Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-3-2021.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12Cb/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu SAND SK, s.r.o., Dúbravca č. 4851/2, 036 01 Martin, IČO: 36 401 994, právne zast. AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému Reality - Sk, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 44 078 544, právne zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 8.367,49 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 8.367,49 Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sume 185,64 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 120,- Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal na upomínací súd v Banskej Bystrici návrh, ktorým sa voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.367,49 € s príslušenstvom. Podaný návrh žalobca prostredníctvom právneho zástupca odôvodnil tak, že žalovaný si u žalobcu objednal na základe ústnej objednávky materiál s dopravou na stavbu. Žalobca pre žalovaného tento materiál zabezpečil a zároveň dopravil svojím nákladným motorovým vozidlom na stavbu za dohodnutých podmienok, či už cenových alebo iných. Následne žalobca vystavil za materiál s dopravou na stavbu žalovanému faktúry a to faktúru č. 200229 v sume 2.637,89 € zo dňa 4. 9. 2020, dátum dodania služby: 25. 8. 2020 a s dátumom splatnosti dňa 18. 9. 2020, faktúru č. 200231 v sume 3.223,14 € zo dňa 9. 9. 2020, dátum dodania služby: 28. 8. 2020 a s dátumom splatnosti dňa 23. 9. 2020, faktúru č. 200237 v sume 3.341,95 € zo dňa 11. 9. 2020, dátum dodania služby: 4. 9.2020 a s dátumom splatnosti dňa 25. 9. 2020. Takto vystavené faktúry, dodacie listy obch. spoločnosti PREFA invest, a.s., IČO: 46 887 741 a záznamy o prevádzke vozidla, neboli žiadnym spôsobom zo strany žalovaného namietané, čo do materiálu a spôsobu vykonania dopravy materiálu na stavbu a čo do výšky faktúr, no i napriek tejto skutočnosti žalovaný dlžnú sumu z titulu vystavených a nezaplatených faktúr neuhradil. Žalovaný žalobcovi uhradil len čiastočne faktúru č. 200237 zo dňa 11. 9. 2020 a to v sume 835,49 €, z čoho potom vyplýva, že rozdiel sumy 2.506,46 € neuhradil. Žalobca vo svojej vlastnej réžií vyzval upomienkou zo dňa 10. 11. 2020 žalovaného na uhradenie sumy 8.367,49 €. Následne žalobca taktiež vo svojej vlastnej réžií vyzval písomnou predžalobnou výzvou zo dňa 16. 11. 2020 na uhradenie spomenutej sumy, avšak žalovaný ani na jednu takúto písomnú výzvu žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval a nereflektoval. Predmetná upomienka zo dňa 10. 11. 2020 ako aj predžalobná výzva zo dňa 16. 11. 2020 boli zaslané žalovanému. Následne žalobca požiadal svojho splnomocneného právneho zástupcu na základe splnomocnenia o zaslanie výzvy v mene advokátskej kancelária na zaplatenie sumy 8.367,49 € s príslušenstvom, ktorú právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s., avšak ani na takúto písomnú doporučenú predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a nereflektoval. Z tohto skutkového a právneho stavu ako aj z týchto vyjadrení a dôkazov potom vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie sumy spolu vo výške 8.367,49 € s príslušenstvom je plne dôvodný. Žalobca si tiež preto v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1, 2 a ustanovenia § 369 a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien v nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, uplatňuje úrok z omeškania. Sadzba úrokov z omeškania je určená v § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a rovná sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky (ECB) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba platí počas celej doby omeškania. Pohľadávka žalobcu spolu vo výške 8.367,49 € sa stala splatnou takto: - dňa 18. 9. 2020 sa stala splatnou pohľadávka vo výške 2.367,89 € (fakt. 200229), pričom žalovaný sa dostal do omeškania s jej zaplatením dňa 19. 9. 2020; dňa 23. 9. 2020 sa stala splatnou pohľadávka vo výške 3.223,14 € (fakt. 200231), pričom žalovaný sa dostal do omeškania s jej zaplatením dňa 24. 9. 2020, dňa 25. 9. 2020 sa stala splatnou pohľadávka vo výške 2.506,46 € - rozdiel (fakt. 200237), pričom žalovaný sa dostal do omeškania s jej zaplatením dňa 26. 9. 2020, Keďže základná úroková sadzba ECB bola ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku vo výške nula, zákonný ročný úrok z omeškania je vo výške 9 % (deväť percent) p.a.. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 2.637,89 € od 19. 9. 2020 do zaplatenia; zo sumy 3.223,14 € od 24. 9. 2020 do zaplatenia; zo sumy 2.506,46 € od 26. 9. 2020 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ObZ v sume 120,- € a nárok na náhradu trov konania. K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy na ktoré odkazoval v rámci podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu a to faktúry, dodacie listy, upomienku zo dňa 10.11.2020 vystavenú žalobcom pre žalovaného na celkovú sumu 8367,49 €, predžalobnú výzvu adresovanú žalobcom žalovanému zo dňa 16.11.2020, výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.11.2020 na zaplatenie dlžnej sumy 8367,49 €.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 8Up/2083/2020 zo dňa 16.12.2020 ( č.l. 34 spisu), ktorým podanej žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Platobný rozkaz spoločne s prílohami bol žalovanému doručený 31.12.2020, odpor podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky dňa 14.1.2021.
