadom na nimi teraz tvrdenú neplatnosť celého právneho úkonu, v ktorom je i obsiahnutá rozhodcovského doložka, čím i v zmysle § 40 ods. 4 Rozhodcovského zákona sa pripravili o právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom na základe tohto dôvodu.

12. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ustanovenia tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v celom rozsahu.

13. Voči rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalobca 1/ aj žalobca 2/ z dôvodov podľa ust. , , a .

14. Žalobcovia v odvolaní namietli, že súd vo veci rozhodol na základe procesného posúdenia žaloby z pohľadu, že táto žaloba bola podaná nedôvodne z hľadiska zákonných podmienok upravujúcich podania žaloby proti rozhodcovskému rozsudku. Je teda zrejmé, že súd danú vec neposudzoval z hľadiska hmotnoprávneho. Žalobcovia uviedli, že procesnoprávne predpisy sú postupom súdu, ktorý aplikuje na normy hmotného práva. V žiadnom prípade však súd z hľadiska hmotnoprávneho žalobu neposudzoval, ako je zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku.

15. Podľa žalobcov súd porušil pri svojom rozhodovaní princípy zakotvené v čl. 2, 3/1, 5, 11/1 a týmito sa pri rozhodovaní dôsledne neriadil. Ak by súd postupoval v súlade s týmito článkami, nemohol by postupovať výlučne podľa Súd mal podľa žalobcov postupovať podľa vyššie uvedených princípov , ktoré však neaplikoval na dané konanie. Taktiež sa neriadil hmotnoprávnymi ustanoveniami týkajúcimi sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu vzhľadom na uplatnenú námietku žalobcov, ale súd sa touto námietkou vôbec nezaoberal a spor z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu vôbec neposudzoval.

16. Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že právny úkon, z ktorého žalovaný odvodil svoj nárok na plnenie je absolútne neplatným právnym úkonom a keďže ide o otázku hmotnoprávnu, zákon jasne ukladá súdu povinnosť ex offo sa zaoberať aj otázkou platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, čím sa okresný súd neriadil, ale žalobu skúmal len z procesnoprávneho hľadiska a aj tu postupoval podľa žalobcov nedôsledne.

17. Vzhľadom na predmet žaloby, kde žalobcovia napádajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu malo byť podľa žalobcov prioritou súdu vysporiadať sa s otázkou, či skutočne právny úkon, z ktorého si odvodzoval svoj nárok na plnenie žalovaný je platným právnym úkonom a pri skúmaní tejto otázky by musel podľa žalobcov dôjsť k záveru, že dohoda o zaplatení dlhu v splátkach č. 0166/2019 zo dňa 19.03.2019 medzi žalovaným a žalobcami o uplatnení sankcií pri nesplnení splátkového kalendára je absolútne neplatný právnym úkonom a teda túto otázku mal súd skúmať ex offo. Skúmanie tejto otázky je podľa žalobcov podstatné z toho dôvodu, že súd nemôže poskytnúť právnu ochranu komukoľvek, ak jeho právo vychádza z absolútne neplatného právneho úkonu. Podľa žalobcov súd poskytol ochranu subjektu, ktorý nemá na takúto ochranu nárok.

18. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný nebol nikdy vlastníkom pohľadávky, ktorú vymáhal pre tretiu stranu a teda nemohol si svojvoľne uplatňovať akékoľvek sankcie z právneho vzťahu, v ktorom nebol účastníkom. Zároveň podľa žalobcov nie je žalovaný subjektom, ktorý je spôsobilý v zmysle slovenského práva zákonne vymáhať pohľadávky a teda je nesporné, že akékoľvek sankcie, ktoré si uplatňuje žalovaný voči žalobcom sú z absolútne neplatného úkonu.

19. Žalobcovia namietli, že napriek tomu, že opakovane tieto skutočnosti zdôrazňovali, okresný súd sa uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a výlučne sa zameral na otázku procesného posúdenia žaloby. Okresný súd sa hmotnoprávnou otázkou nezaoberal a aplikoval procesnoprávne predpisy, ktoré sú iba nadstavbou k hmotnému právu, čím došlo k porušeniu zásady iura novit curia , keď súd nedôsledne aplikoval hmotnoprávne predpisy ohľadom neplatnosti právneho úkonu a rozhodol výlučne na základe procesnoprávnych ustanovení, ktoré slúžia k výkladu hmotného práva. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nemožnosti konať pred súdom, porušeniu práva na súdnu ochranu, keď súd priznal žalovanému právo na plnenie z neplatného právneho úkonu a právo na spravodlivý súdny proces, keď súd zaviazal žalobcu plniť z absolútne neplatného právneho úkonu, čo označili žalobcovia za porušenie základných princípov právneho štátu a práva na súdnu ochranu a porušeniu ústavných práv žalobcov.

