Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Obec Palárikovo, Hlavná 82, Palárikovo, IČO : 00309176, zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Tkáčom, Rovniankova 4, Bratislava, proti žalovanému : Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, Bratislava, IČO : 30 794 323, o zaplatenie 183.984,92 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. 11. 2017 č.k. - 551, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 183.984,92 € spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 183.984,92 € od 8. 6. 2004 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (žalobca žiadal priznať mu úroky z omeškania vo výške 16 % ročne) žalobu žalobcu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovanej, agentúrou SAPARD, dňa 15.08.2003 zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č. XXXX/XX/XX podľa § 289-292 Obch.zák., v ktorej sa zmluvné strany zaviazali do budúcna uzavrieť „Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci z programu SAPARD", v ktorej budú dohodnuté podmienky pre poskytnutie finančnej pomoci a to na základe predloženej žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci žiadateľom, t.j. žalobcom. 2/ Podľa čl. 1 bod 2 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, je žiadateľ povinný pri realizácii svojho projektu postupovať podľa pravidiel uvedených v Metodickom usmernení k postupom ktoré sa vzťahujú na uzatváranie zmlúv na služby, dodávky tovaru a práce pri realizácii programu SAPARD v SR. V čl.1. bod 4 tejto zmluvy sa súčasne uvádza, že predpokladom predloženia „Žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci" bude okrem iného kópia zmluvy uzatvorená na základe výsledkov verejného obstarávania alebo tzv. priameho zadania (vykonaného v súlade s prílohou č. 1), ktorou bude dodávateľ viazaný; výsledok verejného obstarávania vo forme Zápisnice podpísanej všetkými zúčastnenými členmi výberovej komisie a termín začatia a ukončenia prác, dodávok (tovarov), služieb pričom termín ukončenia musí byť stanovený tak, aby posledná „Žiadosť o platbu" bola Agentúre doručená najneskôr do termínu stanoveného v „Zmluve" v závislosti na čerpaní finančných prostriedkov na základe jednotlivých RFD. V súlade s čl.1 bod.4 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy prebehlo žalobcom organizované verejné obstarávanie, ktorého sa zúčastnil pri otváraní obálok a vyhodnocovaní súťažných podkladov pracovník agentúry SAPARD, ktorý nielen pozoroval prácu výberovej komisie žalobcu ale súčasne sa oboznámil so všetkými podkladmi záujemcov, ktorý predložili ponuky a teda

mu boli zrejmé aj termíny uskutočnenia projektu žalobcu, pričom k zisteným skutočnostiam nevzniesol žiadne pripomienky. Výsledkom verejného obstarávania bolo uzavretie Zmluvy o dielo d č.113-057/2003 dňa 07.10.2003 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.04.2004. V uvedenej zmluve si žalobca ako objednávateľ dohodol s dodávateľom prác harmonogram realizácie projektu, podľa ktorého prvá etapa prác bude realizovaná v mesiacoch október/2003 až . Fakturácia prác sa bude uskutočňovať po jednotlivých etapách na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí časti diela. Splatnosť faktúr bola dohodnutá na 60 dní od prevzatia faktúry žalobcom ako objednávateľom. Následne na to žalobca žiadosťou o uzavretie zmluvy zo dňa 08.11.2003 požiadal agentúru SAPARD o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci z programu SAPARD ku ktorej, v súlade so znením zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, pripojil ako prílohu kópiu zmluvy uzavretej s dodávateľom prác a služieb, dodávok na základe výsledkov verejného obstarávania, ďalej zápisnicu o výsledkoch verejného obstarávania, taktiež v žiadosti uviedol termín začatia prác 10/2003 a termín ukončenia prác 07/2004 s tým, že posledná žiadosť o platbu bude agentúre doručená v mesiaci júl/2004. Na základe predmetnej žiadosti, obsahujúcej všetky kľúčové informácie podmieňujúce uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci, agentúra, t.j. právny predchodca žalovanej uzatvorila so žalobcom dňa 17.12.2003 Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č.XXXX/XX/XX ktorou v čl.XI bod 11 sa udeľuje súhlas so začatím prác pre realizáciu projektu. Z uvedeného teda vyplýva, že až podpisom tejto zmluvy bol žiadateľ oprávnený so začatím realizácie projektu. Súčasne v čl.X sú uvedené dôvody pre ktoré agentúra môže od zmluvy odstúpiť, okrem iného ak „beneficient (žiadateľ) podstatným spôsobom poruší povinnosti podľa tejto zmluvy". Aj napriek uvedeným zmluvným podmienkam, zmluvu so žalobcom agentúra uzatvorila bez akejkoľvek výhrady i keď z predloženej dokumentácie ako aj zo samotnej žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci mohla a mala mať vedomosť o tom, že žiadateľ v rozpore s čl. XI bod 11 začal realizáciu projektu pred jej podpisom pomoci. 3/ V súvislosti realizáciou projektu na základe Zmluvy o dielo, žalobca zaslal agentúre v súlade s plánovaným čerpaním finančnej pomoci žiadosť o platbu č.2 zo dňa 18.02.2004 na základe ktorej žiadal o poskytnutie finančnej pomoci v celkovej výške 5.680 175 Sk (projektové práce vo výške 137.445 Sk a stavebné práce 5.542.730 Sk). K žiadosti pripojil aj súvisiacu dokumentáciu (faktúry). Zo strany agentúry mu boli akceptované len ako uznateľné náklady, náklady súvisiace s projektovými prácami, nakoľko tieto bolo možné subsumovať pod zmluvnú podmienku Čl.III bod 7. „Uznateľné náklady a výdaje, ktoré môžu vzniknúť pred podpísaním tejto "Zmluvy", sú náklady a výdaje na vypracovanie projektovej dokumentácie a náklady a výdaje súvisiace s prípravou a realizáciou projektu (náklady a výdaje na štúdie uskutočniteľnosti projektu, získanie patentov a licencií, platby architektom, inžinierom, poradcom