Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Csp-16-2024.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., v konaní o zaplatenie 2.449,72 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 2.449,72 € a úrok 1.069,67 €, úrok z omeškania vo výške 230,07 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.437,24 € od 01.03.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2024 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške
2.449,72 €, riadny úrok vo výške 1.069,67 €, úrok z omeškania vo výške 230,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.437,24 € od 01.03.2023. do zaplatenia. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len ako „právny predchodca žalobcu“) a žalobcom, a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.02.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 dní. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 03.10.2020 Zmluvu č. 203593611031020, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- €. Žalovaná si neplnila splátky, čím sa dostala do omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a to treťou upomienkou – pokus o zmier zo dňa 16.03.2021, kedy postupca evidoval nesplatené splátky vo výške 463,03 €. Žalovaná napriek opakovaným výzvam, v ktorých ju právny predchodca žalobcu upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvy, a tak právny predchodca žalobcu ku dňu 28.04.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 3.749,46 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.437,24 €, z riadneho úroku vo výške 1.069,67 €, z úroku z omeškania vo výške 230,07 € a z poplatkov vo výške 12,48 €. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonala úhrady vo výške 0,- €.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 23Up/1437/2023 zo dňa 02.10.2023, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa platobný rozkaz žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, postupom v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sa zrušil v plnom rozsahu a súd vec postúpil tunajšiemu súdu.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si na adrese trvalého pobytu zásielky nepreberala a jej skutočný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, súd jej doručoval žalobu spolu s prílohami, poučenie ako aj uznesenie, ktorým ju vyzval na vyjadrenie sa k podanej žalobe prostredníctvom webovej stránky a oznámením na úradnej tabuli tunajšieho súdu v súlade s ust. § 116 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“). Žalovanej bola teda žaloba ako aj ostatné listinné dôkazy doručované zákonným spôsobom, pričom k podanej žalobe sa nevyjadrila.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.05.2024, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalovaná bola predvolaná z adresy trvalého bydliska, a zároveň bol termín pojednávania zverejnený na webovej stránke a úradnej tabuli tunajšieho súdu, pričom na pojednávanie sa nedostavila. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, oznámenie zo dňa 06.03.2023, pokus o zmier zo dňa 06.03.2023, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2023, pokus o zmier zo dňa 04.08.2023 s podacím hárkom, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 s prílohou, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 03.10.2020 so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s prísl. zo dňa 28.04.2021 s doručenkou, tretia upomienka – Pokus o zmier zo dňa 16.3.2021 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 03.10.2020 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ reg. č. 203593611031020, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.000,- €, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach, pri výške mesačnej anuitnej splátky 148,62 €, a mesačného poistného vo výške 3,12 €, t.j. výške mesačnej anuitnej splátky vrátane poistného 151,74 €, s prvou splátkou splatnou 05.11.2020, s úrokovou sadzbou 17,20 %, výškou úrokovej sadzby bez zľavy z voliteľnej služby vo výške 19,20 %. Z prehľadu úhrad súd zistil, že žalovaná neuhrádzala svoje splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.03.2021 označeným tretia upomienka – pokus o zmier žalovanú vyzval na úhradu sumy vo výške 463,03 € a zároveň upozornil žalovanú, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Doručenie predmetnej výzvy žalobca preukazoval scanom podacieho hárku. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.04.2021 oznámil žalovanej
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva a zároveň ju vyzval na úhradu celého zostatku úveru. Doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca preukazoval scanom doručenky, ktorá sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.02.2023 ako aj prílohy k tejto zmluve, súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.
5. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
7. Podľa § 1 ods. 2, prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ zákona č. 483/2001 Z. z.“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny obchod, avšak je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa a žalobca v pozícii dodávateľa/veriteľa. V zmysle uvedeného mal súd za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovanou použiť primárne špeciálny predpis, a to zákon č. 129/2010 Z. z.. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.
14. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom/veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom/dlžníkom došlo dňa 03.10.2020 k platnému uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,- €. Z predložených listín mal súd preukázané, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti platiť splátky riadne a včas, z predloženého prehľadu úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná uhradila riadne a včas dve splátky, a to splátku splatnú dňa 05.11.2020 vo výške 151,74 € a splátku splatnú dňa 05.12.2020 vo výške 151,74 €. Následne žalovaná dňa 01.07.2021 uhradila ešte splátku vo výške 350,- €. Z prehľadu úhrad mal tak súd preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou v mesiaci január 2021, nakoľko úhrada vo výške 350,- € bola vykonaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom na č. l. 39 vzadu v článku VIII.. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 16.03.2021 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 463,03 €, a zároveň žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, v prípade neuhradenia dlžných splátok. Doručenie tejto výzvy žalobca preukázal podacím hárkom, pričom žalovaná prípadne nedoručenie predmetnej výzvy nenamietala. Žalovaná nedoplatok na splátkach na základe výzvy neuhradila, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 28.04.2021, v ktorom uviedol, že dnešným dňom bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Doručenie predmetného oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti žalobca preukázal scanom vrátenej doručenky, ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, pričom súd je toho názoru, že žalovaná mala dispozičné právo sa s obsahom zásielky oboznámiť.
15. Súd mal s poukazom na uvedené za preukázané, že žalobca pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keď žalovanú výzvou zo dňa 16.03.2021 vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 463,03 €, spolu s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, a nakoľko žalovaná dlžnú sumu v poskytnutej lehote neuhradila, žalobca pristúpil dňa 28.04.2021 k zosplatneniu úveru. Pre úplnosť súd uvádza, že z výzvy zo dňa 16.03.2021 možno zistiť vzhľadom na sumu, s ktorou bola žalovaná v omeškaní, s ktorou splátkou sa dostala do omeškania, pričom aj z prehľadu úhrad mal súd preukázané, že žalovaná bola v omeškaní už so splátkou splatnou dňa 05.01.2021. Naviac samotná žalovaná musí mať vedomosť o tom, s ktorou splátkou sa dostala
do omeškania. Potom keďže ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v tom, že súčasne musí veriteľ dlžníka upozorniť na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní a najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, mal súd preukázané z prehľadu úhrad žalovanej, výzvy zo dňa 16.03.2021, že žalovaná bola ku dňu 16.03.2021 v omeškaní so splátkou splatnou za mesiac január, február aj marec 2021. Vzhľadom na uvedené tak právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 28.04.2021 a úver zosplatnil, pričom súd je toho názoru, že tak urobil s poukazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre splátku splatnú dňa 05.01.2021, s ktorou bola žalovaná v omeškaní najmenej tri mesiace, s tým, že žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní a najviac úver zosplatnil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorej splatnosť nastala dňa 05.05.2021. Ďalej mal súd za preukázané, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ako aj na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 28.02.2023 došlo prevzatím dňa 28.02.2023 k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Celkový dlh žalovanej tak predstavuje istinu vo 2.449,72 €, riadny úrok vo výške 1.069,67 € a úrok z omeškania vo výške 230,07 €. Nakoľko žalovaná v priebehu sporu žalovanú pohľadávku nerozporovala, v konaní zostala nečinná, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, preto ich súd považoval za nesporné a s poukazom na uvedené, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preukázaný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 2.437,24 €, a to odo dňa 01.03.2023, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.