Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/93/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu E. J., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., Z. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23 proti žalovanému X.. S. J., I. I. C. J., H. XX, správca konkurznej podstaty VSŽ Inžiniering, a.s. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Moldavská 8/A, IČO: 00 609 242, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunskym, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, za účasti intervenienta na strane žalovaného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie 1, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -329 zo dňa 08.12.2020

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku pod č. I.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Intervenientovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. IV. Štát m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je náhrada škody na zdraví z dôvodu zistenej choroby z povolania a to titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, vo výške 49.093,81 eur.

3. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2004 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 50.786,70 eur (1.530.000,- Sk) s 13 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy, počnúc dňom vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, spolu s trovami konania, titulom náhrady škody na zdraví z dôvodu zistenej choroby z povolania. Žalobu žalobca odôvodnil tým že podľa pracovnej zmluvy z 11.9.1968 uzavretej so žalovaným, pracoval v uvedenej spoločnosti ako zlievač. V roku 2003 sa podrobil lekárskym vyšetreniam, lebo sa mu nápadne zhoršil zdravotný stav. Bol sústavne lekársky pozorovaný, vyšetrovaný a liečený. Dňa 2.10.2002 mu bola zistená choroba z povolania, a to: ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín, spôsobená pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami. Tento stav je

trvalý a nemožno očakávať žiadne zlepšenie ani v prípade, že by sa podrobil operačnému riešeniu. Dňa 7.5.2003 na základe klinického nálezu a konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácii, bolo priznané Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie za sťaženie spoločenského uplatnenia 350 bodov. Z dôvodu neustále zhoršujúceho sa zdravotného stavu vyhľadal žalobca psychiatra, ktorý zistil, že žalobca je depresívny, myslenie je koherentné, prísunu asociácií, prítomné sú myšlienky s obavami a pesimizmus. Psychické ťažkosti sú v priamej súvislosti s chorobou z povolania a sú jej následkom. Záverom psychiater konštatuje depresívnu poruchu pri somatickom ochorení, ako súčasť choroby z povolania. Za sťaženie spoločenského uplatnenia preto priznal 500 bodov. Žalobca v čase zistenia choroby z povolania mal 59 rokov. Predtým bol zdravým človekom, plnohodnotne a aktívne prežíval svoj život. Choroba z povolania bola u žalobcu zistená 2.10.2002, ale žalovaný ho preradil na iné pracovisko do tzv. chránenej prevádzky so značným oneskorením. Pod vplyvom choroby z povolania je agresívnejší, nevie sa ovládať, nedokáže sa plnohodnotne postarať o svoju rodinu, skončil sa preňho plnohodnotných spoločenský, kultúrny a športový život, pociťuje negatívne všetky zmeny počasia. Najhoršie sa cíti ráno a pri prechode zo zimy do tepla a naopak, vtedy má opuchnuté ruky, bolestivé ramenách a všetky kĺby. Ruky ho bolia a pália. Spánok má nepokojný, často sa budí pre sústavné bolesti. Je plačlivý, pomýšľal na samovraždu. Z jeho zdravotného postihnutia vyplývajú aj sociálne dôsledky v oblasti mobility - v dôsledku choroby z povolania nedokáže vykonávať bežné pohyby. Má strach, že v práci utrpí úraz, že nedokáže včas zareagovať na bežnú situáciu vôkol seba, napríklad na ulici, má strach, že dôjde ku nehode. Často vyhľadáva pomoc spoluobčanov najmä pri prechádzaní cez cestu a podobne. Ďalej je to v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti, kde je odkázaný na pomoc a spoluprácu všetkých členov rodiny. Pod vplyvom svojho zdravotného hendikepu a všetkých sprievodných znakov má značné problémy aj v intímnej oblasti. Cíti sa mizerne, ako keby bol izolovaný pred spoločnosťou a všetkými ľuďmi. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vzhľadom na jeho subjektívne trvalé a neustále sa zhoršujúce ťažkosti spojené s objektívnou možnou stratou zamestnania, stratou schopnosti plnohodnotného pohybu, sťažené spoločenské, športové, či kultúrne vyžitie a disharmónii v rodine je výnimočným prípadom, ktorý vyžaduje osobitný zreteľ. Preto žalobca navrhol kumulovať posudok zo dňa 7.5.2003 s posudkom zo dňa 17.3.2004 v bodovom vyjadrení, ktoré takto predstavuje 350 + 500 = 850 bodov. Ďalej navrhol súdu, aby využil svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia vyhlášky č. a rozhodol o zvýšení náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu ďalšieho tridsaťnásobku základného bodového ohodnotenia.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a tvrdil, že žalovanému bolo priznané odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom jeho 100 % zvýšenie si uplatňuje, ale neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by nejakým spôsobom osvedčovala jeho mimoriadny pracovný, spoločenský alebo kultúrny život pred vznikom choroby z povolania, následkom ktorej mu je v súčasnosti takýto život obmedzený, resp. skrátený.

