Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-96-2020.pdf
PDF · 95.07 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 25. novembra 2021 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom H., I. X
je vinný, že
dňa 23.5.2020 v čase približne o 17.25 hod. v obci J. na ceste I. triedy (1/20) v km v km XX,XX – K. H., ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. L. M., ev. č. H. XXX M., v smere jazdy od cesty 1/18 k sídlisku N. L. A. H., v ľavom jazdnom pruhu cesty I/20, ktorú v mieste zrážky tvoria 3 jazdné pruhy určené pre daný smer jazdy, nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a súčasne prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy určenú dopravnou značkou a s vozidlom narazil do chodkyne N. O., ktorá v tom čase mimo priechodu pre chodcov prechádzala z pravej strany cesty na ľavú stranu z pohľadu vodiča A. A., pričom vošla do jazdného pruhu, v ktorom jazdil obvinený ako vodič, kde došlo k nárazu vozidla do chodkyne, ktorému obvinený vzhľadom na rýchlosť vozidla a svoju neskorú reakciu nedokázal zabrániť, následkom čoho došlo k zraneniu N. O., ktorá pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume a ktorému dňa 2.6.2020 podľahla, pričom uvedené poranenia vznikli v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
čím spáchal
prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov vo výmere 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Dňa 23.12.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obžalovaného A. A. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23.5.2020 v čase približne o 17.25 hod. v obci J. na ceste I. triedy (1/20) v km v km XX,XX – K. H., ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. L. M., ev. č. H. XXX M., v smere jazdy od cesty 1/18 k sídlisku N. L. A. H., v ľavom jazdnom pruhu cesty I/20, ktorú v mieste zrážky tvoria 3 jazdné pruhy určené pre daný smer jazdy, nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a súčasne prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy určenú dopravnou značkou a s vozidlom narazil do chodkyne N. O., ktorá v tom čase mimo priechodu pre chodcov prechádzala z pravej strany cesty na ľavú stranu z pohľadu vodiča A. A., pričom vošla do jazdného pruhu, v ktorom jazdil obvinený ako vodič, kde došlo k nárazu vozidla do chodkyne, ktorému obvinený vzhľadom na rýchlosť vozidla a svoju neskorú reakciu nedokázal zabrániť, následkom čoho došlo k zraneniu N. O., ktorá pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume a ktorému dňa 2.6.2020 podľahla, pričom uvedené poranenia vznikli v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., svedkov P. O. Q., P. R., H. N., znalca Ing. P. N., prečítaním znaleckého posudku MUDr. A. G. a prečítaním listinných a ďalších dôkazov.
Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že v uvedený deň išiel autom z J. S. N. v ľavom jazdnom pruhu a zbadal chodkyňu v pravom jazdnom pruhu v strede a začal brzdiť a intenzívne trúbiť, ale zrážke už nedokázal zabrániť, lebo chodkyňa zrýchlila krok a narazila do pravej časti motorového vozidla a snažil sa poskytnúť prvú pomoc a kolega volal záchranku. Bolo slnečno, nepršalo a na deliacom páse bola vysoká tráva a z odbočovacieho pruhu je tam veľká tabuľa, ktorá taktiež zakrývala výhľad a už nedokázal zrážke zabrániť. Na ceste bolo zopár áut, ale premávka nebola hustá. V pravom pruhu išlo jedno auto, ktoré predbehol ešte pred zákrutou. Poškodenú zbadal, keď bola v pravom jazdnom pruhu presne v strede a keď zatrúbil, začala utekať. Výjazd z čerpacej stanice zakrývala tráva a dopravná značka. V aute mal dvoch spolujazdcov, ktorí sa o niečom bavili, ale on sa venoval riadeniu vozidla. Viditeľnosť bola dobrá a keď zbadal chodkyňu začal trúbiť a stiahol sa doľava najviac ako sa dalo, lebo je tam vysoký obrubník. Pohyboval sa rýchlosťou niečo nad 80 km/hod. a bol postihnutý za priestupok aj po tomto skutku. Poškodená nereagovala na nič a po zatrúbení zrýchlila krok. Po tomto úseku chodí pravidelne, ale chodcov tam nevidel. Nevedel uviesť, z akej vzdialenosti registroval zrýchlenie chodkyne a pokiaľ by svedkyňa zastavila, nič by sa nestalo. Podľa jeho názoru nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode a pracuje ako vodič kamiónu.
Svedkyňa P. O. Q. uviedla, že priamym svedkom dopravnej nehody nebola a zastupuje Mesto Prešov, lebo mesto bolo povinné nebohú pochovať, nakoľko táto mala posledné trvalé bydlisko v meste Prešov a mali náklady spojené s pohrebom vo výške 300,- €, ktoré žiadajú uhradiť ako škodu.