3. Právny zástupca žalovaného v podanom odpore uviedol, že im ako žalovanému bol doručený platobný rozkaz pod spisovou značkou konania 8Up/2083/2020, IČS 6120430017 na zaplatenie sumy 8 367, 49 Eur s príslušenstvom. V zákonom stanovenej lehote podávajú voči platobnému rozkazu odpor z dôvodu, že návrh bol podaný predčasne. Výzva na úhradu dlžnej sumy od AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., ktorá zastupuje spoločnosti SAND SK, s.r.o. bola žalovaným prijatá dňa 23.11.2020. Návrh na začatie konania voči žalovanému bol podaný na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.11.2020. Dlžná suma v celkovej výške 8 367, 49 Eur bola na účet spoločnosti SAND SK s.r.o. uhradená žalovaným dňa 22.12.2020. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadali platobný rozkaz zrušiť. Žalovaný si týmto zároveň uplatňuje aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
4. Právny zástupca žalobcu doručil súdu vyjadrenie ( č.l 50 a nasl. spisu) v ktorom zobral podanú žalobu v časti späť a uplatňoval si nárok na úroky z omeškania, ktoré špecifikoval už vyčíslené úroky z omeškania do dňa zaplatenia dlžnej sumy t.j. 20.12.2020 ( 61,14 € + 70,73 € + 53,77 €), náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 120,- € a trovy konania. Predmetné podanie súd doručil žalovanému na vyjadrenie.
5. Z podanej žaloby uhradil žalobca súdny poplatok. Upomínací súd vec postúpil všeobecnému súdu 9.6.2021 na ďalšie konania v zmysle § 15 CSP, § 10 ods. 4, resp. 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Súd vo veci stanovil pojednávanie na ktoré predvolal obe strany sporu/právnych zástupcov. Na pojednávanie sa dostavili obaja právni zástupcovia strán sporu a z ich vyjadrení ako i obsahu spisu mal súd preukázaný tento skutkový stav:
7. Právny zástupca za žalobcu sa odvolal na podanú žalobu, pričom poukázal, že zo strany žalovaného došlo k plneniu až po podaní samotnej žaloby, až potom, čo bol vydaný platobný rozkaz a preto trval
na samotnom príslušenstve a žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel a zároveň žalovaného zaviazal aj čo do trov konania.
8. Právny zástupca za žalovaného v danej veci poukázal a uviedol, že uznáva, že nevyplatili samotnému žalovanému úroky z omeškania, nárok ako taký v tejto časti nerozporujú, avšak nemôže súhlasiť s tým, čo uviedol samotný žalobca, pretože tento nárok bol uspokojený zo strany žalovaného až potom, čo im bol doručený platobný rozkaz, resp. predtým, než bol doručený platobný rozkaz, pričom túto platbu realizovali, pričom platobný rozkaz im reálne bol doručený až 31.12. V danej veci poukazuje na samotné výzvy zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý ich vyzýval na dobrovoľné splnenie, pričom z ich strany v takých lehotách, ako to bolo uvádzané, pričom vôbec nie je preukázané, že by im tieto výzvy boli doručované, mal najskôr lehotu na splnenie v upomienke z 10.11. do piatich dní, v ďalšej upomienke mal lehotu vlastne troch dní. V danej veci samotný žaloba podal žalobu, teda 20.11., pričom nečakal na dobrovoľné splnenie povinnosti z ich strany. Výzva na dobrovoľné plnenie bola im doručená až 23.11.2021, čiže z ich strany nebolo možné dodržať tú lehotu, ktorú tam samozrejme samotný žalobca uviedol. Návrh z tohto dôvodu považujú za podaný predčasne. V danej veci došlo k splneniu ešte predtým, než im bol doručený platobný rozkaz. Nerozporuje úroky z omeškania, avšak nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania, preto žiadal, aby súd túto skutočnosť čo do predčasnosti žaloby zohľadnil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %.
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Tým, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zobral podanú žalobu späť v rozsahu istiny 8367,49 €, uplatnil si svoje dispozičné právo, ktoré súd rešpektoval a konanie zastavil v časti istiny tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto uznesenia ( výrok I.) keď na zastavenie konania boli splnené podmienky v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy § 145 ods. 2 CSP. Súhlas zástupcu žalovaného so zastavením konania nebol pre súd potrebný, nakoľko k spätvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. otvorením pojednávania.
