Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/218/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, deti rodičov: matka - C. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. G. XXXX/XX, XXX XX G., a otec: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený AK PRINC & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefániková 23, 917 01 Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 29.10.2025, č. k. 13P/128/2025-33, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.10.2025 č.k. 13P/128/2025–33 vo výroku I. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, úpravy styk matky s maloletými deťmi a uloženia povinnosti matke zdržať sa akýchkoľvek verbálnych alebo neverbálnych prejavov, ktorými by v prítomností maloletých detí znevažovala, urážala alebo inak negatívne hodnotila druhého rodiča, a to najmä spôsobom, ktorý by mohol u detí vyvolať pocit viny, strachu, úzkosti alebo napätia, ako aj povinnosti zdržať sa vystavovania maloletých detí situáciám, ktoré by mohli objektívne vyvolať u detí emocionálny stres súvisiaci s konfliktom medzi rodičmi. Výrokom II rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, , 2, 3, , 2 (ďalej aj len „CSP“) a , (ďalej aj len „CMP“) a po preskúmaní návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Konštatoval, že otec sa neodkladným opatrením domáhal zverenia maloletých detí do svojej starostlivosti z dôvodu, že konanie o rozvod manželstva trvá tri a štvrť roka, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky často premiestňované, v dôsledku čoho sú vyčerpané a choré, čo má negatívny vplyv na ich zdravý psychický vývin. Matka zámerne vyvoláva konfliktné situácie, do ktorých vťahuje maloleté deti, jeho styk s D. prebieha problematicky a dňa 27.09.2025 došlo ku konfliktu medzi matkou a maloletým A., keď maloletý prejavil vôľu ísť za otcom, s čím matka nesúhlasila, čo vyústilo k tomu, že matka maloletému povedala aby si zbalil kufre, a že sa nemusí vracať. Argumenty otca ohľadom trvania dĺžky rozvodového konania, prípadne častého premiestňovania maloletých detí matkou, vyhodnotil ako neodôvodňujúce bezodkladne upraviť pomery zmenou zverenia maloletých detí do starostlivosti otca. V tejto súvislosti poukázal na závery ustanoveného znalca, podľa ktorého je otec voči sebe menej kritický, snaží sa javiť v

sociálne žiaducom svetle, udržiavať o sebe skôr priaznivý obraz, nedostatočne kriticky nazerá na svoje správanie, prejavuje sa u neho zvýšená kritickosť druhého rodiča a nedostatočná schopnosť ho oceniť. V dôsledku uvedeného sa môže otcovi javiť, že starostlivosť matky o maloletých je nedostatočná, prípadne, že jeho starostlivosť by bola lepšia. Vnímanie otca hodnotil súd prvej inštancie ako neobjektívne a spôsobilé navodiť presvedčenie o nevhodnosti výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky. Uviedol, že uvedené potvrdzuje aj záver znalca, že v konflikte rodičov sa prejavuje u otca potreba výhry a pocitu, že druhého rodiča pokorí za to, že odišiel s deťmi zo spoločnej domácnosti. Otec je typ človeka, ktorý chce mať svoju pravdu, nie je ochotný počúvať, vyvaľuje dvere, ktoré sú otvorené, jeho správanie vytvára niekedy nový problém. Berúc do úvahy uvedené závery znalca, mal za to, že nie je možné považovať otca za rodiča schopnejšieho riadne výchovne viesť maloleté deti. Konštatoval, že u matky takéto závery znalecky zistené neboli. Priklonil sa k názoru, že práve otec vyššou mierou prispieva k vzniku konfliktnej atmosféry medzi rodičmi. V súvislosti s problémom pri styku otca s maloletou D., prihliadol na záver znalca, ktorý nepovažoval za vhodný styk s otcom s prespávaním, u dieťaťa vo veku dvoch rokov. Vyslovil názor, že aj zotrvanie otca na prespávaní maloletej u neho v minulosti môže byť