Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/46/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, IČO: 42 083 541, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A.P.H. ateliér, s. r. o., IČO: 36 500 780, so sídlom Kutuzovova 13, 080 05 Prešov, právne zastúpenému PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o., IČO: 36 492 086, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, o zaplatenie 548.704,73 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -156 zo 14. januára 2020 a uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -356 z 25. mája 2021 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, č. k. -156 zo 14. januára 2020.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie, č. k. -356 z 25. mája 2021 v napadnutom výroku č. II o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 548.704,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 548.704,73 eur od 18. júna 2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 18. júna 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 548.704,73 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody spôsobenej dodaním vadného diela (projektovej dokumentácie). 2.2 Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 14. januára 2020 o 11:00 hod. a v predvolaní na toto pojednávanie sporové strany upozornil, že ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalobcovi, ako aj žalovanému elektronicky 19. decembra 2019. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. 2.3 Súd prvej inštancie na návrh žalobcu žalobe v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydanie rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

2.4 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj „“) v spojení s ustanovením a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V nadväznosti na to tvrdil, že podanie žalobcu označené ako žaloba o zaplatenie z 18. júna 2019, ktoré bolo do podateľne súdu doručené osobne žalobcom v listinnej podobe 18. júna 2019 (v danom prípade je vylúčený elektronický podpis, či zaručený elektronický podpis podľa o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov urobený oprávnenou osobou elektronickými prostriedkami), obsahuje mechanicky, či tlačeným písmom vytlačené meno a priezvisko, ako aj akademický titul osoby oprávnenej konať za samosprávu (štatutárneho orgánu samosprávy), spolu s uvedením jej funkcie, no javí sa, že toto podanie je podpísané inou osobou ako primátorkou žalobcu. Ako obchodnej spoločnosti vykonávajúcej ako hlavný predmet podnikania činnosť autorizovaného architekta sa mu vzhľadom na svojou činnosťou nadobudnuté pozorovacie danosti po bežnom nahliadnutí do zmluvy o dielo a žaloby a po porovnaní tam pripojených vlastnoručných podpisov javí, že nejde o vlastnoručný podpis primátorky žalobcu. Túto úvahu vo vzťahu k možnosti jej vecnej správnosti podporuje aj skutočnosť, že prílohou žaloby z 18. júna 2019 je poverenie evidované žalobcom pod značkou 2582/2019/OVS z 26. apríla 2019, ktorým primátorka žalobcu podľa o obecnom zriadení poverila jej prvého zástupcu J.. L. Z. svojím zastupovaním v rozsahu vykonávania všetkých právnych úkonov, ktoré je oprávnená vykonávať v mene mesta Prešov, a to najmä rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a vykonávaním iných právnych úkonov, ktoré sú v kompetencii primátorky mesta v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov mesta, okrem vykonávania právnych úkonov v mene mesta Prešov ako zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Oprávnenie zastupovať primátorku žalobcu je podmienené neprítomnosťou primátorky mesta na Mestskom úrade v Prešove z dôvodu čerpania dovolenky, pracovnej neschopnosti, resp. pracovnej cesty. Z rozsahu určeného v písomnom poverení však nevyplýva poverenie, či právomoc zástupcu primátorky žalobcu uplatniť konkrétny špecifický nárok na súde v podobe prípravy podania či v podobe čo i len podpísania už pripravenej žaloby primátorkou žalobcu a nevyplýva to ani z iného listinného dokumentu nachádzajúceho sa v súdnom spise v čase rozhodovania súdu. Popritom zo súdneho spisu nevyplýva ani vôľa mestského zastupiteľstva, aby danú vec navonok prejavila, či oznámila iná osoba, ako osoba primátorky žalobcu, aby bolo možné považovať predmetné poverenie nachádzajúce sa v súdnom spise za postačujúce. V dôsledku toho tak absentuje tzv. materiálny predpoklad na to, aby bol predmetný právny úkon bez ďalšieho považovaný za úkon v rozsahu určenom primátorkou v písomnom poverení, a teda v mene žalobcu. Preto mal súd prvej inštancie písomne vyzvať žalobcu na odstránenie tejto tzv. odstrániteľnej vady konania, bez odstránenia ktorej nemožno považovať napadnutý rozsudok za zákonný. Zároveň vzhľadom na ustanovenia zmluvy o dielo uzatvorenej medzi ním a žalobcom a zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a zhotoviteľom stavby je dôvodný postup súdu vec riadne podrobiť vykonaniu dokazovania pred samotným meritórnym rozhodnutím o veci. Okrem toho zo žaloby nie je vôbec zrejmá priama príčinná súvislosť medzi prácami naviac a tvrdeným vznikom škody, teda nie je preukázaná dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a žalobca súdu tiež nepreukázal, že by ho niekedy vyzval na plnenie škody, či ešte predtým na riešenie nejakej ním prípadne tvrdenej škodovej udalosti, a to či už ústne alebo písomne, s odkazom na bod 7.6 odsek VII. zmluvy o dielo. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 21. februára 2020, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie doručoval žalovanému uznesenie, ktorým mu uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, do elektronickej schránky 30. októbra 2019. Žalovaný sa v lehote uloženej mu týmto uznesením k žalobe písomne nevyjadril, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následne súd prvej inštancie doručoval žalovanému predvolanie na pojednávanie nariadené na 14. januára 2020 do elektronickej schránky 3. decembra 2019, pričom toto predvolanie bolo žalovanému úspešne doručené 19. decembra 2019. Žalovaný sa na pojednávaní konanom 14. januára 2020 nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Vzhľadom na to, boli podľa jeho

