Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-217-2019.pdf
PDF · 181.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/217/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: SUBCENTRO s.r.o., so sídlom Pri starom letisku 17, Bratislava, IČO: 44 741 871, zastúpený advokátskou kanceláriou ČORBA&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 50 933 973, proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 01 014 15/25/2015-SSI 61-Ba zo dňa 07.07.2015, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Slovenská stavebná inšpekcia - Inšpektorát Bratislava rozhodnutím Č.j.: 02 013 14/63/2014-SSi-62- Ba/Pa zo dňa 24.03.2014, ako príslušný správny orgán vykonávajúci štátnu správu na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a bývania, uznala žalobcu ako stavebníka, na základe porušenia povinností ustanovených na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, zistených v rámci výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „HŠSD“) dňa 15.11.2013 a 22.11.2013 na stavbe DOMINO - A, B a C, Bratislava - Petržalka, Jasovská, na pozemkoch par. č. 2466/2, 2464/3 a 2468/2 v k. ú. Petržalka, zodpovedným zo spáchania správneho deliktu, za porušenie § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 2 stavebného zákona, keď záväznú podmienku č. 2 právoplatného stavebného povolenia číslo UKSP 20651 TXI/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011, vydané Mestskou časťou Bratislava - Petržalka „Stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou.“ (rozhodnutie o umiestnení stavby č. UKSP 11929-TXI/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009), nesplnil. Stavebník zabezpečil vytýčenie stavby podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní (výkresu C), v rozpore s právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby a v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 právoplatného stavebného povolenia tým, že uskutočnil zmeny osadenia stavby od bytového domu C. X - C. XX namiesto 18,321 m (v rozhodnutí o umiestnení stavby) na 16,050m, 16,025m a 16,00 m. Celková odstupová vzdialenosť od osadenej novostavby po bytový dom C. X - C. XX bola týmto skrátená o cca 2 m. Za uvedený správny delikt správny orgán podľa § 106 ods. 3 písm. a) a b) stavebného zákona, uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,-EUR. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod Číslom: 01 014 15/25/2015-SSI 61-Ba zo dňa 07.07.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil a žalobcu uznal zodpovedným za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, nakoľko žalobca
ako stavebník uskutočňoval časť stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“ Bratislava-Petržalka, Jasovská, stavebný objekt SO 02 Bytové domy A, B, C na pozemkoch parc. č. 2466/2 a 2464/3 k. ú. Petržalka, obec Bratislava - mestská časť Petržalka, okres Bratislava V, v rozpore s podmienkou č. 2 stavebného povolenia tým, že dňa 02.10.2013 nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko odstupová vzdialenosť od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX nie je 18,321 m tak, ako je určené v rozhodnutí o umiestnení stavby, ale je 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, čím porušil § 48 ods. 1 stavebného zákona. Za uvedený správny delikt odvolací orgán uložil žalobcovi podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v spojení s § 9 ods. 2 prvá veta zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, pokutu vo výške X.XXX,-EUR.
II. Žaloba.
3. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.09.2015 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vzchádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, označil ich za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobca poukázal, že žalovaný napriek opakovaným námietkam žalobcu, neprihliadol na evidentný rozpor v osadení stavby v zmysle stavebného povolenia č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 (ďalej len „stavebné povolenie“) oproti osadeniu stavby v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby č. UKSP 11929-TXl/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009 (ďalej len „územné rozhodnutie“). V zmysle stavebných výkresov je nepochybné, že sa stavba v zmysle stavebného povolenia oproti územnému rozhodnutiu rozmerovo zväčšila do šírky aj dĺžky a z tohto dôvodu je stavebné povolenie nevykonateľné, keďže sa nedá postupovať v zmysle záväznej podmienky č. 1 stavebného povolenia (uskutočňovať stavbu podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorej súčasťou je aj vytyčovací výkres) a záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia zároveň (vytýčiť stavbu podľa rozhodnutia o umiestnení stavby).
5. Žalobca uviedol, že aj z výkresu - osadenie objektov podľa územného rozhodnutia je nepochybné, že existuje rozpor nie len medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením (navýšenie plošných rozmerov stavby robí stavebné povolenie nevykonateľné), ale aj samotné územné rozhodnutie je nevykonateľné pre rozpor medzi textovou časťou a situačným výkresom v M 1:1000, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu územného rozhodnutia a ich rozpor s dokumentáciou na vydanie územného rozhodnutia.
6. V ďalšom žalobca citoval ust. § 37, § 38, § 39 ods.1, § 39a ods. 1 a ods.2, § 48 ods.1 a § 62 ods. 1 a ods.4 stavebného zákona a na základe týchto je názoru, že ako stavebník nemôže byť zodpovedný za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, nakoľko vždy postupoval v súlade so zákonom v zmysle právoplatného stavebného povolenia a právoplatného územného rozhodnutia, staval podľa platnej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, čo potvrdila Štátna stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava v zázname zo dňa 11.12.2013. Územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa na základe kontroly Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorát Bratislava vykonanej po realizácii stavebných prác na stavbe DOMINO ukázali ako rozporuplné a nevykonateľné, keďže stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Petržalka v rozpore s § 37 ods. 4 stavebného zákona vydal nevykonateľné územné rozhodnutie a na jeho základe vydal v rozpore s § 62 ods. 4 stavebného zákona nevykonateľné stavebné povolenie. Pre opakované pochybenia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka, nemôže byť žalobca zodpovedný za spáchanie správneho deliktu za ktorý mu bola uložená pokuta. Žalobca, ako právny nástupca účastníka konania stavebného povolenia a územného rozhodnutia v zmysle § 70 stavebného zákona, bol predmetnými rozhodnutiami stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka uvedený do omylu, čím mu bola spôsobená škoda obrovského rozsahu.
7. Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne právne posúdil žalobcom namietané prekročenie právomoci správneho orgánu pri vydávaní záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia (č. UKSP 20651-TX1/11 Mt-151 z 27.10.2011), keďže v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, môže ako záväznú podmienku stavebného povolenia určiť umiestnenie stavby len v prípade konania, ktoré je spojené so stavebným konaním. V danom prípade nešlo o prípad spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, preto ide o prekročenie právomoci a na uvedenú podmienku sa hľadí ako na nulitný správny akt, t.j. ako keby neexistovala.