príčinou aktuálne verbalizovaných problémov so stykom. Uviedol, že závery znalca ohľadne osoby otca sú do istej miery spôsobilé spochybniť názor otca o jednoznačnej zodpovednosti matky za problémy pri styku s maloletou D.. Problematické stretávanie otca sa maloletou D. však nie je dôvodom na úpravu pomerov neodkladným opatrením, ani na zmenu zverenia maloletej. Dal do pozornosti, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal k dispozícii obmedzený priestor na dokazovanie, ktoré sa plnohodnotne vykonáva v konaní vo veci samej, v rámci ktorého má súd možnosť komplexnejšie posúdiť pomery účastníkov konania a upraviť ich súladne s najlepším záujmom maloletých detí. Vo vzťahu ku konfliktu maloletého A. a matky dňa 27.09.2025 uviedol, že danú skutočnosť nemal možnosť riadne vyhodnotiť, avšak za dôležitý považoval posúdiť čas vyjadrenia vôle maloletého ísť k otcovi. Ak vôľa maloletého A. ísť k otcovi bola prejavená v období mimo obdobia, ktorým je upravený styk s otcom podľa vykonateľného rozhodnutia, bol nesúhlasný postoj matky dôvodný a zákonný. Považoval za vylúčené, aby nesúhlasný postoj maloletého dieťaťa ku konaniu rodiča rešpektujúcemu vykonateľné rozhodnutie, zakladalo dôvod na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Aj v tomto prípade je potrebné pomery komplexne posúdiť, ktorú možnosť má súd iba rámci konania vo veci samej. Uviedol, že nezhody a konflikty sú prirodzenou súčasťou rodinného života a nemožno každý konflikt vyhodnotiť izolovane a ako zakladajúci dôvod na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Konštatoval, že o zverení maloletých detí a úprave styku rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 20P/29/2023-481 zo dňa 16.09.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/30/2025-701 zo dňa 23.09.2025, právoplatným dňa 02.10.2025, teda menej ako mesiac pred podaním predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na otcom predložené zvukové nahrávky neprihliadal, pretože ich celý kontext nie je známy. Zohľadňujúc závery znalca, že maloletí majú radi oboch rodičov, uzavrel, že otcom tvrdené a preukazované skutočnosti nie sú dôvodné spochybňovať vzťah maloletých k matke. K návrhu na uloženie povinnosti matke zdržať sa akýchkoľvek verbálnych alebo neverbálnych prejavov, ktorými by v prítomností maloletých znevažovala, urážala alebo inak negatívne hodnotila druhého rodiča, a to najmä spôsobom, ktorý by mohol u detí vyvolať pocit viny, strachu, úzkosti alebo napätia, ako aj povinnosti zdržať sa vystavovania maloletých situáciám, ktoré by mohli objektívne vyvolať u detí emocionálny stres súvisiaci s konfliktom medzi rodičmi, uviedol, že pomery v rodine nezakladajú dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov navrhovaným spôsobom. Uzavrel, že navrhované povinnosti sú formulované všeobecne a po zohľadnení záverov znaleckého posudku (zvýšená kritickosť otca voči matke, nedostatočná schopnosť otca oceniť matku, znížená kritickosť otca voči sebe, snaha otca javiť sa v sociálne žiaducom svetle, udržiavať o sebe skôr priaznivé súdy) sa javia ako nevhodný nástroj v rukách otca, spôsobilý konfliktnú situáciu ešte viac eskalovať. Z uvedených dôvodov návrh otca v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec navrhujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci rozhodnúť. Odvolanie odôvodnil ustanovením , b), d), e) f), g) a h) . Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal zo subjektívnych a nepodložených tvrdení matky v iných konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ako aj ďalších osôb – znalca, ktoré tvrdenia neboli podrobené žiadnemu kritickému hodnoteniu, neboli porovnané s inými vykonanými dôkazmi a v ich rozhodnutiu chýba úvaha o ich vierohodnosti. Napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné, keď súd rezignoval na povinnosť vyhodnocovať všetky okolnosti v kontexte najlepšieho záujmu maloletých detí a nepreskúmal, či tvrdenia, z ktorých vychádzal, majú objektívnu oporu v dôkazoch. Hoci ide o konanie o neodkladnom opatrení, súd je povinný vykonať aspoň základné preverenie dôvodnosti