20. Žalobcovia poukázali na ust. a a uviedli, že vo všetkých prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu táto pôsobí s ohľadom na to, že sa jedná o verejný záujem, je povinnosťou súdu prihliadať na takúto absolútnu neplatnosť ex lege, t.j. zo zákona od počiatku, ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká zo zákona a nie z chovania účastníkov občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok absolútnej neplatnosti odvrátený ani za použitia dobrých mravov v zmysle . Okresný súd sa preukázateľne týmto ustanovením neriadil a nerešpektoval ani závery Krajského súdu Trenčín vo

veci sp. zn. týkajúceho sa vyhodnotenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k dohode o zaplatení dlhu.

21. Žalobcovia v závere odvolania uviedli, že je zrejmé, že vyššie uvedenými ustanoveniami sa mal riadiť už rozhodcovský súd, keďže tento koná na základe tých istých zákonov ako civilný súd a keď sa rozhodcovský súd neriadil , bolo povinnosťou Okresného súdu v Banskej Bystrici toto pochybenie rozhodcovského súdu napraviť a tieto ust. aplikovať už aj s poukazom na vyššie citovaný predložený rozsudok Krajského súdu Trenčín. Je však zrejmé, že súd túto otázku ignoroval, nezaoberal sa ňou, čím porušil princípy a tým aj právo na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu, priznal žalovanému napriek tomu, že jeho nárok bol založený na základe absolútne neplatného právneho úkonu, čím boli porušené základné práva žalobcov na spravodlivý proces a súdnu ochranu pred nezákonným konaním iných subjektov.

22. Žalobcovia uviedli, že napadnutý rozsudok okresného súdu možno považovať za nepreskúmateľný a arbitrárny, keďže nie je zrejmé, z akého dôvodu sa odmietol otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu zaoberať. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom si uplatnili trovy konania.

23. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalovaný z opatrnosti poukázal na neurčitosť podaného odvolania vo vzťahu k ust. . Zároveň poprel tvrdenia žalobcov a označil ich za irelevantné.

24. Žalovaný sa stotožnil so záverom prijatým konajúcim súdom, ktorý uviedol, že hmotnoprávna stránka veci nemá byť predmetom konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Takto prijatý záver je ako v súlade s právnymi predpismi, tak aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou konajúcich súdov. Z uvedeného dôvodu nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcov, že súd pri rozhodovaní porušil princípy zakotvené v čl. 2, 3/1, 5, 11/1 . Pripomenul, že rozhodcovský rozsudok predstavuje výsledok súkromnoprávneho konania, ktoré bolo založené zmluvnou autonómiou strán a jeho meritórny prieskum je v zásade vylúčený, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o samotné skutkové zistenia alebo o aplikáciu práva.

25. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobcovia ostali počas celého rozhodcovského konania pasívni. V konaní je nesporné, že žalobcovia počas rozhodcovského konania neuplatnili ani jednu z nimi tvrdených námietok, ako ani námietku právomocí rozhodcovského súdu a rovnako tak ani námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky a bez primeraného dôvodu sa spoliehali na to, že tento bude príslušným súdom zrušený. Žalovaný poukázal na ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní a na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , v ktorom krajský súd sám uviedol, že predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá byť hmotnoprávna stránka veci.

26. K námietke absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú žalobcovia vzniesli v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovaný uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by ich vôľa uzavrieť dohodu o zaplatenie dlhu v splátkach nebola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Žalobcovia dňa 19.03.2019 osobne podpísali Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č. 0166/2019, čím výslovne urobili prejav vôle. Žalovaný opakovane zrekapituloval vzťahy medzi žalobcom 1/, spoločnosťou LAMELLAND s.r.o., žalovaným a žalobcom 2/. Zotrval na závere, že žalobcovia bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia poukazujú na absolútnu neplatnosť dohody o zaplatení dlhu v splátkach.