5. Intervenient na strane žalovaného uvádzal, že na základe jeho rozhodnutia zo dňa 4.10.2004 bolo žalobcovi vyplatených na základe posudku zo dňa 7.5.2003, bodové ohodnotenie vo výške 350 bodov navýšené o 50 bodov, teda vo výške 400 bodov, čiže suma, ktorá mu bola vyplatená bola vo výške 24.000 Sk s tým, že bodové ohodnotenie bolo ešte zvýšené na základe žiadosti žalobcu rozhodnutím intervenienta o 100-násobok, a preto žalobcovi bola priznaná suma 400 bodov + 350 bodov, ktorá mu bola aj vyplatená. Pokiaľ ide o druhý posudok zo dňa 13.7.2004, keďže žalobca si plnenie neuplatnil u Sociálnej poisťovne, navrhoval v tejto časti žalobu zamietnuť.

6. Čo sa týka odškodnenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia uplatneného v dôsledku psychických ťažkostí, súd konanie prerušil do rozhodnutia Sociálnej poisťovne Košice, a to z dôvodu, že právomoc súdov rozhodovať o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia titulom základnej náhrady nebola súdu v tom čase daná, pričom Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 15.11.2018 č.k. 58569-51/2018-KEM, právoplatným dňa 28.12.2018 rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 02.10.2002 v oblasti psychického postihnutia. Vo svojom odôvodnení uviedla, že zo záverov znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou Psychiatrická spol. s.r.o. - Forenza na základe znaleckého posudku č. 32/2018, ktorý bol vypracovaný dňa 16. 8. 2018 A.. K.. X. A. N.., vyplýva, že u žalobcu nebola zistená vážna duševná porucha v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania, a preto aj keď svoje psychické problémy žalobca odvodzoval od predložených znaleckých posudkov, ako aj zo znaleckého posudku č. 21/2006 zo dňa 17.09.2007, vyhotoveného K.. E. K., súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci podľa vyhlášky č. , o

odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a v znení tejto vyhlášky aj v zmysle , , až 3 , po ustálení predmetu sporu, ktorým je náhrada škoda na zdraví vo výške 49.093, eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhl. č. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže uznesením súdu prvej inštancie č.k. -275 zo dňa 05.06.2014 bolo konanie v časti príslušenstva zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a to v celom rozsahu.