a právnikom), ktoré sú priamo spojené s projektom a nepresahujú 12 % z celkových podporovateľných investícií na projekt." Ostatné účtované náklady, ktoré mali charakter stavebných prác akceptované neboli z dôvodu, že v súvislosti s nimi beneficient porušil zmluvnú povinnosť nakoľko súvisia s prácami ktoré boli realizované pred podpisom zmluvy a teda v rozpore s čl.XI bod 11 zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci. Predmetom sporu tak bola pohľadávka žalobcu vo výške neuznaných nákladov t.j. 5.542.730 Sk = 183.984,92 € za stavebné práce, ktoré žalobca preplatil dodávateľovi na základe faktúr vystavených dodávateľom prác a to faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dňa 19.12.2003 za práce vykonané v období od 1.11.2003 do 19.12.2003 na sumu 3.334 447,72 Sk a faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dňa 19.12.2003 za práce vykonané v období od 1.11.2003 do 19.12.2003 na sumu 4.278 459,09 Sk, v oboch prípadoch so splatnosťou 60 dní od doručenia faktúry objednávateľovi (žalobcovi). 4/ V prípade skúmania oprávnenosti uplatneného nároku sa súd prvej inštancie musel vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú uplatnila v konaní žalovaná strana. V tejto súvislosti, tak ako to uviedol krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, jedná sa o obchodný vzťah a preto sa premlčanie nároku resp. pohľadávky posudzuje podľa ustanovení ktorý stanovuje všeobecnú premlčaciu lehotu štvorročnú. Začiatok plynutia lehoty je určený dobou, kedy sa právo mohlo prvý krát uplatniť na súde. Žiadosť o platbu bola žalovanej doručená 20.02.2004. Stanovisko č. 169/2004 k žiadosti o platbe bolo vyhotovené dňa 28.05.2004. Žaloba bola podaná dňa 17.10.2007. Z uvedeného teda vyplýva, že najskôr by premlčacia lehota uplynula 20.02.2008, z čoho je možné vyvodiť záver, že žalobca si svoj nárok uplatnil včas a riadne. 5/ Ako už bolo vyššie uvedené, agentúra zmluvu so žalobcom podpísala i napriek vedomosti, že žalobca v čase uzavretia zmluvy postupoval v rozpore s čl.XI bod 11. To znamená, že pokiaľ agentúra túto okolnosť považovala za „podstatné porušenie povinností", ktoré môže ovplyvniť poskytnutie finančnej pomoci, mala na to beneficienta (žalobcu) upozorniť, prípadne zmluvu neuzavrieť. Ak tak neurobila, sama porušila povinnosti vyplývajúce z Metodického pokynu žiadateľov o finančnú pomoc z programu SAPARD, kde v časti A bod 7.3.2. sa výslovne uvádza, že „do výberu sa zaraďujú len žiadosti, ktoré sú spôsobilé, t.j. ktoré vyhoveli všetkým kritériám a kontrolám z hľadiska kompletnosti" a ďalej agentúra je

povinná „informovať žiadateľa o vyradení žiadosti o znížení uznateľných nákladov na projekt" a, podľa názoru súdu, nemôže túto skutočnosť, pokiaľ ju pri uzavretí zmluvy akceptovala, použiť ako dôvod krátenia platieb. Navyše taký dôvod krátenia platieb ex post nevyplýva ani zo samotných právnych aktov upravujúcich postup pri poskytovaní finančnej pomoci. 6/ Ďalej súd sa v predmetnom konaní zaoberal aj otázkou vzniku nákladov, ktoré neboli žalobcovi uznané ako uznateľné náklady s poukazom na ust. Čl.III bod 7 Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci. Podľa názoru súdu prvej inštancie, vychádzajúc z obsahu zmluvy o dielo, náklady žalobcovi v súvislosti so stavebnými prácami na projekte v 1.etape 10/2003 až 12/2003 vznikli nie uskutočnením prác, ale až v dôsledku ich protokolárneho prevzatia a vystavenia faktúr dodávateľom dňa 19.02.2004 a ich úhrady. Do tohto okamihu žalobca nebol zaviazaný k žiadnemu plneniu a v prípade vadného plnenia zo strany dodávateľa bolo možné pristúpiť k zmene ceny plnenia, odstúpiť od zmluvy a pod. Z uvedeného dôvodu je možné uzavrieť, že náklady vznikli žalobcovi po uzavretí zmluvy a ako také mali byť riadne agentúrou preplatené podľa zmluvných dohodnutých podmienok. 7/ Záverom súd poukazuje aj na správu Ministerstva pôdohospodárstva SR o finančnej kontrole č. 71/2004 v ktorej bolo poukázané na pochybenie agentúry pri účasti na verejnom obstarávaní, kde pracovník neupozornil žiadateľa, ako dozorný orgán, na rozpor termínu začatia prác na projekte so zmluvnými podmienkami, pri vyhodnocovaní žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci (viď. bod č.6.6.,6.7.) ako aj pri samotnom uzatváraní zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci, čo deklaruje skutočnosť, že ak aj došlo zo strany žalobcu ku konaniu, ktoré nebolo v súlade s podmienkami zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci, o uzavretie ktorej žiadal, tak toto konanie bolo zo strany agentúry akceptované tým, že zmluvu zo žalobcom bez výhrad uzavrela. 8/ O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ods.2 Obch. zák., žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, kedy neoprávnene krátila plnenie žalobcu v žalovanej výške. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 08.06.2004, kedy mu bola na účet v banke poukázaná len časť plnenia uplatneného žiadosťou o platbu. Žalobca žiadal priznať úroky vo výške 16 % ročne, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z úrokovej miery 10 % stanovenej NBS v čase vzniku omeškania s plnením, a preto vo zvyšku žalobu zamietol. 9/ O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa , ods.1 a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním ako žalobca, tak aj žalovaný. Žalobca napadol rozsudok v zamietajúcom výroku (čo do nepriznaných úrokov z omeškania); žalovaný rozsudok napadol vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania. 11/ Žalobca žiadal odvolací súd v ním napadnutej časti zmeniť tak, že mu prizná úroky z omeškania vo výške celkom 16 % ročne zo sumy 183.984,92 € od 8. 6. 2004 do zaplatenia, keď poukazoval na to, že základná úroková sadzba NBS ku dňu 8. 6. 