8. Žalobca citoval ustanovenia § 66 ods.1, ods.2 písm. a), § 62 ods.4 stavebného zákona, článok 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že uvedené zákonné ustanovenia jednoznačne určujú, že v stavebnom konaní sa stavba neumiestňuje, ani sa neurčujú odstupové vzdialenosti. V stavebnom konaní stavebný úrad v zmysle § 62 ods. 1 stavebného zákona, iba záväzne potvrdí súlad vytyčovacích výkresov potrebných pre vytýčenie stavby v zmysle § 75 ods. 3 stavebného zákona s územným rozhodnutím a územným plánom. Ak vytyčovacie výkresy nie sú v súlade s územným rozhodnutím a územným plánom, stavebný úrad stavebné povolenie v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona nevydá a žiadosť o stavebné povolenie zamietne. V danom prípade stavebný úrad záväznou podmienkou č. 2 nielenže prekročil zákonom stanovený rozsah svojej právomoci, ale zároveň v rozpore so zákonom preniesol na žalobcu ako stavebníka svoju zákonnú povinnosť a aj zodpovednosť vyplývajúcu z § 62 ods. 1 a) stavebného zákona, t.j. riadne preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím. Zároveň záväzná podmienka č. 2 je v rozpore s §75 ods. 3 stavebného zákona, keď záväznou podmienkou stavebný úrad odňal žalobcovi ako stavebníkovi možnosť vytýčiť stavbu podľa vytyčovacích výkresov, v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, ktorej súlad s územným rozhodnutím sám stavebný úrad v zmysle § 62 stavebného zákona viackrát pri vydávaní stavebných povolení potvrdil. Navyše žalobca má za to, že záväzná podmienka č. 2 je zmätočná, nakoľko nielenže je v rozpore so zákonom, ale je v rozpore aj so záväznou podmienkou č. 1 právoplatného stavebného povolenia (stavba má byť uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je vytyčovací výkres v zmysle § 75 ods. 3 stavebného zákona), ktorej súlad s územným rozhodnutím a územným plánom potvrdil sám stavebný úrad. Žalobca opäť zdôraznil rozpor záväznej podmienky č. 2 so záväznou podmienkou č. 1, ktorý robí stavebné povolenie nevykonateľným vzhľadom na odstupové vzdialenosti a plošné rozmery stavby. Preto žalobca nemôže byť zodpovedný za spáchanie správneho deliktu a nemôže mu byť uložená pokuta.
9. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie žalovaným, ktorý prehlásenie obchodnej spoločnosti CS, s.r.o. zo dňa 02.10.2013, že stavba bola vytýčená v súlade s dodanou situáciou overenou v stavebnom konaní, vyhodnotil ako účelové, nakoľko podľa žalobcu, výkres „objekty A, B, C OSADENIE OBJEKTOV" z augusta 2013, stupeň realizačný projekt, autor VI GROUP, len detailne rozpracováva, t.j. prehlbuje výkres č. „C“ s názvom „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA“ z októbra 2010, keďže v spise pri vydávaní stavebného povolenia sa žiadny iný overený výkres, podľa ktorého by sa stavba dala vytýčiť nenachádzal a ani nenachádza. Výkres č. „C“ s názvom „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA“ z októbra 2010, je súčasťou overenej PD z októbra 2010, do kópie ktorého (originál bol overený ako súčasť PD z októbra 2010) boli len dodatočne pre informáciu doplnené chýbajúce kóty, ktoré sa určili podľa mierky, preto Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava správne dospela k záveru, že predmetná stavba bola vytýčená v súlade s PD overenou v stavebnom konaní, a že podmienky č. 1 a č. 2 predmetného stavebného povolenia sú vo vzájomnom rozpore a nie ako tvrdí žalovaný, že Inšpektorát Bratislava pri vyhodnocovaní pochybil.
10. Žalobca namieta odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého účastník konania svoje tvrdenie, že v rozhodnutí o umiestnení stavby sa nachádza vecná chyba (vo výkrese Urbanistický blok nebol správny mapový podklad a omyl vznikol chybou v písaní pri vyhotovovaní rozhodnutia o umiestnení stavby, keď odstupová vzdialenosť bola mylne uvedená 18,321 m z výkresu so zlým mapovým podkladom neurčeným na osadenie objektov) žiadnym spôsobom nepreukázal. Uvedenú skutočnosť žalobca podľa jeho názoru preukázal:
- rozhodnutiami stavebného úradu Mestskej časti Bratislava, pričom každé stavebné povolenie počíta s rovnakým osadením stavby ako je vytýčená a zrealizovaná (stavebné povolenie na stavbu Polyfunkčné objekty DOMINO z 27.10.2011 sp. zn. UKSP 20651-TX1/11 Mt-151, právoplatné dňa 15.11.2011; rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením z 13.06.2013 sp. zn. UKSP 6138
- TX1/2013 - Vč-12, právoplatné dňa 12.07.2013; stavebné povolenie Polyfunkčné objekty DOMINO objekt parkoviská a spevnené plochy z 09.07.2013 sp. zn. 12-13/10196/DG2/Ma-2, právoplatné dňa 25.07.2013), -rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia, odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvod Bratislava 4 pod sp. zn. OSVS 2013/4504/SOJ/V - 4172, právoplatné dňa 26.06.2013, -prehlásením projektanta B.. C. W., W. K., E..A..O.. projektu DOMINO, ktorý uviedol, že v územnom vyjadrení zn. UKSP 11929 TXl/07-09-kb-4 zo dňa 05.02.2009 sa nachádzala vecná chyba, ktorá spočívala vo výkrese Urbanistický blok. V zmysle vyhotovenej dokumentácie k územnému konaniu
je správne osadenie stavby vo vzdialenosti 16,0 m od objektu C. X-XX, ktoré preukazuje výkresová dokumentácia k územnému konaniu. 11. Žalobca zdôraznil, že ak by žalovaný postupoval v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku, sám by dospel k záveru, že územné rozhodnutie je vzhľadom na odstupovú vzdialenosť 18,321 m od bytového domu C. X - XX nevykonateľné. Ak by vzal žalovaný do úvahy, že došlo k omylu v písaní a počítaní, tak by s osadením 16,0 m od bytového domu C. X - XX, dospel by k záveru, že všetky vyššie uvedené stavebné povolenia, by boli v súlade s územným rozhodnutím, nakoľko by okrem odstupovej vzdialenosti 16,0 m od bytového domu C. X-XX boli dodržané aj ďalšie odstupové vzdialenosti v zmysle územného rozhodnutia a to odstupová vzdialenosť 1,08 m od pozemku s parc. č. 2463 a odstupová vzdialenosť 16,749 m od Jasovskej ulice, na ktoré žalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov úplne opomenul. 12. Žalobca namieta zistenie skutkového stavu, keďže žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 14 uvádza „Tvrdenie, že predmetná stavba, tak ako bola vytýčená podľa vytyčovacích výkresov, je v celom rozsahu umiestnená na pozemku účastníka konania ako stavebníka, pričom v prípade, ak by bola dodržaná podmienka č. 2 predmetného stavebného povolenia, zasahovala by aj na pozemky parc. č. XXXX, Č.. XXXX K. Č.. XXXX, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, Riaditeľstvo inšpekcie zohľadnilo pri rozhodovaní o výške ukladanej sankcie.