Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Csp/200/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, L. S., o zaplatenie 376,67 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.11.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 367,67 eur s príslušenstvom ako aj trovy konania. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ako „zmluva“). Právny predchodca žalobcu elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a vystavil za ne faktúry. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy bola dojednaná medzi zmluvnými stranami zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania planenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia pomerne znižoval. Žalovaný porušil záväzok viazanosti tým, že porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Za dodanie služieb bola žalovanému vyúčtovaná suma 374,55 eur a za porušenie záväzku viazanosti zmluvná pokuta vo výške 2,12 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 08.07.2020, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty, postúpená žalobcovi, o čom bol žalovaný upovedomený. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. 2. Okresný súd Nitra vydal vo veci dňa 14.01.2021 platobný rozkaz pod č. k. -68, ktorý bol z dôvodu nedoručenia do vlastných rúk žalovanému, zrušený uznesením súdu zo dňa 11.08.2021, č. k. -82.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa (ďalej ako ). Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Súd sa oboznámil s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie

sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1 000 eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa .

5. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd zistil tento skutkový a právny stav:

6. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a žalovaný uzavreli dňa 04.04.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb Happy M. Dňa 18.02.2016 bol medzi nimi uzatvorený dodatok, podľa ktorého bol aktivovaný žalovanému nový program Happy XL volanie NAJ s dobou viazanosti 26 mesiacov a bol mu predaný MT/dátové zariadenie Samsung Galaxy S6 32GB Black za akciovú cenu 19 eur. Neakciová cena zariadenia predstavovala sumu 649 eur a zmluvná pokuta ako základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať, bola určená na sumu 680 eur.

7. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby nasledovné faktúry:

- f. č. 4104203424, splatnosť dňa 30.11.2017, na sumu 145,26 eur, ku dňu postúpenia,

- f. č. 9106123930, splatnosť dňa 29.12.2017, na sumu 104,52 eur, ku dňu postúpenia,

- f. č. 8201614349, splatnosť dňa 31.01.2018, na sumu 43,99 eur, ku dňu postúpenia,

- f. č. 8203466587, splatnosť dňa 01.03.2018, na sumu 40,39 eur, ku dňu postúpenia,

- f. č. 8205445900, splatnosť dňa 29.03.2018, na sumu 40,39 eur, ku dňu postúpenia,

8. Zároveň právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 821745591, ktorou vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 2,12 eur, so splatnosťou 01.10.2018.

9. Listom zo dňa 22.07.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 436,23 eur na žalobcu, a to ku dňu 09.07.2020.

10. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09.09.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 587,49 eur.

11. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa . Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

12. Podľa , účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

13. Podľa , osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.

14. Podľa , podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

15. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Podľa prvej a druhej vety , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

17. Podľa a (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

20. Na právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať o elektronických komunikáciách, ustanovenia a nasl. , ako aj o ochrane spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobcovi nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020, ktorú pripojil k žalobe.

21. V prípade pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa o elektronických komunikáciách, je však potrebné okrem ustanovenia aplikovať aj ustanovenie o elektronických komunikáciách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení, a teda že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako účastníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči účastníkovi na tretí subjekt bez súhlasu účastníka.

22. Žalobca bol súdom listom zo dňa 08.09.2021 vyzvaný, aby oznámil v lehote 10 dní, či bol žalovaný pred postúpením pohľadávky písomne vyzvaný podľa Výzvu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 15.09.2020. Nereagoval na ňu, súd ho preto opätovne vyzval na späťvzatie žaloby, pretože zo skutočností, tvrdených v žalobe ako aj z predložených dôkazov nebolo súdu zrejmé, že by žalovaný bol vyzvaný pred postúpením pohľadávky podľa , z dôvodu čoho podľa súdu nie je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom. Zároveň bol upovedomený o tom, že vo veci rozhodne inak súd bez nariadenia pojednávania. Právny zástupca žalobcu prevzal výzvu súdu dňa 11.10.2021, ale súdu v určenej lehote 10 dní a ani do dňa rozhodovania nepreukázal splnenie zákonom stanovenej povinnosti podľa pri postúpení pohľadávky.

23. Súd je toho názoru, že výzva podľa má aj z hľadiska obsahu byť jasná a zrozumiteľná, a to tak, aby bolo dlžníkovi zrejmé, že ak neuhradí splatný dlh, vzniká veriteľovi právo túto pohľadávku po splnení zákonom určených podmienok, postúpiť na tretiu osobu. Pretože žalobca takúto listinu nepredložil, a to aj napriek tomu, že ho súd vyzval, nepreukázal tým v konaní splnenie podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe; tj, písomnú výzvu, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splnením peňažného záväzku napriek tejto výzve, ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo.

24. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení , je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa základných princípov , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s základných princípov , keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešný. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.