7. Čo sa týka priznania zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré už bolo vyplatené, vyplývajúce zo somatického poškodenia, uplatneného vo výške 30 - násobného zvýšenia, z dôvodu neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobu žalobcu zamietol berúc do úvahy aj skutočnosť, že svedok A.. K.. Ľ. Q., N.. v ústnej výpovedi pred súdom dňa 24.5.2017 pri zhodnotení zdravotného stavu žalobcu uviedol, že žalobca od roku 2004 nebol v ich zdravotníckom zariadení vyšetrený. Uvádzal, že u žalobcu ide o funkčné obmedzenie hybnosti ľavého ramena, s limitovaním činnosti prstov horných končatín, t.j. jemnej motoriky a to s obmedzením pri plnení základných životných a spoločenských potrieb, ktoré ale nie sú úkonmi hodnými osobitného zreteľa, keďže ide o zdravotné problémy. ktoré priznaná choroba z povolania so sebou prináša a sú bežným následkom zistenej choroby z povolania a niektoré problémy sú spôsobené aj pribúdajúcim vekom žalobcu, pričom z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by prežíval mučivé, neznesiteľné bolesti, aby na tlmenie týchto bolestí musel užívať lieky so silnými tlmivými účinkami, alebo aby bol v súvislosti s touto chorobou z povolania liečený. Hoci žalobca v dôsledku choroby z povolania má do určitej miery obmedzené možnosti uplatnenia v rodinnom, pracovnom i spoločenskom živote, ako aj obmedzenia pri niektorých bežných životných úkonoch, avšak nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti uplatnenia nezanikli, len sa mu v určitej miere sťažili možnosti výkonu celej škály činností (pracovných, športových, spoločenských a bežných životných úkonov), ktoré pred poškodením zdravia vykonával. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v prípade žalobcu po porovnaní spôsobu života pred a po zistení choroby z povolania, nie je možné konštatovať, že by sa jeho život od základov zmenil, že by nemohol robiť nič z toho, čo robil pred poškodením, že by bol nesebestačný a úplne odkázaný na pomoc iných a v prípade žalobcu nedošlo v dôsledku choroby z povolania ani k strate zamestnania.

8. Súd prvej inštancie rovnako zamietol žalobu žalobcu uplatnenú titulom 30-násobného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, z dôvodu psychického postihnutia, keďže na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 58569-51/2018-KEM zo dňa 15.11.2018, právoplatného dňa 28.12.2018 intervenient rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 2.10.2002 v oblasti psychického postihnutia, a keďže základ nároku nie je daný, čo sa týka psychického postihnutia, nakoľko v tomto prípade nebola intervenientom žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v oblasti psychického postihnutia ani v základnej výške bodového ohodnotenia, súd sa nemohol zaoberať a priznať žalobcovi ani ním uplatnený nárok v časti zvýšenia o 30-násobku. Preto pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska psychického postihnutia, je žaloba nedôvodná a súdom bola zamietnutá.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a a plne úspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania s tým, že intervientovi v priebehu konania nevznikli trovy konania a preto mu ich súd nepriznal okrem trov štátu vzniknutých titulom vyhotovenia znaleckého posudku znalkyňou MUDr. Elenou Medveckou v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle .

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, prípadne ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu s tým, že z obsahu podaného odvolania vyplývajú odvolacie dôvody podľa a . Nesúhlasil s tým, že v jeho prípade titulom uznanej choroby z povolania nemožno hovoriť o 30-násobnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia titulom somatického ochorenia, aj keď trpí ochorením kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia, ako aj psychickým ochorením dávajúc do pozornosti lekárske posudky K.. P. O. K.. K.. Konštatoval, že príčinná súvislosť žalobcových zdravotných ťažkostí, či už somatického alebo psychického razu sú dané v postupnom poškodzovaní zdravia, dôsledkom čoho bola žalobcovi po odbornom posúdení aj uznaná choroba z povolania. Nesúhlasil s vypracovaným znaleckým posudkom Sociálnou poisťovňou a so záverom znalca K.. A. a napádal ho, dávajúc do pozornosti znalecký

posudok K.. K. a preto súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, čo sa týka nepriznania zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, či už titulom somatického ochorenia alebo psychického poškodenia u žalobcu, keďže žalobca pri liečbe somatických ťažkostí prežíval psychické útrapy, a to dôsledkom úrazu (priznanej choroby z povolania), dôsledkom čoho je značne obmedzený v živote a to vo všetkých jeho sférach, čo je podľa neho aj naplnením zákonných predpokladov podľa vyhl. č. , a preto ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi patrí zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorých rozhoduje nie súd, ale Sociálna poisťovňa viď rozhodnutie NS SR z novembra 2007.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ako príslušným orgánom nebola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v oblasti psychického postihnutia, ani v základnej výške bodového uplatnenia, a preto sa súd vecne správne nemohol zaoberať a priznať žalobcovi ani ním uplatnený nárok v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 30-násobok, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo podrobené i súdnemu prieskumu v rámci správneho konania, ktorý potvrdil správnosť, ako aj zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne. V ďalšom konaní žalobca nepreukázal existenciu zvlášť ťažkých následkov a komplikácií, ktoré so zreteľom na somatické postihnutie by mali za následok zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o uplatnený 30-násobok.