“ Z uvedeného je podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný pri rozhodovaní o výške sankcie vyhodnotil záväznú podmienku č. 2 stavebného povolenia ako nemožnú, z čoho vyplýva, že územné rozhodnutie je nevykonateľné a napriek tomu uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu a absolútne nelogicky sa stotožnil s výrokom Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky uvedeným v Oznámení o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania č. OU-BA- OVBP2-2014/00541-a/MRV zo dňa 07.02.2014, v ktorom konštatoval, že „pri vydávaní predmetného stavebného povolenia nedošlo zo strany príslušného stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu k porušeniu zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zmenu alebo zrušenie v mimoodvolacom konaní. Vzhľadom k uvedenému má Riaditeľstvo inšpekcie námietky účastníka konania obsiahnuté v časti II. jeho odvolania zo dňa 09.04.2015 za nedôvodné a podmienku č. 2 predmetného stavebného povolenia za platnú a záväznú.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nezhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, keď hodnotenie dôkazov odporuje zásadám logiky a skutkové závery vôbec nezodpovedajú vykonaným dôkazom. 13. Žalobca namieta, že skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci, nakoľko žalovaný nezisťoval a ani sa nezaoberal právne významnými skutočnosťami a to odstupovou vzdialenosťou 1,08 m jednotlivých objektov polyfunkčného súboru DOMINO od pozemku parc. č. XXXX v zmysle územného rozhodnutia. Ak by sa žalovaný zaoberal odstupovou vzdialenosťou prišiel by na to, že odstupová vzdialenosť realizovaných blokov A, B, C by bola ešte menšia ako je súčasne zrealizovaný stav t.j. 16,050 m, 16,025 m a 16,00 m od bytového domu C. X -XX, pričom všetky odstupové vzdialenosti uvedené v územnom rozhodnutí sú rovnako právne záväzné.
14. V závere žalobca uviedol, že právoplatné územné rozhodnutie a právoplatné stavebné povolenia kúpil dňa 28.03.2013 Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve od spoločnosti AQUATERM, spol. s r.o., Starhradská 10, Bratislava a následne Kúpnou zmluvou zo dňa 25.09.2013 príslušné pozemky za účelom realizácie stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“. Žalobca tak dobromyseľne nadobudol v súlade s § 70 stavebného zákona, práva stavebníka k vyššie uvedeným stavebným povoleniam a územnému rozhodnutiu, z čoho vyplýva, že nepripravoval podklady pre územné rozhodnutie a stavebné povolenia. Nakoľko územné rozhodnutie a stavebné povolenia boli právoplatné a vykonateľné, neexistoval dôvod ich spochybňovať, preto žalobca začal dňa 01.10.2013 s realizáciou stavebných prác v zmysle právoplatne vydaných stavebných povolení a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Žalobca má za to, že postupoval v súlade so zákonom a nijako nepochybil. III. Vyjadrenie žalovaného.
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.11.2015, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.11.2015 s tým, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
16. Žalovaný je názoru, že v správnom konaní sa jednoznačne preukázalo, záznamom z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „HŠSD“) č. j. 321/2013-SSI-62-2-PA a protokolom o vytýčení stavby zo dňa 02.10.2013, že žalobca ako stavebník časti stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“ Bratislava-Petržalka, Jasovská, stavebný objekt SO 02 Bytové domy „A“, „B“, „C“, nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby v odstupovej vzdialenosti 18,321 m od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX, ale stavba bola dňa 02.10.2013 oprávneným
pracovníkom obchodnej spoločnosti CS, s.r.o., IČO: 44 101 937, pod dohľadom autorizovaného geodeta a kartografa, B.. D. T., vytýčená v odstupovej vzdialenosti 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX. Uvedené konanie kvalifikoval žalovaný ako protiprávne, nakoľko žalobca porušil podmienku č. 2 stavebného povolenia, podľa ktorej „Stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou“, čím porušil § 48 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia uskutočňovať v súlade s projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Protiprávnym konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, v zmysle ktorého bola žalobcovi uložená sankcia vo výške X.XXX,-EUR. 17. Žalovaný odmieta tvrdenie, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď napriek opakovaným námietkam neprihliadol na rozpor v osadení stavby v zmysle stavebného povolenia oproti osadeniu stavby v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby. V tejto súvislosti žalovaný citoval ustanovenia § 39a ods. 1, ods. 2 písm. b), § 40 ods. 4, § 66 ods. 1, ods. 3 písm. a), § 70, § 75 ods.1, ods.3 stavebného zákona, § 3 ods. 4 písm. b), § 4 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. c) bod 1, § 9 ods. 1 písm. d), § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, z ktorých vyplýva, že stavba sa spravidla umiestňuje rozhodnutím o umiestnení stavby a vytyčovanie stavby sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby (územným rozhodnutím) s jedinou výnimkou, a to v prípade, ak je konanie o umiestnení stavby spojené so stavebným konaním, kedy sa stavba umiestňuje stavebným povolením a jej vytýčenie sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s týmto stavebným povolením (v prípade jednoduchých stavieb). V prípade predmetnej stavby, ktorá svojim charakterom nie je jednoduchou stavbou, bola umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým boli určené odstupové vzdialenosti od susedných stavieb a pozemku. V súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby mal žalobca ako stavebník zabezpečiť jej vytýčenie podľa vytyčovacích výkresov a jej následné osadenie. Rozhodnutie o umiestnení stavby je právoplatný individuálny správny akt, pre ktorý platí prezumpcia správnosti a záväznosti až do okamihu, pokiaľ nebude orgánom na to príslušným zmenené alebo zrušené. Žalovaný nemá právomoc preskúmavať zákonnosť ani správnosť rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebným povolením nie je možné moderovať umiestnenie stavby, ktoré bolo určené právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby. Podľa názoru žalovaného, ak sa predmetná stavba v zmysle stavebného povolenia zväčšila do šírky aj dĺžky oproti rozhodnutiu o umiestení stavby, tak ako tvrdí žalobca, takáto skutočnosť, ktorá nastala po vydaní rozhodnutia o umiestení stavby, by v žiadnom prípade neznamenala z právneho hľadiska jeho nevykonateľnosť. V prípade, ak by územné rozhodnutie bolo nevykonateľné z dôvodu rozporu jeho textovej časti so situačným výkresom tak, ako tvrdí žalobca, mal pred začatím uskutočňovania stavby požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie nového rozhodnutia o umiestení stavby. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v námietka nevykonateľnosti rozhodnutia o umiestnení stavby je nad rámec námietok a dôkazov, ktoré žalobca vzniesol v správnom konaní, preto žiadal, aby sa súd s touto námietkou nezaoberal.
