Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou H.. L. M., v právnej veci žalobcu : S. H., so sídlom X. M.R. Y., XXX XX H., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená: C. E.. J. V. spol. s r.o., so sídlom H., J. parku 8, A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: R. republika v mene ktorej koná H. školstva, vedy, výskumu a športu R. republiky, so sídlom R. 1, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou v tejto veci domáhal určenia jeho vlastníckeho práva k nasledovným nehnuteľnostiam: parc. reg. ,, C“ č. XXX/X s výmerou XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg.,,C“ č. XXX/X s výmerou XXX m2, a stavba č. XXX so súpisným číslom XXX postavená na parc. č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. H. H. a sú zapísané na LV č. XXX. Ako vlastník týchto nehnuteľností je v katastri nehnuteľností v súčasnosti zapísaný žalovaný, t.j. SR

- v správe H. školstva, vedy, výskumu a športu SR. B. v žalobe tvrdí, že stavba bola postavená koncom 19. storočia a spolu s priľahlými pozemkami ( parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X) slúžila na prevádzkovanie obecnej školy a tento stav trval približne do roka 1975 s tým, že výkon tejto činnosti po 2. svetovej vojne zabezpečoval Miestny národný výbor v H.. Neskôr , v čase cca od roku XXXX do roku XXXX nehnuteľnosti slúžili na výkon agendy miestnej kultúry. Bývalý H. národný výbor, po roku XXXX už obec H., využíval stavbu ako zariadenie pre prevádzkovanie domu kultúry a uvedené pozemky na účely s tým priamo súvisiace. Po roku XXXX sa už však stavba z dôvodu jej značného veku a nevyhovujúceho technického stavu javila ako nevhodná pre prevádzkovanie domu kultúry. Stavbu a pozemok parc. č. XXX/X dal žalobca v roku XXXX do nájmu ako skladové priestory nájomcovi: R. L. L. š.p.. V roku XXXX dal žalobca stavbu do nájmu spoločnosti: R. - R. s.r.o. a v roku XXXX- ju dal do nájmu H. P., ktorý v nej prevádzkuje autoservis. Stavbu dlhodobo udržiava žalobca, tento ju aj poisťuje. Podľa historických údajov z pozemnoknižnej vložky č. XXX boli tieto nehnuteľnosti zapísané dňa XX.X.XXXX do vlastníctva štátu- rezort ministerstva verejných prác a v roku XXXX bola vykonaná oprava - vlastník O. štát- v správe ministerstva školstva a národnej obnovy. Dňa XX.X.XXXX bol podpísaný delimitačný protokol o prechode majetku štátu na žalobcu podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí. V prílohe protokolu č. 2 sa uvádza záznam o stavbe a tiež o pozemku parc. č. XXX/X. Evidenčný stav ku dňu XX.X.XXXX formálne deklaroval ako vlastníka: H. školstva a národnej obnovy, resp. od XX.X.XXXX už s opravou: H. školstva a národnej obrany. Listom zo dňa X.XX.XXXX požiadal žalobca o delimitáciu nehnuteľnosti a to z dôvodu, že ich užíva s vedomím, že mu patria, pričom v rokoch XXXX-XXXX nedošlo k ich delimitácii, ale podľa neho malo dôjsť. Žalovaný reagoval tak, že ako správca majetku SR neeviduje tento v majetkovej evidencii. Za účelom dosiahnutia zápisu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, žalobca po porade s notárkou E.. L., teda na základe jej

právnej rady, podal návrh na vykonanie opravy- vykonanie zápisu do časti B LV č. XXX: R. republika-H. školstva a národnej obrany. Príslušný orgán katastra ako vlastníka do časti B listu vlastníctva zapísal ako výlučného vlastníka R. republiku a ako správcu: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Žalobca očakával, že následne dôjde k delimitácii. Po vykonaní uvedeného zápisu žalobca opäť požiadal o vykonanie delimitácie, avšak žalovaný na jeho žiadosť odpovedal nejednoznačne. Následne ako reakcia na žiadosť nájomcu o odkúpenie nehnuteľností sa žalovaný obrátil na žalobcu a požiadal o stretnutie ohľadom nehnuteľností. K dohode o urovnaní nedošlo, žalobca trval na tom, že evidenčný zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá právnemu stavu a že sa považuje za výlučného vlastníka sporných nehnuteľností. Žalovaný naopak uviedol, že zápis v katastri považuje za určujúc a bude z neho vychádzať v ďalšom svojom konaní. Žalovaný následne aj vyhlásil elektronickú aukciu na speňaženie stavy a parcely č. XXX/X, ktorá aukcia bola uskutočnená XX.X.XXXX. Za víťazného záujemcu v aukcii žalovaný vyhodnotil nájomcu H. P. a v zápisnici súčasne uviedol, že ho vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca však tvrdí, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, je on. Tvrdí, že tieto nehnuteľnosť nadobudol podľa zákona č. XXX/ XXXX Zb. ku dňu X.X.XXXX. A len pre prípad, pokiaľ by súd dospel k záveru, že uvedeným titulom žalobca nehnuteľnosti nenadobudol, potom žalobca argumentuje nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa a / v znení od 1.1.1992/. K titulu nadobudnutia vlastníctva podľa žalobca uviedol, že v tohto zákona je ustanovené, ktoré veci dňom účinnosti zákona, t.j. k X.X.XXXX prechádzajú z majetku SR do majetku obcí. Určujúcim je pritom zistenie, či ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí v roku XXXX (XX.XX.XXXX) mal právo hospodárenia k nehnuteľnostiam Národný výbor a ak áno, ktorý. Pojem právo hospodárenia nie je v zákone o majetku obcí definovaný, preto podľa žalobcu je potrebné sa oprieť o vecne príslušné predpisy socialistického právneho poriadku, a to najmä:

- (Hospodársky zákonník),

- o hospodárení s národným majetkom v znení ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí ( XX.XX.XXXX),

- o národných výboroch v znení ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí ( XX.XX.XXXX). Žalobca poukázal na to, že podľa Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia prislúcha zásadne tej organizácii, ktorá bola poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom, alebo prevažne slúžil. A podľa Vyhlášky o hospodárení s národným majetkom, právo hospodárenia prislúchalo tej organizácii, ktorá bola poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúžil. Žalobca poukázal na to, že národné výbory boli orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. V obciach a mestách boli miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné výbory a v krajoch krajské národné výbory. Podľa žalobcu prvoradou úlohou národných výborov bola starostlivosť o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života. Miestny národný výbor bol teda poverený, okrem iných úloh rozvíjať kultúrny a spoločenský život vo svojom územnom obvode. Preto žalobca zastáva názor, že bývalému Miestnemu národnému výboru v H. patrilo ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí (XX.XX.XXXX) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam, lebo minimálne od roku XXXX bola stavba využívaná ako miestne účelové zariadenie na prevádzkovanie domu kultúry a k nej priľahlé pozemky (parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X) na účely s tým priamo súvisiace. Podľa žalobcu právo hospodárenia nemuselo byť zapísané v žiadnej verejnej evidencii, lebo toto právo pramenilo priamo z právnych predpisov. Nijaká iná socialistická organizácia než Miestny národný výbor v H. nikdy s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladala a nikdy s nimi nehospodárila. Preto má žalobca za to, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí, t.j. ku dňu X.X.XXXX, prešli predmetné nehnuteľnosti z majetku SR do majetku žalobcu. Čo sa týka druhého nadobúdacieho titulu, a to vydržaním, k tomu žalobca uviedol, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má v držbe nepretržite po dobu 3 rokov a ak ide o nehnuteľnosť tak po dobu 10 rokov. Držiteľom je podľa žalobcu ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo ten, kto vykonáva právo pre seba s tým, že je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec, alebo právo patrí. V takomto prípade je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa žalobcu všetky postoje a faktické kroky, ktoré žalobca v minulosti a až doposiaľ uskutočňoval, vedú pri zdravom úsudku k oprávnenému záveru, že žalobca sa vnútorne po celý čas cítil byť oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností a že s nimi po celý čas zreteľne a s istotou nakladal ako s vlastnými. Žalobca poukázal na to, že nepretržité postavenie žalobcu ako dobromyseľného držiteľa, oprávneného držiteľa a nikým nerušeného držiteľa vyvodzuje z nižšie uvedených aspektov:

- žalobca bol od účinnosti zákona o majetku obcí, od X.X.XXXX vnútorne presvedčený, že nehnuteľnosti majú byť delimitované na žalobcu a to predovšetkým z dôvodov, že mu patrilo právo hospodárenia k nehnuteľnosti tak, ako to je popísané vyššie,

- žalobca už odo dňa čo právne vznikol (XX.XX.XXXX) mal nehnuteľnosti v držbe, nakladal s nimi a hospodáril s nimi,

- žalobca sa nepretržite až doposiaľ správal k nehnuteľnostiam ako ich výlučný vlastník (obhospodaroval ich, chránil ich pred znehodnoteným, znášal náklady na ich údržbu a rekonštrukciu, poistil ich a platil poistné, dal ich do prenájmu a prijímal nájomné),

- žalobca v minulosti nebol nikým rušený vo výkone svojich práv k nehnuteľnosti, žalovaný sa nedomáhal proti žalobcovi vypratania nehnuteľnosti, naopak všetky do veci angažované subjekty bez výhrad rešpektovali dlhodobosť a nerušenosť užívacieho režimu,

