Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-378-2021.pdf
PDF · 82.42 KB
Case nature
Subarea
11CoP/378/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 1, N., a otec - W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. D. XXX/XX, N., zastúpený JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice, IČO: 45 607 338, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2.9.2021, č.k. 17P/117/2020-37, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým každý nepárny víkend a jeden deň v týždni v prítomnosti matky.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), keď po oboznámení sa s návrhom matky a vyjadrením otca dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery v rodine. Z podaní obidvoch rodičov vyplynulo, že medzi nimi vznikajú nezhody týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností. Mal za osvedčené, že rodičia aktuálne žijú v spoločnej domácnosti, v ktorej s nimi žije aj maloletý a ďalšie dve dcéry matky, pričom náklady na prenájom bytu uhrádzajú obaja rodičia rovným dielom. Zároveň z vyjadrenia otca zistil, že tento realizuje nákupy do domácnosti podľa pokynov matky. Vyjadrenia matky ohľadom nákupov boli naopak rozporné, keď na jednej strane nepopierala občasné nákupy potrebných vecí do domácnosti ani skutočnosť, že sa otec podieľa na nákladoch na bývanie, avšak na druhej strane uvádzala, že otec na maloletého vôbec neprispieva. Keďže v konaní nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov zakladajúca opodstatnenosť vydania neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol konštatujúc, že neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý chráni práva účastníkov iba v nevyhnutnej miere, pričom tá je v tomto prípade v otázke plnenia vyživovacej povinnosti otca zachovaná. Zároveň zdôraznil, že každý z rodičov je povinný si voči deťom plniť vyživovaciu povinnosť zohľadňujúcu ich aktuálne potreby, ako aj možnosti povinného rodiča (teda nie len v nevyhnutnej miere). Otázka, či je v takejto miere v konkrétnom prípade vo vzťahu k maloletému vyživovacia povinnosť plnená, ako aj otázka zverenia maloletého, resp. úpravy styku bude predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorej súd prvej inštancie nariadi pojednávanie, vypočuje obidvoch rodičov maloletého a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka uvádzajúc, že v rodine došlo k zmene pomerov , keď otec prestal žiť v spoločnej domácnosti s ňou a maloletým, a teda už neprispieva na bývanie ani na spoločnú výchovu maloletého. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v neodkladnom opatrení o vyplácaní výživného, keď býva v podnájme s nájomným vo výške 552 eur, maloletý začal navštevovať materskú školu s poplatkom vo výške 69 eur a ostatné výdavky (strava, cestovanie, oblečenie) predstavujú sumu 150 eur.
4. Otec v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že matke maloletého dobrovoľne prispieva na výživu maloletého, na účet matky poslal dňa 5.8.2021 sumu 15 eur, 27.9.2021 sumu 34,50 eur, 29.9.2021 sumu 10,55eur, 18.10.2021 sumu 74,50 eur a dňa 5.11.2021 sumu 50 eur a nad rámec týchto platieb pravidelne uskutočňuje aj nákupy potravín a drogérie, ktoré matke odovzdáva v čase, kedy jej odovzdáva maloletého. K vyjadreniu otec doložil pokladničné bloky z nákupov potrieb pre dieťa a potraviny zo dňa 21.6.2021 v sume 9,98 eur a 20,10 eur, z 15.7.2021 v sume 20,46 eur, z 21.7.2021 v sume 29,80 eur, z 11.8.2021 v sume 14,99 eur a 6,99 eur, z 14.8.2021 v sume 14,48 eur a 26,44 eur, z 22.8.2021 v sume 28,43 eur a 28,04 eur, z 8.9.2021 v sume 40,48 eur, z 27.9.2021 v sume 47,33 eur a z 28.10.2021 v sume 20,87 eur.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.m.p. a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa.
7. Ako prvoradé zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
8. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
9. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 C.m.p., je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pomery determinujúce spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.