18. V ďalšom žalovaný uviedol, že nemá právomoc preskúmavať zákonnosť stavebného povolenia. Orgánom na to oprávneným je len príslušný správny orgán alebo súd za podmienok a spôsobom upraveným v štvrtej časti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Predmetné stavebné povolenie mimo odvolacieho konania preskúmal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý v liste č. OU-BA-OVBP2-2014/00541-a/MRV zo dňa 07.02.2014 „Oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania“, konštatoval, že pri vydávaní stavebného povolenia nedošlo zo strany príslušného stavebného úradu k porušeniu zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zmenu alebo zrušenie v mimoodvolacom konaní. Preto žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že stavebné povolenie je nevykonateľné, pretože sa nedá postupovať v zmysle jeho záväznej podmienky č. 1 (realizovať stavbu podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorej súčasťou je aj vytyčovací výkres) a záväznej podmienky č. 2 (vytýčiť stavbu podľa rozhodnutia o umiestnení stavby) a to z dôvodu, že projektová dokumentácia pre stavebné povolenie neobsahuje a podľa § 9 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ani obsahovať nemá vytyčovacie výkresy (vytyčovacie výkresy sa predkladajú k stavebnému konaniu iba v prípade jednoduchých stavieb, keď je spojené stavebné konanie s konaním o umiestnení stavby), ale obsahuje výkres „C“, s názvom „ARCHITEKTONICKÁ SITUÁCIA“, z októbra 2010, na ktorom nie sú vyznačené odstupové vzdialenosti predmetnej stavby od okolitej zástavby, preto neexistuje rozpor s rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je odstupová vzdialenosť od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX určená na 18,321 m.
19. K námietke, že žalobca ako právny nástupca účastníka stavebného konania a konania o umiestnení stavby, pochybeniami stavebného úradu bol uvedený do omylu, a preto nemôže byť zodpovedný za spáchanie predmetného správneho deliktu, žalovaný uviedol, že správnemu orgánu neprináleží vyjadrovať sa k tomu, kto (stavebný úrad alebo právny predchodca žalobcu) a čím uviedol žalobcu do omylu, pričom k otázke zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt sa žalovaný vyjadril na str. 16 preskúmavaného rozhodnutia.
20. K námietke prekročenia právomoci stavebného úradu pri vydávaní záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia, žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia na str. 12-13, ktoré doplnil s tým, že ak žalobca tvrdí, že predmetné stavebné povolenie nie je vykonateľné, nemal začať s realizáciou stavby, ale mal príslušný stavebný úrad požiadať podľa § 68 stavebného zákona o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením.
21. Žalovaný nesúhlasí s námietkou, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo preskúmavané rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výkon HŠSD, ktorý bol vykonaný na základe podnetov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. Z. Č.. X - XX, Bratislava a vlastníka bytu na C. Z. Č.. X v Bratislave, predmetom ktorého bolo o. i. zisťovanie, či je stavba realizovaná v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby a či je dodržaná odstupová vzdialenosť stavby od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX. Práve výkonom HŠSD bolo zistené dôvodné podozrenie z porušenia podmienky č. 2 stavebného povolenia, nakoľko stavebník nezabezpečil vytýčenie stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby, čím vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Následne Inšpektorát Bratislava začal správne konanie v ktorom sa preukázalo, že žalobca ako stavebník, stavbu realizoval v rozpore s podmienkou č. 2 stavebného povolenia tým, že dňa 02.10.2013 nezabezpečil vytýčenie priestorovej polohy stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko jej odstupová vzdialenosť od bytového domu na Jasovskej ulici č. 2 - 12 nie je 18,321 m, ale je 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m. S poukazom na uvedené, je námietka podľa názoru žalovaného irelevantná.
22. K námietke žalobcu, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu boli porušené práva žalobcu a spôsobená škoda, žalovaný uviedol, že zistené pochybenia Inšpektorátu Bratislava v správnom konaní a vady prvostupňového rozhodnutia žalovaný odstránil tým, že zmenil prvostupňové rozhodnutie, čo odôvodnil v svojom rozhodnutí. Pochybenie žalobcu zdôraznil žalovaný skutočnosťou, že stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Petržalka, vedie konanie o odstránení predmetnej stavby a o možnosti jej dodatočného povolenia z dôvodu, že žalobca stavbu realizoval v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 stavebného povolenia, keď stavbu vytýčil v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby a osadil ju na základe nesprávneho vytýčenia.
IV. Replika žalobcu.
23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu elektronicky dňa 27.06.2017 s tým, že na základe doložených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/270/2015-96 z 09.06.2016, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/177/2015-112 z 09.06.2016, Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/08460/MRV z 09.09.2017 je nepochybné, že žalobca ako stavebník nepochybil, nakoľko bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie, právoplatné rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením a rozhodnutie o zastavení stavby. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, musia byť zrušené.
24. Žalobca opäť zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný opakovaným námietkam žalobcu neprihliadol, t.j. na rozpor v osadení stavby v zmysle zrušeného stavebného povolenia oproti osadeniu stavby v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby.
25. V závere žalobca uzavrel, že ako stavebník nemôže byť uznaný zodpovedný za spáchaný správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, nakoľko vždy postupoval v súlade so zákonom v zmysle právoplatného stavebného povolenia, ktoré bolo medzičasom zrušené a právoplatného územného rozhodnutia a staval podľa platnej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, čo potvrdila
Štátna stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava v zázname z 11.12.2013. Územné rozhodnutie a stavebné povolenie sa na základe kontroly Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorát Bratislava, ukázali ako rozporuplné a nevykonateľné, keďže stavebný úrad v rozpore s § 37 ods. 4 stavebného zákona, vydal nevykonateľné územné rozhodnutie a na jeho základe vydal v rozpore s § 62 ods. 4 stavebného zákona nevykonateľné stavebné povolenie, ktoré bolo zrušené.
