Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/31/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci povinného W. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. na J. ulici č. X zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU Lukáš Michaľov s.r.o. so sídlom v Košiciach na Thurzovej ulici č. 6 proti oprávnenej R. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na V. ulici č. XX zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Štefanom Daňom nar. 28.2.1948 bývajúcom v Košiciach na Uralskej ulici č. 15 v konaní o zrušenie výživného a vzájomnom návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného o odvolaní oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -96 zo dňa 8.12.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 12.11.2009 v znení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 26.5.2010 tak, že s účinnosťou od 08.10.2020 zrušil vyživovaciu povinnosť povinného W. R. voči oprávnenej R. R.. Výrokom II. konanie o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného zastavil. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konaniam

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená dňa 9.9.2020 úspešne obhájila diplomovú prácu na národnom inštitúcie orientálny jazykov a civilizácii v Paríži a bol jej udelený titul Mgr. umení, literatúry, jazykov, v odbore preklad a tlmočenie, čím riadne ukončila vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. V školskom roku 2020/2021 sa zapísala ako študentka na Právnickú fakultu, Hospodársku a sociálnu správu a Verejnú správu na UNIVERZITÉ DE CAEN NORNANDIE a dokončovala formou home office stáž v Rade EÚ. Súd prvej inštancie uvedené štúdium považoval za také, ktorého skončením absolvent nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, teda vlastnou prácou nadobudnúť trvalý zdroj príjmov slúžiacich na uspokojenie jeho potrieb. Vzhľadom ku skutočnosti, že oprávnená absolvovala štúdium na Univerzite Sorbonna nemožno spochybniť kredibilitu takéhoto vzdelania. V danom prípade sa oprávnená rozhodla pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu na ďalšej vysokej škole s argumentom, že sa chce venovať prekladaniu v oblasti práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno takúto situáciu vyhodnotiť ako pokračovanie v príprave na budúce povolanie, ktoré má potenciál spôsobiť trvanie vyživovacej povinnosti rodiča. Pokiaľ by akceptoval argument, že študent pripravujúci sa na štúdium na vysokej škole v zodpovedajúcom odbore na prácu tlmočníka a prekladateľa sa chce v budúcnosti zamerať pri výkone tejto činnosti na určitú oblasť života ( v danom prípade právo) pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť potrebuje vyštudovať ďalšiu vysokú školou s týmto zameraním, došlo by k absolútnej degradácii vzdelania v odbore prekladateľ tlmočník a nebolo by možné v bežnom živote akceptovať absolventov tohto odboru bez ďalšieho, ako spôsobilých vykonávať prácu tlmočníka a prekladateľa. Skutočnosť, že sa oprávnená rozhodla pokračovať v svojom štúdiu na fakulte práva je

čiastočne možné v tomto konkrétnom prípade považovať za štúdium, ktoré oprávnenej umožní rozšíriť vedomosti a zručnosti, ktoré si osvojila absolvovaným vysokoškolským štúdiom, pričom však ide o tak odlišnú oblasť vzdelávania, že aj tento fakt je sporný, pretože absolvovanie štúdia na právnickej fakulte spôsobí dosiahnutie vzdelania v úplne inej oblasti, než oprávnená študovala doteraz, preto rozhodne nemožno od povinného spravodlivo požadovať, aby sa na základe súdneho rozhodnutia naďalej podieľal na vyživovacej povinnosti oprávnenej. Takéto konanie je nepochybne z pohľadu uplatňovania nároku na výživné potrebné vyhodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uvedeného posúdil všetky uvedené skutočnosti tak, že oprávnená nadobudla schopnosť samostatne sa živiť najneskôr 9.9.2020, obhájením diplomovej práce, čím došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane oprávnenej spôsobilou privodiť zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia v zmysle citovaných ustanovení zákona. Pretože v danom type konania je súd viazaný obsahom návrhu a povinný žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť až od 8.10.2020, súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenej od 8.10.2020. Vzhľadom k skutočnosti, že oprávnená vzala v priebehu konania svoj alternatívny návrh v celom rozsahu späť a povinný so zastavením konania súhlasil, súd prvej inštancie v súlade s konanie v tejto časti zastavil. K späťvzatiu vzájomného návrhu pristúpil splnomocnený zástupca oprávnenej na pojednávaní potom, ako súd prvej inštancie skonštatoval, že považuje za nevyhnutné pre posúdenie oprávnenosti návrhu preskúmať majetkové pomery účastníkov konania, pričom napriek opakovanej výzve oprávnená svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázala a súd považoval za nevyhnutné oprávnenú vypočuť. Vzhľadom k zastaveniu konania o návrhu na zvýšenie výživného súd nevykonal dokazovanie ohľadom majetkových pomerov účastníkov konania, ani nevypočul účastníkov konania. O trovách konania rozhodol podľa ust. .