- žalobca sa vytrvalo pokúšal dosiahnuť dodatočnú delimitáciu nehnuteľností a vo všetkej s tým súvisiacej korešpondencii žalobca deklaroval, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností. Žalobca mal teda za to, že od svojho vzniku v roku XXXX mal vo vzťahu k nehnuteľnostiam nepretržité postavenie dobromyseľného držiteľa, oprávneného držiteľa a nikým nerušeného držiteľa, ktorý užíval nehnuteľnosti v dobrej viere, že mu právom patria. Preto podľa neho minimálne od tzv. veľkej novely , účinnej od X.X.XXXX začala plynúť 10 ročná vydržacia doba, t.j. najneskôr dňom X.X.XXXX zo zákona nastali účinky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Podľa žalobcu účinky vydržania pôsobili a pôsobia bez ohľadu na stav evidenčných zápisov v Katastri nehnuteľností. Žalobca opakovane poukázal na to, že v prípade pochybností je daná domnienka oprávnenosti držby a mal za to, že dôkazné bremeno preukázania toho, že držba oprávnená nie je, má znášať žalovaný. Podľa žalobcu prvým okamihom, kedy potenciálne mohol byť narušený stav dobromyseľnosti u žalobcu bol list žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom žalovaný prvý raz požiadal žalobcu o predloženie poverenia na nakladanie s údajným majetkom štátu. Podľa žalobcu však v tom čase už bola uplynutá zákonná doba na vydržanie vlastníckeho práva, t.j. nadobudnutie v prospech žalobcu. Žalovaný sa dlhodobo nezaujímal o nehnuteľnosti, nikdy nevynaložil žiadne náklady na ich údržbu alebo rekonštrukciu a ani nevykonával žiadne kroky, ktoré sa legitímne očakávajú od skutočného správcu majetku štátu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dokonca ešte v roku XXXX v liste zo dňa X.XX.XXXX výslovne priznal, že predmetné nehnuteľnosti nemá zaevidované ako majetok SR v jeho správe. Žalovaný začal prejavovať záujem o nehnuteľnosti až v čase, keď nájomca H. P. prejavil záujem o ich kúpu. Tento nájomca sa vtedy obrátil na žalovaného. Jedinou reálnou aktivitou žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam bola iba osobná návšteva poverených zástupcov žalovaného u žalobcu (XX.X.XXXX) a potom už len kroky smerujúce k speňaženiu nehnuteľností. Žalobca má za to, že žalovaný sa až potom, čo zistil možnosť získania peňazí za predmetné nehnuteľnosti, začal tváriť, že nehnuteľnosti sú majetkom štátu a že on je ich správcom. Dovtedy však žalovaný nejavil žiaden záujem o tieto nehnuteľnosti a podľa žalobcu nemal ani len tušenie, že tieto nehnuteľnosti existujú. Preto speňažovanie nehnuteľností, o ktoré sa žalovaný pokúša považuje žalobca za nespravodlivé, lebo žalovaný prišiel na hotové a predáva to, o čo sa nikdy v histórii nestaral a čo nikdy nezveľaďoval. Vzhľadom na uvedené tvrdenia mal teda žalobca za to, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je on a že z dôvodu odstránenia spornosti v evidencii katastra nehnuteľností je tu na mieste určovacia žaloba. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníctva vždy vtedy, ak je žalovaná strana zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník, nakoľko rozhodnutie súdu môže byť priamym podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v evidencii katastra nehnuteľností. Žalobca teda zastával názor, že má naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby, rozhodnutím súdu sa definitívne odstráni spornosť v evidencii katastra nehnuteľností. Vyhovenie žalobe má podľa žalobcu potenciál eliminovať vznik nových súdnych sporov, napríklad spor o neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a víťazným záujemcom v aukcii H. P. ako kupujúcim, alebo spor medzi menovanými subjektami o vrátenie kúpnej ceny, atď. Zároveň podľa žalobcu rozsudok podá definitívnu výpoveď aj pre víťazného záujemcu o kúpu predmetných nehnuteľností, H. P., kto je jeho rokovací partner a zmluvný partner na úseku užívacích vzťahov k nehnuteľnostiam.

2. Žaloba bola doručená na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada, aby ju súd zamietol. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v zmysle právnych predpisov a . Podľa citovaného zákona do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Žalovaný s poukazom na uvedené ustanovenie