V. Duplika žalovaného.
26. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním z 22.02.2018 s poukazom na skutočnosť, keď Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016 (právoplatný dňa 10.08.2016) zrušil stavebné povolenie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, na ďalšie konanie, že táto je irelevantná k preskúmavanému rozhodnutiu a nijakým spôsobom nepreukazuje, že žalobca ako stavebník časti stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“ stavebného objektu SO 02 Bytové domy „A“, „B“, „C“ na pozemkoch parc. Č.. XXXX/X K. XXXX/X, L.. Ú.. D., O. R. - G. Č. D., O. R. H., nijako nepochybil pri jej uskutočňovaní. Zo strohého odôvodnenia rozsudku vyplýva, že stavebné povolenie súd zrušil len z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka stavebného konania, nakoľko stavebný úrad rozhodol bez toho, aby bol žalobca účastníkom administratívneho konania. V čase protiprávneho konania žalobcu, dňa 02.10.2013 (vytýčenie stavby), bolo stavebné povolenie právoplatné a účinné, a je nesporné, že pre takýto právoplatný individuálny správny akt, platí prezumpcia jeho správnosti a záväznosti. Preto žalobca ako stavebník bol podľa § 54 stavebného zákona povinný uskutočňovať stavbu podľa tohto rozhodnutia.
27. Žalovaný trvá na tom, že žalobca ako stavebník predmetnej stavby nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby v odstupovej vzdialenosti 18,321 m od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX, ale stavba bola dňa 02.10.2013 vytýčená v odstupovej vzdialenosti 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX, čím porušil podmienku č. 2 stavebného povolenia (stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou). Súčasne uvedeným protiprávnym konaním žalobca ako stavebník porušil § 48 ods. 1 stavebného zákona (stavby sa musia uskutočňovať v súlade s projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby), čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona.
28. Žalovaný sa vyjadril i k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/177/2015-112 zo dňa 09.06.2016 (právoplatný dňa 10.08.2016), ktorým zrušil rozhodnutie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. 332/2014/10-UKSP/Ku-1 zo dňa 31.01.2014 (o zastavení stavebných prác na stavbe „C. - D. O. N.“) a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie s tým, že i táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko nijakým spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu, že nepochybil pri uskutočňovaní predmetnej stavby. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že rozhodnutie o zastavení stavby súd zrušil preto, že stavebný úrad rozhodnutie vydal bez toho, aby najprv doručil žalobcovi ako stavebníkovi výzvu na vykonanie nápravy pri jej uskutočňovaní. Rovnako je irelevantná i skutočnosť, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/Q8460/MRV zo dňa 09.03.2017, zrušil rozhodnutie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 6138- TX1/2013-VČ-12 zo dňa 13.06.2013 (povolená zmena stavby pred dokončením), pretože jediným dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016 bolo zrušené stavebné povolenie.
VI. Administratívne konanie.
29. Z administratívneho spisu súd zistil, že poverení zamestnanci správneho orgánu vykonali v dňoch 15.11.2013 a 22.11.2013 hlavný štátny stavebný dohľad (ďalej len „HŠSD“) na stavbe „D. O. N. - K., R. K. V. R. - D., C. Z.., na pozemkoch parciel číslo XXXX/X, XXXX/X K. XXXX/X L..Ú.. D., za účasti žalobcu ako stavebníka, o čom bol spísaný záznam, ktorý bol zúčastnenými stranami podpísaný a účastníkovi konania odovzdaný. Z miestnej obhliadky bolo zistené, že stavba bola zahájená dňa 01.10.2013 (záznam v stavebnom denníku zhotoviteľa, list č.007004 I). Pri výkone HŠSI a z predložených dokladov bolo zistené, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore so záväznou podmienkou č. 2 právoplatného
stavebného povolenia č. l KSP 20651 IM II Ml-151 zo dňa 27.10.2011 (právoplatné dna 15.11 2011) a rozhodnutím o umiestnení stavby č. UKSP I I02V-T.X1 O7-OV-Kh-4 zo dňa 05.02.2004 (právoplatné dňa 16.03.200), keď uskutočnil zmeny osadenia stavby od bytového domu C. X-XX namiesto 18,321 m na cca 16,00 m, čím sa skrátila odstupová vzdialenosť novostavby po bytový dom C. X - XX o cca 2 m. Takýmto konaním stavebník porušil ust. § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona a došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a), b) stavebného zákona.
30. Listom č. 63/2014-SS 1-62/2 zo dňa 18.02.2014, bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci porušenia stavebného zákona, na ktorý žalobca reagoval písomným stanoviskom, doručené správnemu orgánu dňa 04.03.2014, doplnené o vyjadrenie doručené dňa 13.03.2014. Vo vyjadreniach žalobca ako stavebník uviedol, že „Polyfunkčné objekty DOMINO - A, B a C“ sú realizované v zmysle právoplatného stavebného povolenia a v zmysle záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia, stavbu vytýčila osoba na to oprávnená. Uviedol, že stavebný úrad viackrát písomne potvrdil v zmysle § 62 stavebného zákona, súlad zastavovacích podmienok určených územným plánom a podmienok územného rozhodnutia s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou právoplatných rozhodnutí (stavebné povolenie - podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní bola stavba osadená, rozhodnutie zmeny stavby pred jej dokončením, stavebné povolenie na Polyfunkčné objekty DOMINO - A, B a C C. Z. - R. - D. objekt parkoviská a spevnené plochy -podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní bola stavba osadená). Žalobca poukázal na územné rozhodnutie č. UKSP 11929-TXl/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009 (právoplatné dňa 16.03.2009) ktoré má vecnú chybu spočívajúcu vo výkrese Urbanistický blok v ktorom nie je správny mapový podklad prebratý zo štúdie trasy MHD so vzdialenosťou objektov DOMINO od existujúceho objektu C. X-XX, 18,321 m. Na základe tohto výkresu Urbanistický blok bolo aj v texte územného rozhodnutia uvedené osadenie stavby vo vzdialenosti 16,0 metrov od objektu C. X - XX, čo nie je správny údaj. V zmysle vyhotovenej dokumentácie k územnému konaniu je správne osadenie stavby vo vzdialenosti 16,0 metrov od objektu C. X-XX, ktoré preukazuje výkresová dokumentácia k územnému konaniu. Súčasťou dokumentácie boli výkresy Koordinačná situácia osadená do geodetického zamerania a Situácia objektov vložená do kópie katastrálnej mapy, kde boli kompletné zakótované odstupy od hraníc pozemkov ako aj medzi objektmi. Daný výkres slúži na osadenie objektu. V stavebnom povolení sú objekty osadené podľa uvedených výkresov. V ďalšom žalobca poukázal na prehlásenie B.. C. W., v zmysle ktorého z uvedeného stavu je zrejmé, že objekty v stavebnom povolení boli osadené správne podľa výkresu z územného konania Koordinačná situácia osadená do geodetického zamerania, z čoho vyplýva, že odstupová vzdialenosť stavby bola mylne uvedená na 18,321 m z výkresu so zlým mapovým podkladom neurčeným na osadenie objektov, pričom správna vzdialenosť mala byť 16,0 m tak, ako sú objekty osadené. Uvedené podporuje písomné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. HŽP/2033/2014 zo dňa 14.02.2014 z ktorého vyplýva, že odstupová vzdialenosť 16 m medzi stavebnými objektmi a podľa predloženého svetlotechnického posúdenia, je navrhované objemové riešenie bytových objektov A, B a C v súlade s platnými normami STN - Denné osvetlenie budov na bývanie. Žalobca konštatoval, že stavba je osadená a realizovaná plne na pozemku stavebníka SUBCENTRO, s.r.o. a z uvedených zistených skutočností je nepochybné, že jediný omyl vznikol chybou v písaní pri vyhotovovaní územného rozhodnutia č. UKSP 11929-TXl/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009, keď odstupová vzdialenosť stavby bola mylne uvedená 18,321 m z výkresu so zlým mapovým podkladom (nenáležitým na osadenie objektov), pričom správna vzdialenosť mala byť 16,0 m tak, ako sú objekty osadené.
