Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_73S-13-2020.pdf
PDF · 158.18 KB
Case nature
Area
Subarea
73S/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: N. U. H., nar. X. N. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX M., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený zákonným zástupom - matkou U. H., bytom D. XXX, XXX XX M., právne zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom AK Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37828100, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7862/2020/OŠ-1 zo dňa 17. augusta 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Banskobystrického samosprávneho kraja č. 7862/2020/OŠ-1 zo dňa 17. augusta 2020 spolu s rozhodnutím Riaditeľa Gymnázia Martina Kukučína Revúca č. 5/2020/GMKR-42 zo dňa 3. júla 2020 z r u š u j e. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude uznaná ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Jan U. H., bytom D. XXX, XXX XX M. (ďalej len „žalobca“) si prostredníctvom zákonného zástupcu podal dňa 12.05.2020 prihlášku na štúdium v strednej škole, konkrétne na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej. Pozvánkou z 02.06.2020 bol žalobca pozvaný na prijímacie skúšky, ktoré úspešne absolvoval, následkom čoho riaditeľ Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 5/2020/GMKR-32 z 15.06.2020 prijal žalobcu na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaný do prvého ročníka tohto gymnázia. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že po posúdení predpokladov uchádzača o štúdium na tunajšej škole, s osobitným zreteľom na výsledky prijímacích skúšok, žalobca prijatiu vyhovel tým, že sa umiestnil v poradí celkovo na prvom mieste, ktoré neprevyšuje stanovený počet možných prijatých žiakov. Maximálny počet prijatých žiakov je stanovený riaditeľom školy a umiestnenie sa uchádzača po vyhodnotení v takom poradí, ktoré neprevyšuje určený počet, je podmienkou k prijatiu. Poukázal ďalej na to, že podľa ustanovenia § 65 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) je v kompetencii riaditeľa školy so súhlasom zriaďovateľa a po prerokovaní v pedagogickej rade školy stanoviť počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, ako aj formu a kritériá na úspešné a neúspešné vykonanie skúšky a taktiež ostatné podmienky prijatia na toto štúdium. Súčasťou spisového materiálu je usmernenie Banskobystrického samosprávneho kraja, odbor školstva z 09.06.2020, kde samosprávny kraj ako zriaďovateľ, upozornil prvostupňový orgán, že nebude súhlasiť s udelením výnimky na otvorenie
triedy s nižším počtom žiakov prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu pre školský rok 2020/2021 podľa § 33 ods. 7 školského zákona, pričom minimálny počet žiakov v triede je 17. Uviedol, že výnimka bola udelená minulý školský rok s upozornením, že v ďalších školských rokoch už s udelením výnimky zriaďovateľ nebude súhlasiť, nakoľko financovanie mzdových a prevádzkových nákladov pri tak nízkom počte žiakov je pre neho neefektívne. Banskobystrický samosprávny kraj (ďalej len „žalovaný“) prvostupňový orgán súčasne upozornil, že v prípade nesplnenia zákonnej podmienky o minimálnom počte žiakov má neodkladne informovať zákonných zástupcov o neotvorení triedy prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu. V administratívnom spise sa ďalej nachádza e-mail, ktorým prvostupňový orgán dňa 17.06.2020 oznámil na e-mailovú adresu zákonného zástupcu žalobkyne W.@G..cz <mailto:a@b.c> , že na základe prihlášky jej syna zasiela rozhodnutie o prijatí na štúdium na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej s upozornením, že vzhľadom na to, že prijímacích skúšok sa zúčastnilo 10 žiakov a na otvorenie ročníka je potrebných 17 žiakov, bude žiadať zriaďovateľa o udelenie výnimky, ktorú zriaďovateľ nemusí schváliť. Preto zákonného zástupcu upozornil, že v prípade neudelenia výnimky z počtu žiakov sa trieda neotvorí a zašle rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o prijatí.
2. V spise sa ďalej nachádza žiadosť prvostupňového orgánu z 19.06.2020 adresovaná žalovanému o udelenie výnimky z počtu žiakov v triede „Prima“ ako aj odpoveď na túto žiadosť z 30.06.2020, z ktorej vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s otvorením triedy „Prima“ v osemročnej forme štúdia v školskom roku 2020/2021 s počtom žiakov 10 na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej, nakoľko bola škole v predchádzajúcom školskom roku udelená výnimka z počtu žiakov 8 za podmienky, že v prípade nenaplnenia počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku 2020/2021 v zmysle § 33 ods. 7 písm. a/ školského zákona, výnimka na nižší počet žiakov udelená nebude.