konštatoval, že zákonodarca citovaným zákonom, ktorý nadobudol účinnosť X.X.XXXX ustanovil, ktoré veci z majetku SR prechádzajú do vlastníctva obcí a bližšie upravil majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Žalovaný však zdôraznil, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby netvorili ku dňu XX.XX.XXXX, kedy nadobudol účinnosť o obecnom zriadení majetkovú podstatu X. výboru H., od ktorého si odvodzuje žalobca svoje vlastníctvo. Uvedená skutočnosť podľa žalovaného vyplýva z právne relevantného dokladu, t.j. z pozemkovo knižnej vložky č. XXX H. H.. V PKN vložke H. H. je výslovne uvedené, že sporné nehnuteľnosti v roku XXXX obec H. H. (žalobca) darovala O. štátu, konkrétne do správy rezortu H. verejných prác a od roku XXXX boli sporné nehnuteľnosti v správe H. školstva a národnej obrany. Žalovaný naopak tvrdí, že zo žalobcových tvrdení nevyplýva, že by bývalý X. výbor H. mal právo hospodárenia k sporným nehnuteľnostiam. Aj žalovaný poukázal na to, že inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu účinnosti Hospodársky Podľa uvedenej vyhlášky právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo podľa žalovaného patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v a a Vyhlášky č. Uvedená vyhláška platila až do prijatia Zz. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Podľa tejto vyhlášky právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národný majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor v územnom obvode ktorého sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na okresný (mestský) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky, postupuje sa podľa . Podľa a citovanej vyhlášky nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym. Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný (mestský) národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má do trvalého užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo hospodárenia okresný (mestský) národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie organizácia právo hospodárenia na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym ústredným orgánom štátnej správy môžu odovzdať nehnuteľnosť do trvalého užívania so súhlasom federálneho ministerstva financií, organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy O. socialistickej republiky alebo R. socialistickej republiky so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný mal zato, že v súvislosti s prevodom práva hospodárenia bol potrebný nielen súhlas príslušného ministerstva financií, ale aj splnenie podmienky spôsobu odovzdania. Podľa Vyhlášky č. nehnuteľný národná majetok sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné konštatovanie žalobcu, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzali a nachádzajú v obci alebo v jej katastrálnom území a boli vo vlastníctve R. republiky, nie je dostatočným základom pre vznik vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam podľa . Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12.10.1993, kde sa okrem iného uvádza cit.: „Samotná skutočnosť, že v okamihu nadobudnutia účinnosti o majetku obcí sa určitá vec (veci) nachádzala v obci alebo v jej katastrálnom území a bola vo vlastníctve Slovenskej republiky, nie je dostatočným základom na založenie vlastníckeho práva obce. Zákon o majetku obcí vo svojom až 6 stanovuje podmienky splnenie ktorých je nevyhnutné k reálnemu prechodu vlastníckeho práva na obec. Ich splnením sa súčasne vytvára osobitné práva postavenie určitého druhu majetku, ktorý podlieha režimu prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec.“S poukazom na uvedené bol žalovaný presvedčený o tom, že v tomto prípade neboli splnené dve zákonné podmienky na prechod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré musia byť splnené podľa citovaného zákona kumulatívne. Okrem toho podľa žalovaného neboli splnené podmienky ani podľa citovaného zákona, podľa ktorého poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k XX.XX.XXXX a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku R. republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do národného majetku podľa osobitného predpisu, a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa . V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zápisnicu S. úradu X. B. pod č. XXXX/XXXX, ktorá potvrdzuje, že žalobca nebol vlastníkom sporných nehnuteľností ani podľa Žalovaný poukázal na to, že S. úrad X. B. na zasadnutí okresného výboru dňa XX.X.XXXX prijal uznesenie pod č. XXXX/XXXX, ktorým potvrdil uznesenie obecného zastupiteľstva obce H. H. zo dňa XX.X.XXXX, č. X/XXXX, ktorým