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, pretože súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam len na základe niektorých vykonaných dôkazov a neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie pochybil, keď na pojednávaní dňa 8.12.2020 vychádzal z niektorých skutkovo nepresných a jedného zavádzajúceho tvrdenia v písomnom vyjadrení povinného zo dňa 8.10.2020. Na tomto pojednávaní po krátkom verbálnom prednese splnomocnených zástupcov najmä k preukázaniu majetkových pomerov účastníkov konania a to v súvislosti s návrhom oprávnenej na zvýšenie výživného, urýchlene ukončil pojednávanie a ihneď vyniesol rozsudok. Oprávnená preto nemala možnosť sa vyjadriť ku klamlivému tvrdeniu povinného, že jej v roku 2017 poskytol jednorazovú finančnú sumu 10.000 Eur. Namietala, že v priebehu súdnych pojednávaní boli jednotlivé prednesy povinného akceptované viac menej v neprospech oprávnenej. Zdôraznila, že povinný od narodenia oprávnenej, počas jej detstva a dospievania okrem súdom určeného výživného jej viac neplatil, ani nekúpil, ani nedal, aby si mohla zvýšiť svoju životnú úroveň v jednotlivých etapách svojho života. Nemal záujem sa s oprávnenou od jej ranného detstva stretávať nakoľko ešte pred rozvodom si založil novú rodinu. Takto konal aj vtedy, keď v rámci dedičského konania sa jeho majetková situácia za posledné roky výrazne zlepšila, rozšíril si svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že oprávnená vo svojich písomných vyjadreniach uvádza nepravdivé a nelogické tvrdenia nie sú v tejto súvislosti relevantným záverom. Potvrdila, že prevodným príkazom zo dňa 17.10.2017 jej povinný poslal na účet sumu 9.856,80 Eur. Tieto finančné prostriedky však neboli od povinného, ale pochádzali od starého otca Ing. V. R., ktorý zomrel dňa 4.7.2015 a boli určené oprávnenej. Povinný ako jej otec si však tieto prostriedky prisvojil a uložil na svoj bankový účet. V rozpore so želaním starého otca ich neodovzdal podľa jeho pokynu oprávnenej, ku ktorej mal starý otec veľmi láskavý vzťah, podporoval ju a veľmi sa tešil z jej výnimočného talentu, všestrannej nadanosti, intelektu a dosiahnutých školských a spoločenských úspechov. Povinný až pod ťarchou žaloby o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom po dvoch rokoch po dohode vydal predmetnú sumu a poukázal na účet oprávnenej. Preto súd prvej inštancie nemal zobrať do úvahy, že túto sumu povinný poukázal zo svojich finančných prostriedkov v prospech oprávnenej, pretože je to z jeho strany klamstvo. Potvrdila, že po niekoľkých stretnutiach uzatvorila s povinným dohodu zo dňa 28.12.2018. Práve preto splnomocnený zástupca oprávnenej na pojednávaní dňa 8.9.2020 vyzdvihol tento fakt a v tomto prípade korektnosť povinného, že dobrovoľne bez zmeny súdneho rozhodnutia od 1.12.2018 do 31.7.2020 prispieval na jej výživu nad rámec súdom určeného výživného nie 170 Eur ale 250 resp. 300 Eur mesačne, aby sa v predmetnej dohode dojednaná suma 6.550 Eur postupne uhradila. Od 1.7.2020 však povinný opäť začal poukazovať výživné len v sume 170 Eur podľa pôvodného súdneho rozhodnutia. Ďalej dokladovala súdu prvej inštancie, že od školského roka 2020/2021 je riadne zapísanou študentkou denného štúdia na Právnickej fakulte, hospodárskej a sociálnej správe a verejnej správe Univerzity Caen Normandia. Toto štúdium oprávnenej nielen že nadväzuje na jej doterajšie vzdelanie, ale je aj potencionálnou prípravou na jej budúce povolanie, ktoré hodlá uplatniť v štruktúrach Európskej únie,