3. Následne prvostupňový orgán dňa 03.07.2020 vydal rozhodnutie č. 5/2020/GMKR-42, ktorým zrušil rozhodnutie č. 5/2020/GMKR-32 z 15.06.2020 o prijatí žalobcu na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína na základe toho, že zriaďovateľ (žalovaný) neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 8 a podľa § 33 ods. 7 školského zákona (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že prijímacie skúšky do 1. ročníka osemročného vzdelávacie programu absolvovalo 10 žiakov, čo je pod stanovenú hranicu, a preto správny orgán požiadal zriaďovateľa o udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona. Zriaďovateľ udelenie výnimky zamietol a oznámenie doručil dňa 03.07.2020. Z dôvodu neudelenia výnimky preto prvostupňový orgán rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca, prostredníctvom zákonného zástupcu - matky U. H., odvolanie, kde uviedol, že splnil všetky procesné podmienky na prijatie podľa § 62 ods. 2 školského zákon a bolo mu doručené rozhodnutie o prijatí na osemročné štúdium. Ďalej argumentoval tým, že podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v prvom ročníku a vzhľadom na to po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa do 1. ročníka osemročného gymnázia hlási a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia. Na základe toho mal za to, že bola udelená výnimka na nižší počet žiakov v prvom ročníku podobne ako v rokoch 2019 a predchádzajúcich. Poukázal aj na § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona, podľa ktorého sa počet žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom určuje podľa počtu žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. V školskom roku 2019/2020 bolo na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej prijatých 8 žiakov a ešte v predchádzajúcom roku 2018/2019 10 žiakov, v roku 2017/2018 12 žiakov. Vzhľadom k počtu žiakov v 1. ročníkoch gymnázia v predchádzajúcich rokoch mala za to, že počet žiakov pre školský rok 2020/2021 je priemerom žiakov za predchádzajúce tri školské roky, a preto argument počtu žiakov pre zrušenie rozhodnutia preňho nebol zrozumiteľný. Poukázal na to, že osemročný vzdelávací program na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej nebol zrušený, t.j. nedošlo k celkovému zrušeniu osemročného programu na Gymnáziu Martina Kukučína, avšak len v školskom roku 2020/2021 sa ide aplikovať neotvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia, z čoho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu. Vzhľadom na uvedené sa mu zdal celý postup neadekvátny, nekonzistentný a v rozpore so školským zákonom, na základe čoho žiadal o prehodnotenie všetkých krokov a nápravu, ktorá bude v súlade so školským zákonom. Za dôležité tiež považoval to, že ak sa pri celkovom posudzovaní bude prihliadať k školskému zákonu, k emočnému prežitku žiakov, ktorí prešli celým procesom prijatia a tento proces bol veľmi necitlivý voči deťom a ich detskej duši, ktoré prejavili záujem o osemročné gymnázium a absolvovali
celý proces a bolo im oznámené, že boli prijaté, a neskutočné detské sklamania a podkopaná dôvera v regionálne školstvo. V rámci celkovej koncepcie ďalšieho fungovania Gymnázia Martina Kukučína v regióne Revúckeho okresu, ktoré je v súčasnej dobe jediným gymnáziom v okrese, je podľa neho nekonzistentné vynechanie jedného ročníka osemročného gymnázia, čo ponúka úvahy o dvojitom štandarde k deťom, keďže jednému ročníku sa umožní výnimku a inému ročníku sa neumožní, pričom samotné vynechanie jedného ročníka gymnázia nepovedie k náprave veci.