Svedok P. R. uviedol, že bol počas dopravnej nehody spolujazdcom v aute obžalovaného a sedel na mieste spolujazdca a bol otočený dozadu a počul iba brzdenie, náraz a volal 112. Nevedel sa vyjadriť k dopravnej situácii a nerozprával sa s vodičom, ale so N., ktorý sedel na zadnom sedadle. Nevedel sa
vyjadriť ani k premávke vo vedľajšom jazdnom pruhu a čo povedal obžalovaný si nepamätá, lebo zostal v šoku. Takisto sa nevedel vyjadriť k rýchlosti vozidla a obžalovaný je dobrý šofér a išli zo Sabinova na Sekčov a vyzdvihli pána N. a nikde sa neponáhľali.
Svedok H. N. uviedol, že v aute sedel vzadu na pravej strane a hral sa s telefónom a bavili sa a situácia v cestnej premávke bola bežná a náraz nevidel, iba cítil prudké brzdenie a striedavé pískanie pneumatík a následne náraz. Bavil sa s P. R., možno niečo prehodili aj s obžalovaným, ale už po roku nevedel presne uviesť. Má vedomosť, že je tam čerpacia stanica, ale v tom okamihu nevenoval tomu pozornosť. K rýchlosti uviedol, že ju nepovažoval za neprimeranú k povolenej rýchlosti. Po nehode sa nebavili o ničom a počas cesty prehodili aj slovko s vodičom, ale nevie či sa bavili v tom okamihu a pred nehodou nepočul žiadne zvuky.
Znalec D. P. N. uviedol, že k dopravnej nehode existuje videozáznam, na ktorom je vidno pohyb chodkyne, ale samotný náraz nevidno, lebo tam cloní stavba s vyznačením cien. Chodkyňa prišla ku kraju cesty z príjazdovej cesty so stojanom, kde 4,5 sekundy stála na okraji cesty a následne sa pohla naprieč cestou, ktorú v tom mieste tvoria cestu tri jazdné pruhy, kde úplne pravý slúži k príjazdu na čerpaciu stanicu a dva pruhy pre smer jazdy na Prešov. Zo záznamu je vidieť, že cez príjazdový pruh sa pohybovala pomalou chôdzou a keď začala vstupovať do pravého priebežného pruhu, je vidieť, že mierne vztýčila ľavú hornú končatinu a pokračovala v chôdzi a zároveň je vidieť, že v ľavom jazdnom pruhu jazdilo vozidlo L. M. a vpravo biele vozidlo a zúčastnil sa dodatočnej obhliadky a na základe stôp po vykonaných opravách sa dá vyhodnotiť približná rýchlosť vozidla L. M.. Vodič reagoval na chodkyňu, keď sa nachádzala v pravom pruhu a ešte nevstúpila do koridoru jeho dráhy a vzhľadom na konečnú polohu vozidla, ale aj chodkyne je možné určiť rýchlosť vozidla v čase zrážky približne 69 km/hod. a vozidlo zanechalo viditeľné brzdné stopy.
Vzhľadom na reakčnú dobu je možné uviesť, že v čase, keď vodič zareagoval na chodkyňu, auto sa pohybovalo rýchlosťou v rozmedzí 95-98 km/hod. a chodkyňa, keď začala zvyšovať rýchlosť chôdze, vozidlo sa nachádzalo vo vzdialenosti 45 metrov pred východiskovým bodom merania a vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou 93-94 km/hod., aj keď na úseku je povolená rýchlosť 80 km/hod. Aj v prípade jazdy s povolenou rýchlosťou vodič nebol schopný zrážke zabrániť a k rozhľadovým pomerom poukázal, že chodkyňa v čase vstupu na pravý okraj vozovky mala vytvorené podmienky, aby rozpoznala, že z ľavej strany prichádzajú dve vozidlá a aj počas svojho pohybu mala vytvorené podmienky pre sledovanie týchto vozidiel a po konzultácii so znalcom z odboru súdneho lekárstva je zrejmé, že chodkyňa bola pod vplyvom alkoholu, kde bolo zistené 3,4 promile alkoholu v krvi. Vodič vozidla mal vytvorené podmienky, aby rozpoznal, že ide o dospelú osobu a k technickej príčine vzniku dopravnej nehody poukázal na okolnosť, že v uvedenom mieste nie je vyznačený prechod pre chodcov, čiže chodec nesmie donútiť vodiča k zmene rýchlosti jazdy, ale zároveň vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a v posudku uviedol, že vodič reagoval včas pred vstupom chodkyne do jeho koridoru jazdy a ak vodič by mal reagovať na vstup do pravého kraja, tak by vodič bol chôdzou tejto chodkyne obmedzený. Na základe rozhľadových pomerov v čase, keď vstúpila na pravý okraj vozovky chodkyňa bola vo vzdialenosti asi 185 