návrhu a nestačí len mechanicky preberať subjektívne pocity, obavy alebo tvrdenia jednej strany (matka), ak ich druhá strana spochybňuje v iných konaniach, a ak neexistujú objektívne dôkazy. Súd prvej inštancie by sa mal v celom kontexte týmto tvrdeniam vyjadriť a nie len vytrhávať z kontextu útržkových a nepodložených tvrdení matky. Namietal zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia a zmanipulovanie znaleckého posudku. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/36/2022 znalec priznal, že sa stretol s matkou aj mimo oficiálne zdokumentovaných stretnutí bez prítomnosti druhého rodiča, na ktoré ho nepozval a neinformoval ho o ňom. Znalcovi adresoval žiadosť o riešenie problémov, odpoveď nedostal a znalec ani nemal záujem o stretnutie s ním. Uvedené vzbudzuje dojem, že znalecký posudok bol vyhotovený na objednávku matky. Mal za to, že súd prvej inštancie mal možnosť sa oboznámiť so spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30P/36/2022 a sp. zn. 20P/29/2023 a informácie z týchto spisov mohli mať vplyv na skutkové a právne posúdenie k prejednávanej veci. K uvedenému znaleckému posudku sa vyjadroval v konaní pod sp. zn. 30P/36/2022, namietal jeho zmätočnosť, nepreskúmateľnosť jeho záverov a porušenie práva na spravodlivý a nestranný súdny proces. Aj v tomto konaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie neposúdil objektívne celú situáciu a odôvodnenie uznesenia vychádza zo znaleckého posudku, ktorý je zmanipulovaný, zmätočný, nemá charakter objektívneho posudku, bol napadnutý, obsahuje závery bez akéhokoľvek skúmania, obsahuje subjektívne názory znalca, ktorý ich prebral od matky, neopiera sa o žiadne metódy skúmania, je starý dva roky a neaktuálny. Tieto dôkazy nezakladal do spisu, pretože súd si ich môže zabezpečiť vlastnou činnosťou. Použitie znaleckého posudku, ktorý je založený na vyšetreniach maloletých detí takmer spred dvoch rokov nespĺňa právne kritéria, a ani psychologické kritéria na správnosť a spoľahlivosť dôkazu, tobôž ak napadol jeho správnosť. Súdy sa riadia zásadou, že pre rozhodnutie je dôležitý stav v čase rozhodovania. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz, posudzuje sa jeho odôvodnenosť, úplnosť podkladov, metodická korektnosť a relevancia k rozhodovanej otázke, vrátane časovej aktuálnosti; nestačí to akceptovať ako pravdivé, ale aj zdôvodniť prečo sa to akceptuje. Aj kolízny opatrovník potvrdil, že otec má právo ohradiť sa voči znaleckému posudku. Tiež sa jednoznačne kolízny opatrovník vyjadril ako je potrebné na celú vec prihliadať a to predovšetkým v záujme maloletých detí. Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. 11CoP/29/2024-701 zo dňa 23.09.2025 neprihliadal na závery napadnutého znaleckého posudku a preskúmal aj iné dôkazy, pričom uviedol, že po skutkovej stránke nevidel dôvod, prečo by úprava styku s rodičom mala byť obmedzená smerom k zníženiu frekvencie styku. Na margo posudzovania znaleckých posudkov dal do pozornosti judikát R 12/1987 a R33/1980. Krajský súd v Trnave uviedol, že znalecký posudok nepovažoval za smerodajný v úprave styku, pričom toto rozhodnutie matka neakceptuje a po jeho vydaní nastali skutočnosti, ktoré možno označiť ako obštrukcie pri realizácií styku, ktoré popísal v návrhu, podložil dôkazmi a oznámeniami o nerealizácii styku. Súd mal vedomosť o tom, že inicioval konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku, ktoré je vedené pod