Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14T/86/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre výtržníctva podľa odsek 1 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 12. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., tohto času v na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Nitra, s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 06.09.2025 v čase približne od 21.48 hodiny do 21.50 hodiny, v katastri obce F. D., na panelovej ceste pri areáli Aquarea, teda na mieste prístupnom verejnosti, nahlas vykrikoval pozdĺž cesty a ohrozoval motorové vozidlá, načo následne vyskočil na kapotu a následne na strechu tam odstaveného služobného motorového vozidla Policajného zboru Ministerstva vnútra SR, značky Toyota RAV4, evidenčného čísla G. XXX H., rezortného čísla I. XXXXX, VIN čísla E., striebornej farby s reflexnými polepmi, pričom po streche niekoľkokrát poskákal, a kričal, že ho naháňajú psy, pričom ani po výzvach policajta od uvedeného konania neupustil a ďalej pokračoval vo výtržnosti, čím takýmto konaním Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 20, spôsobil škodu na motorovom vozidle vo výške 1.600,00 eur,

t e d a :

- sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že neuposlúchol výzvy policajtov, vykrikoval a hrubým spôsobom poškodil cudzí majetok,

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l :

prečin výtržníctva podľa odsek 1 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa odsek 1 .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa odsek 1 , s použitím písmeno l) , písmeno h), písmeno m) , odsek 2 a odsek 1 , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa odsek 2 písmeno b) obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa odsek 2 písmeno c) v spojení s odsek 1 ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa odsek 1 povinnosť nahradiť poškodenému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 20, škodu vo výške 1.600,- eur.

Podľa odsek 2 súd poškodeného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 20, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 1 Pv 250/25/2202 zo dňa 21.11.2025, podanej na Okresný súd Galanta dňa 24.11.2025, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare).

Dňa 03.12.2025 bol v prejednávanej trestnej veci vydaný trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2026 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a jeho spáchanie oľutoval. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, prečítaním znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a listinných dôkazov.

Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že chodí na brigády, z čoho má mesačne príjem 2.000,- eur, je nemajetný, v minulosti bol súdne trestaný aj priestupkovo prejednávaný, v minulosti bol liečený na psychiatrii, alkohol nepožíva, raz mesačne užíva pervitín, automaty ani hazardné hry nehráva, invalid nie je. Skutok ľutuje, bol pod vplyvom drog, auto nechcel poškodiť.

Z vyčíslenia škody č.l. 70-75 súd zistil, že poškodený Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyčíslil škodu vzniknutú na služobnom motorovom vozidle Toyota RAV4, EČ: G., vo výške 8.230,69 eur.

Zo správy o povesti zo dňa 01.10.2025 č.l. 134 súd zistil, obžalovaný sa v E. na adrese trvalého pobytu nezdržiava, nevlastní žiaden majetok, v mieste bydliska má priemernú povesť, požíva návykov é látky v nadmernom množstve, jeho správanie nebolo prejednávané poriadkovou službou.

Z hodnotenia na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 24.09.2025 č.l. 136 súd zistil, že pre krátkodobý výkon väzby obžalovaného nie je možné objektívne hodnotiť jeho povahové vlastnosti, k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže ako aj k iným obvineným sa správa slušne, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 148 súd zistil, že v období od 05.02.2023 do 10.11.2025 obžalovaný spáchal sedem priestupkov rôzneho charakteru.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 01.10.2025 bol do konania pribratý znalec z odboru MUDr. Maroš Uhrin.

Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ sedem krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť (opakovane aj za prečin výtržníctva, majetkovú trestnú činnosť, ale aj násilnú trestnú činnosť), z toho štyri krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 15.01.2025, právoplatný dňa 15.01.2025, sp. zn. 14T/1/2025 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , ods. 2 písm. a), písm. b) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý vykonal dňa 20.03.2025.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný spáchal sedem priestupkov (dňa 05.02.2023 proti občianskemu spolunažívaniu – narušil občianske

spolunažívanie v obci Jelka v miestnom kultúrnom dome, dňa 02.07.2023 proti občianskemu spolunažívaniu – slovné urážanie osôb, dňa 08.07.2023 proti majetku – poškodzovanie pohárov v pohostinstve, dňa 26.08.2023 proti občianskemu spolunažívaniu – chcel napadnúť SBS, nadával a dal mu facku, dňa 08.09.2023 – neuposlúchol výzvu verejného činiteľa, dňa 12.07.2025 proti občianskemu spolunažívaniu, dňa 12.07.2025 neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci).