5. Žalovaný o odvolaní žalobkyne rozhodol rozhodnutím č. 7862/2020/OŠ-1 z 17.08.2020, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a navyše doplnil, že žalobkyňa sa na denné štúdium v školskom roku 2020/2021, do „primy“ na gymnázium Martina Kukučína Revúca, v osemročnej forme štúdia, neprijíma (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutím prvostupňového orgánu žiak nebol prijatý na štúdium v uvedenej škole, proti čomu podal zákonný zástupca odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Vzhľadom k tomu sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil so závermi prvostupňového orgánu.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
6. Žalobca, prostredníctvom zákonného zástupcu, proti napadnutému rozhodnutiu podal správnu žalobu, kde primárne namietal formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, v ktorého výrokovej časti žalovaný síce uviedol, že odvolanie zákonného zástupcu sa zamieta, a že prvostupňové rozhodnutie sa potvrdzuje, avšak najmä pri odvolaní neuviedol ani akým dátumom bol tento opravný prostriedok datovaný, nehovoriac o tom, že neuviedol, aké rozhodnutie riaditeľa školy malo byť predmetom odvolacieho prieskumu, t.j. z akého dátumu a aké bolo číslo rozhodnutia. Tento postup považoval za zmätočný. Žalobcovi nebolo zrejmé, ktoré konkrétne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným potvrdzované. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru neobsahovalo náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný vôbec nereagoval na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, resp. sa s nimi vôbec nezaoberal, pričom neuviedol aspoň podstatný priebeh predmetného správneho konania, t.j. ako rozhodol v tejto veci prvostupňový orgán, z akých dôvodov napadla rozhodnutie prvostupňového orgánu žalobkyňa, ako vyhodnotil správnosť a zákonnosť postupu rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, na základe akých podkladov rozhodnutia rozhodol. Žalovaný ako odvolací orgán len v jedinej vete uviedol, že skutkový stav, ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým orgán zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Prvostupňové aj napadnuté sú podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. Žalobca namietal postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, akým bolo v tejto veci s ním konané. V prvom rade poukázal na to, že bolo vypísané prijímacie konanie do 1. ročníka („Primy“) na osemročné Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej, ktorého sa zúčastnilo celkovo 10 detí vrátane žalobcu. Všetkých 10 detí úspešne absolvovalo prijímacie konanie a všetkým úspešným uchádzačom bolo zaslané rozhodnutie prvostupňového orgánu o prijatí na predmetné štúdium. Následne však z nepochopiteľných dôvodov a podľa jeho názoru nezákonným spôsobom došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia tým istým správnym orgánom, bez akéhokoľvek podnetu účastníka konania - žalobcu, a to z dôvodu, že zriaďovateľom školy - žalovaným nebola udelená výnimka podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona na nižší počet žiakov v triede. Už tu podľa žalobcu došlo k závažnému pochybeniu prvostupňového orgánu, ktorý z nepochopiteľných príčin aj napriek skutočnosti, že vedel koľko uchádzačov sa prihlásilo na prijímacie konanie, resp. koľko uchádzačov cez toto prijímacie konanie úspešne prešlo, a napriek tomu, aby si po týchto skutočnostiach ešte pred samotným vypísaním prijímacieho konania zabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy, tak v rozpore s týmto vydal rozhodnutie o prijatí žiakov na predmetné štúdium. Následne po vydaní tohto rozhodnutia si zabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy o udelenie výnimky na otvorenie triedy s nižším počtom žiakov, ktoré bolo negatívne, aby takto v rozpore s inštančným postupom zrušil svoje pôvodné rozhodnutie o prijatí žiaka na školu. Videl v tom viacero pochybení prvostupňového orgánu, jednak si prvostupňový správny orgán nesprávne atrahoval na seba právomoc odvolacieho správneho orgánu, keď rozhodol sám v rámci tzv. autoremedúry a zrušil si svoje vlastné pre žalobkyňu pozitívne rozhodnutie, pričom tak konal v rozpore s ustanovením § 57 ods. 1, resp. § 65
a nasl. Správneho poriadku. Ďalšiu podstatnú vadu konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku videl v tom, že stanovisko zriaďovateľa o neudelení výnimky na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona nebolo žalobcovi v priebehu konania doručené. Žalobca ďalej nesúhlasil s aplikáciou § 33 ods. 7 a 8 školského zákona, najmä ustanovenia § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona, tak ako bola vykonaná správnymi orgánmi. Namietal, že ani v jednom rozhodnutí sa neodcitovalo celé znenie relevantného paragrafu dopadajúceho na stanovenie výnimky podľa § 33 školského zákona, avšak čo je podstatné, jednalo sa v tomto smere o správnu úvahu konajúcich správnych orgánov, najmä žalovaného, ktorá nebola nijakým spôsobom vo vydaných rozhodnutiach riadne a náležite zdôvodnená. Konkrétne prečo nepovažoval žalovaný otvorenie 1. ročníka na osemročnom Gymnáziu Martina Kukučína v školskom roku 2020/2021 za osobitný prípad v zmysle § 33 ods. 8 Školského zákona, a to i napriek podstatnej skutočnosti, že v školskom roku 2017/2018 bolo prijatých na toto štúdium 12 žiakov, v školskom roku 2018/2019 bolo prijatých 10 žiakov a v školskom roku 2019/2020 bolo do 1. ročníka prijatých 8 žiakov, teda vždy nižší počet žiakov vyžadujúci výnimku zriaďovateľa školy ako