sp. zn. 13Em/4/2025. Poukázal na to, že počas súdneho konania je niekoľko týchto obštrukcií v realizácií styku a preto súdy majú pri posudzovaní dôvodnosti, či nedôvodnosti návrhu prihliadať na tieto skutočnosti, ktoré sú im známe z vlastnej činnosti, teda správanie druhého rodiča, jeho spoluprácu a nevychádzať len z tvrdení jedného z rodičov. Mal za to, že závery súdu prvej inštancie v odôvodnení nereflektovali na predložené dôkazy, na podaný návrh, a súd ich nesprávne právne a skutkovo vyhodnotil. V záznamoch ÚPSVaR-u Trnava je viackrát písomne zachytené ako matka tvrdila, že referát bude kontaktovať a dohodne sa na stretnutí, avšak realita je iná, matka spolupracuje „na oko“, neabsolvuje žiadnu poradňu, zúčastnila sa len raz sama a raz spoločne aj s ním, ako otcom. Matka neprejavila reálny záujem o spoluprácu, pričom bezúspešne viackrát žiadal súd, aby matke a maloletým uložil výchovné opatrenie. Sedenia na referáte poradensko-psychologických služieb on absolvuje pravidelne 1-2x mesačne dobrovoľne už tri roky, a situáciu ohľadom preberania maloletých konzultuje s odborníkmi. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom vyjadrení a subjektívneho posudzovania jeho osoby. Hodnotenie jeho osobnostných čŕt nie je predmetom konania, nepatrí do kompetencie súdov, tieto sa majú vyjadrovať k právnym otázkam. Za prehnané a subjektívne považoval tvrdenia, že je údajne nekritický voči matke, že má nedostatočnú schopnosť oceniť matku, zníženú kritickosť voči svojej osobe, má snahu javiť sa v sociálne žiadúcom svetle, udržiavať o sebe priaznivé súdy, že je konfliktným rodičom. Tieto závery nevychádzajú z objektívneho posúdenia veci, ale sú preberaním rétoriky matky, čo nepovažuje za vierohodné, keď ide o očiernenie druhého rodiča z dôvodu minimalizovania styku. Ak by súd objektívne nahliadal na predmetnú vec, preveril by si vierohodnosť dôkazov, kontaktoval by referát psychologicko-poradenských služieb ÚPSVaR Trnava a vytvoril si vlastný záver na vec. Súd prvej inštancie má prihliadať na záujem maloletých detí, nevychádzať zo subjektívnych, účelových a nepodložených vyjadrení matky, ktorá nemá záujem riešiť problémy súvisiace s rodičovstvom, vyhľadať spoločnú poradenskú alebo psychologickú pomoc, ale vyvoláva konflikty. Táto situácia je pre neho a maloleté deti neúnosná, konfliktné situácie

prichádzajú od matky, ktorá nechce, aby boli deti v jeho starostlivosti, aby „mala od odborníka stanovisko, prečo sa nemôže realizovať styk“. Matke nejde o to, aby maloleté deti mali rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, od odchodu zo spoločnej domácnosti nepredniesla žiaden návrh na riešenie situácie, ktorý by bol výsledkom kompromisného riešenia a vzájomnej tolerancie ako rodičov. Matka namieta všetky kroky, ktoré prednesie, ktoré by mohli zmierniť súčasný stav, doposiaľ hodnotila jeho osobu počas súdnych konaní, jej tvrdenia musel vyvracať a negovať. Súd namiesto toho, aby uložil výchovné opatrenie za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, nechal vec zájsť tak ďaleko, že maloletým hrozí ujma na psychickom zdraví. Aj uvedené považoval za dôvodné k zmene súčasného zverenia maloletých do jeho osobnej starostlivosti. Svoj postoj a návrh na zmenu osobnej starostlivosti odôvodnil tiež tým, že matka ohrozuje a poškodzuje zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých, najmä D., ale aj starších súrodencov, ktorí sú svedkami jej obštrukčného a účelového správania, emočného vydierania, keď má zrejme radosť z toho, že najmladšie dieťa si nedôveruje, má obavy, alebo že D. nadáva otcovi. Mal za to, že osvedčil dôvody na zmenu starostlivosti, nakoľko matka za obdobie tri a pol roka konala obštrukčne, nerešpektovala práva maloletých na kontakt s otcom, sabotovala spoluprácu