Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-145-2020.pdf
PDF · 105.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/145/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Ing. W. A., nar. XX.XX.XXXX, W. B. XX, XXX XX N. S., zast.: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.200,66 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/2/2009-293 zo dňa 28.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/2/2009-293 zo dňa 28.10.2019 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť uhradiť žalobcovi 383,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % z dlžnej sumy odo dňa 17.03.2006 do zaplatenia s poukazom na ust. § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len ako „vyhláška“). Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému 76,04 % trov konania s poukazom na ust. § 255, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2008 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 3.200,66 EUR. Žalovaný poistné plnenie poskytol vo výške 5.014 EUR (v marci 2006) a vo výške 3.468,76 EUR (v máji 2006) - za predajné zvyšky vozidla. Medzi stranami sporu ostala sporná výška poistného plnenia, ktorú mal žalovaný žalobcovi poskytnúť. Žalobca neakceptoval výšku poistného plnenia, nakoľko na základe Znaleckého posudku č. 092/2006 vypracovaného Ing. Josefom Veverkom mal za to, že výška škody na vozidle predstavuje sumu 8.647,01 EUR. Zároveň mal za to, že žalovaný vedome zavádzal, keď vyplatenú hodnotu zvyškov vozidla zahrnul do poskytnutého poisteného plnenia. Súd ustálil, že sporná skutočnosť bola všeobecná hodnota vozidla a hodnota predajných zvyškov vozidla. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd nechal vypracovať znalecký posudok, ktorý (po jeho doplnení) stanovil všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 9.333,43 EUR a hodnotu predajných zvyškov vozidla na sumu 3.250,80 EUR. Závery znalca ustanoveného v konaní sa líšia od záverov znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalobcu, a ktorý stanovil VHV 12.182,16 EUR a hodnotu
predajných zvyškov vozidla 3.535,15 EUR, a teda z ktorého vyplýva, že žalovaný má doplatiť 3.200,66 EUR (12.182,16 EUR - 3.535,15 EUR - 5 % spoluúčasť). Súd konštatoval, že znalecký posudok od Ing. Veverku neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, a preto tento znalecký posudok posudzoval ako listinný dôkaz. Znalecký posudok Ing. Štyndla je (po jeho doplnení) technicky i vecne správny, závery znalca sú riadne zdôvodnené, súdu sa javil predmetný znalecký posudok ako presvedčivý čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu a logicky odôvodnený. Súd pri určovaní výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Štyndla. Výška poistného plnenia žalovaného mala podľa súdu predstavovať VHV (sumu 9.333,- EUR) po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla (sumy 3.250,80 EUR) a po odrátaní 5 % spoluúčasti, t. j. žalovaný mal žalobcovi vyplatiť titulom poistného plnenia sumu 5.778,09 EUR. Žalovaný však žalobcovi uhradil len sumu 5.014,- EUR. Čo sa týka plnenia žalovaného vo výške 3.468,76 EUR - táto suma predstavuje cenu za odkúpenie použiteľných zvyškov vozidla - táto však bola žalovaným nadhodnotená a žalobcovi mala byť vyplatená len suma 3.088,26 EUR (o 380,50 EUR menej). Žalovaný bol žalobcovi povinný doplatiť 5.778,09 EUR (VHV po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a 5 % spoluúčasti) mínus 5.014,- EUR (už vyplatené poistné plnenie) mínus 380,50 EUR (rozdiel medzi vyplatenou a znalcom určenou hodnotou predajných zvyškov vozidla), t. j. sumu 383,59 EUR. Vzhľadom na túto skutočnosť súd zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 01.03.2006, t. j. povinnosť plniť žalobcovi mu vznikla do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, t. j. najneskôr 16.03.2006. Žalobca požaduje úrok z omeškania od 02.03.2006, preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania požadovaných od 02.03.2006 do 16.03.2006 zamietol a priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po 15. dni od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, t. j. od 17.03.2006. Súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania: nakoľko diskontná sadzba určená NBS v marci 2006 bola 3,5 %, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7 % z dlžnej sumy. Keďže sa žalovaný dostal so svojím plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy, vo zvyšnej časti súd požadovaný úrok z omeškania čo do výšky zamietol. V danej právnej veci sa konalo o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,66 EUR s príslušenstvom. Súd vo výrokovej časti tohto rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 383,59 EUR s príslušenstvom (príslušenstvo však v predmetnom prípade netvorí relevantnú sumu, ktorá by ovplyvňovala hodnotu veci). V percentuálnom vyjadrení ide o úspech vo výške 11,98 %. Z toho logicky vyplýva, že procesnej obrane žalovaného priznal súd úspech vo výške 88,02 %. Po započítaní týchto úspechov, resp. vzájomných nárokov na náhradu trov konania, má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v prevyšujúcej časti, t. j. 76,04 %.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Zastával názor, že prišlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodoval o žalobe 11 rokov, počas ktorých nastala zmena právneho predpisu, ktorá nemôže byť pri rozhodovaní súdu na škodu žalobcovi. Mal za to, že bol výrazným spôsobom porušený princíp právnej istoty žalobcu, ktorý v čase podania žaloby predložil znalecký posudok, ktorý spĺňal všetky zákonom predpísané podmienky. Počas konania bol vypočutý znalec a medzi znalcami bola uskutočnená konfrontácia, ktorou sa odstránili všetky prípadné rozpory. Zopakoval, že v Znaleckom posudku č. 42/2014 znalec uviedol jeden inzerát časopisu AVIZO týkajúci sa roku 2006 a jedno vyjadrenie zo spoločnosti Motor Car Bratislava, v ktorom absentuje akákoľvek zmena týkajúca sa mimoriadnej výbavy, na základe čoho nemohol znalec dospieť k objektívnemu záveru. Znalecký posudok č. 92/2014 (správne má byť 092/2006) predložený žalobcom v roku 2006 obsahoval 9 inzerátov porovnateľných motorových vozidiel. Vyslovil presvedčenie, že nemožno „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Uviedol, že výška, na ktorú si nárokoval žalobca, bola vypočítaná na základe znaleckého posudku, ktorým disponoval v čase podania žaloby. Záverom žiadal, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v odvolaní absentuje rozsah, v akom žalobca napáda rozsudok.