obec, žalobca, prepustila do vlastníctva štátu časť sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho konania, konkrétne nehnuteľnosť pod parc. č. XXX, na ktorej bola vystavená štátna ľudová škola, avšak uvedené prepustenie nehnuteľnosti nebolo v tom čase uvedené v PKN vložke. Uvedené nehnuteľnosti boli prepustené obcou do vlastníctva štátu podľa zmluvy č. XXXXX/XXXX bývalého ministerstva školstva zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ďalej poukázal na to, že k otázkam prechodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam sa vyjadrilo aj H. financií SR, ktoré žalobcovi odpovedalo na jeho žiadosť zo dňa XX.X.XXXX vo veci usmernenia pri delimitácii nehnuteľností. V tejto odpovedi sa uvádzalo cit.: „Podľa predloženej PKN vložky XXX darovala obec H. H. predmetné nehnuteľnosti v roku XXXX O. štátu, do správy rezortu H..ver.prac. od roku XXXX boli podľa zápisu v uvedenej PKN vložke vo vlastníctve čsl. štátu v správe Ministerstva školstva a národnej obrany. Na základe predložených dokladov sme toho názoru, že nie sú splnené podmienky na prechod týchto nehnuteľností z majetku štátu do vlastníctva obce podľa B. č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pretože predmetné nehnuteľnosti neboli v rozhodujúcom období v správe národného výboru a ani v správe štátneho podniku rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu. Rovnako neboli splnené podmienky na navrátenie týchto nehnuteľností do vlastníctva obce podľa § 15a Zákona o majetku obcí, pretože obec ku dňu XX.XX.XXXX už nebola ich vlastníkom. Podľa nášho názoru na základe predložených dokladov je možné konštatovať, že uvedené nehnuteľnosti sú vlastníctvom Slovenskej republiky a pri nakladaní s nimi je potrebné postupovať podľa Zz. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. R. republika ako právnická osoba nakladá so svojím majetkom prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom.“ koniec cit. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že je oprávnený v zmysle Zz. a všeobecných ustanovení s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, prípadne ich aj predať. Okrem toho mal žalovaný za to, že sa žalobca snaží vyvolať právnu neistotu v právnom postavení žalovaného ako správcu majetku štátu k sporným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že o spornosti v evidencii katastra nehnuteľností nie je možné ani uvažovať, nakoľko žalovaný bol aj pred rokom XXXX zapísaný ako správca majetku štátu, ale nie pod svojim súčasným názvom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale pod názvom H. školstva a obrany. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v roku XXXX samotný žalobca podal na S. úrade X. B., katastrálny odbor, návrh na vykonanie opravy podľa Zz. o katastri nehnuteľností, vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný poukázal tiež na to, že oprava sa vykonala záznamom, t.j. spôsobom, ktorý má evidenčný charakter, ktorý ale súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnosti. Preto žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o tom, že bol zo strany notára uvedený do omylu za irelevantné, pretože v prípade, ak by R. republike nesvedčalo právo vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, tak by S. úrad X. B. nevykonal záznam a vrátil by verejnú listinu, alebo listinu tomu, v prospech koho by svedčalo právo k nehnuteľnosti podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil, t.j. žalobcovi a vyzval by dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu, alebo aby podali návrh na súd na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko podľa neho v danom prípade nie je možné hovoriť o spornosti žalobcovho práva alebo o neistote, pretože medzi žalobcom a žalovaným neexistovala do podania žaloby spornosť ohľadne vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, podľa žalovaného až podaním žaloby bola spôsobená žalovanému práva neistota. K otázke vydržania sporných nehnuteľností žalovaný uviedol, že vlastnícke právo môže vydržať len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, samotná držba nestačí. Podmienky uvedené v ustanovení musia byť splnené v prípade oprávnenej držby kumulatívne. Týmito podmienkami sú: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby, dobromyseľnosť držiteľa a nepretržitosť vydržacej doby. Ak chýba čo i len jeden predpoklad, k nadobudnutiu vlastníckeho práva nedôjde. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že nepretržitosť vydržacej doby je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej držby. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane s vecou nakladať ako svojou. Podľa žalovaného k vydržaniu nestačí len subjektívne presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, ale držiteľ musí byť v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Táto dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo (vlastnícke) vzniknúť, t.j. aj na právny dôvod, titul, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. XCdon XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe podľa žalovaného podmienka dobromyseľnosti nie je splnená, ak je v katastri nehnuteľností zapísaný vlastník. Podľa

žalovaného u žalobcu nie je možné hovoriť o tom, že by konal v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Žalobca svoje tvrdenia o prechode vlastníctva neoprel o relevantné dôkazy. Iba skonštatoval, že je vnútorne presvedčený, že sporné nehnuteľnosti majú byť na neho delimitované od účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb.. Okrem toho o dobromyseľnosti nie je možné hovoriť aj z toho dôvodu, že si ako „dobromyseľný“ užívateľ sporných nehnuteľností nesplnil ani povinnosť podľa ustanovenia , podľa ktorého obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku. Žalovaný je preto presvedčený, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná nedôvodne, že tvrdenia žalobcu sú účelové, nezrozumiteľné a neurčito formulované. Žalovaný zdôraznil, že v tomto prípade nemožno hovoriť o spornosti vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko ich vlastníkom bola a je R. republika a ich správca bol zapísaný aj pred rokom XXXX, ale nie pod svojim súčasným názvom, ale pod názvom H. školstva a obrany. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul štatutára žalobcu, vypočul svedkov a na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý následne právne posúdil.

4. Ako bolo uvedené žalobca sa v konaní domáhal určenia výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam: parc. reg. ,, C“ č. XXX/X s výmerou XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg.,,C“ č. XXX/X s výmerou XXX m2, a stavba č. XXX so súpisným číslom XXX postavená na parc. č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. H. H. a sú zapísané na LV č. XXX. Žalobca tvrdil, že uvedené nehnuteľnosti / ktoré boli pred rokom XXXX vo vlastníctve štátu a podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke v správe H. školstva a národnej obrany / nadobudol podľa o majetku obcí ku dňu X.X.XXXX. Subsidiárne voči tomuto nadobúdaciemu titulu žalobca argumentuje nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa a / v znení od 1.1.1992/. Dôvody nadobudnutia vlastníctva žalobca podrobne popísal v žalobe a na týchto zotrval aj v rámci jeho ostatných či už písomných, tak aj ústnych vyjadrení, resp. aj v rámci vyjadrení jeho právneho zástupcu. Naopak žalovaný sa so žalobcom uvádzanými dôvodmi nadobudnutia vlastníctva nestotožnil, podľa neho je žaloba v celom rozsahu nedôvodná, preto ju navrhol zamietnuť. Na týchto svojich tvrdeniach žalovaný zotrval v priebehu celého konania. Okrem iného spochybnil aj naliehavý právny záujem žalobcu na tejto určovacej žalobe.

5. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Aj v tejto veci súd v prvom rade skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby v zmysle . Až následne bolo možné skúmať či jeho návrh je dôvodný aj z hľadiska hmotnoprávneho. X. právny záujem je vo všeobecnosti teda daný tam :

- kde by bez jeho určenia bolo ohrozené právo žalobcu;

- kde by sa bez jeho určenia postavenie žalobcu stalo neistým;

- kde určenie existencie práva, resp. právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo ovplyvní postavenie žalobcu voči žalovanému. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že žalobca bude mať naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vždy, keď je ako je vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti niekto iný. V takomto prípade totiž rozhodnutie súdu bude podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. V zmysle teda pri sporoch vyplývajúcich z určenia vlastníctva za stavu, keď v katastri nehnuteľností je ako vlastník uvedená iná osoba než tá, ktorá sa domáha určenia svojho vlastníctva k nehnuteľnosti, je danosť naliehavého právneho záujmu na strane toho účastníka, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva daná. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru , že naliehavý právny záujme na tejto určovacej žalobe daný je.

6. V konaní bolo listinami preukázané / pozemnoknižná vložka č. XXX, LV č. XXX/, že v čase bezprostredne pred údajným prechodom vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na obec podľa /, t.j. bezprostredne pred dňom X.X.XXXX, bol ich vlastníkom štát / žalovaný/. Podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX boli tieto nehnuteľnosti ako dom a dvor a záhrada zapísané dňa XX.X.XXXX do vlastníctva O. - rezort H. verejných prác a v roku XXXX bola vykonaná oprava - vlastník O. štát- v správe H. školstva a národnej obrany. H. stranami nebolo sporné , že tieto nehnuteľnosti boli pôvodne využívané ako škola / cca do roku XXXX/ a neskôr / cca od roku XXXX do roku XXXX/

sa používali na rôzne spoločenské akcie kultúrneho charakteru občanov obce, voľby , ich porady atď.. Uvedené mal súd preukázané aj výsluchom svedkov , obyvateľov obce. Žalobca ale tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti prešli zo zákona do jeho vlastníctva ku dňu X.X.XXXX, čo však žalovaný spochybnil. Žalobca tvrdí, že k predmetným nehnuteľnostiam mal ku dňu volieb do orgánov samospráv obcí v roku XXXX právo hospodárenia H. národný výbor v H., lebo minimálne od roku XXXX sa stavba využívala ako miestne účelové zariadenie na prevádzkovanie domu kultúry a priľahlé pozemky na účely s tým spojené. Žalobca s poukazom na Hospodárskeho zákonníka, vyhlášky č. o hospodárení s národným majetkom a na ustanovenia o národných výboroch uviedol, že právo hospodárenia nemuselo byť zapísané v žiadnej verejnej evidencii, nakoľko pramenilo priamo z v tom čase platných právnych predpisov. Tvrdil, že nijaká iná socialistická organizácia / než Miestny národný výbor v H./ s nimi nikdy nenakladala, ani nehospodárila. Žalobca teda tvrdil, že sporné nehnuteľnosti nadobudol v súlade s ku dňu 1.5.1991.

7. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Podľa do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Podľa /ďalej len Hospodársky zákonníka/ právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Podľa Hospodárskeho zákonníka ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má k určitému majetku vykonávať právo hospodárenia, rozhodne najbližší spoločný riadiaci orgán organizácií, medzi ktorými pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány, prípadne krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje ministerstvo financií na žiadosť niektorého z nich. Podľa Hospodárskeho zákonníka národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

8. Žalobca teda tvrdil, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na neho prešlo predovšetkým zo zákona podľa § 2 zákona č. XXX/XXXX Zb., ktorý upravoval podmienky prechodu vlastníctva štátu na obce. Žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil, v celom rozsahu ho spochybnil. Súd vypočul štatutára žalobcu A.. A. R. a ako svedkov zamestnanca H. školstva SR Y. Y., svedkov navrhnutých žalobcom, osoby ktoré pôsobia, resp. pôsobili v orgánoch obce, bývalí starostovia, poslanci obecného zastupiteľstva a aj zamestnanci obecného úradu a to : E. V., Y. H., Y. D., H.. U. C., H. F., C. V., H. Y., H. V..