s odborníkmi, jej prístup bol zameraný na obmedzenie jeho styku s maloletými a dosiahnutie vyššieho výživného. Súd prvej inštancie objektívne nevyhodnotil navrhované dôkazy a obsah návrhu, nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil dôkazy, nesprávne aplikoval právne normy na popísaný skutkový stav veci a odôvodnenie uznesenia je nepreskúmateľné. Je rodičom detí a nie je mu ľahostajné, že maloletá D. vo veku piatich rokov mu po príchode od matky nadáva, používa slová matky a pochybuje, že zvládne byť s otcom. Sporoval záver súdu o tom, že údajne maloletá D. vo veku dvoch rokov u neho neprespávala. Dané vyjadrenie je subjektívnym názorom súdu, nevyplýva zo žiadneho odborného skúmania, a je v rozpore s najnovšími odbornými názormi na vývin detí, skôr separácia alebo pasivita, či úplna neprítomnosť druhého rodiča má negatívny vplyv na zdravý psychický vývoj detí. Záleží mu na maloletých a roky poukazuje na zámerné konanie matky, ktorá vedome alebo nevedome poškodzuje psychický vývoj maloletých. Žiadal, aby súd chránil práva maloletých detí, bol objektívny a nestranný. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnými dôvodmi v návrhu, predložené dôkazy nesprávne interpretoval, alebo ich interpretoval v rozpore so zásadami dokazovania, a odôvodnenie obsahuje subjektívne názory súdu, nevychádza z objektívne posúdeného skutkového stavu prejednávanej veci. Návrh odôvodnil ohrozením života a zdravia maloletých detí, ich zdravého vývoja, ktorými dôvodmi sa súd nezaoberal, ani ich vierohodnosťou, ani dôkazmi. Maloletý A. bol vyhodený z domácnosti matky, prišiel k nemu rozrušený, pričom zvukový záznam obsahujúci vyjadrenia A. nie je vytrhnutý z kontextu, ale zachytáva spontánne vyjadrenie maloletého v času príchodu do jeho domácnosti. Matka zanedbala starostlivosť o maloletého A., ktorý sa ocitol v nebezpečenstve, keď ho vyhodila z vlastnej domácnosti a vyše hodiny nevedela, kde sa nachádzal. Matka maloleté deti citovo a emočne vydiera, maloletého A. manipuluje aj počas ich telefonického hovoru, o čom doložil nahrávku nevytrhnutú z kontextu. Matka tiež ponechala maloletého A. počas jeho choroby samotného vyše 5 hodín v zatvorenom byte a neinformovala ho o ochorení syna a či potrebuje, aby sa o neho postaral, pričom sa mohlo čokoľvek stať. Matka sa negatívne vyjadruje na jeho adresu predovšetkým pred maloletými , čím ich emocionálne zneužíva. Aj v minulosti mu matka zamlčala ochorenia maloletých deti, najmä maloletej D., ktorá mala infekčné hnačkovité ochorenie a vystavila ju ohrozeniu na živote (dehydratácií). Dal do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že príliš dlhé konanie vedie k porušeniu práv najzraniteľnejších – maloletých detí. Aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v konaniach týkajúcich sa maloletých detí má byť rýchlosť konania prioritou. Ochrany práv maloletých sa domáha na súde po dobu troch rokov. Viackrát v konaní informoval o pretrvávajúcom negatívnom stave, predkladal dôkazy o pokračujúcom porušovaní práva maloletých zo strany matky, avšak súd jeho návrhy zamietol alebo ho ignoroval. Matka dlhodobo svojím prístupom porušuje práva maloletých detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu, čo má súd riadne zdokladované v nie jednom konaní. Vyjadrenia súdu o tom, že má potrebu výhry a druhého rodiča pokoriť, považoval za nepodložené, ide o slová matky, ktoré o ňom šíri. Zdôraznil, že matka maloleté deti ohrozuje na bezpečnosti, nezabezpečuje im riadnu starostlivosť, poškodzuje ich záujmy, citovo ich vydiera, zneužíva, manipuluje. Od začiatku rešpektoval matku ako rodiča, maloleté deti nechceli od neho odchádzať, nemal problém spolupracovať, majú v jeho domácnosti záruku stability, pokoja, nie sú neustále premiestňované.