31. Na základe uvedených podkladov Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Bratislava vydala prvostupňové rozhodnutie č. 02 013 14/63/2014-SSI-62-Ba/PA zo dňa 24.03.2014, ktorým uznala zodpovedným žalobcu ako stavebníka, zo spáchania správneho deliktu (porušenie § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 2 stavebného zákona) podľa § 106 ods. 3 písm. a) a b) stavebného zákona a uložila žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,-EUR. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom v druhostupňovom konaní rozhodla Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie pod č. 01 014 15/25/2015-SSI 61-Ba dňa 07.07.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila a žalobcu uznala zodpovedným za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a uložila žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,-EUR. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu.
VII. Konanie pred krajským súdom a kasačné konanie.
32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( § 27 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP zrušiť a konanie v zmysle § 99 písm. g) SSP zastavil. Svoje rozhodnutie správny súd odôvodnil tým, že k pochybeniu došlo jak na strane žalobcu ako aj na strane správneho orgánu. Na strane žalobcu, ak by oprávnený pracovník pri vytýčení stavby konal s náležitou profesnou zodpovednosťou a obozretnosťou, tak by pri elementárnej zručnosti musel prísť na rozdielnosť údaja v odstupovej vzdialenosti uvedenej vo výkrese a v rozhodnutí o umiestnení stavby v dôsledku právoplatného stavebného povolenia. Na strane žalovaného s tým, že správny orgán má v rámci územného aj stavebného konania priamo zo zákona uložené povinnosti, najmä v § 37 ods.2, § 39, § 39a ods.1, § 39a ods.2 písm. b), § 48 ods.1, § 62 ods.1 písm. a), písm. b), § 66 ods. 2 stavebného zákona a ak by sa náležite venoval v rámci správneho konania týmto zákonným povinnostiam, pri posudzovaní predložených podkladov z titulu svojej odbornej zdatnosti a ochrancu verejných záujmov, by uvedené nezrovnalosti odhalil a postupoval by procesným postupom v súlade so staveným zákonom. Podľa názoru súdu došlo k stretu verejného záujmu (rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie majú byť posúdené správnym orgánom v súlade so stavebným zákonom) a súkromného záujmu žalobcu na zrušení napadnutého rozhodnutia. Správny súd nerozhodol o vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie s odôvodnením, že právoplatné stavebné povolenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie vo veci porušenia § 48 ods. 1 v spojení s § 66 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona, bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016, čím odpadol legitímny dôvod pre súdny prieskumu a podľa § 99 písm. g) SSP konanie zastavil.
33. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej rozsudkom pod sp. zn. 3Asan/24/2019 zo dňa 10.09.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/214/2015-139 zo dňa 11.04.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že v čase rozhodovania správnych orgánov existovalo právoplatné stavebné rozhodnutie, ktoré tvorilo podklad pre zodpovednosť žalobcu za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, preto je potrebné aplikovať § 135 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 4Ads 35/2011-75 zo dňa 15.09.2011. K aplikácii § 135 SSP kasačný súd zaujal právny názor, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016, nerieši podstatnú zmenu skutkových okolností na ktoré by mal správny súd v prejednávanej veci prihliadať, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie o stavebnom povolení právoplatné a okrem toho, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016 bol zrušený z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu a v merite veci správny súd nekonal. Kasačný súd uložil súdu dôsledne posúdiť, či v danom prípade existujú dôvody na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. V prípade, ak dospeje súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia zruší, bude úlohou súdu odôvodniť, či vôbec došlo k spáchaniu správneho deliktu, a ak áno, či by správne orgány nemali pristúpiť k zníženiu uloženej pokuty s ohľadom na objektívnu skutočnosť, že existuje závažné pochybenie stavebného úradu spočívajúce v rozporoch medzi rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením.
VIII. Verejné vyhlásenie rozsudku.
34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 25.11.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
IX. Právne posúdenie žaloby.
35. Podľa § 491ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
36. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
37. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd, dňa 07.09.2015, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 162/2015 Z.z.. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zák.č. 162/2015Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu.
38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) opätovne v zmysle indícií kasačného súdu preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
43. Podľa § 2 ods.1 písm. f) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase podania žiadosti stavebníka o územné a stavebné povolenie, územné plánovanie rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie.
44. Podľa § 32 písm. a) stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.
45. Podľa § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
46. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
47. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.
48. Podľa § 40 ods. 4 stavebného zákona, územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania. 49. Podľa § 48 ods. 1 stavebného zákona, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.
50. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
51. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.
52. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
53. Podľa § 75 ods. 1 stavebného zákona, pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom.
54. Podľa § 75 ods. 3 stavebného zákona, vytyčovanie sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s územným rozhodnutím alebo stavebným povolením.
55. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
56. Podľa § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia.
57. Podľa § 98 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky.
58. Podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
59. Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
60. Podľa § 107 ods. 2 stavebného zákona, pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Pokuty uložené obcou sú príjmom rozpočtu obce.
X. Závery správneho súdu.
61. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobca uznaný zo spáchania správneho deliktu porušenia ust. § 48 ods.1 stavebného zákona a uložená pokuta podľa § 106 ods.3 písm. b) stavebného zákona vo výške X.XXX,-EUR. Správny súd predmetné rozhodnutie skúmal v rozsahu žalobných námietok ktoré smerovali k vyriešeniu otázky, či rozhodnutie žalovaného, na základe administratívneho konania bolo súladné so zistením o porušení povinnosti uloženej v § 48 ods. 1 stavebného zákona, v dôsledku ktorého, bola uložená žalobcovi pokuta vo výške X.XXX,-EUR.
