Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/86/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Sibírska 4, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -33 zo dňa 17. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -33 zo dňa 17. apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zo dňa 17.apríla 2014 potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013, ktorým odporkyňa podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa o nový výpočet starobného dôchodku. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.

Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je od 1. októbra 1995 poberateľom príspevku za službu podľa a 120 , ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a pri ustálení jeho výšky nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia získané v civilnom zamestnaní, ani zaradenie v prvej kategórii funkcií. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania, pričom vykonával službu v I. kategórii funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení dosiahnutím veku 55 rokov dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred nadobudnutím účinnosti o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a aplikácia ustanovenia nie je vylúčená pri nárokoch, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a o takomto nároku podľa zákona o sociálnom zabezpečení rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odporkyňa nie je príslušná na rozhodovanie o tejto dávke a žiadosť navrhovateľa bola napadnutým rozhodnutím správne zamietnutá, čo je aj v súlade s aplikačnou praxou a právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. . Preto krajský súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie obsahovo obdobné s dôvodmi doplneného opravného prostriedku (zo 07.03.2014), ktorým nesúhlasil so záverom súdu, že odporkyňa nie je kompetentná rozhodnúť o jeho žiadosti, pretože z právneho hľadiska ide o nesprávne posúdenie veci.

Namietal, že nežiadal o nový výpočet starobného dôchodku, ale o výpočet nároku za 27 rokov a 220 dní služby v policajnom zbore (9 345 dní) + vojenskej základnej služby (730 dní - základná vojenská služba v ČSĽA v I. kategórii funkcií bola vykonaná v čase zamestnania v OKR Důl 1. máj, a to od 01.10.1964 do 30.09.1966), nakoľko tieto financie zostali v Sociálnej poisťovni a neboli dodnes poukázané na osobitný účet MV SR a Sociálna poisťovňa mu za toto obdobie nič nevypláca. Keďže Sociálnou poisťovňou inkasované finančné prostriedky neboli prevedené na osobitný účet MV SR, žalobca žiada o výpočet príslušnej sociálnej dávky práve od nej a to za 27 rokov a 220 dní služby v policajnom zbore a za výkon vojenskej základnej služby v ČSĽA a toto obdobie prirátať k doterajšiemu vymeranému starobnému dôchodku, ktorý mu bol priznaný za 17 rokov a 152 dní odpracovaných v civilných zamestnaniach vo výške 88.-€ mesačne. Okrem poukázal nato, že po dovŕšení dôchodkového veku 55 rokov odpracoval ešte 65 ucelených mesiacov, z čoho vychádza záver, že má nárok na zvýšenie dôchodkovej dávky o 32,5 %.

Podľa jeho názoru dôchodkový vek sa môže znížiť iba za výkon prác zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Ním odpracované dni v I. a II. kategórii funkcií, získané zo všeobecného systému poistenia na tento účel Sociálna poisťovňa nedostatočne zohľadnila, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje; odporkyňa si nesprávne vykladá zákony SR a v dôsledku toho sa môžu nielen narušovať vnútroštátne právne normy, ale aj medzinárodné právne akty, napr. Haagsky dohovor z 13.01.2000 o medzinárodnej ochrane dospelých osôb, kde ochranné opatrenia zamerané na osobu alebo majetok dospelej osoby, ktoré prijímajú v jednom signatárskom štáte, budú podľa dohovoru uznané automaticky vo všetkých ostatných signatárskych štátoch, alebo Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorou je SR viazaná už od roku 1991, resp. Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila dôvody uvádzané navrhovateľ v odvolaní za neopodstatnené. Trvala na tom, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok pred účinnosťou a podľa o dávke sociálneho zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa a žiadosť bola zamietnutá v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch (sp. zn. ). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s a jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. septembra 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o nový výpočet starobného dôchodku z dôvodu nedostatku právomoci odporkyne rozhodnúť o takej žiadosti.

V zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

V zmysle policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov získal v I. kategórii funkcií.

Podľa o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu odporkyne vyplýva, že podľa oznámení Ministerstva vnútra SR z 21.11.2005 a 8.10.2013 navrhovateľovi bol od 1.10.1995 priznaný podľa a 120 príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok s tým, že na určenie sumy priznanej dávky mu bol zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 27 rokov a 22 dní. Pre nárok a výšku príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby (zamestnania): doba ZVS od 01.10.1964 do 30.09.1966 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v PZ od 01.03.1970 do 30.09.1995 v I. kategórii funkcií.

Podľa žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľ po ukončení služobného pomeru od 01.10.1995 do 21.11.1995, od 03.01.1996 do 02.02.1997, od 02.04.1997 do 01.05.1997, od 26.11.1997 do 18.01.1998 a od 01.09.2003 do 31.11.2003 nebol zamestnaný.

Navrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa dňom XX.XX.XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k tomuto dňu získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa , ktoré je prechodným ustanovením, príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa až 122 v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú v závislosti od dátumu ich priznania.

Podľa bodu 1 v znení od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa

Aplikácia ustanovení a nasl. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný.

Podľa nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti , t. j. podľa vo výške podľa už ku dňu 1. mája 2002. Tento nárok mu zostal zachovaný podľa v spojení s Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal pôvodnou žiadosťou z 31.08.2005.

Podľa nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.

V konaní nebolo spochybnené, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite zamestnaný a preto sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že odporkyňa nemá kompetenciu rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o novom výpočte starobného dôchodku a že správne táto kompetencia na rozhodnutie patrí príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. v danom prípade odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že neupravuje postup odporkyne v situácii, ak nedisponuje právomocou na rozhodnutie, v takom prípade sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní ( Správny poriadok) a pretože v predmetnej veci odporkyňa takto nepostupovala, z tohto dôvodu odvolací súd považoval jej rozhodnutie za nesúladné so zákonom a podľa veta prvá v spojení s a rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Aj keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je v jej kompetencii posúdiť žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, nie je oprávnená o tejto žiadosti vôbec rozhodovať. Z dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ( ).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s , v spojení s , keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iných ako navrhovateľom uplatňovaných dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.