4. V podaní zo dňa 19.12.2025 otec poukázal na to, že príslušné úrady za dva mesiace trvajúcich obštrukcií zo strany matky pri odovzdávaní maloletých na styk nepreskúmali dôvody, prečo matka robí obštrukcie pri styku a neprišli s riešením situácie. Poukázal na komunikáciu s ÚPSVaR Trnava, z ktorej vyplýva, že matka už nedáva maloleté deti na kontakt s otcom, nepripravuje ich na styk a len uvádza, že sa s ním nechcú stretnúť, čo je v rozpore s jeho sms komunikáciou s maloletým A.. Matka účelovo

podporuje negatívne správanie maloletého A. k otcovi s cieľom eliminácie styku, a hľadá spôsoby, aby sa maloletí s ním nestretávali, s ktorým postojom sa netají. Konanie matky považuje za účelové s cieľom ovplyvniť rozhodovanie súdov, čo vnímal aj v iných konaniach (sp. zn. 30P/36/2022, 11CoP/29/2025-71 a 11CoP/30/2025 zo dňa 23.09.2025). Odkedy skonštatoval Krajský súd v Trnave, že nevidí dôvod na obmedzenie styku otca s maloletými deťmi, matka pritvrdila vo svojom prístupe a zneužíva psychické rozpoloženie maloletých za účelom porušovania práv maloletých na riadnu výchovu a starostlivosť od oboch rodičov, ako aj právo na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Otec sa súčasne domáha aj výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (konanie pod sp. zn. 13Em/4/2025), avšak súd prvej inštancie je pasívny, nereaguje na jeho návrhy a požiadavky o autoritatívny zásah. Od októbra 2025 mu matka neumožňuje pravidelný styk s maloletou D., umelo u nej vytvára pocit, že u otca nedokáže prespať, hoci u neho prespávala vyše 6 mesiacov pred dňom 23.08.2025, a to podľa rozhodnutia Okresného súdu v Trnave zo dňa 01.08.2022 č. k. 16P/46/2022-17 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.01.2023, č. k. 26CoP/104/2022-265. Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. 11Cop/29/2025-701 a 11CoP/30/2025 zo dňa 23.09.2025 konštatoval, že maloletá D. vyrástla, stretáva sa s otcom, má vytvorený citový vzťah, pozná domácnosť otca a tri noci prespať u neho zvládne. Maloletý A. pod vplyvom matky nechcel ísť na styk, čo pripisuje skutočnosti, že matka zneužila chorobu maloletého, jeho zdravotné a emočné rozpoloženie. Vyslovil názor, že konfliktným rodičom je práve matka, pričom obmedzovanie styku a obštrukčné správanie matky preukázal. Tiež preukázal naliehavý právny záujem na zverení maloletých do jeho starostlivosti z dôvodu negatívneho správania matky ako dominantného rodiča, ktorá mu nedáva priestor výchovne pôsobiť a riešiť nedorozumenia s deťmi, s ktorými má vytvorený vzťah. Po tom ako si matka uvedomila, že môže dôjsť ku zmene zverenia, resp. zverenia maloletých do striedavej starostlivosti rodičov, blokovala ich stretnutia a zvyšuje tlak na deti. Uviedol, že s maloletou C. prebieha styk, avšak sa obáva, že aj ju matka negatívne ovplyvní. V ostatnom zotrval na doposiaľ uvedených tvrdeniach.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených v súvislosti s výsluchom znalca a v listinám zo dňa 27.10.2025 ku konaniu vedenom pod sp. zn. 30P/36/2022. Dal do pozornosti, že spolupráca rodičov prostredníctvom odbornej pomoci sa doposiaľ spoločne nerealizuje, pričom prostredníctvom emailu aj oficiálne poštou opätovne dňa 19.12.2025 pozval oboch rodičov na deň 07.01.2026 na neformálne stretnutie za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody a obnovenie realizácie styku. Vzhľadom na vytýčený termín pojednávania na deň 26.01.2026 vo veci vedenej pod sp. zn. 30P/36/2022, neustále pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, nemenný stav situácie a najmä z dôvodu, že styk detí s oprávneným rodičom sa nerealizuje v zmysle výroku V. rozsudku Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 11CoP/29/2025 zo dňa 23.09.2025 navrhol, aby vzhľadom na pretrvávajúci negatívny stav v rodine, súd vo veci autoritatívne rozhodol alebo vykonal iné autoritatívne opatrenia v najlepšom záujme maloletých detí.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej len ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. a nasl. za subsidiárneho použitia ust. a nasl. je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto

procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto bezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je, v zmysle už uvedeného, osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením. Podľa explicitného vyjadrenia v ust. neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých požívajúcich ex lege osobitný stupeň ochrany je dôvodné predovšetkým v prípadoch, kedy bez okamžitej ingerencie súdu sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, po oboznámení sa s návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom celého spisu dospel k názoru o správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý návrh zamietol. Odvolací súd udáva, že pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Uvedená skutočnosť vo vzťahu k návrhu otca, ktorým žiadal maloleté deti dočasne zveriť do jeho osobnej starostlivosti, nebola otcom osvedčená a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne dôvody zakladajúce zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do starostlivosti otca (ust. a nasl. ). Zhodne ako súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, nakoľko nie je osvedčené, že riešenie tejto situácie neznesie odklad a nie je osvedčené ani ohrozenie maloletých detí. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade nie je dôvodné zohľadniť dĺžku konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a s tým súvisiace premiestňovanie maloletých matkou. Samotný časový rozsah konania o rozvod manželstva nezakladá dôvod pre zmenu zverenia maloletých detí. Treba uviesť, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/29/2023-481 zo dňa 16.09.2024, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), obaja rodičia oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.), otcovi súd určil výživné na maloleté deti, rozhodol o zročnom výživnom (výroky III., a IV.), upravil styk otca s maloletými deťmi (výrok V.) a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 16P/46/2022-17 zo dňa 01.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa 31.01.2023 (výrok VI). Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 11CoP/30/2025-701 zo dňa 23.09.2025 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil, vo výroku III, IV zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku V. zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi a vo výroku VI. potvrdil. Rozhodnutie s výnimkou výrokov III. a IV. nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2025. Citované rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo podrobené aj odvolaciemu prieskumu, pričom o zmene tohto rozhodnutia (t.j. v časti zverenia) je možné rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnymi predpismi až na základe náležite vykonaného dokazovania. V prípade, že aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, všetky námietky otca môžu byť predmetom uvedeného konania. V kontexte rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj odvolací súd zdôrazňuje, že dané konanie má osobitý charakter, rozhodnutie o takomto návrhu je dočasnou formou a vychádza z podmienok upravených v ust. a nasl. a a nasl. , pričom dokazovanie v tomto konaní sa nevykonáva. Z obsahu vyššie uvedených rozsudkov súdov, ktoré sú súčasťou spisu jednoznačne vyplýva, že medzi rodičmi nie je korektná komunikácia a dochádza medzi nimi ku nezhodám a konfliktom. Pokiaľ otec namieta, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, resp. že styk s maloletou D. sa nerealizuje z dôvodu, že dieťa je manipulované matkou, tieto okolnosti boli predmetom dokazovania aj v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/29/2023, teda nejde o novú skutočnosť. Nemožno opomenúť, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia, ktoré konanie prebieha na súde prvej inštancie a je vecou súdu aký postup zvolí vo vzťahu k tomu ktorému dieťaťu pri zabezpečení styku otca s maloletými. Rodičovské práva otca a jeho právo podieľať sa na starostlivosti a styku s maloletými deťmi je zabezpečené a garantované ostatným rozsudkom súdu. Na námietky otca o obmedzovaní styku s maloletými matkou odvolací súd neprihliadal, pretože tieto otec uplatňuje a sú predmetom konania o výkon rozhodnutia, v ktorom súd postupuje v súlade s ust. a nasl. . Nie je možné vziať do úvahy ani námietky otca vo vzťahu k udalosti zo dňa 27.09.2025 týkajúcej sa maloletého A. a jeho vyhodenia matkou z domácnosti. Otec síce doložil do spisu nahrávky, ktorými na túto okolnosť poukazuje, avšak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nehodnovernosti týchto záznamov, keďže nie je zrejmé, za akých okolnosti boli vyhotovené a čo ich vyhotoveniu predchádzalo. Ani argument o tom, že maloletý bol hodinu bez dozoru rodičov a matka nemala vedomosť, kde sa pohybuje, nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v otázke zverenia, pretože išlo o ojedinelú situáciu. Rovnako tak otec neosvedčil tvrdenie, že matka zanedbala starostlivosť o maloletého počas jeho ochorenia (ponechala ho samého 5 hodín doma), pretože nie je zrejmé, či stav maloletého si akútne vyžadoval prítomnosť osoby. Otec v odvolaní ďalej poukazuje na zanedbávanie maloletých detí zo strany matky. K tomuto argumentu odvolací súd udáva, že otázkou starostlivosti matky o maloleté deti sa súd zaoberal v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o zverení maloletých do starostlivosti matky rozhodol na základe vykonaného dokazovania dňa 23.09.2025, rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2025, t.j., v krátkom čase pred podaním návrhu otca. Pokiaľ otec k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil množstvo písomnej komunikácie s pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odvolací súd na tieto listiny neprihliadal, pretože obsahujú výhradne vyjadrenia otca a jeho subjektívny pohľad