62. V prvom rade správny súd, s odkazom na rozhodnutie kasačného súdu konštatuje, že pre súdny prieskum bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol východiskom a podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu o uložení pokuty (§ 135 SSP), a to rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 (právoplatné dňa 15.11.2011), ktorým bolo stavebníkovi vydané stavebné povolenie na stavbu „D. O. N. R. - D., C. a o.i. uložená i záväzná podmienka č. 2, ktorú žalobca pri realizácii stavby porušil. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie o umiestnení stavby stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 11929-TXI/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009 (právoplatné dňa 16.03.2009), ktorým bola umiestnená stavba „Polyfunkčné objekty DOMINO, Jasovská ulica Bratislava“. V kontexte vyššie uvedeného, správny súd pri prieskume vychádzal zo zákonnej podmienky ust. § 135 SSP, na ktorú odkázal aj kasačný súd, že správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zisťuje, či orgán verejnej správy vychádzal, resp. mal zistený skutkový stav pred vydaním rozhodnutia a či postupoval v súlade s právnymi predpismi. V premise predmetu súdneho prieskumu to znamená, či v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení pokuty, bolo rozhodnutie, ktoré bolo základom a z ktorého správny orgán vychádzal, t.j. rozhodnutie o vydaní stavebného povolenia, právoplatné, v spojení s rozhodnutím o umiestnení stavby ktoré tvorilo podklad rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, čo nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné, že rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011, ktorým bolo stavebníkovi vydané stavebné povolenie, nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2011. Rovnako rozhodnutie o umiestnení stavby stavebného úradu Mestskej časti Bratislava
- Petržalka číslo UKSP 11929-TXI/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009, ktorým bola umiestnená stavba, nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2009. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v čase vydania svojich rozhodnutí, mali riadne a dostatočne zistený skutkový stav veci, keď základom posúdenia skutkovej podstaty správneho deliktu pre uloženie pokuty v zmysle § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, bolo porušenie ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia uskutočňovať v súlade s projektom a stavebným povolením. Správne orgány vychádzali v čase vydania svojich rozhodnutí z právoplatného stavebného povolenia v spojení s právoplatným územným rozhodnutím. Vzhľadom na uvedený právny názor, správny súd v súlade s § 135 ods. 1 SSP námietku žalobcu uvedenú v replike v odseku 23. tohto rozhodnutia, že na základe doložených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/270/2015-96 z 09.06.2016, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/177/2015-112 z 09.06.2016, Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- BA-OVBP2-2017/08460/MRV z 09.09.2017 žalobca ako stavebník nepochybil, nakoľko bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie, právoplatné rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením a rozhodnutie o zastavení stavby, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Správny súd k predmetnej námietke už len poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie o stavebnom povolení Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011,
ktoré bolo následne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/270/2015-96 zo dňa 09.06.2016 (právoplatný dňa 10.08.2016) zrušené, a to z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka stavebného konania, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia z vyššie uvedených dôvodov.
63. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta za to, že žalobca uskutočnil časť stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“ a to objekt SO 02 bytové domy „A“, „B“, „C“ v rozpore s podmienkou č. 2 stavebného povolenia, stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 (právoplatné dňa 15.11.2011), a to tým, že nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej plochy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 11929-TXI/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009 (právoplatné dňa 16.03.2009), nakoľko jej odstupová vzdialenosť od bytového domu na C. Z.. Č.. X- XX nie je 18,321 m, ako je uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby, ale je 16,050 m a 16,00 m, čím porušil ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona. K uvedenému záveru žalovaný dospel pri plnení funkcie štátnej inšpekcie, úlohou ktorej je zabezpečovať ochranu verejného záujmu najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, kontrolovať dodržiavanie štátnej technickej politiky vo výstavbe a zabezpečovať dodržiavanie poriadku a disciplíny pri výstavbe, a to pri miestnej ohliadke vykonanej prvostupňovým správnym orgánom v dňoch 15.11.2013 a 22.11.2013. Podstatou tejto skutočnosti je, že správny orgán v čase miestnej ohliadky v dňoch 15.11.2013 a 22.11.2013, vychádzal z právoplatného rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia (právoplatné dňa 15.11.2011) vo vzťahu ktorému zisťoval dodržanie podmienok pri realizácii stavby. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že úlohou dohľadu štátnej inšpekcie nie je posudzovanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia, na takúto činnosť štátna stavebná inšpekcia nemá zákonný titul, preto pri výkone svojej činnosti „len“ vychádza z právoplatného rozhodnutia.
64. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol stavebníkom stavby „Polyfunkčné objekty DOMINO“, čo nie je medzi účastníkmi konania sporné. Povinnosťou každého stavebníka je dodržiavať všetky podmienky vydaného stavebného povolenia ako aj všeobecne záväzné právne predpisy, s dôsledkami vymedzenými v § 106 stavebného zákona. V prípade žalobcu protiprávnosť konania spočíva v tom, že žalobca v rozpore s právoplatným stavebným povolením stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011, zrealizoval časť stavby „. O. N. R.-D., C., stavebný objekt SO 02 Bytové domy A, B, C na pozemkoch parc. Č.. XXXX/X K. XXXX/X L.. Ú.. D., O. R. - G. Č. D., O. R. H., v rozpore s podmienkou č. 2 právoplatného stavebného povolenia tým, že dňa 02.10.2013 nezabezpečil vytýčenie jej priestorovej polohy podľa právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby, podľa ktorého, odstupová vzdialenosť stavby od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX má byť 18,321 m, pričom podľa realizácie stavby, v zmysle miestnej ohliadky štátnou inšpekciou, odstupová vzdialenosť stavby od bytového domu na C. Z. Č.. X - XX je 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m, čím došlo k porušeniu § 48 ods. 1 stavebného zákona. Na tomto mieste správny súd opäť zdôrazňuje, že žalovaný pri výkone dohľadu vychádza z právoplatných rozhodnutí, ktoré garantujú účastníkom správneho konania právnu istotu, legalitu; inými slovami žalovaný nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia. Vzhľadom na uvedené, žalovaný vyhodnotil postup žalobcu v rozpore s § 48 ods. 1 stavebného zákona, správne s tým, že fyzickou realizáciou stavby tak, ako bolo štátnym dohľadom pri miestnej ohliadke zistené, žalobca nedodržal záväznú podmienku č. 2 stavebného povolenia, čo treba posudzovať ako postup, ktorým uskutočnil stavbu v rozpore so stavebným povolením (§ 48 ods. 1 stavebného zákona).