12. Intervenient na strane žalovaného poukazoval na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, ktorý by odôvodňoval zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak somatického poškodenia, ako aj psychického postihnutia žalobcu. Nesprávne bodové hodnotenie vystaveného lekárskeho posudku K.. P. a závery znaleckého posudku K.. K. potvrdilo už vyšetrenie zdravotného stavu na KLPL a KT v Košiciach, ktorému sa podrobil žalobca na podnet Sociálnej poisťovne. V kolektíve KPL a KT bola hodnotená choroba z povolania žalobcu dňa 16. januára 2013, so záverom t.č. bez známok progresie profesionálneho ochorenia (ochorenie končatín z vibrácií..). Predmetom posudzovania boli aj psychiatrické a psychologické vyšetrenia žalobcu so záverom, že netrpí vážnou duševnou poruchou. Nebol psychiatricky liečený a depresívne rozlady diagnostikované vyplývali z neurolabilnej a emočne nestálej osobnosti.

13. NS SR v zrušujúcom rozsudku č. zo dňa 30. mája 2018 uviedol, že ,uvedenú správu KPL a KT nemožno považovať za znalecký posudok, ale za posudok podaný v súlade s 7 ods. 1 a 2 ods. 3 písm. d) , teda za posudok podaný príslušným posudzujúcim lekárom. Vzhľadom na rozpor medzi závermi KPL a KT a závermi psychiatrov o existencii je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné odstrániť pochybnosti o hodnotení zdravotného stavu žalobcu z hľadiska psychiatrického, nariadením znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru zdravotníctva ( zák. ). Sociálna poisťovňa v intenciách vysloveného právneho názoru nariadila znalecké dokazovanie znaleckej organizácii psychiatrická spol. s.r.o. - FORENZA. Znalecký posudok č. 32/2018 bol vypracovaný dňa 16. augusta 2018 A.. K.. X.C. A., N.. Uviedol, že žalobca a jeho právny zástupca boli opakovane predvolávaní na ústne pojednávanie (na deň 17. októbra, 24. októbra a 17. novembra 2018 s doručenkou.) za účelom oboznámenia s výsledkami znaleckého dokazovania. V predvolaní na deň 17. novembra 2018 boli upozornení, že ak sa na konanie nedostavia, výsledky znaleckého dokazovania budú prejednané bez ich prítomnosti. Žalobca a ani právny zástupca sa na dané ústne pojednávania nedostavili a ani sa neospravedlnili. V intenciách uvedeného posúdenie zdravotného stavu a výsledky znaleckého dokazovania boli prejednané bez ich prítomnosti. Ďalej mal za to, že ak žalobca hodnotí znalecký posudok K.. A. ako „povrchný", sú jeho hodnotiace úsudky žalobcu zarážajúce, nakoľko k znaleckému posudku bola možnosť sa vyjadriť, resp. vznášať námietky v konaní pred Sociálnou poisťovňou (viď „rozhodnutie SP č. 585Ei9-51/2018-KEM zo dňa 15.11.2018") s tým, že žalobca nevyužil všetky zákonné prostriedky voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, aj napriek skutočnosti, že má a mal ustanoveného právneho zástupcu. Preto aj poukazovanie na R55/1973 považoval intervenient za nadbytočné, nakoľko znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s vysloveným právnym názorom NS SR v správnom konaní a odstránil všetky pochybnosti a rozpory medzi závermi psychiatrov a KPL a KT. V súlade s uvedeným intervenient navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvej inštancie a ako vecne správny.