na vec. Ani otcom predložené listy adresované matke podpísané maloletými deťmi nie sú podkladom pre zmenu napadnutého uznesenia, nakoľko ide o listy neaktuálne, vyhotovené v decembri 2024. Pokiaľ otec spochybňuje znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný vo vzťahu k maloletým deťom, odvolací súd udáva, že tieto námietky má možnosť uplatniť v konaní vo veci samej, v ktorom budú vyhodnocované. Pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení sú podstatné aktuálne pomery a osvedčenie naliehavej potreby úpravy pomerov. Otcom predložené potvrdenia o podaných trestných oznámeniach na matku za nedodržanie súdneho rozhodnutia ohľadne odovzdávania maloletých detí a sms správa zasielaná otcovi matkou obsahujúca informácie o tom, že maloletý odmieta ísť k otcovi, odvolací súd nezohľadnil, pretože podané trestné oznámenia sú založené výhradne na vyjadreniach otca a z komunikácie s maloletým A. síce vyplýva, že s otcom odmietol ísť, avšak na budúce stretnutie s otcom sa teší. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní osvedčené neboli. Uzavrel, že otec neosvedčil také ohrozenie maloletých detí, ktoré by vyžadovalo úpravu ich pomerov neodkladným opatrením. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal z dôvodu ohrozenia maloletých detí, ich manipulácie matkou, ktorej údajné účelové konanie má vplyv na psychiku maloletých, odvolací súd dospel záveru, že otec neosvedčil ani splnenie podmienok ust. , teda ohrozenie maloletých detí, neosvedčil, že by sa maloletí ocitli bez akejkoľvek starostlivosti alebo že by ich život, zdravie a priaznivý vývoj bol vážne ohrozený alebo narušený. Odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nevznikla potreba autoritatívneho zásahu súdu do pomerov rodiny zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, nakoľko nie je preukázané, že riešenie tejto situácie neznesie odklad.

10. Nakoľko návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca nebolo vyhovené, nebolo dôvodné ani rozhodovať o úprave styku matky s maloletými (ako o nadväzujúcom výroku) , nakoľko ani v tejto časti nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia v otcom navrhovanom rozsahu.

11. K odvolaniu otca proti výroku napadnutého uznesenia, ktorý sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti matke zdržať sa akýchkoľvek verbálnych alebo neverbálnych prejavov,

ktorými by v prítomností maloletých detí znevažovala, urážala alebo inak negatívne hodnotila druhého rodiča, a to najmä spôsobom, ktorý by mohol u detí vyvolať pocit viny, strachu, úzkosti alebo napätia, ako aj povinnosti zdržať sa vystavovania maloletých detí situáciám, ktoré by mohli objektívne vyvolať u detí emocionálny stres súvisiaci s konfliktom medzi rodičmi, odvolací súd udáva, že po preskúmaní obsahu spisu dospel k názoru o správnosti záverov súdu prvej inštancie aj v tejto časti. Treba uviesť, že otec neosvedčil naliehavú potrebu zásahu do pomerov rodiny v tomto smere. Odvolací súd zdôrazňuje, že otcom predložené listiny nepreukazujú, že by od posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletých do starostlivosti a úprave styku nastali okolnosti odôvodňujúce vyhovieť jeho návrhu v tejto časti. K samotnej komunikácii matky s otcom poukazuje na predložené sms správy, z ktorých nevyplýva nekorektný spôsob písomnej komunikácie. Ak otec poukazuje na vplyv správania matky na maloletých a osočovanie otca pred deťmi, v predmetnom konaní tieto skutočnosti neosvedčil. Správne súd prvej inštancie zamietol návrh otca v tejto časti ako nedôvodný.

12. Odvolací súd neprihliadal na námietku týkajúcu sa porušenia práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktorú otec odôvodnil nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie vyplývajú dôvody jeho rozhodnutia s poukazom na body 14 až 22. Dodáva, že napadnuté uznesenie spĺňa podmienky ust. , pričom vzhľadom na charakter tohto konania odvolací súd dôvody rozhodnutia doplnil reagujúc na odvolacie námietky otca. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého uznesenia dospel k záveru, že nejde o vadu konania, ktorá by zakladala dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Pokiaľ kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznil, že nedošlo ku zmene v rodine, konflikty medzi rodičmi pretrvávajú, stav je nemenný a je potrebné prijať autoritatívne opatrenia v najlepšom záujme maloletých detí, odvolací súd pre úplnosť udáva, že predmetom tohto konania je prieskum správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pričom ku prijatiu ďalších opatrení pre zlepšenie situácie v rodine a realizáciu styku otca s maloletými deťmi môže pristúpiť súd prvej inštancie v rámci konania o výkon rozhodnutia, prípadne majú obaja rodičia aj kolízny opatrovník právo podať návrh na uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom.

14. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s .

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).