65. Konanie o správnom delikte sa spravuje zásadou oficiality, t.zn., že správny orgán je povinný začať konanie, ak sa dozvie o správnom delikte. Zodpovednosť za správny delikt definovaný v ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona (uskutočnenie stavby v rozpore so stavebným povolením) je deklarovaná v § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, a je konštruovaná na báze objektívnej zodpovednosti bez liberačných dôvodov, t.zn., že účastník konania zodpovedá za správny delikt bez ohľadu na zavinenie. Inak povedané, pre vyvodenie zodpovednosti nie je potrebné dokazovať zavinenie. Postačuje, aby boli naplnené požiadavky protiprávnosti konania a znaky skutkovej podstaty vymedzenej v zákone.
66. Pokiaľ ide o samotnú pokutu, žalobca jej výšku nenamietal, preto správny súd len konštatuje, že úvaha správneho orgánu pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého správny orgán zvažuje závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti a aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Správny súd konštatuje, že uložená pokuta vo výške
X.XXX,-EUR je v dolnej sadzbe možného postihnutia a je primeraná. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa dôsledne riadili zákonnými ustanoveniami pri ukladaní výšky pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, a je aj relevantne zdôvodnená v napadnutom rozhodnutí.
67. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že žalovaný nesprávne právne posúdil namietané prekročenie právomoci správneho orgánu pri vydávaní záväznej podmienky č. 2 stavebného povolenia, keďže v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, môže ako záväznú podmienku stavebného povolenia určiť umiestnenie stavby len v prípade konania, ktoré je spojené so stavebným konaním, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z úlohy odvolacieho správneho orgánu vyplýva, že jeho rozhodovanie nie je viazané na závery prvostupňového správneho orgánu, má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre rozhodovanie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť i na základe nových zistených skutočností. (Košičiarová, S. Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 01.01.2004. Šamorín:Heuréka 2004, s. 247 - 248) Pravdou je, že prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie oprel a aj odôvodnil ust. § 66 ods. 2 písm. a) stavebného zákona, čo však žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojím rozhodnutím napravil a citované ustanovenie nepoužil. V zmysle správneho poriadku, odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni. Napr. ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku ukladá odvolaciemu orgánu oprávnenie, bez ohľadu na závery prvostupňového orgánu, preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový orgán použil nesprávny hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený stav veci. V odvolacom konaní platí apelačný princíp, ktorý umožňuje odvolaciemu správnemu orgánu napraviť prvostupňové rozhodnutie. V danom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že druhostupňový správny orgán oprel svoje rozhodnutie o rovnaké skutkové zistenia ako prvostupňový správny orgán, nemohol byť porušený zmysel dvojinštančnosti konania, keď svoje rozhodnutie, postupom podľa § 59 ods. 2 SP, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie, oprel pri definícii správneho deliktu, o ust. § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona a porušenie zákonnej povinnosti, o ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona.
68. S námietkami žalobcu uvedenými v odsekoch 8. až 11. a ods. 13. tohto rozhodnutia, sa správny súd nezaoberal, nakoľko tieto sa týkajú vecného prieskumu zákonnosti právoplatných rozhodnutí a to rozhodnutia o umiestnení stavby stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 11929-TXI/07-09-Kb-4 zo dňa 05.02.2009 (právoplatné dňa 16.03.2009) a rozhodnutia o stavebnom povolení stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka číslo UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 (právoplatné dňa 15.11.2011), ktoré neboli napadnuté v konaní pred správnym súdom v zákonnej lehote a ani nebol využitý inštitút mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle § 65 ods. 1 správneho poriadku. Pri dohľade štátnej inšpekcie, žalovaný nemá zákonný titul posudzovať zákonnosť právoplatných rozhodnutí, preto pri výkone svojej činnosti a rozhodovaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádza. Na tomto mieste správny súd poukazuje na jednu zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím, a to je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Ide nielen o tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Keďže žalobca nevyužil možnosti „nápravy“ vyššie uvedených rozhodnutí o umiestnení stavby a stavebnom povolení, na prieskum týchto právoplatných rozhodnutí, v konaní o preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty, nemá správny súd oporu v zákone. Správny súd tiež poznamenáva, že prieskum správnych rozhodnutí je viazaný nielen dôsledkom ale aj okruhom účastníkov konania.
69. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, vo vzťahu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď hodnotenie dôkazov odporuje zásadám logiky a skutkové závery nezodpovedajú vykonaným dôkazom, nakoľko žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty vyhodnotil záväznú podmienku č. 2 stavebného povolenia ako nemožnú, súd vyhodnotil ako irelevantnú. Správny súd pri vyhodnotení tejto námietky apeluje, že žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty len kopíroval tvrdenie z právoplatného rozhodnutia „ ... že predmetná stavba, tak ako bola vytýčená podľa vytyčovacích výkresov, je v celom rozsahu umiestnená na pozemku účastníka konania ako stavebníka,
pričom v prípade, ak by bola dodržaná podmienka č. 2 predmetného stavebného povolenia, zasahovala by aj na pozemky parc. č. XXXX, Č.. XXXX K. Č.. XXXX, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, ...“, keďže v konaní o ukladaní sankcie vychádzal z právoplatných rozhodnutí o umiestnení stavby a stavebnom povolení, a ich zákonnosť, teda ani logické hodnotenie a skutkové závery, v tomto konaní nepreskúmava, ako súd už odôvodnil v odseku 68. tohto rozhodnutia.
70. Poznámku žalobcu uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, že práva stavebníka k uvedenému územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu nadobudol dobromyseľne, súd vyhodnotil ako fakt, ktorý nie je medzi účastníkmi konania sporný, avšak táto skutočnosť nebránila žalobcovi, aby s náležitou odbornou starostlivosťou pristupoval k realizácii stavby a v prípade zistených nezrovnalostí, tieto následne riešil v súlade so zákonom tak, ako už súd uviedol v odseku 68. tohto rozhodnutia. Sankcie za protiprávne konanie podľa § 106 stavebného zákona sa ukladajú na princípe objektívnej zodpovednosti, t.zn. netreba dokazovať zavinenie. Konanie o správnych deliktoch sa spravuje zásadou oficiality a tak správny orgán je povinný začať konanie, ak sa dozvie o správnom delikte.
71. Krajský súd v Bratislave po opätovnom preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu nezistil také vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný konzistentným spôsobom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami a svoje rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie náležite v logických súvislostiach s použitím relevantných zákonných ustanovení, odôvodnil a vyvodil správny právny záver. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom a žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
XI. Trovy konania.
72. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.
73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákonač. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).