názoru splnené všetky podmienky ustanovené v pre vydanie napadnutého rozsudku, keďže vydanie tohto rozsudku navrhol, žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Keďže v konaní o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie sa súd zaoberá iba tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa , odvolací súd sa nemá a nesmie zaoberať námietkou žalovaného týkajúcou sa podpisu na žalobe ako odstrániteľnej vady podania, ani hmotnoprávnymi námietkami, pre ktoré mala byť podľa žalovaného žaloba zamietnutá. Napriek tomu podotkol, že J.. Z. bol predmetným poverením primátorkou splnomocnený na zastupovanie „v rozsahu všetkých právnych úkonov, ktoré je oprávnený vykonávať primátor mesta v mene Mesta Prešov“ a v tomto dôsledku žalobu v čase neprítomnosti primátorky žalobcu podpísal. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 26. augusta 2021, v ktorom uviedol, že trvá na odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj s poukazom na samotný obsah vyjadrenia žalobcu, dovoľuje si plne odkázať na vecný obsah odvolania a súvisiacu právnu úpravu, či bežnú a obvyklú rozhodovaciu prax všeobecných súdov v obdobných právnych veciach.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 8. novembra 2021, v ktorom uviedol, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky štyri procesné podmienky, keďže žalobou sa domáhal zaplatenia 548.704,73 eur, z čoho je zrejmé, že sa jedná o žalobu o splnenie podľa , žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bol žalovaný poučený v predvolaní na pojednávanie, žalovaný žiadnym spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a na pojednávaní navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie. Navyše Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel jeho ústavnej sťažnosti z 2. decembra 2020 v celom rozsahu a nálezom, č. k. -73 z 13. apríla 2021 zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. -227 zo 16. septembra 2020 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na nález ústavného súdu v tejto veci je zrejmé, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa , a preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní a zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, sp. zn. zo 14. januára 2020.

8. 8.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 18. júna 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 548.704,73 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody spôsobenej dodaním vadného diela (projektovej dokumentácie). 8.2 Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 14. januára 2020 o 11:00 hod. a v predvolaní na toto pojednávanie sporové strany upozornil, že ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalobcovi, ako aj žalovanému elektronicky 19. decembra 2019. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Súd rozsudkom pre zmeškanie, sp. zn. zo 14. januára 2020 žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku 18. februára 2020 podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku (viď odsek 3) a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa , ktorý odôvodnil čiastočnou nefunkčnosťou počítača, dôsledkom ktorej bola nemožnosť riadneho a včasného preberania zásielok doručených súdom, pričom oprava počítača bola podľa jeho tvrdenia vykonaná 10. februára 2020. O návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd rozhodol uznesením, sp. zn. zo 16. septembra 2020 tak, že rozsudok pre zmeškanie zrušil, keďže mal za to, že žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci. Keďže proti tomuto uzneseniu žalobca podal ústavnú sťažnosť, súd uznesením, sp. zn. z 15. februára 2021 konanie prerušil do skončenia konania o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, sp. zn. z 13. apríla 2021 sťažnosti žalobcu vyhovel a uznesenie Okresného súdu Prešov, sp.

zn. zo 16. septembra 2020 zrušil, pričom vyslovil, že bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. 8.3 Súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko rozhodnutím ústavného súdu odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené. 8.4 Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Ústavný súd v tomto náleze konštatoval, že žalovaný v lehote 15 dní, od kedy sa dozvedel o rozsudku pre zmeškanie nepreukázal, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo že na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať, teda nepreukázal, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci.

9. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že ústavný súd v náleze z 13. marca 2021 v žiadnej časti neuviedol, že ide o nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý uznesením zrušil rozsudok pre zmeškanie, ale označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za extrémne strohé a ako také, ktoré nie je presvedčivo odôvodnené, čo v konečnom dôsledku zakladá jeho ústavnú neudržateľnosť a vyhodnotil ho za také, ktoré nemožno hodnotiť inak ako také, ktoré odporuje obsahu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí namiesto toho, aby svoje skoršie a správne procesné rozhodnutie riadne, presvedčivo a ústavne súladným spôsobom odôvodil, rozhodol inak a úplne opačne ako pôvodne, v podstate len odkazom na viazanosť rozhodnutím (nálezom) ústavného súdu. Mal za to, že ústavný súd s najväčšou pravdepodobnosťou ani „zasahovať“ do kompetencie všeobecného súdu nemal a je otázne, či nekonal nad rámec svojich zákonných právomoci, keď prijal sťažnosť týkajúcu sa procesnej otázky a dokonca zrušil toto nemeritórne uznesenie súdu prvej inštancie. Na rozdiel od ústavného súdu sa domnieval, že právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznamená, že súd prvej inštancie je po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie rozsudok pre zmeškanie viazaný, pretože to z dotknutej právnej normy nevyplýva. Práve naopak, zákonodarca dal všeobecnému súdu pri splnení zákonom stanovených podmienok oprávnenie rozhodnúť o zrušení rozsudku pre zmeškanie. Ak súd prvej inštancie opakovane zruší rozsudok pre zmeškanie z tých istých skutkových dôvodov a následne riadne svoje rozhodnutie odôvodní, bude sledovať legitímny cieľ predpokladaný procesnou normou, ktorá poskytuje možnosť proporcionality spočívajúcej v rozumnej rovnováhe medzi použitými prostriedkami (procesná možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie) a sledovaným cieľom (procesná možnosť súdu zabezpečiť aj za takejto situácie po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie spravodlivú a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov oboch strán sporu tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a legitímne očakávanie, že spor/mysliac obsahovo a teda meritórne/ bude rozhodnutý spravodlivo), čo je dôležitejšie ako samotná „rýchlosť“ ukončenia sporu o náhradu škody bez jeho riadneho prejednania (vykonanie dokazovania hodnotenie dokazovania a právne posúdenie veci). Dodal tiež, že k zákonným predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie súdom patrí aj posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, z čoho podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že len samotné zmeškanie žalovaného nemôže vyústiť do jeho procesného neúspechu v spore vo veci samej. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku je potrebné ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietnuť a zároveň, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

11. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

13. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 18. júna 2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 548.704,73 eur s príslušenstvom. V tejto veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 14. januára 2020 o 11:00 hod.. Predvolanie na toto pojednávanie obsahujúce poučenie sporových strán, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, bolo doručené do elektronickej schránky žalovaného 19. decembra 2019 o 00:10 hod.. Žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil.

15. V nadväznosti na to odvolací súd konštatuje, že rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.

16. upravil aj možnosť súdu rozhodnúť o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, t. j. vydať tzv. kontumačný rozsudok aj v prípade procesnej pasivity žalovaného ( ), za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok, že sa žalobca žalobou domáha splnenia povinnosti ( ), že sa žalovaný nedostavil sa na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a napokon, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

17. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

18. Podľa na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

19. Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese SR zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých

prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ) a je potom na procesnej strane, či svoje právo využije, alebo nie.

22. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie prípustné nie je, avšak pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré je však viazané na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý žalovaný musí podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel s tým, že tento návrh môže podať iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a v tomto návrhu musí uviesť dôvod zmeškania (, ).

23. V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný nielenže svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 14. januára 2020 neospravedlnil aj napriek tomu, že predvolanie na toto pojednávanie mu bolo do elektronickej schránky doručené 19. decembra 2019 o 00:10 hod., ale k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené do elektronickej schránky 15. novembra 2019, sa ani na výzvu súdu uskutočnenú uznesením, č. k. -148 z 30. októbra 2019 nevyjadril.