27. K rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. žalovaný uviedol, že žalobcovia boli súdom niekoľkokrát poučení o skutočnosti, že konanie, ktorého výsledkom je toto rozhodnutie nie je možné z dôvodu skutkového a právneho nesúladu aplikovať na predmetné konanie. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil na to, že súd prvej inštancie nie je viazaný rozhodnutiami odvolacích súdov, ktoré sa nevzťahujú k jeho rozhodnutiu a v ktorých nie je k takémuto rozhodnutiu vyslovený právny názor, ktorým by mal byť súd prvej inštancie viazaný. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací

súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: Okresný súd konštatoval existenciu dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 01662019 zo dňa 19.03.2019 podpísanú žalobcami a žalovaným ako splnomocnencom veriteľa LAMELLAND, s.r.o., Trenčín. V bode čl. 3 tejto dohody sa strany dohodli na riešení sporov okrem tých, pri ktorých to vylučuje, pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, Martin. Konanie malo byť písomné podľa Slovenského právneho poriadku, Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu Arbitráž a Rokovacích pravidiel zverejnených na stránke www.arbitraz.sk a v obchodných právnych sporoch podľa zásad spravodlivosti. Uvedená rozhodcovská doložka sa mala vzťahovať aj na vzťah splnomocneného zástupcu veriteľa a dlžníka, resp. pristupujúceho dlžníka, čo predmetné strany mali potvrdiť podpisom.

30. Z bodu 25. rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M., Jilemnického 30, Martin vyplýva, že rozhodca skúmal svoju právomoc konať a rozhodnúť predmetný spor, ktorý odvodzoval z čl. 3 dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 19.03.2019. Rovnako v bode 27. sa vyjadril k dohode o zaplatení dlhu v splátkach, ktorú považoval za nepomenovanú zmluvu podľa s prvkami zmiešanej zmluvy podľa ust. . Uvedenú listinu považoval za platný právny úkon, na základe ktorého odvodil potom svoje rozhodnutie.

31. Z rozhodcovského spisu okresný súd zistil, že rozhodca doručil žalobu s prílohami spolu s rozhodcovským uznesením vydaným pod č. R 57/2020 zo dňa 31.08.2020, na základe ktorého začal rozhodcovské konanie, prijal funkciu rozhodcu, určil, že rozhodcovské konanie bude písomné, vyzval účastníkov na uzatvorenie rozhodcovského zmieru, boli doručené tak strane žalobcov, tak i strane žalovaného. V poučení boli žalobcovia riadne poučení o lehote na podanie vyjadrenia k veci, o možnosti namietať predpojatosť rozhodcu pri prvom úkone, ako aj o možnosti rozhodcu pokračovať v konaní v prípade nedoručenia vyjadrenia strany. Žalobcovia obdržali uvedenú zásielku rozhodcovského súdu dňa 04.09.2020.

32. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že žalobcovia sa vo veci nevyjadrili. Rozhodca preto dňa 14.09.2020 vo veci rozhodol vydaním rozhodcovského rozsudku pod č. R 57/2020, ktorý doručil žalobcom dňa 17.09.2020.

33. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalovaný 1/, teda v tomto konaní žalobca 1/ uznal v zmysle dohody o zaplatení dlhu v splátkach dlh voči žalovanému, ktorý sa podľa čl. 2 dohody zaviazal uhradiť v splátkach vždy k 22. dňu v mesiaci vo výške 2.500,- Eur mesačne so splatnosťou prvej splátky ku dňu 22.03.2019. Zároveň zobral na vedomie to, že v prípade porušenia tejto dohody o zaplatení dlhu podľa čl. 1.3, zaplatí dlh spolu s úrokom a zmluvnou pokutou a vzniknutými nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky a súvisiacimi trovami podľa čl. 1 bod 1 ods. 4. Podľa bodu 2.4 žalobca 2/ sa zaviazal splniť dlh za žalovaného 1/ žalobca 1/ v tomto konaní/ na základe ich dohody podľa a nasl. .

34. Z rozhodcovského spisu tunajší súd zistil, že rozhodcovský rozsudok R 57/2020 zo dňa 14.09.2020 bol žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ doručený dňa 17.09.2020 a žaloba nimi doručená na tunajší súd bola podaná dňa 10.11.2020, t.j. v 60 dňovej lehote po doručení rozhodcovského rozsudku žalobcom.

35. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

36. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd reagoval na námietky vznesené v konaní žalobcom a v záujme hospodárnosti odôvodnenie uvedené okresným súdom odvolací súd neopakuje, iba naň v konkrétnostiach poukazuje.