9. Z výsluchu svedkov navrhnutých žalobcov a aj štatutára žalobcu súd zistil, že sporné nehnuteľnosti boli obyvateľmi obce najskôr využívané ako škola a neskôr a to aj v dotknutom období /v čase údajného prechodu vlastníctva na obec v roku XXXX / boli využívané na kultúrne podujatia, že tieto nehnuteľnosti obhospodarovalo MNV a neskôr obec, že boli evidované / od roku XXXX/ v majetkovej a účtovnej evidencii obce, že sa vždy domnievali, že to je ,,obecné“. Uvedené skutkové zistenia, a ani skutočnosť, že žalobca/ pred ním MNV/ sporné nehnuteľnosti evidoval vo svojich majetkových evidenciách, že sa o tieto staral, že s nimi nakladal ako s vlastnými/ prenajímal ich a platil poistné/ nie sú podľa súdu dostatočným dôkazom preukazujúcim, že pri sporných nehnuteľnostiach boli splnené . Jednoznačne a nad všetku pochybnosť nemal súd za nepreukázané, že k predmetným nehnuteľnostiam mal príslušný národný výbor trvalé právo hospodárenia a to v rozhodnom období. Naopak, v tom čase boli nehnuteľnosti zapísané do vlastníctva štátu v správe Ministerstva školstva a národnej obrany a preto sa podľa tento majetok nemohol zo zákona stať vlastníctvom obce.

Podľa § 2 cit. zákona, do vlastníctva obce prechádzali z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým mal ku dňu XX.XX.XXXX právo hospodárenia národným výborom, na území ktorého sa nachádzali. Toto právo hospodárenia s národným majetkom upravoval Hospodársky . Pokiaľ malo ísť o právo hospodárenia s národným majetkom /pre účely jeho prechodu na obce/, nemohlo ísť o jeho dočasnú správu, ale prechod vlastníctva sa týkal len toho majetku, ktorý bol v trvalej správe, pretože hospodárenie je možné len v režime trvalej správy. Podľa veta prvá vyhlášky č. právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia v prípadoch uvedených v a vyhlášky č. . Podľa cit. vyhlášky právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého sa taký nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na okresný (mestský) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky, postupuje sa podľa . Podľa cit. vyhlášky nehnuteľný s príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“). Postup odovzdania nehnuteľného majetku do trvalého užívania upravoval a cit. vyhlášky , podľa ktorého na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný (mestský) národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má do trvalého užívania odovzdať nehnuteľný , s ktorým nemá právo hospodárenia okresný (mestský) národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie organizácia právo hospodárenia na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym ústredným orgánom štátnej správy môžu odovzdať nehnuteľnosť do trvalého užívania so súhlasom Federálneho ministerstva financií, organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo R. socialistickej republiky so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd. Nehnuteľný sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. Žalobca tvrdí, že H. národnému výboru v obci H. , ako subjektu poverenému rozvíjať kultúrny a spoločenský život vo svojom územnom obvode / o národných výboroch/ k uvedeným nehnuteľnostiam patrilo právo hospodárenia, čo zdôvodnil tým, že minimálne od roku 1977 boli nehnuteľnosti využívané na kultúrne účely. Súd sa však s týmto tvrdením nestotožnil. Ako už bolo uvedené, sporné nehnuteľnosti boli podľa pozemnoknižnej vložky od roku XXXX , t.j. aj v roku XXXX aj v roku XXXX a nasl. vo vlastníctve štátu a podľa pôvodného pozemnoknižného zápisu v správe Ministerstva školstva a národnej obrany. Keď teda žalobca v konaní tvrdil, že tu bol iný subjekt / miestny národný výbor/, ktorý nehnuteľnosti nadobudol do svoje trvalej správy, namiesto v evidencii nehnuteľností uvedeného správcu nehnuteľnosti, bol žalobca povinný tieto svoje tvrdenia jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázať. Žalobca však v konaní nepredložil žiadnu listinu, nepreukázal žiaden konkrétny právny úkon príslušného orgánu , prípadne rozhodnutie príslušného orgánu, preukazujúce, že mu skutočne vzniklo právo hospodárenia / t.j. výkon výlučne jemu prináležiacej trvalej správy/ k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobca podľa zákona č. 138 /1991 Zb. predmetné nehnuteľnosti nenadobudol. Súd len na doplnenie podotýka, že v samotnom delimitačnom protokole je uvedené, že sa jedná o nehnuteľnosti u ktorých nie zjavné , kto k nim má právo hospodárenia. Ak to tak skutočne bolo, potom by sa ich týkala / / , t.j. išlo by o Nakladanie s národným majetkom v dočasnej správe, na ktoré sa nevzťahoval.

10. K subsidiárne tvrdenému nadobúdaciemu titulu a to vydržaním podľa , aj tu súd dospel k záveru, že ani uvedeným právnym titulom k nadobudnutiu vlastníctva nedošlo.

11. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.

12. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, za vydržanie vlastníckeho práva je považované jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby konkrétnej veci a to po zákonom stanovenú dobu. Vydržaním vlastníckeho práva je však možné umožniť nadobudnutie vlastníctva len tomu držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda a to v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Vydržanie slúži predovšetkým k zahojeniu prípadnej vady alebo nedostatku nadobúdacieho titulu. Samotným účelom vydržania je za splnenia zákonných predpokladov zosúladiť dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V zmysle oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnej veci za predpokladu, že ju má nepretržite vo svojej držbe po dobu desať rokov. T.j. podľa súdu nie hoc aká držba a tiež nie hoc aký subjektívny pocit údajného držiteľa veci automaticky spôsobujú po uplynutí 10 ročne doby vydržanie veci. V každom prípade podľa súdu musí ísť o držbu dobromyseľnú a oprávnenú. Aby bolo možné považovať niekoho za oprávneného držiteľa, je zo zákona nevyhnutné, aby bol tento vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Súd v žiadnom prípade nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Takáto predpokladaná dobrá viera musí vychádzať aj z objektívnych okolností, za ktorých mohlo dôjsť k vzniku vecného práva, napr. aj z právneho dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práv. Skutočný právny titul nadobudnutia držby tu síce v skutočnosti nemusí existovať, ale musí tu existovať skutočná a nespochybniteľná dobrá vôľa držiteľa, že jeho držba sa o taký / existujúci/ titul opiera. Otázku existencie dobrej vôle je potrebné posudzovať veľmi citlivo. Musí sa skutočne objektívne posúdiť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mal, resp. mohol mať vedomosť, alebo oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec právom patrí. Ako bolo uvedené, žalobca poukazovali na to, že mal zato, že sporné nehnuteľnosti prešli na neho podľa . Z vykonaného dokazovania súd zistil, že počas celej žalobcom tvrdenej vydržacej doby bol ako vlastník sporných nehnuteľností uvedený žalovaný, resp. štát / v tomto konaní žalovaný/. Ďalej súd zo žalobcom predloženého delimitačného protokolu z XX.X.XXXX a jeho prílohy č. 2 / č.l. 41 - 44/ zistil, že v čase delimitácie boli sporné nehnuteľnosti zaradené do prílohy 2 delimitačného protokolu, t.j. do zoznamu nehnuteľností, u ktorých nie je zjavné, kto má k tomuto majetku právo hospodárenia. T.j už v tom čase tu existovali pochybnosti o tom, či sú pri uvedenom nehnuteľnom majetku splnené . Z tejto listiny je zrejmé, že protokol bol riadne podpísaný preberajúcou organizáciou, obcou H., t.j. žalobcom. S poukazom na tieto okolnosti, pri dodržaný normálnej opatrnosti žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť, alebo oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec právom patrí. Uvedené pochybnosti nepochybne vyplývajú práve z predmetného Protokolu zo dňa XX.X.XXXX a z jeho prílohy č. 2, kde je výslovne uvedené, pri ktorých nehnuteľnostiach nie je zjavné, kto k nim má právo hospodárenia. Medzi takéto boli zaradené aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Ako bolo uvedené, aby súd mohol urobiť záver o vydržaní, musí byť okrem iného zistené aj to, že počas vydržacej doby držiteľ / v tomto prípade žalobca/ skutočne „bol“ / t.j. nie iba ,, mohol byt“ / so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec , alebo právo patrí/. Ako bolo uvedené , súd musí posudzovať to, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú s prihliadnutím na okolnosti tohto ktorého prípadu možno na subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca s poukazom na vyššie uvedený delimitačný protokol nebol dobromyseľný držiteľ, žalobca od počiatku vedel o pochybnostiach týkajúcich sa toho, či sporné nehnuteľnosti spĺňajú podmienky prechodu ich vlastníctva na obec podľa cit. zákona. T.j. od počiatku žalobca vedel o skutočnostiach, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že nadobudol do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, teda že mu vec patrí. Napriek údajom z delimitačného protokolu žalobca v tom čase adekvátne nekonal, hoci z tých údajov bol spochybnený zákonný prechod vlastníctva, neriešil to v tom čase možnými dostupnými zákonnými prostriedkami / čo by sa od neho za daných okolností očakávalo/. Súd nezistil, že by sa žalobca snažil počas plynutia vydržacej doby tieto nezrovnalosti a pochybnosti ohľadne prechodu nehnuteľností do jeho vlastníctva riešiť a odstrániť. Popritom žalobca v tom čase neriešil ani stav týkajúci sa v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníckeho práva a otázku určenia vlastníctva začal riešiť až po uplynutý 10 ročnej vydržacej doby. A keďže teda v tomto prípade nebola splnená jedna z podmienok vydržania a to dobromyseľnosť držby, k vydržaniu vlastníckeho práva podľa nedošlo. T.j. žalobca nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ani titulom vydržania.

13. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle . Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, preto súd priznal v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté podľa 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.