zákonom predpokladaný najnižší počet žiakov pre dané štúdiu. Žalovaný tak nezdôvodnil prečo boli v minulých troch školských rokoch tieto prvé tri triedy osemročného gymnázia na Gymnáziu Martina Kukučína otvorené, aj keď na to žalobca vo svojich odvolaniach výslovne poukázal. V tomto smere sa pre žalobcu javil postup správnych orgánov za rozporný so zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca ďalej argumentoval, že splnil všetky procesné podmienky na prijatie na štúdium podľa § 62 ods. 2 školského zákona a bolo mu doručené rozhodnutie o prijatí na osemročné štúdium, čím minimálne musel nadobudnúť legitímne očakávania v správnosť postupu prvostupňového orgánu. Podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v 1. ročníku. Vzhľadom na to, že po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ školy mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa hlási do 1. ročníka osemročného gymnázia a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia, žalobca mohol dôvodne predpokladať, že bola automaticky udelená výnimka na nižší počet žiakov v 1. ročníku podobne ako tomu bolo v minulých rokoch a že škola aj zriaďovateľ školy majú dohodu a plán na proces prijímania žiakov do osemročného gymnázia, keď žiak a jeho zákonný zástupca neboli vopred upovedomení o iných podmienkach na prijímacie skúšky a prijatie žiaka. Žalobca ďalej poukázal na § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona, podľa ktorého platí, že počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. Ďalej žalobca uviedol, že osemročný vzdelávací program na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej nebol zrušený, t.j. nedochádza k celkovému zrušeniu osemročného programu na tomto gymnáziu, avšak ide sa aplikovať len v školskom roku 2020/2021 neotvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia. Z toho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu, čo možno považovať za výrazne diskriminačné, najmä vo vzťahu uchádzačov o toto štúdium v roku 2017 až 2019 ako bolo uvedené. Celkový postup správnych orgánov podľa žalobcu možno označiť za nezákonný, avšak minimálne nespravodlivý a diskriminačný voči žalobcovi a ďalším úspešným uchádzačom o predmetné štúdium. Tento zasiahol predovšetkým do záujmu a rozvoj maloletých detí a možno ich ďalších plánov v budúcnosti. Možno to označiť aj ako detské sklamanie a podkopanú dôveru v regionálne školstvo, pričom Gymnázium Martina Kukučína je jediným plnohodnotným gymnáziom v regióne revúckeho okresu, kde aj pre takýto prístup kompetentných môže pre okres Revúca znamenať aj budúci možný odliv žiakov do iných gymnázií v iných miestach, a to napríklad v krajoch Rožňava, Poprad a pod., ktorých zriaďovateľmi sú iné samosprávne kraje ako žalovaný, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj stratu určitých finančných náležitostí pre daný región. Žalobcovi a ďalším úspešným uchádzačom bolo zrejmé, že týmto podaním v konečnom dôsledku nezmenia svoj status študenta základnej školy na status študenta osemročného gymnázia pre krátkosť času, avšak takéto rozhodnutie žalovaného nemôže zostať bez povšimnutia, nakoľko by zakladal nebezpečný precedens aj v iných obdobných prípadoch, minimálne, ak sa ukáže postup správnych orgánov v tejto veci ako nezákonný, ktorý zrejme neodčiní už aj tak výraznú ujmu maloletých detí, môže to zakladať nárok žalobcu a ostatných poškodených na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca dala žalovanému do pozornosti uplatnenie inštitútu uspokojenia žalobcu v zmysle § 101 SSP. Na základe uvedeného žalobca navrhol prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna úvaha správneho orgánu predstavuje spôsob, akým sa správny orgán riadil pri vydaní rozhodnutia, pričom je povinný uviesť v odôvodnení všetky podklady, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a odôvodnenie musí byť presvedčivé v takej miere, aby správny orgán presvedčil o nevyhnutnosti svojho rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú odôvodnené v dostatočnej miere, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžk 3/2017, v zmysle ktorej odôvodnenie musí byť natoľko presvedčivé, aby strana, ktorej bola uložená nejaká povinnosť vo veci nebola úspešná, bola ochotná na podklade dôvodov rozhodnutia uloženú povinnosť dobrovoľne splniť. K nezdôvodneniu postupu podľa § 33 ods. 7 školského zákona uviedol, že sa s námietkami žalobkyne nemôže stotožniť a považuje ich za neopodstatnené, nakoľko prvostupňový orgán doručil dňa 17.06.2020 na e-mailovú adresu zákonnej zástupkyne žalobcu rozhodnutie, ktorým prijal žalobcu na denné štúdium do 1. ročníka, pričom v tomto zákonného zástupcu oboznámil so skutočnosťou, že bude postupovať v zmysle zákonných ustanovení tak, že požiada žalovaného - zriaďovateľa dotknutého gymnázia o udelenie výnimky z minimálneho počtu žiakov, ako to vyplýva z § 33 ods. 7 v spojení s § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona. Rovnako pani Benešovú prostredníctvom predmetného e-mailu z 17.06.2020 upozornil na možnosť, že v prípade neudelenia tejto výnimky sa 1. ročník neotvorí. K námietke porušenia § 62 ods. 2, ako aj § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona uviedol, že žalobca si nesprávne vyložil ustanovenie § 62 ods. 2 školského zákona, nakoľko toto predstavuje možnosť prijatia uchádzača do osemročného vzdelávacieho programu za splnenia vyššie uvedených podmienok, nie však povinnosť prijatia uchádzača do 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu gymnázia. Z tohto dôvodu mal za to, že uvedené porušenie zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu porušené nebolo a rovnako mal za to, že uvedené tvrdenie žalobca nepreukázal. Vo vzťahu k porušeniu § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne citoval, že v čase konania prijímacích skúšok mala mať škola schválený počet žiakov v 1. ročníku, nakoľko dané ustanovenie je potrebné vnímať komplexne, a to tak, že počet žiakov 1. ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje nielen podľa počtu žiakov 1. ročníka gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku, ale aj podľa ostatných kritérií, ktoré mali zohľadňovať kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, uvedených pod písmenom a/ až g/. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o porušení tohto ustanovenia, nakoľko žalobca si mylne vykladá predmetné ustanovenie, a to, že už v čase konania prijímacích skúšok mal byť schválený počet žiakov, nakoľko toto ustanovenie poukazuje aké kritériá sa zohľadňujú pri určovaní počtu žiakov. Žalovaný na podporu svojich tvrdení uviedol, že prvostupňový orgán sa v otázkach priebehu prijímacieho konania a s tým súvisiacich termínov riadil rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 25.05.2020 č. 2020/12091:1- A2200. Podľa žalovaného obe rozhodnutia napadnuté žalobou sú odôvodnené v dostatočnej miere a spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je odôvodnené v dostatočnej miere, je presvedčivé a jasne a zrozumiteľne z neho vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých žalovaný neudelil výnimku pre nižší počet žiakov 1. ročníka dotknutého gymnázia, pričom na túto možnosť prvostupňový orgán upozornil v e-mailovej komunikácii z 17.06.2020. Ďalej mal žalovaný za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky okolnosti, ktoré považoval za podstatné, preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu, pričom uviedol, že v odvolaní žalobkyne neboli uvedené žiadne nové okolnosti, ktoré by posúdené neboli. Podľa žalovaného správny orgán posudzuje iba právny a skutkový stav veci, nie však osobný. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú v plnej miere preskúmateľné a tvrdenia žalobcu považoval za neopodstatnené. K spochybnenému rozsahu zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že žalobou napádané rozhodnutia vychádzajú z úplne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Skutočnosť, že žalobca nie je stotožnená so záverom neotvorenia 1. ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej automaticky nespôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav veci, na základe čoho vydal napadnuté rozhodnutie. Nesúhlasil ani s ostatnými námietkami a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu, pričom poukázal na skoršie rozhodnutia správneho súdu v obdobných veciach, kde správnym žalobám vyhovel. Uviedol, že žalovaný v odôvodnení napnutého rozhodnutia neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej rozhodol a ani z akých dôkazov a akou úvahou dospel, ani ako rozhodné skutočnosti právne posúdil a ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, na základe čoho napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa neho tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie postrádajú
akékoľvek dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie a absentuje v nich minimálne uvedenie priebehu správneho konania, akým spôsobom bolo začaté, aké dôkazy boli v tomto konaní vyprodukované a k akým záverom na základe vykonaných záverov konajúce orgány dospeli. Prečo nedošlo k udeleniu výnimky na nižší počet žiakov pre otvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia, nie je ani v jednom z týchto rozhodnutí vôbec vysvetlené. Ďalej uviedol, že žalovaný poukázal na nejaký e-mail, ktorý mal byť zaslaný zo strany prvostupňového orgánu zákonnému zástupcovi žalobcu a minimálne už takýto postup zasielania konečného rozhodnutia sa javí ako neštandardný s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku, ktorý doručovanie e-mailovou formou ani nepozná. Ak žalovaný polemizuje o tom, že je rozdiel medzi povinnosťou prijatia žiaka na štúdium a možnosťou prijatia žiaka na štúdium, tak z textu e-mailu, ktorý žalovaný v tejto veci priložil k svojmu vyjadreniu vyplýva, že zákonnému zástupcovi bolo zaslané rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a tento žiak bol už prijatý na uvedenú školu, keď zároveň prvostupňový orgán v tomto e-maile požiadal i o zaslanie záväzného potvrdenia o nastúpení alebo nenastúpení žiaka na štúdium. Toto záväzné potvrdenie o nastúpení žiaka bolo zo strany žalobcu prvostupňovému orgánu riadne zaslané a teda žalobca ako žiak osemročného gymnázia bol nielenže prijatý na uvedené štúdium ale mal byť zároveň aj zapísaný do 1. ročníka. Ak bol prijatý na toto štúdium a mal byť aj zapísaný do 1. ročníka, a to rozhodnutím vydaným v správnom konaní prvostupňovým orgánom, voči ktorému bol síce prípustný riadny opravný prostriedok, avšak voči ktorému nebol podaný žiadnym z účastníkov konania takýto opravný prostriedok. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého právneho základu prvostupňový orgán zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a nahradil ho novým rozhodnutím o neprijatí žiaka na štúdium, čo nevysvetlil žalovaný ani vo vyjadrení k správnej žalobe. K ďalším vyjadreniam žalovaného žalobca uviedol, že myšlienkový postup, ktorý žalovaný vyjadril vo vyjadrení k žalobe mal byť v prvom rade obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia a nie odôvodňovať takýmto spôsobom svoje arbitrárne rozhodnutia ex post. Nevysvetlil pritom však to, ktoré z kritérií uvedené v § 64 ods. 8 písm. a/ až g/ nemohol mať objektívne vyhodnotené pre schválenie konkrétneho počtu žiakov pre otváraný 1. ročník osemročného gymnázia už v čase konania prijímacích skúšok. Tieto kritériá boli nielenže rozpoznateľné v čase vykonávania prijímacích skúšok na dané štúdium, ale mohli byť jednoznačne určené už v čase ukončenia termínu pre podávanie prihlášok na dané štúdium. Nesúhlasil s ďalšími vyjadreniami žalobcu a zotrval na podanej správnej žalobe, ktorú považoval za dôvodnú.
