Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-96-2020.pdf
PDF · 86.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: C. Č., nar. X.X.XXXX, trvale bytom: B.F. XXX/X, XXX XX T., toho času bytom: D. XXX, XXX XX E. K. T., Č. S., štátny občan SR, o zaplatenie 540,63 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 540,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,79 eur od 04.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 198,71 eur od 06.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 79,69 eur od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 12,49 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,14 eur od 01.03.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 31.10.2019 domáhal v upomínacom konaní od žalovaného zaplatenia sumy 462,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,79 eur od 04.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 198,71 eur od 06.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 79,69 eur od 04.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 12,49 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,14 eur od 01.03.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 77,81 eur; spolu teda sumy 540,63 eur. Žalovanú sumu tvorí postúpená pohľadávka zo Slovak Telekom a. s. Bratislava na terajšieho žalobcu a to podľa zmluvy o postúpení pohľadávok. Zároveň si žalobca uplatnil trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 15.10.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 144,79 eur s lehotou splatnosti 03.11.2016, faktúra zo dňa 15.11.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 198,71 eur s lehotou splatnosti 05.12.2016, faktúra zo dňa 15.12.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 79,69 eur s lehotou splatnosti 03.01.2017, faktúra zo dňa 15.01.2017 uvedená
pod VS XXXXXXXXXX vo výške 12,49 eur s lehotou splatnosti 31.01.2017 a faktúra zo dňa 15.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 27,14 eur s lehotou splatnosti 28.02.2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Uplatnená zmluvná pokuta je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 8Up/1553/2019 zo dňa 26.11.2019.
4. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom upovedomí žalobcu a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
5. V súlade s citovaným zákonným ustanovením bola vec postúpená tunajšiemu súdu a žalobca písomným podaním v zákonom stanovenej lehote oznámil, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
8. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a za splnenia tam uvedených podmienok súd pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi - Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.09.2016 v spojení so Žiadosťou o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o postúpení pohľadávky, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový stav.
11. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a. s. Bratislava uzavrel so žalovaným dňa 05.09.2016 Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb s dojednaným balíkom služieb, v spojení so Žiadosťou o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalovanému boli vyfakturované 4 faktúrami odobraté služby a následne piatou faktúrou zmluvná pokuta podľa bodu 3. Dodatku k zmluve, ktoré v lehote ich splatnosti nezaplatil. K jednotlivým sumám za odobraté služby, t. j. okrem zmluvnej pokuty, tvoriacim žalovanú sumu, si žalobca uplatňuje ročný úrok z omeškania z každej splatnej faktúry od nasledujúceho dňa po uplynutí jej splatnosti až do zaplatenia. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola žalovaná suma postúpená na žalobcu, čím je daná jeho aktívna legitimácia. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným podaním zo dňa 17.08.2018.
12. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať, okrem iného, podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, informácie a o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia a spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb.
13. Podľa § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob je určenia.
15. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie citovanej platnej právnej úpravy súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný a to spolu s uplatnenou výškou zákonného úroku z omeškania ročne z každej splatnej vyfakturovanej sumy (okrem zmluvnej pokuty) od nasledujúceho dňa po uplynutí jej splatnosti až do zaplatenia v zákonnej výške, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
17. Záverom súd dodáva, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ktorý žiadna zo strán sporu nespochybnila, považuje uplatnenú zmluvnú pokutu za platne dojednanú. Zmluvná pokuta je dostatočne určitá, keď výpočet, ktorý zmluvné dojednania obsahujú, umožňuje bez pochybností určiť jej výšku. Z obsahu zmluvných dojednaní účastníkov nepochybne vyplýva, že dôvodom dojednania zmluvnej pokuty bola skutočnosť, že žalobca sa rozhodol poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi dojednané služby za zľavnenú cenu oproti záväzku žalovanému ako spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu a v zmysle uzatvorenej zmluvy riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Žalobca zmluvnú pokutu stanovil degresívne s tým, že má klesajúci charakter podľa toho, kedy k porušeniu zmluvy zo strany spotrebiteľa dôjde a je závislá od počtu mesiacov, v ktorom spotrebiteľ za riadneho plnenia svojich povinností zotrvá v zmluvnom vzťahu s dodávateľom. Vzhľadom na charakter dohodnutých vzájomných práv a povinností je nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu oprávnený, nespôsobujúci nerovnováhu v právach a povinnostiach. Spotrebiteľ uzatvorením zmluvy získava výhodu, získava služby za cenu, za akú bežne na trhu nie sú dostupné. Túto zľavnenú cenu mu dodávateľ poskytuje práve preto, že bude po určený čas využívať jeho služby a platiť mu za ne dohodnutú cenu. Pokiaľ spotrebiteľ zmluvu neplní, bez dojednania zmluvnej pokuty by získal nenáležitú výhodu. Naopak, dodávateľ sa pri neplnení povinností zo strany spotrebiteľa dostane do nevýhody, pretože služby so zľavami a benefitmi poskytol spotrebiteľovi práve preto, že bude využívať jeho služby a platiť mu za ne plnenie. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v súdenej veci žalovaný ako spotrebiteľ porušil podmienky zmluvy a prestal platiť za poskytnuté služby a preto práve na strane spotrebiteľa a nie dodávateľa možno hovoriť o nekalosti konania. Treba poukázať aj na to, že sa dostáva na základe svojho nekalého správania potom aj do výhodnejšieho postavenia voči spotrebiteľom, ktorí si riadne plnia svoje povinnosti. Nie je dôvod, aby takéto správanie spotrebiteľa nebolo sankcionované. Úlohou súdu je spotrebiteľa chrániť pred neprimeranými sankciami. Účelom tejto sankcie, prihliadnuc aj na jej výšku, je však iba primäť spotrebiteľa k riadnemu plneniu svojich povinností.
18. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).