metrov a z časového hľadiska išlo o 6,1 – 6,7 sekundy. Na základe osobnej účasti na ohliadke miesta dopravnej nehody uviedol, že sú vytvorené podmienky, aby vodič z tejto vzdialenosti videl, že osoba vstupuje na vozovku. Keď obžalovaný poškodenú mohol vidieť prvýkrát, bol by v spôsobe jazdy obmedzený, nie však ohrozený a bezpečne by znížil rýchlosť jazdy. Vozidlo, ktoré jazdilo v pravom jazdnom pruhu a chodkyňa sa nachádzala bližšie k jeho jazdnej dráhe, preto zareagoval skôr a dokázal znížiť rýchlosť jazdy. Vodič mohol reagovať cca 2,5 sekundy od začiatku reakcie na chodkyňu a chodkyňa bola v pravom priebežnom pruhu a preto vyhýbanie vpravo neprichádzalo do úvahy a vodič okrem brzdenia sa vyhýbal vľavo a nakoľko obrubník je dosť vysoko, nevedel sa vyjadriť, čo by to urobilo s vozidlom, ale jeho reakcia bola primeraná. Z technického hľadiska obžalovaný reagoval včas, technická príčina nehody bola v technike chôdze chodkyne a vodičovi je možné vytknúť iba skutočnosť, že sa pohyboval nepovolenou rýchlosťou, ale je potrebné poukázať, aj keby sa pohyboval povolenou rýchlosťou, nedokázal by zastaviť pred miestom zrážky a k zrazeniu chodkyne by došlo a možno nie pravým rohom, ale stredom a pokiaľ by bolo právne ustálené, že jeho povinnosťou je reagovať pri vstupe na pravý okraj vozovky je odôvodnené, že počas doby 6,1-6,7 sekúnd je dostatočný čas pre zastavenie vozidla. Pravým okrajom sa rozumie okraj vozovky, t. j. na pravej strane odbočovacieho pruhu na čerpaciu stanicu.
Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. A. G. je zrejmé, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume a všetky spôsobené poranenia sú popísané v znaleckom posudku a príčina smrti bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 23.5.2000. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku poranení uviedol, že tieto boli spôsobené tupými až tupohranatými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobilo na uvedené zľava a viac strednou a veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri zranení chodkyne prechádzajúcej cez vozovku sprava doľava v smere jazdy osobného motorového vozidla jeho pravou prednou bočnou časťou vozidla s dopadom tela menovanej na kapotu a hlavy na pravé predné výhľadové sklo s následným odhodením tela na vozovku. Dôsledkom zrážky utrpela pomliaždenie mozgu a pľúc, pričom na následky poranení menovaná dňa 2.6.2020 zomrela. Vyšetrením krvi bola zistená koncentrácia 3,04 promile etylalkoholu, kde túto koncentráciu môžeme hodnotiť ako akútnu otravu etylalkoholom a osoby v takomto stupni osobnosti majú spojené s náhodnými pádmi, neschopnosťou samostatnej chôdze, neostré a dvojité videnie, poruchu odhadu vzdialenosti, dezorientáciu, psychické poruchy s výrazným potlačením reálneho uvažovania a neschopnosťou riešiť vzniknutú dopravnú situáciu. V konkrétnom prípade išlo o pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume, ktoré poranenia je možné hodnotiť ako smrteľné a smrti menovanej sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti.
Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že bol vypracovaný záznam o dopravnej nehode, kde obžalovaný sa podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom a bola vykonaná taktiež ohliadka miesta dopravnej nehody, ktorej súčasťou je aj príslušná fotodokumentácia nehody na ceste, ako aj znázornené poškodenie osobného motorového vozidla obžalovaného. Z výsledku toxikologického vyšetrenia je zrejmé, že poškodená mala v krvi 2,44 promile alkoholu.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, nebol riešený ako priestupca Mestskou políciou Prešov. V evidenčnej karte vodiča má evidovaných 9 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a nemá evidovaný žiaden zákaz činnosti, zadržanie vodičského oprávnenia ani trestný čin a doposiaľ nemá záznam v registri trestov.
