Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/4847/2013

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charlesde Gaulle, Luxembourg, Luxembursko, IČO: 108305, v zast.: Gallo, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 715 352, so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, proti povinnému: G. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX XX L., o vymoženie 3747,31 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti sa z a m i e t a .

II. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z 4.6.2020 z a m i e t a.

III. Námietky oprávneného v prevyšujúcej časti proti paušálnym trovám o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom spísaným u súdneho exekútora do zápisnice dňa 22.11.2013 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 3747,31 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz č.k. -14 z 17.7.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 11.12.2013 súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi.

2. Súdny exekútor vydal dňa 4.6.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa a zároveň oprávneného vyzval, aby v lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 eur (paušálne trovy vo výške 35 eur + DPH).

3. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie (podaním zo dňa 27.7.2020), ktoré odôvodnil tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože dňa 22.11.2019 navrhol oprávnený zmenu súdneho exekútora a okresný súd o tomto návrhu nerozhodol, napriek tomu, že podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora a súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súčasne oprávnený upozornil na to, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v Centrálnom registri exekúcií a v takom prípade nemá exekútor nárok na náhradu ním uplatnených trov exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil a rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

4. V rámci podania námietok dal oprávnený aj podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle a nasl. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“), a to konkrétne o súlade ustanovení s , a 4, , ,

Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“). Z obsiahleho vyjadrenia dôvodov rozporu s a dohovorom vyplýva, že oprávnený predovšetkým namietol odopretý prístup k súdnej ochrane, neprípustnú retroaktivitu, diskrimináciu časti veriteľov a porušené právo na súdnu ochranu. Oprávnený uviedol, že časti veriteľom bol odopretý prístup k súdnej ochrane, pretože legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný , títo veritelia sú nútení podať opätovný návrh a znášať náklady s ním spojené, sú tak nútení 2x podať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup, okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. V zmysle sú zastavené exekučné konania na základe po začatí týchto exekučných konaniach prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v časti začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať (neprípustná retroaktivita právnych noriem). Úprava sa týka selektívne iba exekučných konaní začatých pred 1.4.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov - oprávnených v exekučných konaniach začatých pred 1.4.2017, pričom neexistuje žiaden legitímny dôvod, prečo by oprávnený v konaní začatom po 1.4.2017 mal mať viac práv ako oprávnený v exekučnom konaní začatom po 1.4.2017. Nerovnosť v postavení veriteľov/oprávnených je zjavná aj v tom, že sú uprednostňované pohľadávky štátu a EÚ, pohľadávky priznané špecifickým spôsobom - , , Jednoznačne je porušené aj právo na zákonného sudcu, keďže povinnosť podať nový návrh na začatie konania (tzv. opätovný návrh) súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúcom sa rovnakej pohľadávky. Napokon oprávnený poukázal nanútené obmedzenie vlastníckeho práva (práva domáhať sa uspokojenia priznaného nároku) selektívne vybraných oprávnených bez akejkoľvek zákonom predpokladanej primeranej náhrady (porušenie ).