13. Predmetom sporu zostalo príslušenstsvo pohľadávky, a to úroky z omeškania vyčíslené od splatnosti tej ktorej konkrétnej faktúry do dňa zaplatenia pohľadávky vyúčtovanej faktúrami a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 120,- €. V tomto rozsahu vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného bol nárok tiež nesporným, nakoľko právny zástupca žalovaného i na pojednávaní vo veci samej potvrdil, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade príslušenstva pohľadávky. Súd v nadväznosti na to uplatnený nárok posúdil ako nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 Vyhl. č. 21/2013 Z.z. a priznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania v celkovej sume 185,64 €, ktoré predstavujú úroky za omeškanie z jednotlivých faktúr vystavených žalobcom žalovanému odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti do reálneho zaplatenia dlžnej sumy, teda ide o úroky z omeškania vo výške 9 % ročne : zo sumy 2.637,89 € od 19. 9. 2020 do 22.12.2020 v sume 61,14 €; zo sumy 3.223,14 € od 24. 9. 2020 do 22.12.2020 v sume 70,73 € a zo sumy 2.506,46 € od 26. 9. 2020 do 22.12.2020 v sume 53,77 €. Žalobcovi v spore úspešnom súd priznal i náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. § 2 v sume 120,- € ( 3x40,-€).
14. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Pokiaľ súd rozhodol o celom predmete sporu následne pristúpil k rozhodnutiu vo vzťahu k nároku strany sporu na náhradu trov konania. Predmetom sporu bola po podaní žaloby nielen pohľadávka ale i príslušenstvo pohľadávky. V rozsahu príslušenstva bol úspešným žalobca, tomuto vznikol nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Sporným medzi stranami sporu bol nárok na trovy konania žalobcu z titulu zastavenia konania v časti o zaplatenie istiny 8367,49 €, nakoľko právny zástupca žalovaného považoval nárok podaný žalobcom za predčasný, a teda samotný žalobca zavinil, že k zastaveniu konania došlo. V tomto smere sa súd s argumentáciou právneho zástupca žalovaného nestotožnil a dospel k záveru, že naopak pre správanie sa žalovaného bolo zastavené konanie v časti ( späťvzatie po podaní žaloby a vydaní platobného rozkazu) a preto žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 100% aj z dôvodu podľa § 256 ods. 1 CSP. K tomuto súd uvádza nasledovné zdôvodnenie:
18. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto "procesné zavinenie" v zmysle § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, s výkladom komplexným a extenzívnym. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ust. § 257 CSP. Uvedené ustanovenie plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadili vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 257 CSP možno využiť len na nepriznanie náhrady trov konania strane konania, ktorej by tieto inak patrili. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného/žalovaných v tomto spore. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v správaní sa žalovaného po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Tomuto zodpovedal i tento prípad. Je potrebné uviesť, že všetky faktúry vystavené žalobcom boli splatné v mesiaci september 2020. Žalovaný nespochybnil doručenie týchto faktúr a naviac je zrejmé, že týmito faktúrami disponoval už 25.9.2020, kedy čiastočne plnil sumu 835,49 € na faktúru splatnú 26.9.2020 (zostal neuhradený zostatok sume 2506,46 €). Žalovaný sa tak dostal do omeškania nasledujúci deň po splatnosti faktúr, pričom žalobca vystavil upomienku 10.11.2020 na úhradu dlžnej sumy 8367,49 € a predžalobnú výzvu 16.11.2020 na úhradu totožnej sumy. Dlžné sumy v lehote splatnosti uhradené neboli. Súd nemal zo strany žalobcu preukázané doručenie upomienky a výzvy žalovanému avšak nič to nemení na tom, že samotný žalovaný bol v omeškaní s úhradou pohľadávky, pričom žalobca aj bez predchádzajúcej výzvy mohol svoj nárok uplatniť po splatnosti ktorejkoľvek z faktúr a to nasledujúcim dňom po splatnosti. Hoc právny zástupca žalobcu vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 20.11.2020 (možno uvažovať o neúčelnosti právneho úkonu ak v rovnaký deň podal aj žalobu) ktorý list podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného tento prevzal 23.11.2020, plnenie - úhradu dlžnej sumy realizoval žalovaný až 22.12.2020, teda až po viac ako mesiaci a po doručení tejto výzvy. Doručenie platobného rozkazu žalovanému bolo preukázané 31.12.2020, avšak toto je bez právnej relevancie, nakoľko žaloba bola podaná na súd 20.11.2020 teda v čase kedy omeškanie žalovaného reálne existovalo a v nadväznosti na splatnosť konkrétnych faktúr bola podaná dôvodne. O konkrétnej výške trov súd nerozhodol o tejto rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením poverený vyšší súdny úradník (§ 262 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.