2004 činila 6 % plus 10 %, keďže sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Nepriznaním úrokov z omeškania vo výške požadovaných 16 % súd prvej inštancie pochybil. 12/ Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku (a výroku o trovách konania), keď súdu prvej inštancie vytýkal, že pre rozhodnutie neboli splnené procesné podmienky, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v poradí prvým rozsudkom súd prvej inštancie jednak zastavil konanie o zaplatenie sumy 4.562,34 € s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že ide o občianskoprávny vzťah, z ktorého dôvodu je nutné uplatnený nárok posudzovať podľa ustanovení , v zmysle ktorého je premlčacia doba na uplatnenie nárokov na náhradu škody 2 roky. Žalobca sa o škode dozvedel dňa 8. 6. 2004, pričom žalobu podal až dňa 17.10. 2007 a preto žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako opodstatnenú a žalobu zamietol (s výnimkou časti, v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 30. 10. 2015 rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s usmernením, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený obchodnoprávny a nie občianskoprávny vzťah, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil; otázku premlčania mal po správnosti posúdiť podľa ust. , 398 Obch. zák. Súd prvej inštancie vec neposudzoval po vecnej stránke, preto po vykonaní dokazovania bude potrebné výsledky dokazovania vyhodnotiť a opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť podľa Súd prvej inštancie sa týmto usmernením neriadil, keď z napadnutého (v poradí druhého) rozsudku nevyplýva, o ktoré zákonné ustanovenia svoje rozhodnutie oprel, nepoukázal, porušenia ktorých ustanovení sa žalovaný dopustil, neodôvodnil naplnenie zákonných predpokladov potrebných na vznik zodpovednosti za spôsobenú škodu podľa Obch. zák. Tvrdenie, že

ide o obchodnoprávny vzťah súd nijako nezdôvodnil, v odôvodnení svojho rozhodnutia z vôbec nevychádzal, vychádzal buď zo Zmlúv alebo z Viacročnej finančnej dohody zo dňa 26. 3. 2001. 13/ Žalovaný v odvolaní uviedol, že dôvodom zriadenia Agentúry SAPARD v Slovenskej republike bol program SAPARD EHS. Agentúra SAPARD uzatvárala so žiadateľmi Zmluvy o budúcej zmluve a Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci, a to na základe Viacročnej finančnej dohody, uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Komisiou Európskych spoločenstiev dňa 26. 3. 2001 a na základe nariadenia (ES) č. 2222/2000,ktoré ustanovuje finančné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1268/1999. Dohoda bola publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke , čím nadobudla charakter všeobecne záväzného právneho predpisu. Podľa Obch. zák. sa ustanovenia použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu. Potom, ak ide o porušenie medzinárodnej zmluvy, ktorá je všeobecným právnym predpisom v SR zodpovednosť za škodu by sa mala spravovať všeobecným režimom náhrady škody obsiahnutej v . V týchto dohodách bolo určené, ako má Agentúra SAPARD postupovať pri vyplácaní finančných prostriedkov žiadateľom, keď podľa čl. I dohody - Viacročná finančná dohoda predstavuje hlavný legislatívny, technický a administratívny rámec na implementáciu programu SAPARD v SR na obdobie 2000 - 2006; na základe tejto dohody a nariadenia ES vydala Agentúra SAPARD pre ľahšiu orientáciu žiadateľov jednak Metodické usmernenie k postupom, ktoré sa vzťahujú na uzatváranie zmlúv na služby, dodávky (tovary) a práce pri realizácii programu SAPARD v SR, ktoré bolo prílohou Zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že verejné obstarávanie neprebiehalo podľa právneho predpisu platného v SR a ďalej Metodický pokyn pre žiadateľov o finančnú pomoc z programu SAPARD pre opatrenie č. 4b - Diverzifikačné činnosti vo vidieckom priestore - infraštruktúrne investície neprinášajúce podstatnejšie výnosy z 2. 9. 2003. 14/ Žalovaný dodal, že súdu predložil niekoľko dôkazov o tom, že žalobca napriek jeho tvrdeniu o opaku, bol s týmito podkladmi, ktorými sa mal povinnosť ako žiadateľ riadiť, dostatočne oboznámený a mal ich k dispozícii. Súd v napadnutom rozsudku na tieto dôkazy neprihliadal. Súdu bola predložená „Zápisnica z otvárania obálok...“ zo dňa 1. 10. 2003, z ktorej súd vychádzal, keď v rozsudku uviedol, že „pracovník agentúry SAPARD, ktorý nielen pozoroval prácu výberovej komisie žalobcu ale súčasne sa oboznámil so všetkými podkladmi záujemcov, ktorí predložili ponuky a teda mu boli zrejmé aj termíny uskutočnenia projektu žalobcu, pričom k zisteným skutočnostiam nevzniesol žiadne pripomienky.“ V predloženej Zápisnici zo dňa 1. 10. 2003 však takéto tvrdenie nie je uvedené, podľa výpovede pracovníka agentúry na pojednávaní dňa 10. 5. 2011 bol prítomný na otváraní obálok, nebol členom komisie, ktorá otvárala obálky A - technická ponuka a obálky B - finančné ponuky; jeho úlohou bola len kontrola obálok a pri uzatváraní zmluvy o dielo nebol prítomný - táto bola uzatvorená až 7. 10. 2003. Zmluva o dielo podľa časti A bod 3.2.2. Viacročnej finančnej dohody mala byť uzatvorená až po obdržaní „Správy z kontroly“ z agentúry. Ani podľa vyššie uvedeného Metodického usmernenia a čl. 14 časť A Prílohy Viacročnej finančnej dohody termíny uvedené v zmluvách tretích osôb v žiadostiach agentúra nekontroluje, teda pracovník žalovaného nemal pri otváraní obálok funkciu kontroly listín. Podľa tejto zápisnice nebol kontrolovaný obsah zmlúv ani termíny a ani nemal k dispozícii právoplatné znenie zmluvy, keďže ani nebola podpísaná. Napriek tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žiadateľ v rozpore s čl. XI bod 11 (neviedol v odôvodnení čoho) začal realizáciu projektu ešte pred podpisom zmluvy. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu, že pokiaľ žalovaný túto okolnosť považoval za podstatné porušenie povinnosti, ktoré môže ovplyvniť poskytnutie finančnej pomoci, mal na to beneficienta - žalobcu - upozorniť, prípadne zmluvu neuzavrieť a ak tak neurobil, sám porušil povinnosti vyplývajúce z Metodického pokynu. S týmito závermi žalovaný nesúhlasil, poukazujúc na to, že on vykonal kontroly, predbežnú kontrolu dňa 21. 7. 2003, výsledkom ktorej bolo o. i. konštatovanie, že „kontrolou nebolo zistené porušenie Viacročnej finančnej dohody a Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka SR“, a teda podľa tejto dohody žalovaný a žalobca uzatvorili dňa 15. 8. 2003 Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy č. . Dňa 4. 11. 2003 uskutočnil žalovaný kontrolu na dodržania podmienok v budúcej zmluve, teda pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci tzv. dokumentárnu predbežnú kontrolu a pri platbe kontrolu na mieste dňa 21. 4. 2004, na základe ktorej zistil porušenie Zmluvy žalobcom. 15/ Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci č. XXXX/XX/XX uzatvoril žalovaný až dňa 17. 12. 2003 na základe žiadosti o uzavretie zmluvy predloženej žalobcom dňa 8. 11. 2003, teda ju do jej uzavretia nemohli stany porušiť. Podľa Zmluvy mohol žalovaný postupovať až keď ju so žalobcom uzatvoril, teda po 17. 12. 2003. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa čl. I bod 6 zmluvy o budúcej zmluve si agentúra vyhradila právo schvaľovať

jednotlivé náklady uvedené v bode 5 tejto zmluvy a uzavrieť so žiadateľom Zmluvu vo výške 83 % z celkovej hodnoty agentúrou schválených uznateľných nákladov. Podľa dohody a nariadenia č. 2222/2000 ES čl. 5 a čl. 9 Agentúra kontroluje platobné nároky na platbu, prijateľnosť platby a schválenie platby. Nie je preto pravdou tvrdenie súdu v bode 6.8. odôvodnenia, že zníženie uznateľných nákladov na projekt nemôže agentúra použiť ako dôvod krátenia platieb, resp. že takýto dôvod nevyplýva z právnych aktov upravujúcich postup pri poskytovaní finančnej pomoci. Náklady na projekt predsa môže žalovaný posudzovať až po predložení podkladov, t.j. dodacích listov, faktúr, stavebného denníka, kontrol. 16/ Agentúra schvaľuje jednotlivé náklady projektu podľa časti A Metodického pokynu čl. 5 bod 3.2.2. vo výške celkovej hodnoty agentúrou schválených uznateľných nákladov, ktoré refunduje vo výške 83 %, t.j. v Zmluve nie je uvedená fixná suma, ktorú refunduje žalovaný, preto žalobca aj keď predloží Žiadosť o platbu s určitou sumou, žalovaný refunduje len ním schválené a skutočne vynaložené uznateľné náklady žalobcu, čo uvádza už čl. 1 bod 6 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a Zmluvy čl. II bod. 2. Žalovaný zopakoval, že Viacročná finančná dohoda v časti B čl. 4 bod 2 písm. i/ určovala, ktoré výdavky sú prijateľné a ktoré prijateľné nie sú v prípade spolufinancovania spoločenstva a v čl. 8 - Platby z Agentúry SAPARD - stanovovala to, aké platby môže agentúra kedy zabezpečiť, v bode 1 b) určuje, ktoré prípady môže akceptovať pred a ktoré najskôr v deň podpísania zmluvy. nie je preto pravdou tvrdenie súdu v bode 6.4 jeho odôvodnenia, že agentúra vedome nemala pripomienky k uvedeniu začiatku prác 10/2003 žalobcom, z čoho súd vyvodil povinnosť žalovaného doplatiť nevyplatenú sumu žalobcovi. Žalovaný - agentúra - nemal dôvod na pripomienky, keďže niektoré výnimky - práce, služby - mohli byť agentúrou preplatené aj keď boli realizované pred podpisom zmluvy a teda v tomto časovom úseku nemal žalovaný zákonný dôvod/podklady pre to, aby namietal uvedené termíny. Až keď žalobca na základe čl. III. bod 6 Zmluvy predložil žalovanému Žiadosť o platbu dňa 26. 5. 2004, ktorou požadoval vyplatenie finančnej pomoci z programu SAPARD vo výške 5.680.175,- Sk, mohol žalovaný zisťovať, na čo žalobca použil finančné prostriedky. Žalobca predložil tabuľku uznateľných nákladov k faktúram, z ktorých je zjavné, čoho sa dané faktúry týkali, t.j. projektová dokumentácia v sume 137.445,- Sk a stavebné práce v sume 5.542.730,- Sk. Následne žalovaný oznámil žalobcovi, že vynaložené uznateľné náklady mu budú preplatené po vykonaní kontroly na mieste, ktorú podľa čl. III bod 2 Zmluvy vykonal pred platbou dňa 21. 4. 2004. Až na základe vykonanej kontroly zistil, že žalobca podľa stavebného denníka začal práce dňa 23. 10. 2003, teda ešte pred podpísaním Zmluvy a podľa faktúry účtoval stavebné práce od 1. 11. 2003, t.j. v čase, kedy ešte žalovanému nepodal ani Žiadosť o uzavretie zmluvy dňa 8. 11. 2003. Žalovaný v 1.etape neuznal položky č. 1 a 2.“stavebné práce“, vo faktúre uvedené za obdobie od 1. 11. 2003 do 19. 12. 2003 (fa č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX), teda výslovne v čase, kedy Zmluva o poskytnutí finančnej pomoci uzavretá nebola, pretože stavebné práce sa začali pred podpisom tejto Zmluvy, odôvodňujúc to tým, že čl. XI. bod 11 Zmluvy ustanovuje, že podpisom Zmluvy sa žalobcovi udeľuje súhlas so začatím prác pre realizáciu projektu a keďže žalobca začal stavebné práce pred udelením tohto súhlasu, dopustil sa tým porušenia Zmluvy. Žalovaný preto oprávnenie znížil uznateľné výdavky resp. neuznal výdavky na projekt vo výške týchto dvoch položiek za stavebné práce a žalobcovi preplatil len sumu v zmysle čl. 4 časť B Prílohy Viacročnej finančnej dohody a v zmysle čl. III bod 1 a bod 7 Zmluvy, ktoré mohli vzniknúť aj pred podpísaním tejto Zmluvy. Žalovaný teda uznal náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie a náklady súvisiace s prípravou a realizáciou projektu - výnimky, t.j. náklady na štúdie uskutočniteľnosti projektu, získanie patentov a licencií, platby architektom, inžinierom, poradcom a právnikom, ktoré sú priamo spojené s projektom a nepresahujú 12 % z celkových uznateľných nákladov na projekt a ktoré môžu vzniknúť pred podpísaním Zmluvy; žalovaný ich vyplatil žalobcovi v 1.etape dňa 8. 