Namietal, že žalobca nie je oprávnenou osobou podať odvolanie proti prvému výroku rozsudku, nakoľko tento výrok je v neprospech žalovaného, nie žalobcu. Pokiaľ žalobca napáda rozsudok v celom rozsahu, odvolací súd by mal odvolanie žalobcu proti prvému výroku odmietnuť, pretože je podané neoprávnenou osobou. Žalobca v odvolaní citoval 4 odvolacie dôvody. Žalovaný uviedol, že nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho aj identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Žalobca nevymedzil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), g) CSP. K posúdeniu znaleckého posudku ako listinného dôkazu súdom uviedol, že znalecký posudok Ing. Veverku možno vykonať iba ako dôkaz listinou, lebo nie je znaleckým posudkom znalca ustanoveného súdom podľa § 207 ods. 1 CSP (predtým § 127 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), ani súkromným znaleckým posudkom podľa § 209 ods. 2 CSP. K námietke žalobcu, že súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, uviedol, že v sporovom konaní je kritérium procesného úspechu esenciálnym a prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania a podľa súčasnej právnej úpravy je jediná možnosť prelomenia zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania vyjadrená v ust. § 257 CSP. Záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby odmietol odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP) a potvrdil vecne správne výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP).
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že z odvolania vyplýva, voči čomu podáva žalobca odvolanie. Odvolanie je podané proti výroku II. a III. Vyslovil názor, že odvolacie dôvody vymedzil úplne presne a zrozumiteľne. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by žalobca považoval za potrebné sa vyjadriť. V ostatnom zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí so závermi obsiahnutými vo vyjadrení a naďalej sa v plnej miere pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu. Žalovaný mal za to, že ani vyjadrenie žalobcu, ako reakcia na vyjadrenie žalovaného, tieto výhrady neodstránila. Záverom oznámil, že zotrváva na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
8. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
9. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
10. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.
11. Podľa článku IX. odsek 2 písmeno a) Poistnej zmluvy: Ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraným nákladnom na znovuzriadenie alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o cenu prípadných zvyškov.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
15. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
16. Odvolací súd považuje za nesporne preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla: Mercedes Benz Vito 112 2,2 CDI, EVČ: N Rovnako tak považuje za nesporné, že dňa 20.10.2005 došlo k poškodeniu vozidla pri dopravnej nehode. Žalobca poistnú udalosť riadne oznámil. Za sporné počas konania odvolací súd považuje, či súd prvej inštancie správne určil výšku doplatku poistného plnenia v závislosti od znaleckých posudkov predložených v konaní a či správne rozhodol o trovách prvoinštančného konania.
17. Žalovaný vytýkal odvolaniu, že v ňom nie je uvedené, ktorý výrok alebo ktoré výroky rozsudku žalobca napáda a na ktoré sa vzťahuje suspenzívny účinok odvolania. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu dodatočne špecifikoval, že odvolanie podáva proti výroku II. a III., odvolací súd posudzuje odvolanie len proti výrokom II. a III. rozsudku zo dňa 28.10.2019.
18. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že posudzoval jeho znalecký posudok iba ako listinný dôkaz z dôvodu, že neobsahoval znaleckú doložku. Mal za to, že dával vypracovať znalecký posudok v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v tom čase posudok spĺňal všetky kritériá ustanovené zákonom. Odvolací súd uvádza, že celková zmena koncepcie civilného sporu sa odrazila najmä v úprave dokazovania, v rámci ktorej je dôkazná iniciatíva presunutá zo súdu na strany sporu. Znalecký posudok vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého „ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.“ Po novom tak súd ustanoví znalca iba na návrh strany sporu. Je teda zrejmé, že aj keby si súd nebol istý odbornou stránkou prejednávanej veci, nemôže ustanoviť znalca z vlastnej iniciatívy. Táto zmena je plne v súlade s koncepciou formálnej pravdy v civilnom procese - súd vníma skutkový stav tak, ako mu ho prednesú strany sporu. Zároveň sa preferuje odborné vyjadrenie ako hospodárnejší a efektívnejší dôkazný prostriedok, ak je pre zložitosť skúmaného problému dostačujúce. Súkromný znalecký posudok je v zmysle § 209 ods. 1 CSP „znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.“ Podľa § 209 ods. 2 CSP, „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.“
Súkromný znalecký posudok nepredstavuje úplne nový inštitút. Aj za účinnosti OSP mohli strany predkladať vlastné znalecké posudky do konania, tie boli však zo strany súdu hodnotené iba ako dôkaz listinou a nie ako dôkaz znaleckým posudkom. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri hodnotení dôkazu listinou uvedené neplatí. V súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný (počas konania alebo pred konaním a je predložený žalobcom spolu so žalobou), za splnenia zákonných náležitostí je rovnocenný so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca. Súkromný znalecký posudok chápeme ako vyjadrenie zámeru preniesť procesnú aktivitu na strany konania a minimalizovať náklady štátu. Ide o znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Odvolací súd po oboznámení sa so závermi súdu prvej inštancie, závermi znalca Ing. Štyndla, ako i výpoveďami znalcov komplexne, dospel k záveru, že znalecký posudok Ing. Štyndla je pre rozhodnutie vo veci relevantný tak, ako to ustálil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý mal za to, že vzhľadom na čas, kedy bol vypracovaný znalecký posudok žalobcu a následne znalecký posudok vypracovaný Ing. Štyndlom, znalecký posudok vypracovaný na základe požiadavky žalobcu považoval za objektívnejší, najmä s poukazom na skutočnosť, že najpresnejšie odráža trhovú hodnotu ohodnocovaného vozidla ku dňu 20.10.2005. Postavenie znalcov ustanovuje zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý upravuje napr. definíciu znaleckej činnosti, demonštratívny výpočet úkonov znaleckej činnosti, spôsob vykonávania znaleckej činnosti a ďalšie otázky. V súvislosti so znaleckým posudkom ustanovuje spôsob jeho podania a jeho obsahové náležitosti. V zmysle tohto zákona písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku a znaleckú doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku. Tento zákon bližšie upravuje aj znalecké ústavy. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na pojednávanie zo dňa 13. novembra 2017, kde súdom ustanovený znalec na otázku žalovaného, či pokladá vzorky použité Ing. Veverkom za relevantné s ohľadom na rok výroby, uviedol, že nie, preto ich nepoužil do posudku. Súdom ustanovený znalec Ing. Štyndl uviedol, že jeho kolega použil zdroje z roku 2006, k poistnej udalosti však došlo v roku 2005, okrem toho boli použité vozidlá prevažne s iným rokom výroby. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že znalecký posudok súdom ustanoveného znalca bol vypracovaný po niekoľkých rokoch, čo je v jeho neprospech. Spôsob, akým súd vyhodnotil závery znaleckého dokazovania (bod 31. rozsudku) je dostatočne zrozumiteľný. Neindikuje žiadnu možnosť porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, ktorý namietal bod 31. písm. d) rozsudku, s poukazom na princíp právnej istoty.
19. Odvolací súd zastáva názor, že ak je v zmysle stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosťou súdu reagovať na všetky rozhodujúce argumenty a skutočnosti uvádzané účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), o to viac je povinnosťou súdu nebrániť účastníkovi v produkovaní týchto skutočností v rámci súdneho konania. Inými slovami, súd nemôže účastníkovi konania znemožniť a uprieť právo prispieť k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, ktorý možno dosiahnuť aj náležitým položením otázok súdom ustanovenému znalcovi, ktorých zodpovedanie ovplyvní komplexnosť vypracovaného znaleckého posudku, a tým aj úplnosť skutkových zistení, ktoré majú dopad na správne právne posúdenie prejednávanej veci.
Žalobca tiež namietal, že súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov vo výške 76,04 %. Uviedol, že nepatrný úspech CSP aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 56/2017-12 zo dňa 8. februára 2017, podľa ktorého právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku, spravuje zásadou úspechu v konaní/ spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už
Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý zhrnul, že žalobca bol v spore úspešný len na 11,98 %, preto musí niesť zodpovednosť za výsledok sporu. Odvolací súd konštatuje, že hoci § 255 CSP neobsahuje obdobné ustanovenie ako OSP (§ 142 ods. 3), podľa odborných výkladov (napr. Baricová, J. in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 926), ako aj súdnej praxe, zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo znaleckého posudku. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené princípy boli plne rešpektované pri rozhodnutí súdom prvej inštancie o náhrade trov konania.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdil ako vecne správne.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).