37. Z vyjadrení žalobcov, ktoré produkovali v konaní pred okresným súdom, rovnako ako z odvolania žalobcov je zrejmé, že nesprávne vnímajú charakter konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pokiaľ sa domnievajú, že v tomto konaní pôsobí všeobecný súd v pozícii „odvolacieho“ súdu voči súdu rozhodcovskému. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je preskúmavať postup rozhodcu z pohľadu zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia tak, ako to odvolacie súdy robia v prípade preskúmavania rozhodnutí súdov prvej inštancie. Rozhodcovský rozsudok je totiž exekučným titulom a je považovaný za rovnako záväzný, ako rozhodnutie všeobecného súdu.

38. Práve vzhľadom na význam a dôležitosť rozhodcovského rozsudku umožnil zákonodarca účastníkom rozhodcovského konania, aby sa domáhali preskúmania rozhodcovského konania z pohľadu toho, či bolo vedené v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ZoRK). Posúdenie toho, či rozhodca viedol rozhodcovské konanie v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní je limitované práve Zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý v ust. § 40 a nasl. presne upravuje podmienky, za akých je všeobecný súd oprávnený rozhodovať o zrušení exekučného titulu, vydaného rozhodcovským súdom. Zákon o rozhodcovskom konaní je pritom zákonom špeciálnym, ktorý sa aplikuje prednostne v prípade, ak ide o podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

39. Z citovaného ustanovenia § 40 ZoRK vyplýva, že žalobca má v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne stanovené dôvody, na základe ktorých sa môže domáhať toho, aby rozhodcovský rozsudok bol všeobecným súdom zrušený. Tieto dôvody sú uvedené v ust. § 40 ods. 1 písm. a), body 1 až 4. Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne uvádza, že tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len za predpokladu, ak domáhajúci sa žalobca preukáže, že nastal niektorý z dôvodov uvedených práve v § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 až 4. Nad rámec týchto dôvodov súd ex offo zo zákona sám preskúmava dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. b), tieto preskúmava vždy aj bez toho, aby sa ich žalobca domáhal. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha žalobca z iných dôvodov, než z tých, ktoré sú uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) a zároveň súd nezistí, že by nastali dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. b), žalobca nemôže byť úspešný a súd nie je oprávnený zrušiť rozhodcovský rozsudok. Práve preto je dôležité, aby žalobca správne sformuloval dôvody pre zrušenie rozsudku v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní.

40. Dôvody v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní majú procesný charakter práve preto, že súd je oprávnený preskúmať iba to, či došlo k procesne správnemu postupu zo strany rozhodcu. Súd nie je oprávnený preskúmavať dôvody hmotného práva, pre ktoré rozhodca určitým spôsobom v rozhodcovskom konaní rozhodol. Okresný súd preto správne v napadnutom rozhodnutí opakovane zdôraznil, že dôvody hmotnoprávneho charakteru, ktoré uvádzali žalobcovia v žalobe aj vo svojich vyjadreniach nie sú dôvodmi, pre ktoré by bolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok. Súd je oprávnený preskúmavať len tie dôvody, ktoré mu umožňuje preskúmať Zákon o rozhodcovskom konaní a nie je oprávnený preskúmavať dôvody hmotného práva. Uvedená skutočnosť je prejavom rešpektovania dispozičnej autonómie sporových strán, ktoré si rozhodcovský súd dobrovoľne zvolili. Žiadna sporová

strana nie je povinná podriadiť sa rozhodcovskému konaniu, pretože každý má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Iba tie subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podriadiť rozhodnutie svojho prípadného budúceho sporu rozhodovacej právomoci rozhodcovského súdu následne absolvujú konanie pred rozhodcovským súdom. Zverenie právomoci rozhodnúť v ich veci je tak prejavom dôvery voči rozhodcovskému súdu a zároveň má za následok povinnosť sporových strán podriadiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu aj v prípade, ak v ňom nebudú úspešní. Z uvedeného potom vyplýva aj záver, že preskúmanie sporu z hľadiska hmotného práva je výlučne v kompetencii rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie je štátom uznaným exekučným titulom. Všeobecný súd má zverenú len právomoc preskúmavať procesný postup rozhodcovského súdu v tom zmysle, aby dohliadol, že rozhodcovské konanie prebehlo v súlade s „rovnosťou zbraní“, teda že prebehlo tak, aby obe sporové strany v rozhodcovskom konaní mali zachované rovnaké procesné práva.