6. 2004 (príkaz na úhradu) vo výške 137.445,- Sk (4.562,34 €). 17/ V 2.etape predložil žalobca druhú Žiadosť o platbu dňa 29. 7. 2004, z ktorej žalovaný neuznal a neschválil a teda znížil platbu o 35.098,- Sk a refundoval 2.641.927,- Sk, nie je teda pravdou, že v 2.etape žalovaný žalobcovi uznal všetky položky. Tým, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj časť nákladov, ktoré vznikli pred podpisom Zmluvy, v rozpore s ustanoveniami jednak Zmluvy (čl. XI. bod 11) ako aj Viacročnej finančnej dohody, zaviazal ho vlastne plniť žalobcovi bez právneho dôvodu, teda na bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Obč. zák. Súd prvej inštancie sa zaoberal vznikom nákladov (bod 6.9 rozsudku); v danej veci však žalovaný krátil požadovanú platbu preto, že žalobcom predložené doklady - faktúry - obsahovali fakturáciu za výslovne uvedené stavebné práce, na začatie ktorých podľa čl. XI bod 11 Zmluvy nemal žalobca od žalovaného povolenie, a teda zníženie platby bolo oprávnené. Nejde o vznik resp. preplatenie nákladov žalobcom podľa dňa vystavenia faktúry a ich úhrady, ako tvrdí súd, žalovaný tu upozornil, že vo faktúre je uvedené obdobie pred podpisom zmluvy.

18/ Žalovaný tiež dodal, že dňa 27. 1. 2011 ako aj 12. 9. 2011 a 22. 11. 2012 žalobca menil petit a čiastočne vzal žalobu späť; žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie zníženej istiny 183.984,92 € a žalobu vo vzťahu k úrokom z omeškania vzal späť, v ktorej časti mal súd konanie zastaviť. Napriek tomu rozhodol aj o úhrade úrokov z omeškania s 10 % ročným úrokom z omeškania od 8. 6. 2004, čo odporuje ust. . priznané úroky predstavujú sumu 231.921,81 € ku dňu 12, 1. 2018, čo prevyšuje samotnú istinu, čo odporuje dobrým mravom, je tiež v rozpore s ust. Obch. zák. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne konkrétne porušenie záväzkového vzťahu, nemá preto dôvod na úhradu finančnej pomoci ani na základe zmluvy o budúcej zmluve a ani na základe zmluvy o finančnej pomoci, čím nie je splnený základný atribút vzniku náhrady škody podľa Obch. zák. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu, aby v ním napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie buď zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania, príp. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 19/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26. 4. 2018 (č.l. 593 a nasl. spisu); uviedol v ňom, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká v dôsledku omeškania so splnením peňažného záväzku, ktorý vyplýva z uzavretej zmluvy. Žalovaný však žalobcovi neuhradil platby za stavebné práce, ktoré žalobca vykonal bez toho, aby mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu na ich preplatenie a súhlas os začatím stavebných prác; žalovaný konal v súlade s príslušnými zmluvnými dojednaniami a v súlade s právnymi predpismi. Žalobca nepreukázal žiadne konkrétne porušenie záväzkového vzťahu, nemal teda žiadny právny dôvod na úhradu finančnej pomoci, čím nie je splnený základný atribút vzniku nároku na náhradu škody podľa Obch. zák., a teda žalobca nemá ani nárok na úroky z omeškania. doplnil, že ak by žalobcovi úroky z omeškania prislúchali, tak nie je 8. 6. 2004, ale až od nasledujúceho dňa. Žalovaný spochybňoval posudzovanie prípadu podľa a tým aj výšku uplatňovaných úrokov z omeškania 16 %. 20/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (podanie zo dňa 3. 5. 2018, č.l. 595 až 597 spisu), ktorý k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepreukázal, ktoré procesné podmienky neboli splnené, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť, ani akú takú inú vadu má konanie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, vysvetlil jasne a výstižne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Žalobca poukázal na to, že už Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. - 493 zo dňa 30. 10. 2015 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý obchodnoprávny vzťah, keď Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola uzatvorená podľa ž 292 Obch. zák., aj Zmluva o poskytnutí finančnej pomoci bola uzatvorená podľa Obch. zák., ale predovšetkým preto, že v zmysle ustanoveniami tohto zákona sa tiež spravujú aj vzťahy iných osôb, než podnikateľov, ak to stanovuje zákon alebo osobitný predpis. Ustanovenie tretej časti sa vzťahuje podľa podmienok na štát, samosprávnu územnú jednotku a štátne organizácie, aj keď nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, o aký prípad sa v súdenej veci jedná. Žalovaný od svojho vzniku uzatváral všetky zmluvy o finančnej pomoci podľa režimu , o čom svedčí nielen zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, ale aj všetky verejne prístupné zmluvy žalovaného s inými subjektmi, dokonca aj vzor zmlúv, ktorý je zverejnený na webstránke žalovaného R.:/..Z..G.-D.-F.-B.-C.-T.-Q.-C., ale aj na webstránke centrálneho registra zmlúv, kde je možné vyhľadať zmluvy žalovaného a všetky sú uzatvárané v režime . Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s otázkou premlčania, v zmysle usmernenia odvolacieho súdu, t.j. že otázku premlčania je nutné posudzovať podľa ustanovení , t.j. v rámci štvorročnej premlčacej doby. Žiadosť o platbu bola žalovanej strane doručená dňa 20. 2. 2004, stanovisko č. XXX/XXXX k nej bolo vyhotovené dňa 28. 5. 2004. Žaloba bola podaná na súde dňa 17. 10. 2007, z čoho plynie, že najskôr by premlčacia doba uplynula 20. 2. 2008; žalobca si tak svoj nárok uplatnil riadne a včas. Pokiaľ ide o omeškanie, žalobcovi patria úroky z omeškania od 8. 6. 2004, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, kedy neoprávnene krátil plnenie žalobcu v žalovanej výške. Žalobca trval na tom, že mu patria úroky z omeškania vo výške 16 % ročne od uvedeného dátumu do zaplatenia. 21/ Žalobca sa písomne vyjadril tiež k vyjadreniu žalovaného, ktoré žalovaný podal na odvolanie žalobcu (podanie zo dňa 20. 6. 2018, č.l. 599, 600 spisu); s vyjadrením žalovaného žalobca nesúhlasil, na argument žalovaného, že vyčíslené úroky z omeškania prevyšujú žalovanú istinu, dodal, že žalovaný sa mohol kedykoľvek počas sporu so žalobcom dohodnúť mimosúdne a tým predísť narastajúcim úrokom z omeškania, ktoré žalobcovi podľa zákona patria. Úroky z omeškania predstavujú sankciu za omeškanie s plnením peňažného dlhu, čo má byť dostatočne účinnou zbraňou, odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia

si ich zmluvných povinností. Nesúhlasil s návrhom žalovaného, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovanú stranu advokát nezastupuje. 22/ Na uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním (zo dňa 19. 9. 2018, č.l. 605 až 607 spisu), v ktorom k uzatváraniu zmlúv Agentúrou SAPARD uviedol, že v dohode (medzinárodnej zmluve publikovanej v Zbierke zákonov SR) a ročnej finančnej dohode boli stanovené všetky podmienky poskytovania podpory zo špeciálneho predvstupového programu pre poľnohospodárstvo a rozvod vidieka SR, teda aj obsah zmlúv s prijímateľmi podpory - žalobcom v r. 2003; podmienky boli podrobne opísané v usmerneniach a nariadení ES č. 2222/2000, nie v právnych predpisoch platných v SR. Žalovaný preto poukazoval na vzťah medzi touto medzinárodnou zmluvou a , konkr. ust. Obch. zák. a judikáty NS SR sp. zn. ako aj nález ÚS SR 637/2015. V ďalšom texte sa vo vyjadrení pridržiaval svojich predchádzajúcich argumentov, ohľadom chýbajúceho predpokladu vzniku práva na náhradu škody - porušenie záväzkového vzťahu, rovnako v otázke úrokov z omeškania. Ďalej zdôraznil, že tvrdenie, že náklady vznikli žalobcovi až po uzavretí zmluvy dňa 19. 2. 2004 a teda mali byť preplatené, neobstojí. vo faktúrach vystavených dňa 19. 2. 2004 dodávateľom je jasne uvedené obdobie, za ktoré sú faktúry vystavené, a to od 1. 11. 2003 do 19. 12. 2003, s predmetom stavebné práce. nepochybným dôkazom porušenia zmluvy je stavebný denník, ktorý prezentuje, že stavebné práce bez súhlasu žalovaného podľa zmluvy začali pred jej uzatvorením a teda žalobca žiada úhradu podpory v časti stavebných prác realizovaných pred podpisom zmluvy o PFP dňa 17. 12. 2003, bez právneho dôvodu. 23/ Žalovaný doručil dňa 29. 11. 2018 (č.l. 613 spisu) vyjadrenie k vyjadreniam žalobcu, v ktorom zopakoval, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach ako aj samotnom odvolaní, pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, ktorá sa týka predkladania „Žiadosti o platbu“ žalovanému, žalovaný zdôraznil, že uvedená písomnosť nie je faktúrou ani daňovým dokladom v zmysle o DPH ani o účtovníctve. K žiadosti sa predkladajú dokumenty a vyplateniu finančných prostriedkov predchádza vykonanie kontroly priamo u beneficienta pred každou platbou ako aj rozhodnutie o akceptovaní všetkých podkladov a zmlúv žalovaným. Táto finančná pomoc nie je nárokovateľná; žalobca požaduje platby za obdobia, na ktoré zmluva uzavretá vôbec nebola. Žalovaný dodal, že už v „Žiadosti o platbu“ je uvedené Vyhlásenie beneficienta „Vyhlasujem, že všetky činnosti boli zrealizované v súlade so Zmluvou o poskytnutí finančnej pomoci....vyhlasujem, že uvedenú investíciu som realizoval v schválenom termíne, vyhlasujem, že som na financovanie vyššie uvedeného projektu nečerpal finančné prostriedky z iných verejných zdrojov.“ Podľa žalovaného žalobca zrejme s výnimkou poslednej podmienky na vyplatenie finančnej pomoci tieto podmienky nesplnil. Žalovaný zotrval na tom, že priznanie úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, že nezodpovedajú zásade poctivého obchodného styku, nemožno im priznať právnu ochranu a zakladajú hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán a sú v rozpore s Obch. zák. Žalovaný zopakoval, že z jeho strany k žiadnemu konkrétnemu porušeniu záväzkového vzťahu nedošlo, ani nebolo preukázané, žalovaný tak nevidí žiadny dôvod na plnenie žalobcovi na základe uzatvorených zmlúv, čím nie je splnený základný atribút vzniku náhrady škody podľa Obch. zák., a teda žalobca nemá nárok ani na priznanie úrokov z omeškania. 24/ Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 614, 615 spisu) stručne uviedol, že sa vyjadril už skôr k odvolaniu a vyjadreniam žalovaného, rovnako k dôvodu, prečo mu prináležia aj úroky z omeškania v uplatnenej výške. Žalovaný sa bráni argumentom, že sa nedopustil žiadneho porušenia zmluvy, v rozhodnutí súdu ale bolo uvedené a vysvetlené, že žalobcovi vznikli náklady po uzatvorení zmluvy a ako také mu mali byť agentúrou preplatené. Zo strany agentúry bolo konanie žalobcu akceptované tým, že zmluvu so žalobcom bez výhrad uzavrela. Preto žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a priznať mu aj úroky z omeškania v ním uplatnenej výške, spolu s náhradou trov konania v rozsahu 100 %. 25/ Žalovaný vo svojom ostatnom vyjadrení (č.l. 620 spisu, zo dňa 21,. 2. 2019) len zopakoval, že žalobca nekonal podľa dohodnutých zmluvných podmienok v Zmluve o budúcej zmluve a v Zmluve o poskytnutí finančnej pomoci, že podľa Stavebného denníka začal žalobca práce dňa 23. 10. 2003 a že si podľa predložených faktúr dodávateľ fakturoval práce vykonané v období od 1. 11. 2003 do 19. 12. 2003, neuviedol teda žiadne také argumenty, ktoré by neuviedol už skôr. 26/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní žalobcu aj žalovaného (t.j. v celom rozsahu) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ), keď odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu v jeho vyhovujúcom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v prípade žalobcu ide o nedôvodné odvolanie.