14. Ďalšie vyjadrenia k podaným vyjadreniam stranami sporu súdu už neboli doručené.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, ktoré vyplývali z obsahu podaného odvolania, a to podľa a a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. 11. 2021 o 10.35 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 19. 11. 2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

17. Z obsahu podaného odvolania žalovaným sú zrejmé odvolacie dôvody podľa a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nedôvodnosť uplatnených odvolacích námietok zo strany žalobcu, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v relevantnom rozsahu pre náležité a vecne správne rozhodnutie vo veci a to, čo sa týka zistenia skutkového stavu veci s tým, že zistený skutkový stav veci rovnako vyhodnotil v súlade s ust. a násl. , keďže každý dôkaz hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a správne vec právne posúdil, pričom rozsudok odôvodnil v zmysle .

22. Odvolací súd uvádza, že predmetom tohto sporu je priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného bodového ohodnotenia, teda vo výške 49.093,81 eur (1.479.000 Sk) v zmysle vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

23. V priebehu konania žalobca ustálil a svoj nárok oprel o ustanovenie vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov a požadoval zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu ďalšieho tridsaťnásobku

základného bodového ohodnotenia vychádzajúc z posudku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 7.5.2003 vyhotoveného Klinikou pracovného lekárstva za poškodenie zdravia pri práci a to za zistenú chorobu z povolania, konkrétne ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín, spôsobené pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami - kombinované zmeny ohodnotené počtom 350 bodov. Zároveň žiadal vychádzajúc zo znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní č. 21/2006 K.. E. K., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 19.9.2006 za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií ohodnotené počtom 500 bodov, a to v zmysle - 6 a , vyhlášky č. vo výške základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 24.5.2007), pričom súčasne žalobca požadoval v zmysle ustanovenia vyhlášky číslo priznanie aj 30 násobného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom nárok v základnom bodovom ohodnotení ohľadom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzajúc z posudku vystaveného K.. E. K. si neuplatnil v dávkovom konaní pred Sociálnou poisťovňou (intervenientom).

24. Uznesením zo dňa 28.11.2007 č.k. -141 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach, ako odvolacieho súdu, sp. zn. -155 zo dňa 28.5.2008, právoplatným dňa 24.7.2008, tunajší súd zastavil konanie o náhrade škody v časti nároku na výplatu úrazovej dávky - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného bodového ohodnotenia za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec v tejto časti postúpená Sociálnej poisťovni, Košice, a to z dôvodu, že právomoc súdov rozhodovať o priznaní sťaženia spoločenského uplatnenia titulom základnej náhrady nebola daná. Podľa právneho stavu v čase podania žaloby, žalobcom požadované plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške o sociálnom poistení totiž s účinnosťou od 1.1.2004 zrušil až c) a až 213 ( zákona o sociálnom poistení). Jednotlivé náhrady na poskytnutie ktorých mal zamestnanec, u ktorého sa zistila choroba z povolania podľa až c) tohto zákona nárok; sa stali s účinnosťou od 1.1.2004 čiastočne s úplne iným pomenovaním a aj s úplne novým obsahom, predmetom úpravy zákona o sociálnom poistení. Ak plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej chorobou z povolania (pracovným úrazom) priznané podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, sa považujú po 31.12.2003 za dávky podľa zákona o sociálnom poistení, potom aj plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania (okrem vecnej škody), vzniknuté, ale neuplatnené do 1.1.2004, treba po 31.12.2003 považovať za nároky na dávky sociálneho poistenia. Konanie o takomto nároku začaté po 31.12.2003 treba preto považovať za konanie vo veci sociálneho poistenia. Keďže žalobca uplatnil náhradu škody formou sťaženia spoločenského uplatnenia v základnom bodovom ohodnotení po 31.12.2003 z hľadiska povahy veci, ide o vec sociálneho poistenia a nie o vec pracovnú.

25. Z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania vypracovaného dňa 7.5.2003 A.. K.. Ľ. Q., N.. vyplýva, že žalobca mal dňa 2.10.2002 zistenú chorobu z povolania, a to ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín, spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi a zariadeniami - kombinované zmeny. Preto kolektív lekárov Kliniky pracovného lekárstva a Kliniky toxikológie v Košiciach dňa 7.5.2003 po prešetrení zdravotného stavu žalobcu, s prihliadnutím na eventuálny vývin ochorenia ohodnotil a priznal za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi 350 bodov. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z Hlásenia choroby z povolania zo dňa 7.5.2003 vystaveného A.. K.. Ľ. Q., N..