41. Všeobecný súd tak predovšetkým preskúmava, či rozhodcovský súd bol oprávnený vo veci rozhodnúť, teda či medzi sporovými stranami bola platným spôsobom uzavretá rozhodcovská zmluva alebo doložka, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci rozhodnúť.

42. V prípade všetkých dôvodov, pre ktoré môže podať žalobca návrh na z rušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK pritom platí prísne procesné ustanovenie uvedené v § 40 ods. 4 ZoRK, v zmysle ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietol v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Ku všetkému čo bolo vyššie uvedené tak pre úspešnosť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku pristupuje nielen podmienka limitovaných dôvodov, pre ktoré sa žalobou možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ale zároveň podmienka, že tohto dôvodu sa žalobca domáhal už v priebehu konania rozhodcovského. Pokiaľ sa teda sporová strana domnieva, že v rozhodcovskom konaní sú porušené jej práva tým spôsobom, že by bola založená možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, musí byť aktívna už v priebehu konania rozhodcovského, nestačí ak dôvody, pre ktoré sa domnieva, že rozsudok nebol vydaný v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, uvedie až v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

43. K jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní odvolací súd zdôrazňuje, že opäť neobsahujú konkrétne označenie procesného dôvodu, pre ktorý by sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia rovnako ako v konaní pred okresným súdom poukazujú na ustanovenia hmotného práva a domáhajú sa toho, že súd mal preskúmať neplatnosť právneho úkonu označeného žalobcami. Odvolací súd však rovnako ako okresný súd nie je oprávnený preskúmavať dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, ani iné úkony žalobcu a žalovaného z hľadiska hmotného práva, keďže v tomto konaní rozhoduje výlučne o tom, či sú splnené zákonné podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu sa ani odvolací súd, rovnako ako súd okresný tvrdeniami žalobcu súvisiacimi s hmotnoprávnymi námietkami zaoberať nemôže.

44. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že procesnoprávne predpisy sú postupom súdu, ktorý aplikuje na normy hmotného práva, avšak súd má aplikovať hmotnoprávne predpisy a teda podľa žalobcov aj v tomto prípade mal všeobecný súd posúdiť opätovne predmet sporu, ktorý prejednával rozhodcovský súd. Žalobcovia v tomto prípade zamenili procesnoprávne predpisy, ktoré upravujú postup okresného, ako aj odvolacieho súdu v prípade konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kedy sú oba súdy samozrejme viazané nielen v rozsahu článkov citovaných žalobcami, ale v celom svojom rozsahu. V prípade preskúmania toho, či exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je možné zrušiť a teda či výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude predstavovať úspech žalobcov však postupuje súd prvej inštancie rovnako ako odvolací súd v zmysle ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Ten umožňuje všeobecným súdom preskúmanie rozhodcovských rozhodnutí výlučne z procesného hľadiska, a to za postupu podľa procesných ustanovení . Nie je však možné povedať, že by dodržaním postupu v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní porušil okresný súd články 2, 3/1, 5, 11/1 alebo iné ustanovenia . je procesnou normou, na základe ktorej súd môže vykonať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak preskúmanie napadnutého rozhodcovského rozsudku je vykonávané podľa a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle okresný súd postupoval správne, ak postupoval výlučne podľa citovaného ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní.

45. Rovnako námietka žalobcov opakovane uvádzaná v odvolaní, že okresný súd nepreskúmal otázku neplatnosti právneho úkonu a že malo byť prioritou okresného súdu vysporiadať sa s otázkou platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu dohody o zaplatenie dlhu v splátkach, je vzhľadom na charakter konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku irelevantná. Súd nielenže nebol povinný sa zaoberať neplatnosťou právneho úkonu dohody o zaplatení dlhu v splátkach, súd na to nebol vôbec oprávnený. Pokiaľ by súd preskúmaval hmotnoprávne dôvody, pre ktoré v rozhodcovskom konaní bolo rozhodnuté určitým spôsobom, postupoval by tak nad rámec oprávnenia, ktoré mu zveril Zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 a nasl.