27/ Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom (zrušujúcom) rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 10. 2015 č.k. - 493) k hmotnoprávnej povahe právneho vzťahu medzi stranami sporu uviedol, že tento je obchodnoprávny. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 15. 8. 2003 bola uzatvorená podľa až Obch. zák., rovnako tak aj Zmluva o poskytnutí finančnej pomoci bola uzatvorená podľa Obch. zák.; tiež vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle Obch. zák. sa ustanoveniami tohto zákona () spravujú aj vzťahy iných osôb, než podnikateľov, ak to stanovuje zákon alebo osobitný predpis. Ustanovenie tretej časti sa vzťahuje podľa podmienok na štát, samosprávnu územnú jednotku a štátne organizácie, aj keď nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, s tým, že práve o taký prípad sa jedná v danej právnej veci. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto svojho záveru odchýliť. Právny predchodca žalovaného (agentúra SAPARD) bola štátom zriadenou agentúrou na čerpanie finančných prostriedkov z predvstupových fondov EÚ, a to poskytovaním nenávratných finančných prostriedkov z verejných prostriedkov. Žalobca je samosprávnou územnou jednotkou v zmysle o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky; strany sporu (resp. na strane žalovaného jeho právny predchodca) spolu uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo uspokojovanie verejných potrieb - v danom prípade išlo o zabezpečenie financovania projektu „Rekonštrukcia miestnych komunikácií Palárikovo“, t.j. nepochybne išlo o zabezpečenie financovania verejnej potreby. V čl. XI bod 4 Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 17. 12. 2003 (č.l. 18 spisu) sa zmluvné strany výslovne dohodli na tom, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť , t.j. . 28/ Uzavretím zmlúv bol teda medzi stranami sporu založený obchodnoprávny záväzkový vzťah. V konaní bolo úlohou súdu vyhodnotiť, či žalobcovi ako prijímateľovi finančnej pomoci vzniklo právo na jej poskytnutie v rozsahu, v akom si ho žalobca uplatňoval a v akom ho žalovaný krátil, vzhľadom na neuznanie niektorých výdavkov, vynaložených žalobcom. Bolo teda nutné posúdiť, či na poskytnutie finančnej pomoci žalobca splnil všetky zmluvou dohodnuté podmienky. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy č. XXXX/XX/XX zo dňa 15. 8. 2003 (č.l. 5 až 7 spisu) vymedzovala predmet a podmienky uzatvorenia budúcej (hlavnej) zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci z programu SAPARD, pričom neoddeliteľnou prílohou Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy boli : Metodické usmernenie k postupom, ktoré sa vzťahujú na uzatváranie zmlúv na služby, dodávky (tovary) a práce pri realizácii programu SAPARD v SR (príloha č. 1) a Žiadosť o uzavretie Zmluvy (príloha č. 2). Spomínané „Metodické usmernenie...“ (príloha č. 1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy) podrobne upravovalo pravidlá, podľa ktorých mal žiadateľ o poskytnutie nenávratného finančného príspevku postupovať v súvislosti s realizáciou projektu. V čl. I bod 6 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že agentúra si vyhradzuje právo schvaľovať jednotlivé náklady uvedené v predchádzajúcom bode (t.j. v bode 5 čl. I tejto Zmluvy) a zároveň sa agentúra zaviazala uzatvoriť so žiadateľom Zmluvu vo výške 83 % z celkovej hodnoty agentúrou schválených uznateľných nákladov. Ako vyplýva z čl. XI bod 11 Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci č. XXXX/XX/XX zo dňa 17. 12. 2003 (č.l. 12 až 18 spisu), podpisom Zmluvy sa beneficientovi (t.j. obci, žalobcovi) udelil súhlas so začatím prác pre realizáciu projektu, t.j. až podpisom tejto Zmluvy mohol žalobca začať práce na projekte „Rekonštrukcia miestnych komunikácií Palárikovo“. Zároveň Zmluva predpokladala, že realizácia uvedeného projektu si vyžaduje aj vykonanie určitých prípravných prác, napr. projektových prác, prác súvisiacich napr. so získaním patentov, platby architektom, inžinierom a pod., ktoré príkladmo uvádza čl. III bod 7 Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci; ich výška však podľa zmluvy nesmela presiahnuť 12 % z celkových investícií na projekt. 29/ Ďalej podľa čl. II bod 2 Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci sa agentúra zaviazala poskytnúť beneficientovi finančnú pomoc maximálne do výšky 83 % z celkovej hodnoty uznateľných a následne skutočne vynaložených uznateľných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s realizáciou daného projektu. Celková hodnota uznateľných nákladov na projekt predstavovala 10.030.132,- Sk. Z uvedeného zmluvného ustanovenia tak vyplýva povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi na zabezpečenie predmetného projektu finančnú pomoc v objeme 83 % celkových nákladov, avšak len uznateľných, t.j. takých, ktoré prejdú schvaľovacím procesom agentúry, teda, 83 % schválených nákladov. Skutočnosť, že agentúra nebola povinná automaticky preplatiť žalobcovi náklady projektu do výšky 83 % bez ďalšieho, ale že tak bola povinná urobiť len v prípade ňou odsúhlasených nákladov, je potrebné podľa odvolacieho súdu logicky vyvodiť aj z toho, že v Zmluve boli dohodnuté široké kontrolné oprávnenia agentúry, za účelom posúdenia, či náklady, ktoré beneficient požaduje preplatiť, zodpovedajú dohodnutým zmluvným podmienkam (čl. IV Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci), keď súčasť týchto zmluvných podmienok