24. Odvolací súd opakovane uvádza, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné okrem prípadov, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, z čoho vyplýva, že odvolací prieskum je podľa obmedzený výlučne na skúmanie splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Preto odvolací súd hodnotí ako irelevantné námietky žalovaného o nepodpísaní žaloby primátorkou žalobcu, potrebe vykonania dokazovania, dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a preukázaní doručenia výzvy pred podaním žaloby.

25. Vzhľadom na splnenie všetkých zákonných podmienok na vydanie napadnutého rozsudku ako procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, predstavujúcu stratu sporu vo forme kontumačného rozsudku, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 386 písm. c) odvolanie žalovaného odmietol.

26. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Podľa , ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

28. Podľa súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

29. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.

30. Podľa návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.

31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 14. januára 2020 o 11:00 hod. a v predvolaní upozornil strany sporu na možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené do elektronickej schránky žalovaného 19. decembra 2019 o 00:10 hod.. Žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd prvej inštancie rozhodol na tomto pojednávaní o žalobe na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorý následne na návrh žalovaného uznesením, č. k. -227 zo 16. septembra 2020 zrušil. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, č. k. -73 z 13. apríla 2021 tak, že uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. -227 zo 16. septembra 2020 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. -227 zo 16. septembra 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie, Okresný súd Prešov je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 680,74 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

32. V odôvodnení tohto nálezu ústavný súd okrem iného konštatoval, že pokiaľ okresný súd podľa doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. , musí žalovaný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , ako aj pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti elektronického doručenia podľa , t. j. že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením [písm. a)] alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať [písm. b)]. Tým samozrejme nie je dotknuté oprávnenie žalovaného podať okresnému súdu osobitný návrh podľa (). Odhliadnuc od extrémnej strohosti, je uvedená konštatácia okresného súdu týkajúca sa „čiastočnej nefunkčnosti počítača“ žalovaného podľa názoru ústavného súdu nedostatočná a tým aj ústavne neudržateľná. Miera voľnej úvahy všeobecného súdu nie je ani v prípade posúdenia ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie a zmeškania pojednávania neobmedzená. Uskutočňuje sa v hraniciach existujúceho právneho rámca a jednotlivých právnych noriem. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu žalovaného neaplikoval citované ustanovenia a týkajúce sa doručovania písomnosti do elektronickej schránky žalovaného, ako aj existencie ospravedlniteľných dôvodov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného ústavne súladným spôsobom. Napadnuté uznesenie okresného súdu nie je presvedčivo odôvodnené, čo v konečnom dôsledku zakladá jeho ústavnú neudržateľnosť. Námietky, ktoré sťažovateľ uplatnil v ústavnej sťažnosti, preto ústavný súd hodnotí ako opodstatnené. Okresný súd v napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa a jeho prístup pri rozhodovaní o návrhu žalovaného nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

33. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a právneho názoru vysloveného ústavným súdom v uvedenom náleze, odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalovaný v súvislosti s ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, argumentoval nefunkčnosťou počítača, dôsledkom ktorej bola nemožnosť oboznámiť sa s dokumentmi doručovanými súdom prvej inštancie do jeho elektronickej schránky a zároveň tvrdil, že tento počítač bol 10. februára 2020 opravený, odo dňa, keď bol počítač opravený mu začala plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu, že elektronické doručenie je neúčinné, ktorá mu uplynula 25. februára 2020. Žalovaný však takýto návrh súdu prvej inštancie ani v tejto lehote, ani po jej uplynutí nedoručil, a preto súd prvej inštancie ako orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, nemohol rozhodovať o neúčinnosti elektronického doručenia. Ak by bol žalovaný predmetný návrh súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote doručil a súd prvej inštancie by bol rozhodol, že doručenie je neúčinné, toto rozhodnutie by preukazovalo ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní a následne by súd prvej inštancie mohol rozhodnúť o zrušení rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

34. Za týchto okolností má odvolací súd za to, že žalovaný nezmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu, pretože ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý podľa jeho tvrdení zmeškal pojednávanie, spočívajúci v nemožnosti oboznámiť sa s predvolaním na pojednávanie, nepreukázal.

35. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).