Z odborného vyjadrenia Autoprofit s.r.o. č.l. 119 súd zistil, že výška škody na motorovom vozidle Toyota RAV4, evidenčné číslo G., VIN: E. bola vyčíslená spolu vo výške 1.600,- eru, z toho poškodená strecha vo výške 1.500,- eur a poškodená anténa rádiostanice vo výške 100,- eur.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Maroša Uhrina č. XXX/XXXX súd zistil, že znalec u obvineného v čase spáchania skutku predpokladá prítomnosť akútnej intoxikácie stimulanciami – pervitínom (pri prítomnom syndróme závislosti od stimulancií) s dopadom na jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti –ktoré oboje boli v uvedenom čase znížené – no iba vo forenzne nevýznamnej (forenzne nepodstatnej) miere – z hľadiska forenzne pychiatrického. Obžalovaný bol v minulosti psychiatricky liečený pre poruchy správania cca od jeho 14 rokov, výsledok liečby je možné považovať za negatívny (vzhľadom na noncompliance s postupným vývojom diagnózy smerom ku zmiešanej poruche osobnosti a prítomnému syndrómu závislosti od stimulancií). Obžalovaný v čase spáchania skutku v podstatnej miere mohol svoje konanie ovládať alebo rozpoznať jeho protiprávnosť – jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u neho v danom čase znížené iba vo forenzne nepodstatnej (forenzne nevýznamnej) miere – z hľadiska forenzne psychiatrického. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania, u obžalovaného znalec objektivizoval prítomnosť syndrómu závislosti od stimulancií (pervitínu) psychickú formu – v rozhodujúcom (kruciálnom) štádiu v čase spáchania skutku aj v čase jeho aktuálneho znaleckého vyšetrenia, syndróm závislosti od iných návykových látok u obžalovaného znalec neobjektivizoval. Syndróm závislosti od stimulancií má u obžalovaného za následok ľahšie odbrzdenie impulzívnych prvkov v jeho správaní spolu s prvkami heteroagresitivty, ktoré sú pri prítomnej zmiešanej poruche osobnosti už beztak ľahšie odbrzditeľné – navyše tieto prvky správania nie sú jeho osobnosti cudzie a nemajú patologickú príčinu z hľadiska forenzne – psychiatrickej významnosti (v rámci posudzovaného deliktu). Pobyt obžalovaného na slobode nie je z forenzne psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, nie je u neho potrebné ani vhodné nariadiť ochranné liečenie. Otázku dotýkajúcu sa prípadného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je možné riešiť iba cestou civilného súdneho konania, aktuálne znalec u obžalovaného neobjektivizoval dôvod k tomu, aby u neho odporúčal podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno l) , že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval U obžalovaného súd vzhliadol aj dve priťažujúce okolnosti, a to podľa písmeno h) , že spáchal viac trestných činov ako aj podľa písmeno m) , že už bol za trestný čin odsúdený.

Obžalovaného súd odsudzoval za viac trestných činov, ukladal mu preto úhrnný trest a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým bol prečin výtržníctva podľa odsek 1 . Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v odsek 1 v rozpätí až na tri roky.

Pokiaľ ide o nepriznanie obhajcom navrhovanej poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno n) , a teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, súd poukazujúc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uvádza, že aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného, resp. obžalovaného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa , musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie takých údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť

čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle , nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať). V danom prípade súd nevzhliadol žiadne ďalšie aktivity obžalovaného, resp. obžalovaný neposkytol žiadnu ďalšiu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, ktorú by bolo potrebné povyšovať na poľahčujúcu okolnosť podľa . V prejednávanom prípade preto žiadne napomáhanie, ktoré musí zahŕňať aktívnu spoluprácu pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti pri vyšetrovaní, sa zo strany obžalovaného nekonalo. Zároveň ani vyhlásenie obžalovaného o vine a priznanie sa ku skutku nemožno stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou podľa , nakoľko medzi nimi navyše neexistuje objektívny súvis (obdobne pozri stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod sp. zn. R 44/2017).

Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiace, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a ním prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil ako úprimnú. Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť aj mnohosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, a tiež aj trestnú minulosť obžalovaného, skutočnosť, že vo vzťahu k prečinu výtržníctva je obžalovaný špeciálnym recidivistom a v neposlednom rade aj skutočnosť, že sa obžalovaný skutku dopustil len krátko (necelých šesť mesiacov) po tom, ako vykonal posledný uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (20.03.2025). Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil aj siedmych priestupkov, z toho dvoch sa dopustil od vykonania trestu odňatia slobody dňa 20.03.2025 (dňa 12.07.2025 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a proti verejnému poriadku).

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na trestnú minulosť obžalovaného, v prípade ktorého nešlo o ojedinelý útok na záujem chránený , ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Pokiaľ ide o osobu samotného obžalovaného, ide o páchateľa, u ktorého sú badateľné výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti, o čom svedčí odpis registra trestov obžalovaného, v ktorom má doposiaľ evidovaných sedem odsúdení, a to aj za rovnakú trestnú činnosť (prečin výtržníctva), ale aj za majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Obžalovaný bol naposledy odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 15.01.2025, sp. zn. 14T/1/2025, právoplatný dňa 15.01.2025 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý vykonal dňa 20.03.2025. Z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon podmienečných i nepodmienečných trestov odňatia slobody nemal na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný vplyv.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne sťažené. Vyplýva to z doterajšej trestnej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené zrejmé, že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako aj nepodmienečného trestu, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustil aj druhovo rovnakej trestnej činnosti, za akú už bol v minulosti odsúdený, z čoho vyplýva, že predchádzajúce podmienečné, resp. nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali žiaden resocializačný účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu , má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti, jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov (teda nie pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. nie v nižšej výmere), zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. , ods. 4 a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej činnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný absolútne nerešpektuje pravidlá správania sa a svoj prístup nezmenil napriek opakovanému výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ako najprísnejšieho druhu trestu, ktorý je možné v podmienkach Slovenskej republiky uložiť (vo výmere 7 mesiacov, 12 mesiacov, 6 rokov, 8 mesiacov). V tomto smere sa preto súdu javí, že nápravu obžalovaného bude možné len ťažšie dosiahnuť. Zo všetkých uvedených dôvodov sa súdu javilo uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania, alternatívneho trestu či podmienečného trestu odňatia slobody ako nedostatočné.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne neodložil, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, ako aj na okolnosti prípadu a jeho trestnú minulosť má za to, že u obžalovaného je nevyhnutný priamy výkon uloženého trestu. Obžalovaný sa trestného činu dopustil len krátko po tom, ako bol z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody prepustený a tiež aj napriek tomu, že už mu v minulosti boli za rovnaký trestný čin opakovane uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré už vykonal. Podmienečný trest odňatia slobody, či trest odňatia slobody v nižšej výmere, prípadne žiaden z alternatívnych trestov by tak rozhodne nesplnili svoj účel.

Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý, teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa , berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa jedná stále o trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to aj napriek bohatej trestnej minulosti obžalovaného. Obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zaradil do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (sp. zn. 14T/1/2025). S poukazom na závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca MUDr. Maroša Uhrina, ktorý konštatoval u obžalovaného prítomnosť syndrómu závislosti od stimulancií (pervitínu) v rozhodujúcom štádiu, čo má v prípade obžalovaného za následok ľahšie odbrzdenie impulzívnych prvkov v jeho správaní spolu s prvkami heteroagresivity, ktoré sú pri prítomnej zmiešanej poruche osobnosti už beztak ľahšie odbrzditeľné, ako aj s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s užívaním omamných a psychotropných látok - pervitínu, uložil mu súd aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, a to aj napriek tomu, že znalec nekonštatoval potrebu ani vhodnosť jeho uloženia. Ochranné protitoxikomanické liečenie však môže obžalovanému pomôcť eliminovať jeho