tvorili aj prílohy uzatvorených zmlúv, v danom prípade osobitne Metodické usmernenie k postupom, ako príloha č. 1 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. 30/ Argumentácia žalobcu v spore bola žalobcom postavená predovšetkým na okolnosti, že nebol žalovaným upozornený na podmienku, že pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci môže započať len s výkonom prípravných prác súvisiacich s projektom, a teda, že pred podpisom zmluvy nemohol realizovať samotné stavebné práce. Nie je pritom sporné, že v súdenej právnej veci boli samotné stavebné práce vykonané v termíne od 23. 10. 2003 do 17. 12. 2003, resp. 19. 12. 2003 (údaje zaznamenané v stavebnom denníku). Samotná Zmluva o poskytnutí finančnej pomoci bola pritom medzi stranami sporu uzatvorená až dňa 17. 12. 2003. Žalobca tak projekt (jeho 1.etapu), na ktorý žiadal poskytnúť finančné prostriedky od agentúry, realizoval ešte pred uzatvorením hlavnej zmluvy o financovaní projektu, v rozpore s čl. XI bod 11 Zmluvy, ako aj čl. III bod 7 Zmluvy, ktorý umožňoval pred podpisom Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci realizovať len prípravné práce, s právom na ich preplatenie vo výške 12 % z celkových investícií. 31/ Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia žalobcu o tom, že ho žalovaný nedostatočne informoval, resp. nepoučil o podmienkach zmluvy, neobstojí. Predovšetkým, už len z porovnania rozhodujúcich termínov - výkonu stavebných prác v období od 23. 10. 2003 do 17. 12. 2003 s termínom uzavretia samotnej Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci zo dňa 17. 12. 2003, je zrejmé, že žalobca realizoval projekt v čase bez zmluvného základu čo do zabezpečenia financovania tohto projektu agentúrou, t.j. bez toho, aby mu boli známe budúce zmluvné podmienky poskytnutia finančných prostriedkov na základe zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci, keďže táto bola uzatvorená až 17. 12. 2003, kedy už vlastne stavebné práce na projekte skončili. Žalobca teda uskutočnil v podstate všetky práce z projektu (v danej etape) bez toho, aby poznal zmluvné podmienky týkajúce sa ich budúceho financovania cez agentúru. A následne Zmluvu o financovaní žalobca dňa 17. 12. 2003 aj podpísal - kedy už musel poznať jej obsah - a teda podľa zmluvných podmienok musel vedieť, že so samotným projektom môže začať vlastne až po podpise zmluvy (už spomínaný čl. XI bod 11), tiež, že pred podpisom zmluvy je prípustné uskutočniť len prípravné práce (napr. projektové a pod.), podľa čl. III bod 7 zmluvy. Zmluvu o poskytnutí finančnej pomoci tak žalobca dňa 17. 12. 2003 podpísal, hoci mu muselo byť jasné, že jej zmluvné podmienky už vlastne nedodrží (vo vzťahu k 1.etape projektu). To, že pred podpisom (hlavnej) Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci môže žalobca realizovať len prípravné práce, mu pritom muselo byť známe už z obsahu Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorej prílohu č. 1 tvorilo Metodické usmernenie, obsahujúce okrem iného práve spomínanú podmienku o uskutočnení len prípravných prác vo fáze pred uzavretím hlavnej Zmluvy. Bolo pritom v záujme samotného žalobcu, aby sa oboznámil dôkladne nielen s obsahom samotnej Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ale aj s jej prílohami; žalobca sa podľa odvolacieho súdu nemôže zbavovať svojej zodpovednosti za nedodržanie podmienok zmluvy tým, že na konkrétne zmluvné podmienky nebol upozornený žalovaným. Zmluva ako dvojstranný právny úkon upravuje práva a povinnosti všetkých zmluvných strán, v danom prípade žalobcu ako prijímateľa finančnej pomoci a žalovaného, ako jej poskytovateľa, a to vymedzením vzájomne dohodnutých zmluvných podmienok, pričom je predsa v záujme každej zo zmluvných strán, aby svoje práva ale aj povinnosti, vyplývajúce pre neho zo zmluvy, dôkladne poznala. K námietke, že žalovanému boli predložené doklady, z ktorých bolo zrejmé, že stavebné práce budú vykonávané počnúc 10/2003, odvolací súd poznamenáva, že podľa predložených dokumentov (napr. Zmluva o dielo) mali stavebné práce byť vykonávané v niekoľkých etapách, a to až do júla 2004, pričom v čase uzatvárania zmlúv medzi žalobcom a žalovaným (jeho právnym predchodcom) nemohlo byť žalovanému zrejmé, preplatenie ktorých konkrétnych nákladov (ktorých prác) bude žalobca od žalovaného na základe zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci uplatňovať. 32/ Odvolací súd tiež nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikli náklady za uskutočnené práce nie ich reálnym vykonaním, ale až ich protokolárnym odovzdaním a vystavením príslušných faktúr. Prijať takýto záver by znamenalo vychádzať z presvedčenia, že kým vykonané práce neboli prevzaté, či vyfakturované, tak náklady na ne vynaložené vlastne nevznikli, ktorý záver neobstojí. Uvedené náklady vznikli žalobcovi postupne jednak výkonom jednotlivých prác (projektových, prípravných, stavebných a pod.), dodávkami materiálu, nie až ich prevzatím, či vyfakturovaním. Z predložených listinných dôkazov (faktúry, stavebný denník) pritom nemohlo byť sporné, že žalobca sa domáhal preplatenia týchto nákladov na základe Zmluvy o poskytnutí finančnej pomoci aj za také práce, ktoré už boli vykonané ešte pred podpisom hlavnej zmluvy, čo bol dôvod, pre ktorý - vychádzajúc zo zmluvných podmienok - žalovaný dôvodne uvedené náklady neuznal, a teda ich následne nemohol žalobcovi preplatiť. Žalovaný sa potom tiež s plnením nemohol dostať do omeškania.

33/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ním zistený skutkový stav ale nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi ním uplatňovanú istinu aj s príslušenstvom priznal, a teda jeho žalobe (v prevažnej miere) vyhovel. 34/ Odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol ( ); v zamietajúcom výroku (týkajúceho sa nepriznaných úrokov z omeškania) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ). 35/ O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s , ; v konaní úspešnému žalovanému trovy nevznikli, preto mu náhradu trov nepriznal. 36/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).