9. V duplike žalovaný nesúhlasil s názorom, ktorý žalobca vyjadril v replike, a to že nepostupoval v súlade so zákonom pri doručovaní rozhodnutia, nakoľko odkázal na postup v zmysle rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 25.05.2020 č. 2020/12091:1-A2200, v zmysle ktorého riaditeľ strednej školy najneskôr do 24. júna 2020 doručí uchádzačovi rozhodnutie o prijatí cez informačný systém školy (napr. EduPage), odoslaním naskenovaného tlačiva prostredníctvom e-mailu alebo poštou. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s uvedeným rozhodnutím, nakoľko týmto bolo umožnené predmetné rozhodnutie zasielať aj prostredníctvom e-mailu a to s poukazom na existenciu mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením coronavírusu COVID19, či už v čase konania prijímacích skúšok, ako aj v čase doručovania príslušných rozhodnutí. V ďalších častiach sa pridŕžal svojho pôvodného vyjadrenia. V prílohe priložil rozhodnutie Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR č. 2020/12091:1-A2200 z 25.05.2020.
10. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že sú tri základné dôvody na zrušenie napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Po prvé - prvostupňové rozhodnutie bolo vydané neoprávneným orgánom, konkrétne riaditeľom gymnázia v Revúcej, čo samotné je už dôvodom na jeho zrušenie, na ktorý je potrebné prihliadať ex offo. Po druhé - dôvodom pre zrušenie bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko najmä v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nijako nevyjadril k odvolacím námietkam žalobcu. Po tretie - poukázal na porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalobcovi neboli pred vydaním rozhodnutia zaslané podklady, najmä stanovisko žalovaného, ktorým nevyhovel žiadosti o výnimku z počtu žiakov v ročníku osemročného vzdelávacieho programu, čo nezhojil ani žalovaný. Vzhľadom na to žiadal zrušiť prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie, pričom otázku vrátenia veci na nové konanie alebo na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu ponechal na úvahe súdu.
11. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom poukázala na písomné vyjadrenie k správnej žalobe.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
17. Podľa § 33 ods. 7 školského zákona najnižší počet žiakov v triede strednej školy je a/ 17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia, b/ 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.
18. Podľa § 33 ods. 8 školského zákona zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje a/ zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10, b/ výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania, c/ výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody, d/ stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7 alebo, e/ ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 62 ods. 2 školského zákona do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 64 ods. 2, 5, 6 a 7 školského zákona (2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy 47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí. (5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet
žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra"). (6) Zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní. (7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
21. Podľa § 67 ods. 1 školského zákona o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
22. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 a 4 školského zákona (1) Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. (2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1. (3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné. (4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
23. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a/ prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, b/ oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy, c/ oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí, d/ umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu, e/ povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, f/ prerušení štúdia, g/ povolení zmeny študijného alebo učebného odboru, h/ preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky, i/ povolení opakovať ročník,
j/ uložení výchovných opatrení, k/ povolení vykonať komisionálnu skúšku, l/ priznaní štipendia, m/ určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení, n/ individuálnom vzdelávaní žiaka, o/ vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy a/ zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje podľa siete stredné školy, b/ určuje pre každú strednú školu vo svojej územnej pôsobnosti najvyšší počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia podľa osobitého predpisu.36a)
25. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy samosprávny kraj vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa odseku 1 (§ 5 ods. 4).
26. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
27. Správny súd preskúmaním veci zistil, že na základe prihlášky na prijímacie skúšky na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej, ktoré žalobca úspešne absolvoval, bol rozhodnutím prvostupňového orgánu prijatý na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej v osemročnej forme štúdia, za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaný do prvého ročníka tohto gymnázia. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnutie o prijatí žalobcu na štúdium zrušené s odôvodnením, že zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7, 8 školského zákona. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Doplnil, že žalobca sa na denné štúdium v školskom roku 2020/2021 do „primy“ na gymnázium Martina Kukučína Revúca, v osemročnej forme štúdia, neprijíma. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu zistil, že skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa (žalobca) neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Vzhľadom k tomu sa odvolací orgán - žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového orgánu.
28. Dôvodná bola žalobná námietka, že prvostupňový orgán si na seba neoprávnene atrahoval právomoc odvolacieho orgánu keď sám rozhodol o zrušení vlastného rozhodnutia o prijatí žalobkyne na štúdium, čím konal v rozpore so Správnym poriadkom. Podľa § 5 ods. 4 písm. a/ zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve riaditeľ strednej školy (prvostupňový orgán) vykonáva štátnu správu v prvom stupni, pričom rozhoduje o prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, čo ho s použitím ust. § 67 ods. 1 a § 68 ods. 4 školského zákona súčasne oprávňuje na vydanie rozhodnutia o neprijatí. Žiadne ustanovenie zákona však prvostupňovému orgánu nezakladá právomoc zrušiť jeho vlastné rozhodnutie o prijatí. Naopak v súlade s § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve na rozhodovanie podľa § 5 ods. 4 a § 9 ods. 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
29. Právoplatné administratívne rozhodnutie možno zrušiť len niektorým zo spôsobov upravených Správnym poriadkom, ktorými sú postup na základe obnovy konania postupom podľa § 62 až § 64 Správneho poriadku, na základe preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania postupom podľa § 65 až § 68 Správneho poriadku, alebo na základe podaného protestu prokurátora podľa § 69 Správneho poriadku. V preskúmavanej veci nešlo ani o jeden z uvedených postupov, ktorými možno
zrušiť právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný sa týmito ustanoveniami neriadil. Napriek tomu, že tu bol dôvod pre zrušenie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý na to nebol príslušný a ani oprávnený, a teda prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so Správnym poriadkom, čo je bezpochyby dôvodom na jeho zrušenie, žalovaný toto rozhodnutie nezrušil a naopak, nezákonné rozhodnutie potvrdil. Tým zaťažil aj svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. Podľa článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa tým v preskúmavanej veci neriadili.
30. Prvostupňový orgán tak napriek chýbajúcej právomoci označené rozhodnutie o prijatí žalobcu na štúdium svojvoľným postupom bez použitia režimu legálnych opravných prostriedkov zrušil prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, čím boli naplnené dôvody pre zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, nakoľko prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Na túto vadu bol správny súd povinný prihliadať v súlade s § 134 ods. 2 písm. b/ SSP.
31. Ďalšie žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tiež porušenia povinností umožniť žalobcovi (ako účastníkovi konania) oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, boli dôvodné, i keď je potrebné uviesť, že ak konanie prebehlo pred orgánom, ktorý nebol oprávnený konať, potom aj postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, je postupom nezákonným bez ohľadu na to, či tento bol alebo nebol v dielčích otázkach, či pri jednotlivých úkonoch v súlade s procesným právom, ktorým sa legálne začaté administratívne konanie spravuje.
32. Prvostupňový orgán sa neriadil ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Bezpochyby podkladom prvostupňového rozhodnutia bolo oznámenie zriaďovateľa školy o tom, že neudelí škole výnimku zo zákonom stanoveného minimálneho počtu žiakov pre prvý ročník osemročného gymnázia. Prvostupňový orgán neoznámil účastníkovi konania - žalobcovi, že zhromaždil podklady pre vydanie rozhodnutia, pričom takýmto postupom mu v podstate odňal právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.