kde teraz úspešne pôsobí ako konkurzom vybraná stážistka. Zdôrazňovala, že ide o racionálnu a cieľavedomú prípravu na budúce definitívne povolanie. Pokračujúca príprava na budúce povolanie, absolvovanie štúdia práva a na to nadväzujúce vzdelanie v oblasti hospodárskej, sociálnej a verejnej správy v spojitosti so vzdelaním v odbore prekladateľ a tlmočník bude zvyšovať jej kredibilitu na trhu práce. Má za to, že súd prvej inštancie nemal jej pokračujúci nárok na výživné vyhodnotiť ako rozporný s dobrými mravmi. Uviedla, že nie je schopná sa sama živiť. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu pripojila žalobu proti povinnému o zaplatenie 10.000 Eur s prísl., ktorú podala dňa 21.6.2017 na Okresnom súde Košice II, Dohodu o urovnaní zo dňa 17.102017 a uznesenie Okresného súdu Košice II o zastavení konania o zaplatenie 10.000 Eur s prísl. zo dňa 23.11.2017. Doložila aj prehľad transakcií z účtu jej matiky za obdobie od januára 2019 do decembra 2020 preukazujúci úhradu výživného v sume 250 Eur za každý mesiac.

4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne a úplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Skutočnosti uvádzané oprávnenou v podanom odvolaní nepovažuje za relevantné, spôsobilé zmeniť napádané rozhodnutie. Nesúhlasil s jej tvrdením, že súd prvej inštancie priorizoval jeho tvrdenia. Oprávnená mala v priebehu konania dostatočný časový priestor, aby sa vyjadrovala k jeho tvrdeniam ako aj predloženým dôkazom tak, ako to robil on a to či už písomne alebo ústne na pojednávaní dňa 8.12.2020. Účastníkom konania bolo na uvedenom pojednávaní umožnené vyjadriť sa k doterajšiemu priebehu konania, k predložený dôkazom, mali možnosť zhrnúť svoje tvrdenia a vyjadrenia v záverečnej veci. Zdôraznil, že zo žiadneho bodu odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie za základ pre rozhodnutie o schopnosti oprávnenej samostatne sa živiť, považoval riadne plnenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného, plnenie, resp. neplnenie vyživovacej povinnosti nad rámec súdneho rozhodnutia, či poskytnutie finančnej sumy 9.856,80 Eur. Z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že súd po posúdení všetkých skutočností dospel k záveru, že oprávnená nadobudla schopnosť samostatne sa živiť najneskôr dňa 9.9.2020 obhájením diplomovej práce (riadnym ukončením štúdia), čím došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane oprávnenej spôsobilou privodiť zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považuje návrh na vykonanie dokazovania v rozsahu predložených listinných dôkazov za nadbytočný. Poukázal na to, že oprávnená na pojednávaní dňa 8.12.2020 prostredníctvom splnomocneného zástupcu vzala vzájomný návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, vzhľadom k zastaveniu konania o návrhu na zvýšenie výživného, súd nevykonal dokazovanie ohľadom majetkových pomerov účastníkov konania. Nie je mu zrejmé, v čom má spočívať nesprávnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zastavil. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samotného návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti poukázal na to, že prax súdov v súvislosti so zánikom výživného vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Z uvedeného dôvodu nepovažuje za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase rozhodovania oprávnená riadne ukončila vysokoškolské vzdelanie prvého aj druhého stupňa, nadobudla titul Mgr. v odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo. Uvedené štúdium nepochybne je nutné považovať za také, ktorého skončením absolvent nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, teda vlastnou prácou nadobudnúť trvalý zdroj príjmov slúžiaci na uspokojenie jeho potrieb. Je teda zrejmé, že danom prípade sa nejedná o prípad získania výhodnejšej pracovnej pozície vo svojom odbore nakoľko sa nejedná o štúdium v odbore a nejedná sa ani o vzdelávanie na vyššej, nadstavbovej úrovni. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa a nasl. .

6. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z 379 a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jej odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces a na obhajobu nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia návrhu na zrušenie výživného nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe prvostupňového, aj odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné podotknúť, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať podstatný skutkový poznatok uvedený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Neopodstatnená je argumentácia oprávnenej, že jej súd nedal priestor na vyjadrenie sa, pretože zo zápisnice o pojednávaniach zo dňa 8.9.2020 a 8.12.2020 je zrejmé, že aj oprávnená, resp. jej splnomocnený zástupca dostal priestor na vyjadrenie sa ku návrhu nielen písomne, ale aj ústne, aj na záverečné slovo a všetky tieto možnosti aj riadne využil.

10. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu ku samotnému predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že došlo ku trvalej zmene pomerov u oprávnenej od poslednej úpravy výživného, pretože dňa 9.9.2020 úspešne obhájila diplomovú prácu na národnom inštitúcie orientálnych jazykov a civilizácii v Paríži a bol jej udelený titul Mgr. umení, literatúry, jazykov, v odbore preklad a tlmočenie, čím riadne ukončila vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, tým nadobudla schopnosť sama sa živiť, aj keď ešte nedosahuje pravidelný a postačujúci príjem z povolania. Z § 62 ods. 1 Zákona o rodine totiž vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola, univerzita - magister). Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania. Oprávnená dosiahla vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravená živiť sa ďalej sama. Keďže sa jedná o konanie vo veci výživného pre plnoletú osobu a ide o návrhové konanie, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej zanikla dňa 8.10.2020.

11. Podľa , navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 12. Podľa , súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

13. Podľa , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

14. Odvolací súd preskúmal aj napadnutý výrok o zastavení konania o návrhu oprávnenej na zvýšenia výživného. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 8.12.2020 zobrala návrh na zvýšenie výživného späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Povinný so späťvzatím súhlasil.

15. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa voči súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav navrhovateľa, že na prejednaní svojho návrhu nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. K späťvzatiu návrhu môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci. Oprávnená, ktorá podala návrh, mala právo s ním disponovať, čo znamená, že ho mohla za konania vziať aj späť a to celkom, alebo sčasti. Späťvzatím návrhu na zvýšenia výživného prejavila vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Ak oprávnená zobrala svoj návrh späť, toto späťvzatie nemožno odvolať a súd uznesením konanie zastaví. Iba vo výnimočných prípadoch súd konanie v dôsledku späťvzatia návrhu nezastaví, a to iba vtedy, ak druhý účastník so späťvzatím nesúhlasí, prípadne ak sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. V prejednávanej veci došlo k jednoznačnému prejavu vôle oprávnenej v konaní o zvýšenie výživného nepokračovať a keďže povinný so späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného súhlasil a nejedná sa o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, nebolo prekážok pre zastavenie predmetného konania. Vzhľadom k tomu, že oprávnená zobrala v tejto časti návrh späť, nebolo účelné ani vykonanie ďalších dôkazov týkajúcich sa daného predmetu konania.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon nepripúšťa odvolanie späťvzatia návrhu na začatie konania a poukazuje aj na rozhodnutie R 60/1999 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže svoje späťvzatie odvolať.

18. Pretože súd prvej inštancie správne rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej, ako aj o zastavení konania o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, odvolací súd podľa potvrdil napadnutý rozsudok a podľa ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).