5. Súdny exekútor predložil námietky súdu na rozhodnutie. K námietkam oprávneného predložil exekútor aj vyjadrenie zo dňa 3.8.2020, v ktorom navrhol, aby súd námietky ako nedôvodné zamietol. Ďalej z vyjadrenia exekútora vyplýva, že sa aplikuje prednostne vo vzťahu k Exekučnému poriadku a vychádza z princípu, že ak nastanú podmienky v ňom upravené (v ), zastavenie exekúcie nastáva priamo zo zákona, bez potreby rozhodnutia súdu a v prípade, že došlo k zastaveniu exekúcie ex offo, súd nie je oprávnený v takejto zastavenej exekúcii rozhodovať o jej „opätovnom“ zastavení, a to bez ohľadu na to, či bol daný dôvod na jej zastavenie podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o dôvod na predĺženie rozhodnej doby v zmysle ZoUNEK, pri ktorom dočasne nedochádza k zastaveniu exekúcie ex lege, takýmto nie je pred účinnosťou ZoUNEK podaný návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ani podnet akéhokoľvek subjektu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o podnet na zastavenie exekúcie (bez ohľadu na to, kto ho podal), jedná sa len o podanie ktoré nabáda súd na to, aby z úradnej povinnosti preskúmal, či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Tento právny názor možno aplikovať aj na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, nakoľko sa jedná o podanie, ktoré nemá vplyv na predĺženie rozhodnej doby a tak možno rozhodnutie oprávneného o zmene súdneho exekútora tesne pred nadobudnutím účinnosti zákona ZoUNEK považovať za špekulatívne. Z podania oprávneného je zrejmé, že sa nejedná o námietky proti zastaveniu starej exekúcie, ale námietky smerujú výlučne k paušálnym trovám súdneho exekútora, pritom námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený v námietkach tvrdí, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas, pričom túto skutočnosť nijako nepreukázal a rozhodujúci je zápis exekúcie v CRE pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Oprávnený má bezplatný prístup do CRE, preto si mohol od roku 2016 kedykoľvek a opakovane overiť, či je exekúcia v CRE zapísaná. Konanie oprávneného je vedome klamlivé, s nepoctivým úmyslom a cieľom predĺžiť celý proces zastavovania starých exekúcií a hlavne vyhnúť sa úhrade paušálnych trov v súvislosti so zastavením starej exekúcie. Skutočnosť, že oprávnený napáda protiústavnosť , nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie ani na povinnosť náhrady vyčíslených trov exekúcie.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

7. Dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v uznesení uvádzaný aj len ako „ZoUNEK“), ktorý upravuje

postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona).

8. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

9. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 €; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

11. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

12. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

13. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)

14. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

15. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj len EP), ak tento zákon v § 243i až 243kneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

18. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.

19. Podľa (v uznesení uvádzaný aj len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené

podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.

20. Podľa a , súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

21. Podľa , Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na v znení neskorších predpisov.

23. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa . Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa , a preto je implikované v norme („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s má v akom prípade právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia , teda na vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

24. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 18. októbra 2006: „Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu nadväzuje ustanovenie , podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“, čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami , listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“

25. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred ústavným súdom konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a je nesúlad. Podľa právneho názoru ústavného súdu, všeobecný súd splní podmienku , t. j. „ domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s , resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

26. Ako vyplýva z vyššie uvedeného exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V prejednávanej veci však exekučný súd nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s , listinou a dodatkovým protokolom k dohovoru, preto má za to, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s , a preto podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavnom súde o ústavnosti ZouNEK zamietol.

27. ZoUNEK upravuje dôvody zastavenia exekúcií, ktoré definuje, rovnako ako podmienky, za ktorých sa tieto exekúcie zastavujú. Podmienky a dôvody zastavenia exekúcií upravuje aj Exekučný poriadok, ktorý bol mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby, pričom dôvody zastavenia exekúcií vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a exekúcie sa zastavujú nielen rozhodnutím súdu, ale aj zo zákona ( EP, o konkurze a reštrukturalizácii). Skutočnosť, že v ZoUNEK boli stanovené dôvody, za splnenia ktorých sa konkrétne exekúcie zastavujú zo zákona, nie rozhodnutím súdu, a taktiež ani pre ďalšie dôvody uvádzaných oprávneným, nepovažuje exekučný súd ZoUNEK za rozporný s SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zastavením starej exekúcie nezaniká pohľadávka, staré exekúcie sa nezastavujú spätne, ale najskôr dňom účinnosti ZoUNEK, zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. V prípade podania opätovného návrhu dôjde aj k zjednoteniu vymáhania pohľadávok v exekučných konaniach začatých podľa Exekučného poriadku účinného do 1.4.2017 a od 1.4.2017. Podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa návrh rozhodnú podať. Pokiaľ ide o paušálne trovy, aj keď proti nim nie sú prípustné námietky, aj doposiaľ podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, existovala pre oprávnených hrozba znášania trov exekúcie, v prípade jej zastavenia, dokonca vo výške skutočných trov, pričom vyhláškou bola stanovená aj minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady, vrátane zvýšenia odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty (ak je exekútor jej platiteľom). Z uvedených hľadísk nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok a ani právo na súdnu ochranu.

28. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax ústavného súdu v súvislosti so ZoUNEK, a to Tlačovú správu z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. publikovanú dňa 1.6.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že ústavný súd sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami , pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konania o súladnosti zákona s , ale o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, tieto rozhodnutia dávajú náhľad na to, akým spôsobom ústavný súd nahliada na Napr. v rozhodnutí sp. zn. ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa , čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“) napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.

29. ZoUNEK upravuje dôvody, spôsob a podmienky ukončenia exekučných konaní, ktoré sa začali pred 1.4.2017 (starých exekúcií), ako aj možnosť oprávneného podať za zákonom stanovených podmienok opätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 9). Povinnosťou súdneho exekútora podľa ZoUNEK je vydať upovedomenie o zastavení každej starej exekúcie, v ktorej sú splnené zákonom stanovené podmienky zastavenia starej exekúcie, t. j. v ktorej došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a následne toto upovedomenie zaslať v zákonom stanovených lehotách oprávnenému - § 5 ods. 1, 3 ZoUNEK. Náležitosti upovedomenia vyplývajú z § 5 ods. 2 ZoUNEK. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok

vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEKa v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).

30. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1.4.2017, preto je vo veci nadobudnutím účinnosti ZoUNEK (1.1.2020) potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, proti ktorému podal oprávnený námietky. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Súčasne bolo zistené, že nejde o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a neboli zistené ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Takéto dôvody oprávnený v námietkach ani nenamietal.

31. Oprávnený namietal, že ešte pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK podal návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol v zmysle § 44 ods. 10 EP. Zo súdneho spisu bolo zistené, že súdu bol dňa 22.11.2019 doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o ktorom však súd do 1.1.2020 nerozhodol. Návrh na zmenu súdneho exekútora nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej exekúcie a nie je ani dôvodom, v dôsledku ktorého by došlo k predĺženiu rozhodnej doby, na námietky oprávneného týkajúcu sa návrhu na zmenu exekútora súd nemohol prihliadať. Preto súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné podľa ustanovenia § 7 ods. 3 ZoUNEK zamietol.

32. Oprávnený taktiež namietal, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v CRE a súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. K uvedenému súd konštatuje, že v zmysle ZoUNEK námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Exekučný súd teda nemá oprávnenie posudzovať okolnosti uvedené oprávneným. Zo je zrejmé, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať zákonnosť upovedomenia o zastavení starej exekúcie len vo vzťahu k okolnostiam súvisiacim so samotným zastavením exekúcie, inak povedané, či došlo alebo nedošlo k zastaveniu exekúcie v súlade so ZoUNEK a teda či exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Posudzovanie upovedomenia v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie však vôbec nepatrí do právomoci exekučného súdu.

33. Vedenie Centrálneho registra exekúcií upravuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý údaj o dátume vykonania zápisu exekúcie do registra neuvádza. Dátum zápisu je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Skutočnosť, že exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, ak táto nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, bola upravená až zákonom s účinnosťou od 1.1.2020. Zápis v Centrálnom registri exekúcií z hľadiska zákona možno preto posudzovať najskôr od tohto dňa. Postup pri exekúciách nezapísaných do Centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje § 211a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov v Centrálnom registri exekúcií, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov. Oprávnený má možnosť preveriť, či bola alebo nebola exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, nakoľko má prístup do tohto registra. Oprávnený svoje tvrdenie o včasnosti zapísania exekúcie do Centrálneho registra exekúcií ničím nepreukázal. Keďže v prevyšujúcej časti obsahom námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie boli len námietky proti paušálnym trovám exekúcie, súd ich v tejto časti námietok ako neprípustné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Podľa , v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa , ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.