26. Zo správy K.. A. P., vyhotovenej na základe psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13.7.2004 vyplýva, že zistené psychické obtiaže sú v priamej súvislosti zo zistenou chorobou z povolania a sú jej dôsledkom. Ide o depresívnu poruchu pri somatickom ochorení, kde bolo na základe položky 253 priznané bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia z psychiatrického hľadiska na 500 bodov.

27. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.3.2004 je zrejmé, že žalobcovi bola s dátum splatnosti 25.10.2003 vyplatená, za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote 350 bodov, suma 21.000 Sk (697,07 eur).

28. Žiadosťou o 100 % zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 5.4.2004 žiadal žalobca žalovaného o zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s priznaním choroby z povolania s tým, že dňa 2.10.2002 mu bola zistená choroba z povolania v súlade s ust. vyhl. č. , nakoľko s odstupom času zistil, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil, ale zhoršil. Nočný spánok má prerušovaný kvôli bolesti a tŕpnutiu horných končatín, preto chodí neodpočinutý do práce, čo sťažuje jeho výkon. Jeho spoločenské uplatnenie je obmedzené iba na výkon pracovných povinností. V osobnom voľne mu už na spoločenské aktivity neostáva chuť, čím je jeho spoločenské uplatnenie obmedzené.

29. Zo zápisnice č. 4/2004 zo dňa 4.5.2004 zo zasadnutia odškodňovacej komisie žalovaného vyplynulo, že komisia odporučila zamestnávateľovi, teda žalovanému odsúhlasiť zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi o 100 %.

30. Žiadosťou zo dňa 10.5.2004 žalovaný požiadala intervenienta, teda Sociálnu poisťovňu o likvidáciu náhrady škody ich zamestnancovi E. J. (žalobcovi) o 100 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom z likvidačnej správy č. 6/SP zo dňa 23.9.2004 vyplýva, že za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobcovi vyplatená suma 24.000 Sk (796,65 eur), a to za hodnotu bodov 400.

31. V znaleckom posudku č. 21/2006 zo dňa 19.9.2006 vyhotovenom K.. E. K., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ustanovenej súdom, bolo navrhované hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhl. č. v platnom znení, za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácii vo výške 500 bodov. Znalkyňa v posudku uviedla, že zistená psychická porucha je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania zistenou u žalobcu.

32. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 15.11.2018 č. 58569-51/2018-KEM, právoplatným dňa 28.12.2018, rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 2.10.2002. Vo svojom odôvodnení uviedla, že v zmysle záverov znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou Psychiatrická spol. s.r.o. - Forenza na základe znaleckého posudku č. 32/2018, ktorý bol vypracovaný dňa 16. 8. 2018 Doc. MUDr. Ivanom Dócim PhD., vyplýva, že u žalobcu nebola zistená vážna duševná porucha v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania.

33. Podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

34. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o časť nároku na mimoriadne zvýšenie v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia týkajúcej sa somatického poškodenia v sume 20.912,17 eur (630.000 Sk = 350b x 60 Sk x 30), súd prvej inštancie správne zisťoval, či žalobcovi vznikol nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si žalobca uplatnil ako 30 násobok základného bodového ohodnotenia v súlade s ust. vyhl. č. Pri stanovovaní zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia preto súd prvej inštancie rovnako správne osobitne zisťoval činnosť žalobcu pred vznikom choroby z povolania ako aj následne potom, ako bola u žalobcu choroba z povolania zistená. Vychádzal zo skutočnosti, že u žalobcu došlo ku poškodeniu zdravia, ktoré bolo kvalifikované na Klinike pracovného lekárstva ako choroba z povolania dňa 2.10.2002, pričom žalobca v dôsledku poškodeného zdravia v súčasnej dobe nemôže vykonávať úkony, resp. tieto úkony môže vykonávať so značnými problémami. Z výpovede žalobcu pred súdom vyplynulo, že ide o bežné životné úkony ako je napr. rekreačný šport, hra na akordeón, holenie (holí sa na viackrát kvôli bolestiam rúk), zdvihnutie rúk pri obliekaní, nemôže robiť základné stavebné práce na chate svojpomocne, žalobca má necitlivé prsty, ktoré mu tŕpnu a má problém pri manipulácii s drobnými predmetmi, je obmedzená jeho jemná motorika, nevie sa sústrediť dlhšie na jednu vec napr. ak číta knihu, nevie ju dočítať úplne dokonca, je nesústredený, nervózny, pri pozeraní televízneho programu sa nevie sústrediť a dopozerať ho do konca, bojí sa šoférovať a pokiaľ ide o osobnú hygienu, tak pri tejto je sebestačný, najesť sa vie sám. Žalovaný priznal z uvedeného dôvodu žalobcovi dvojnásobok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Svedok A.. K.. Q., N.. v ústnej výpovedi pred súdom dňa 24.5.2007 zdravotný stav žalobcu zhodnotil iba ku dňu vypracovania posudku Klinikou pracovného lekárstva 7.5.2003, nakoľko od roku 2004 žalobca nebol v ich zdravotníckom zariadení vyšetrený. U žalobcu bolo zistené

funkčné obmedzenie hybnosti ľavého ramena, je limitovaná činnosť prstov horných končatín, teda jemná motorika. Bolestivosť zistená u žalobcu ho obmedzuje pri plnení základných životných a spoločenských potrieb.

35. Aj podľa odvolacieho súdu vecne správne súd prvej inštancie nepovažoval žalobcom popísané úkony za hodné osobitného zreteľa, keďže ide o zdravotné problémy, ktoré priznaná choroba z povolania so sebou prináša a sú bežným následkom zistenej choroby z povolania a niektoré problémy sú spôsobené aj pribúdajúcim vekom žalobcu s tým, že z výpovede žalobcu nevyplynulo, aby prežíval mučivé, neznesiteľné bolesti, aby na tlmenie týchto bolestí musel užívať lieky so silnými tlmivými účinkami, alebo aby bol v súvislosti s touto chorobou z povolania liečený, keďže od roku 2004 nebol klinikou ani vyšetrovaný. Hoci žalobca v dôsledku choroby z povolania má do určitej miery obmedzené možnosti uplatnenia v rodinnom, pracovnom i spoločenskom živote, ako aj obmedzenia pri niektorých bežných životných úkonoch, avšak nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti uplatnenia nezanikli, len sa mu v určitej miere sťažili možnosti výkonu celej škály činností (pracovných, športových, spoločenských a bežných životných úkonov), ktoré pred poškodením zdravia vykonával, pričom aj naďalej bol zamestnaný, aj keď s preradením na inú prácu. Z vykonaného dokazovania bolo rovnako zrejmé, že v prípade žalobcu po porovnaní spôsobu života pred a po zistení choroby z povolania, nie je možné konštatovať, že by sa jeho život od základov zmenil, že by nemohol robiť nič z toho, čo robil pred poškodením, že by bol nesebestačný a úplne odkázaný na pomoc iných a v prípade žalobcu nedošlo v dôsledku choroby z povolania ani k strate zamestnania.

36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s konštatovaním, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyhlášky č. žalobcom neboli preukázané, a preto vecne správne súd žalobu žalobcu zamietol, čo do nároku žalobcu na 30-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia týkajúce sa somatického poškodenia, ako aj psychického postihnutia, ktoré čo do základu ani nie je dané, z dôvodu neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

37. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku č. I. v zmysle s odkazom na .

38. Keďže povinnosťou súdu je zo zákona t.j. ex offo preskúmavať, či v danom spore nie sú naplnené aj zákonné predpoklady v zmysle ust. , kedy súd výnimočne neprizná nárok na náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a nakoľko súd prvej inštancie v danom prípade tak nekonal, odvolací súd v zmysle zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch pod č. II., III., a IV. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude preskúmať, či v danom prípade nie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle na strane žalobcu a to so zreteľom na osobitné postavenie žalobcu, ako aj predmet sporu v znení ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tomto smere.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).