Súd zhodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne zistil nasledovne:
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 23.5.2020 v obci J. na ceste I. triedy došlo k dopravnej nehode, kde obžalovaný pri tom, ako viedol svoje osobné motorové vozidlo v ľavom jazdnom pruhu sa nevenoval plne vedeniu motorového vozidla a vozidlom narazil do chodkyne N. O., kde stretu s poškodenou nedokázal zabrániť a následkom uvedeného došlo k zraneniu N. O., ktorá pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume a ktorému dňa 2.6.2020 podľahla a obžalovaný svoje motorové vozidlo viedol rýchlosťou 93-94 km/hod.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že sa plne venoval vedeniu motorového vozidla a chodkyňu zaregistroval v pravom jazdnom pruhu v jeho strede a aj keď začal brzdiť a intenzívne trúbiť, ale zrážke už nedokázal zabrániť a uviedol, že sa pohyboval rýchlosťou niečo nad 80 km. Spolujazdci vo vozidle obžalovaného A. A., P. R. a H. N. zhodne uviedli, že k okolnostiam dopravnej nehody sa bližšie vyjadriť nevedeli. Spolu sa bavili a počuli iba prudké brzdenie a následne náraz a nepočuli žiadne zvuky. Znalec A. A. G. uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume a uvedené poranenia a ich následok sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 23.5.2000.
K technickej príčine nehody sa vyjadril znalec Ing. P. N., ktorý dokonca mal k dispozícii videozáznam z benzínovej pumpy a na základe tohto uviedol, že rýchlosť vozidla v čase zrážky bola približne 69 km/ hod. a keď vodič zaregistroval chodkyňu, pohyboval sa rýchlosťou 95-98 km/hod. a v čase zvyšovania rýchlosti chôdze bolo vozidlo vo vzdialenosti 45 metrov a pohybovalo sa rýchlosťou 93-94 km/hod., aj keď v danom úseku je povolená rýchlosť jazdy 80 km/hod. Vodič vozidla by bol zrážke zabránil, keby bol reagoval v okamihu, keď zaregistroval chodkyňu na pravej strane cesty. V takom prípade by bol chodkyňou obmedzený a išlo o 6,1-6,7 sekundy. Technickou príčinou nehody bola technika chôdze chodkyne a v prípade, ak by sa vodič pohyboval aj povolenou rýchlosťou, nedokázal by zastaviť pred miestom zrážky. V prípade, ak by reagoval, že je jeho povinnosťou reagovať a prispôsobiť rýchlosť jazdy pri vstupe na pravý okraj je odôvodnené, že časové rozpätie 6,1-6,7 sekúnd je dostatočný čas pre zastavenie vozidla.
Súd v tejto súvislosti právne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný prekročil rýchlosť jazdy na danom úseku o 15–18 km/hod. a počas jazdy mal vodič venovať zvýšenú opatrnosť voči chodcom a preto povinnosťou vodiča bolo prispôsobiť rýchlosť jazdy už v okamihu, keď zbadal poškodenú na pravom okraji vozovky a v prípade, ak by bol takto reagoval, došlo by iba k jeho obmedzeniu, ale aj keby sme pripustili, že by bolo došlo aj k nejakej zrážke, s najväčšou pravdepodobnosťou už by sa nebola skončila takým fatálnym následkom, ako je smrť nebohej N. O..
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou vedomej nedbanlivosti, lebo vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a to bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ako aj život a zdravie účastníkov cestnej premávky a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že to nespôsobí a preto z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný sa plne nevenoval riadeniu motorového vozidla, aj keď svedkovia R. a N. popreli, aby sa výrazným spôsobom bavili s obžalovaným, ale nejaké slová prehodili a navyše obžalovaný prekročil povolenú rýchlosť o 13-18 km/hod. Pokiaľ ide o následok, a to smrť poškodenej N. O., je potrebné poukázať, že tento je v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, čo je zrejmé z posudku z odboru zdravotníctva vypracovaného MUDr. A. G..
Na základe uvedeného súd mal zato, že obžalovaný z nedbanlivosti z dôvodu porušenia predpisov o cestnej premávke spôsobil smrť poškodenej N. O. a preto sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, a to, že doposiaľ viedol riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a pri trestnej sadzbe uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona vo výmere až na 3 roky uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, kde zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na jeho doterajšiu bezúhonnosť nie je potrebný samotný výkon trestu, ale postačuje hrozba trestom a preto výkon trestu podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, počas ktorej môže obvinený preukázať, že išlo o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu života a výkon trestu nie je potrebný.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil pri vedení motorového vozidla, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov, kde zohľadnil najmä skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil v minulosti 9 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj prihliadol na následok trestného činu a uložil mu tento trest vo výmere 2 rokov.
Poškodený Mesto Prešov si škodu riadne a včas uplatnilo, ale následne sa svojho práva výslovne vzdali a nárok na náhradu škody zobrali späť, preto tento rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.