46. Zároveň je nutné opätovne zdôrazniť, že práve pasivita žalobcov v rozhodcovskom konaní nastolila situáciu, v ktorej momentálne nie sú schopní úspešne sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Aj pokiaľ by formulovali niektorý z dôvodov, ktorý je uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vzhľadom na nesporný fakt, že na ani jeden z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku nenamietli v konaní pred rozhodcovským súdom v zmysle ust. § 40 ods. 4 ZoRK by na takýto dôvod ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd prihliadnuť nemohol. Žalobcovia pritom v konaní netvrdili, že by nemali spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, resp. že by rozhodcovská zmluva nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, netvrdili že by neboli upovedomení o ustanovení rozhodcu, že by nemali vedomosť o rozhodcovskom konaní alebo že im nebolo umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania, nenamietali ani to, že v rozhodcovskom rozsudku bol rozhodnutý spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva alebo že by rozsudok prekročil dosah dohovoru o rozhodcovi a zároveň nenamietli, že by rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo že by rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi alebo že by bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, pokiaľ by takéto pochybenie mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobcovia sa dôsledne domáhali revízie rozhodnutia rozhodcovského súdu len z pohľadu hmotného práva odvolávajúc sa na nimi tvrdenú neplatnosť právneho úkonu, čo je však námietka, ktorú mohli vzniesť v priebehu rozhodcovského konania, kedy bol rozhodca povinný s ňou vysporiadať. Ako sami uviedli v odvolaní, podľa ich názoru sa mal spôsobom, aký oni vymedzili v odvolaní riadiť už rozhodcovský súd, keďže tento koná na základe rovnakých zákonov a predpisov ako všeobecné súdy. Pokiaľ sa skutočne domnievali, že rozhodcovský súd mal postupovať tým spôsobom, že mal dospieť k záveru o platnosti alebo neplatnosti určitého úkonu pri prejudiciálnom preskúmaní veci, mali možnosť namietať to priamo v rozhodcovskom konaní.

47. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd preskúmal podrobne postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní, pričom postupoval dokonca nad rámec tvrdení uvedených žalobcami, avšak v súlade s tvrdeniami, ktoré v konaní uviedli žalovaní, preto neprekročil svoje oprávnenia, keď sa zaoberal tým, či rozhodcovský súd mal založenú právomoc na rozhodovanie a zaoberal aj tým, či boli doručené žalobcom úkony rozhodcu v rámci rozhodcovského konania. V danom prípade ani sami žalobcovia nepopreli, že by im rozhodcovský súd riadne doručoval písomnosti súvisiace s rozhodcovským konaním a ani netvrdili, že by v priebehu rozhodcovského konania vzniesli ktorúkoľvek z námietok relevantných podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK.

48. Okresný súd tiež správne ex offo preskúmal, či neboli dané dôvody, pre ktoré by bolo odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka v zmysle § 50 ods. 2 ZoRK.

49. Žalobcovia v odvolaní namietli nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že tento sa nevysporiadal s neplatnosťou právneho úkonu dohody o plnení dlhu v splátkach. Okresný súd pritom opakovane vo svojom rozhodnutí upozornil na skutočnosť, že nie je oprávnený zaoberať sa námietkami hmotnoprávneho dôvodu a že môže skúmať iba to, či nastali skutočnosti podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Okresný súd teda odôvodnil, z akého dôvodu sa nezaoberal námietkou neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd sa nemohol zaoberať ani ostatnými hmotnoprávnymi námietkami, ktoré žalobcovia vzniesli, napr. tvrdeniami, že žalovaný nebol vlastníkom pohľadávky, že nebol oprávnený uplatňovať sankcie z právneho vzťahu alebo tvrdeniami, že nie je žalovaný subjektom, ktorý je spôsobilý vymáhať pohľadávky. Všetky uvedené námietky smerujúce k hmotnoprávnemu posúdeniu nároku uplatneného žalovaným v rozhodcovskom konaní voči žalobcom mohli byť iba predmetom prieskumu zo strany rozhodcu. Rozhodnutie okresného súdu tak vyhodnotil odvolací súd ako preskúmateľné, pretože okresný súd uviedol skutkové zistenia, citoval právne normy ktoré na skutkové zistenia aplikoval a zároveň uviedol, akými úvahami dospel k záveru vyjadrenému vo výrokovej časti rozhodnutia.

50. Keďže odvolací súd je v zmysle odvolacími dôvodmi viazaný, z iných aspektov než tých, ktoré boli uvedené v odvolaní, rozhodnutie okresného súdu nepreskúmaval.

51. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

52. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, pretože títo neboli v odvolacom konaní úspešní. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade , v nadväznosti na súd prvej inštancie.

53. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).