10. V danej veci, pri zohľadnení skutkového stavu existujúceho v čase tak rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, podľa názoru odvolacieho súdu neboli a nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa dožadovala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým. Obsahom spisu je osvedčené, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rodičia bývali aj s maloletým a dvoma staršími dcérami matky v spoločnej domácnosti a rovnakým dielom hradili náklady na bývanie. Táto skutočnosť sama osebe v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vylučovala nutnosť bezodkladnej úpravy , ktorou by bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s dieťaťom v prítomnosti matky. Nutnosť bezodkladnej úpravy navrhovanej matkou v požadovanom zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým v prítomnosti matky z obsahu spisu nevyplynula ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu, keď z odvolania matky a vyjadrenia otca je osvedčené, že osobnú starostlivosť o maloletého aj po odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečuje matka , styk otca s maloletým sa realizuje (uvedené vyplýva z vyjadrenia otca k odvolaniu) a matka iné tvrdenia, odôvodňujúce nutnosť takejto bezodkladnej úpravy pomerov rodičov a maloletého dieťaťa, v konaní neprodukovala a ani neosvedčila.
11. Pokiaľ ide o výživné v nevyhnutnej miere, na ktoré žiadala matka zaviazať otca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 3.8.2021, tento matka odôvodnila výlučne tým, že otec neplatí výživné a ani neprispieva na chod domácnosti. Otec vo vyjadrení sa k návrhu poukazoval na to, že poplatky za bývanie uhrádzajú s matkou rovným dielom a podľa pokynov matky realizuje aj nákupy do domácnosti (v návrhu vo veci samej sama matka udávala, že náklady na bývanie hradia na polovicu s otcom a otec inak na výživu dieťaťa neprispieva). Za tohto stavu bola súdom prvej inštancie v čase jeho rozhodovania prijatá úvaha o neosvedčení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. vecne a právne správna. V čase rozhodovania o odvolaní matky odvolací súd konštatuje zmenu situácie , v ktorej sa aktuálne nachádza matka aj s maloletým - matka sa k 1.8.2021 odsťahovala spoločne so svojimi všetkými troma deťmi do prenajatého bytu na N. ul. č. X v N., za ktorý má uhrádzať (spoločne s ďalším nájomcom A. G., nar. X.X.XXXX nájomné vo výške 550 eur mesačne) a maloletý W. bol od 2.9.2021 prijatý na predprimárne vzdelávanie v O. škole na B. X v N., za ktorú matka podľa jej tvrdenia v podanom odvolaní má uhrádzať sumu 69 eur mesačne. Z otcom doložených dokladov, uvedených v ods. 4 tohto rozhodnutia vyplýva, že otec od odchodu matky zo spoločnej domácnosti poskytuje matke na úhradu potrieb dieťaťa nepravidelné peňažné plnenia a zabezpečuje aj nákupy pre maloleté dieťa . Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že ani v čase jeho rozhodovania nebol v konaní dostatočne osvedčený základný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, a to že otec si voči maloletému vyživovaciu povinnosť neplní v miere, v ktorej by bola výživa maloletého dieťaťa ohrozená.
12. Podotýka však, že o výške vyživovacej povinnosti otca za obdobie od podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (t.j. od 17.12.2020), bude súd prvej inštancie rozhodovať v konaní o veci samej, v ktorej bude povinný vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu (t.j. o.i. ustáliť medzi rodičmi aj sporné okolnosti týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca, ustáliť rozsah nákladov maloletého hradených otcom a pod.) a po jeho
vyhodnotení a podriadení pod príslušnú hmotnoprávnu úpravu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodne. Súdu prvej inštancie dáva do pozornosti nutnosť sledovania situácie v rodine a možnosť aj bez návrhu, v prípade zistenia akéhokoľvek ohrozenia maloletého dieťaťa (vrátane ohrozenia jeho výživy neplnením si vyživovacej povinnosti otca) , do rozhodnutia vo veci samej bezodkladne upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
13. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej (§ 2 ods.1 C.m.p. v spojení s § 262 ods.1 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).