Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-16-2025.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Subarea
5S/16/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 2907/73, Prešov, za účasti: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, IČO: 37 936 859, so sídlom Jesenná 2689/14, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŽP/2716/4/2025/Uhl zo dňa 29.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) 24.07.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŽP/2716/4/2025/Uhl zo dňa 29.05.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol žiadateľovi (Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja – ďalší účastník konania) udelený súhlas na výrub 2 ks drevín agát biely, 1 ks dreviny lipa veľkolistá, 1 ks dreviny pagaštan konský a 1 ks dreviny orech kráľovský rastúcich na pozemkoch parc. č. CKN 3295/1 a 14835/234 k. ú. A. a na pozemkoch parc. č. CKN 3295/2 a 3295/3 k. ú. A.. Zároveň boli určené bližšie podmienky vykonania výrubu podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) a uložená povinnosť zabezpečenia náhradnej výsadby podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z..
2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Návrh odôvodnil poukazom na princíp prevencie a predbežnej opatrnosti vyplývajúce z § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992 Zb.“). Uviedol, že bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí trvalé poškodenie životného prostredia v rozpore s verejným záujmom podľa § 3 zákona č. 17/1992 Zb., ktoré spočíva v nezákonnom umožnení zničenia ekostabilizačných funkcií drevín určených na výrub a to z nelegitímneho dôvodu. Výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde nezvratne k výrubu drevín, ktoré sú osobitnou zložkou životného prostredia a v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Poukázal na to, že zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Z uvedeného normatívu, teda podľa žalobcu priamo vyplýva, že vychádzajúc z tejto zásady je vždy nutné priznať odkladný účinok správnej žalobe, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom a žaloba smeruje k tomu, aby bolo tejto hrozbe zabránené. Žalobca zároveň poukázal na to, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí nielen závažná ujma na životnom prostredí (výrub drevín a realizácia náhradnej výsadby, ktorá nebude plniť zákonom určené ekologické funkcie), ale aj taký faktický stav, že náprava bude značne sťažená až nemožná. V danom prípade nebola cestná zeleň, ktorá má byť náhradnou výsadbou projektovaná ako cestná zeleň podľa technických podkladov TP035-
vegetačné úpravy ciest, ale podľa štandardov mestskej zelene, čo nie je funkčne správne. Náhradná výsadba tak nebude plniť dostatočne funkcie cestnej zelene napriek tomu, že ide fakticky o cestnú zeleň vysadenú pri telese samotnej cesty. Uviedol, že v konkrétnej veci už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie na realizáciu stavby, ktorej realizácia je dôvodom na povolenie výrubu predmetných drevín. Žalobca zároveň poukázal na rozhodovaciu prax správnych orgánov, ktoré v konaniach o udelenie súhlasu s výrubom stromov po zrušení ich rozhodnutia správnym súdom a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodli tak, že konanie zastavili s odôvodnením, že odpadol predmet konania, nakoľko stromy boli fakticky vyrúbané. Žalobca vyjadril názor, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe tak bude zároveň zabezpečené rešpektovanie právneho názoru správneho súdu v administratívnom konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.12.2025, uviedol, že predmetné dreviny sú v kolízii realizácie stavby „III/3440 Prešov – most cez Sekčov (ul. Solivarská)“ a nenachádzajú sa v cestnom ochrannom pásme, pretože rastú na pozemkoch v správe žiadateľa a vlastníctve mesta Prešov v zastavanom území mesta Prešov. Územný plán mesta Prešov definuje predmetné pozemky na ul. Solivarská ako RL G.2 Plochy urbanistickej zelene. Žalovaný na základe posúdenia všetkých skutočností konštatoval zhoršený zdravotný stav drevín, zápoj okolitých drevín, drevokazné huby na báze kmeňov, dutiny, tlakové vetvenie a rast drevín v blízkosti miestnej komunikácie. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osobitne nevyjadril.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nielen tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere
nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť. Uvedené platí rovnako aj pri žalobe zainteresovanej verejnosti vo vzťahu k závažnej ujme na životnom prostredí.
10. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a/ SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
11. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
13. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná a zároveň nezvratná ujma na životnom prostredí spočívajúca vo výrube predmetných drevín, ktoré sú osobitnou zložkou životného prostredia a v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Je však nevyhnutné konštatovať, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je pomerne všeobecný, vychádza z poukazov na zákonné zásady ochrany životného prostredia, predovšetkým zásadu prevencie. Z jeho obsahu však nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom výrub predmetných drevín závažným spôsobom zasiahne do priaznivého životného prostredia v danej lokalite. Súd z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia zistil, že dreviny, ktorých výrub bol týmto rozhodnutím povolený sa nachádzajú v blízkosti miestnej komunikácie (avšak nie v jej ochrannom pásme). K udeleniu súhlasu s ich výrubom došlo z dôvodu vydania povolenia na stavbu „III/3440 Prešov – most cez Sekčov (ul. Solivarská)“. Dotknuté územie je prakticky jestvujúce zastavané územie slúžiace na dopravné využitie, teda nejedná sa o novú stavbu. Cesta a jej aktuálne technické možnosti nespĺňajú dopravné požiadavky. Z dôvodu jej rekonštrukcie je odstránenie predmetných stromov nevyhnutné. Zároveň súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že sa jedná o stromy so zhoršeným zdravotným stavom (drevokazné huby, dutiny, tlakové vetvenie, zápoj okolitých drevín). Žiadateľovi o súhlas s výrubom predmetných drevín bola zároveň napadnutým rozhodnutím uložená povinnosť zabezpečiť primeranú náhradnú výsadbu. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd nemá zo strany žalobcu za preukázané, že bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnej ujme na životnom prostredí tak ako to pre priznanie odkladného účinku vyžaduje ustanovenie § 185 písm. a) SSP. Túto skutočnosť podľa názoru súdu nepreukazuje ani poukaz žalobcu na nezvratnosť výkonu rozhodnutia, teda že po výrube predmetných stromov nebude možné už tento stav zvrátiť. Napadnutým rozhodnutím boli totiž žiadateľovi o súhlas s výrubom stromov uložené povinnosti v súvislosti s realizáciou náhradnej výsadby. Súd tak vychádzajúc z uvedených skutočností nemal za preukázané, že bezodkladným výkonom rozhodnutia dôjde k závažnej ujme na životnom prostredí. Záverom súd poukazuje aj na skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý bol žalovaným udelený súhlas s výrubom stromov bol jednak ich zlý zdravotný stav a zároveň aj rekonštrukcia miestnej komunikácie. Rekonštrukcia miestnej komunikácie bola, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, povolená z dôvodu ochrany a zabezpečenia verejného záujmu na bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, ochrany chodcov a zlepšenie dopravnej situácie v predmetnej lokalite. Zlý zdravotný stav predmetných drevín predstavuje hrozbu pre bezpečnosť jednak dopravy, ale osôb pohybujúcich sa v ich blízkosti. Zároveň tieto dreviny tvoria prekážku realizácie vyššie uvedenej stavby. Z uvedeného je nevyhnutné dospieť k záveru, že aj keby súd považoval preukázanie hrozby na životnom prostredí za dostatočné, priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom na realizácii rekonštrukcie miestnej komunikácie (záujem na bezpečnosti, plynulosti dopravy, ochrana života a zdravia osôb). Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že nepriznal odkladný účinok správnej žalobe, nakoľko by jeho priznanie bolo v rozpore s verejným záujmom.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).