33. Chýbajúce dôvody rozhodnutia bránia účastníkovi konania, aby sa mohol proti rozhodnutiu náležite brániť a bránia správnemu súdu, aby mohol vykonať prieskum zákonnosti takého rozhodnutia. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, ale rovnako aj keď chýba právne posúdenie zistených skutočností, na ktorom správny orgán svoje rozhodnutie založil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej rozhodol a ani z akých dôkazov a akou úvahou k jej zisteniu dospel, a ani ako rozhodné skutočnosti právne posúdil. Žalovaný neuviedol ani to, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne. Za takéto vyrovnanie určite nemožno považovať ich vyhodnotenie ako nie nové, pretože takáto úvaha nehovorí nič o tom, aký postoj k nim žalovaný zaujal. Napadnuté rozhodnutie tak nemá odôvodnenie s náležitosťami podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
34. Napadnuté rozhodnutie tak trpí nezákonnosťou aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Takáto chyba rozhodnutia bráni tomu, aby správny súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z dôvodu ďalších uplatnených námietok nezákonnosti. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam,
čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, pretože obsah napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu ako žalovaný zistil a ustálil skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou žalobných námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesúladu s obsahom administratívneho spisu alebo právneho posúdenia veci nad rozsah umožňujúci mu dospieť k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
35. Žalobca videl nedostatočnosť odôvodnenia aj v tom, že neboli uvedené dôvody, pre ktoré zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov pre prvý ročník Gymnázia M. Kukučína v osemročnom vzdelávacom programe, študijný odbor 7902-J v školskom roku 2020/2021. Táto námietka nemohla obstáť, pretože nesmeruje proti napadnutému rozhodnutiu, ale proti administratívnemu aktu zriaďovateľa Gymnázia M. Kukučína v Revúcej, ktorým tento rozhodol o neudelení výnimky na nižší počet žiakov pre štúdium v Prime v školskom roku 2020/2021. Predmetom preskúmavaného konania bolo zrušenie rozhodnutia o prijatí žiaka na štúdium. Odôvodnenie administratívneho rozhodnutia sa viaže výlučne k jeho výroku. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie vykonávajúc svoje oprávnenia orgánu školskej správy funkčne príslušného na rozhodnutie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam prvostupňových orgánov. Teda nemal žiadnu kompetenciu zdôvodňovať akty zriaďovateľa, ktoré tvorili podklad rozhodnutia. Na tom nič nemení, že žalovaný vykonáva tak funkciu zriaďovateľa školy ako aj funkciu odvolacieho orgánu proti prvostupňovým rozhodnutiam vydaným prvostupňovými orgánmi štátnej správy v školstve.
36. Žalobca sa v podanej správnej žalobe domáhal, aby správny súd vec vrátil administratívnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny súd takejto žiadosti žalobcu nemohol vyhovieť z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený. Konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, nezačalo žiadnym zo zákonov stanovených spôsobov, na základe ktorých možno zrušiť právoplatné rozhodnutie administratívneho orgánu. Z toho vyplýva, že v tejto veci chýba legálne začaté administratívne konanie, do ktorého by bolo možné vec vrátiť. Navyše, rozhodnutie o prijatí žalobcu na štúdium, po zrušení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zostane nezmenené, avšak nebude možné domáhať sa následkov prijatia žalobcu na štúdium z neho plynúcich. Toto rozhodnutie vo výroku obsahuje výrok o prijatí žalobcu za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaný do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu Gymnázia M. Kukučína v Revúcej. Napriek tomu, že predpoklad dokončenia piateho ročníka bol zrejme splnený, druhá odkladacia podmienka rozhodnutia o prijatí spočívajúca v zápise žalobcu do prvého ročníka gymnázia splnená nebola, resp. zo správneho spisu nič také nevyplýva. V zmysle § 68 ods. 3 školského zákona, posledná veta „Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie ktorým bol uchádzať prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné“. Okrem toho zápis žalobcu do prvého ročníka Gymnázia v Revúcej by už pre plynutie času a faktu, že ročník otvorený nebol, možný nebol, čoho si bol žalobca v čase podania správnej žaloby vedomý tak, ako to v nej uviedol. Nebol preto dôvod zrušené rozhodnutia v rámci ďalšieho konania nahradiť novými rozhodnutiami.
37. Konanie pred správnym súdom je vedené a súčasne limitované dispozičnou zásadou vyplývajúcou z ust. § 134 ods. 1 SSP, t.zn. správny súd nebol oprávnený prihliadať na ďalšie nekonkrétne námietky, názory a vyjadrenia žalobcu, majúce charakter všeobecného nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím vyjadrené v ďalších žalobných bodoch správnej žaloby žalobcu a nahrádzať tak svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, na základe ktorých tak nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia. Uvedené námietky neboli zrozumiteľné, pretože žalobca neidentifikoval ich význam z hľadiska nezákonnosti, ani nedostatočnosti alebo nezrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo správny súd zaňho urobiť nemohol.
38. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutí zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ SSP z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a tiež z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu 40. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.