závislosť od omamných a psychotropných látok (metamfetamínu) a tak mu napomôcť k tomu, aby sa kvôli svojej závislosti v budúcnosti do rozporu so zákonom viac nedostával. Vo vzťahu k forme uloženého ochranného liečenia súd konštatuje, že obžalovanému bol súčasne uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa , ak súd ukladá ochranné liečenie podľa popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou. Táto zákonná požiadavka má obligatórny charakter a súd pri jej aplikácii nemá voľnú úvahu. Keďže bolo preukázané, že obžalovaný je závislý od návykových látok a bol mu súčasne uložený nepodmienečný trest, uložil súd obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Ochranné opatrenia, medzi ktoré ochranné liečenie nepochybne patrí, nemajú povahu trestu, a teda ich uloženie nemožno vnímať ako represívne pôsobenie štátu voči páchateľovi. Na rozdiel od trestu, ktorého účelom je primárne odplata za spáchaný trestný čin, ochrana spoločnosti a pôsobenie na páchateľa a iné osoby s cieľom predchádzať trestnej činnosti, ochranné opatrenie má predovšetkým preventívny, výchovný a terapeutický charakter. Zákonodarca upravil ochranné opatrenia ako osobitnú kategóriu sankcií v rámci trestného práva hmotného práve preto, že ich účel a zmysel je odlišný od trestu. Ochranné liečenie sa ukladá v prípadoch, keď je u páchateľa zistená určitá forma poruchy, najčastejšie duševného charakteru alebo závislosti, ktorá výrazne ovplyvňuje jeho schopnosť ovládať svoje správanie a zvyšuje pravdepodobnosť recidívy. V tomto kontexte je ochranné opatrenie prostriedkom, ktorý má predchádzať opakovaniu trestnej činnosti nie potrestaním, ale odborným zásahom do nepriaznivého stavu, ktorý je objektívnym faktorom v správaní páchateľa. V prípade ochranného liečenia do popredia vystupuje najmä jeho terapeutická funkcia - cieľom je odborne vedenou liečbou eliminovať alebo aspoň výrazne znížiť závislosť páchateľa od návykových látok, čím sa zároveň znižuje jeho potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť. Páchateľ, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť pod vplyvom alebo v súvislosti so svojou závislosťou, nie je schopný dodržiavať normy spoločenského spolunažívania práve pre neschopnosť zvládať svoju závislosť - v takom prípade je liečenie nie len nevyhnutné, ale aj zodpovedajúce princípom humánneho trestného práva. Treba tiež pripomenúť, že uloženie ochranného liečenia nie je závislé od výšky trestu ani od jeho uloženia ako takého - môže byť uložené aj samostatne, a to v prípadoch, keď je výlučne ochrana spoločnosti pred nebezpečným správaním páchateľa dôvodom na zásah. V prípade, že je ochranné liečenie ukladané súbežne s nepodmienečným trestom odňatia slobody, zákon výslovne v vyžaduje, aby bolo uložené ústavnou formou. Takéto riešenie odráža potrebu zabezpečiť účinnosť liečby v prostredí, kde je možné kontrolovať jej priebeh a zároveň garantovať ochranu spoločnosti pred ďalším možným konaním páchateľa v dôsledku jeho neschopnosti ovládať svoju závislosť. Z uvedeného vyplýva, že ochranné liečenie predstavuje odborne podložený zásah so zreteľom na zníženie rizikového správania, ktorého cieľom nie je trestať, ale chrániť a pôsobiť preventívne. Ochranné opatrenia, a teda aj ochranné liečenie, sú preto nevyhnutným doplnkom systému trestnej spravodlivosti, osobitne v prípadoch, kde trest ako represívny nástroj nedokáže sám o sebe zabrániť ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozovaniu záujmov chránených . Vzhľadom na vyššie uvedené, ochranné protitoxikomanické liečenie uložené obžalovanému do budúcna eliminuje, alebo aspoň podstatne zníži jeho závislosť od omamných a psychotropných látok, čím sa zároveň zníži jeho potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť. Obžalovanému súd uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1.600,- eur, pretože poškodený si nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnil, výšku škody 1.600,- eur mal súd za dostatočne preukázanú z vykonaného dokazovania, pričom rovnaká výška škody je aj súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, vo vzťahu ku ktorému obžalovaný učinil vyhlásenie o vine. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 8.230,69 eur, na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vo zvyšku uplatneného nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd preto poškodeného so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.