Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1T-49-2012.pdf
PDF · 97.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/49/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Pavlom Tomíkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2021 rozhodol
t a k t o :
rozhodol:
obžalovaný
T. D. V. T. S. V. B. , M.. XX.XX.XXXX F. M., Č. D., A. Q. F. Š. B.i, 8006 Zürich, Frohburgstrasse 42, dôchodca,
j e v i n n ý , ž e
24.02.2003 v presne nezistenom čase v Bratislave na Hodžovom námestí č. 2 v hoteli Forum vylákal od poškodeného I.. T. F. pod zámienkou vybavenia bankových garancií pre kapitalizáciu finančných prostriedkov na výstavbu kliniky Medical centre PCC Žilina finančnú čiastku vo výške 30.000,- € (kurz Národnej banky Slovenska z 24.02.2003 - 1,0,- €/42,201,- Sk) a od poškodeného Ing. R. L. pod rovnakou zámienkou finančnú čiastku vo výške 30.000,- € (kurz Národnej banky Slovenska z 24.02.2003 - 1,0,- €/42,201,- Sk), ktoré prevzal na základe zmeniek vystavených v ten istý deň splatných 27.03.2003 a zmlúv o pôžičkach, pričom zmenka poškodeného I.. T. F. bola nahradená zmenkou vystavenou obžalovaným nezisteného dňa v jeho kancelárii na Baranovej ulici číslo 33 v Prahe v Českej republike, splatná 27.04.2003, pričom obžalovaný žiadne bankové garancie pre poškodených nevybavil a ani to pri preberaní uvedených finančných prostriedkov nemal v úmysle, uvedené finančné prostriedky poškodeným nevrátil, ale si ich ponechal pre svoju vlastnú potrebu, čím poškodenému Ing. T. F. spôsobil škodu vo výške 1.266.030,- Sk (čo v súčasnosti predstavuje škodu vo výške 42.024,50,- €) a poškodenému Ing. R.J. L. spôsobil škodu vo výške 1.266.030,- Sk (čo v súčasnosti predstavuje škodu vo výške 42.024,50,- €),
- 2 -
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov s použitím ust. § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený Ing. R. L., M.. XX.XX.XXXX F. Ž., A. Q. W. XX, Ž. J. R. U.W. I.. T. F., M.. XX.XX.XXXX F. F. D., S.omrelý dňa 08.01.2019, naposledy bytom Borová 45, Žilina, s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaného T. D., U. P. F. P. U.. I.. R. L., U.. I.. T. F. J. I. B. a oboznámením s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli, pričom súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Hlavné pojednávanie sa v zmysle ust. § 252 ods. 2 Tr. por. uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa naň bez vážneho dôvodu nedostavil, pričom mal súd za to, že vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jeho prítomnosti
- 3 -
a pritom obžaloba mu bola riadne doručená (ešte v roku 2012), doručenie predvolania na hlavné pojednávanie síce nemal vykázané, keďže zásielka sa dňa 06.10.2021 vrátila súdu ako nedoručená, hoci mu bola doručovaná na adresu trvalého bydliska (na tejto adrese predtým preberal súdne zásielky), inú doručovaciu adresu súdu neoznámil, pričom v zmysle ust. § 66 ods. 4 Tr. por. sa písomnosť považuje za doručenú aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú obžalovaný na tento účel uviedol, s tým, že adresát je neznámy a to dňom kedy sa zásielka vrátila súdu (t. j. 06.10.2021) a to aj keď sa adresát o tom nedozvedel, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie
vyšetrovania a taktiež bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti v predvolaní upozornený.
Vzhľadom k tomu, že došlo ku zmene samosudcu, z procesnej opatrnosti, keďže sa obžalovaný na hlavné pojednávanie nedostavil a o tejto skutočnosti nemal vedomosť, hlavné pojednávanie vykonalo znova.
Vzhľadom k uvedenému boli na návrh prokurátora v zmysle ust. § 258 ods. 4 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede obžalovaného T. D. z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16.03.2015 podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu.
Z prečítaných výpovedí menovaného z prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania, vyplýva, že tento spáchanie skutku poprel, pričom k veci okrem iného uviedol, že každý z poškodených mu odovzdal finančné prostriedky vo výške 30.000,- €, za ktoré mal on zabezpečiť financovanie spoločného projektu výstavby medicínskeho centra a založenia spoločnosti Revakuma AG vo Švajčiarsku. Prevzatie predmetných finančných prostriedkov im potvrdil podpísaním zmeniek a ako zábezpeka boli vyhotovené aj zmluvy o pôžičkách. Predpokladom uvedeného bolo, aby mu poškodení predložili podklady k projektom vo výške 80 mil. € spolu s povolením na výmenu Slovenských korún a EUR. Následne mal on zabezpečiť financovanie daného medicínskeho centra prostredníctvom banky UBS, ktorá disponovala fondom v Bruseli, z ktorého noví členovia Európskej únie získavali finančné podpory. Predmetná banka mala prevziať financovanie vo výške 100 mil. € spolu s pánom KE., pričom poškodení mu nepredložili požadované doklady. Následne ho pán Marták požiadal o vrátenie daných finančných prostriedkov, čo z obavy pred praním špinavých peňazí odmietol a zložil dané finančné prostriedky do úschovy advokátky Dr. Jany Sainerovej na 10 rokov, z ktorej si ich poškodení mohli vyzdvihnúť do 25.02.2013, ak mu vrátia originály zmeniek a potvrdia mu, že im už nebude dlžný. Taktiež uviedol, že tieto finančné prostriedky prevzal v úmysle spraviť obchod.
V zmysle ust. § 277a ods. 3 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prečítané svedecké výpovede poškodeného I.. R. L. z hlavného pojednávania, ako aj z prípravného konania, v ktorých zhodne okrem iného uviedol, že obžalovaný im prisľúbil bankové garancie v súvislosti s výstavbou kliniky, na základe čoho mu s poškodeným I.. T. Vavrekom odovzdali finančné prostriedky a to každý po 30.000,- € a na základe toho im obžalovaný
- 4 -
vystavil zmenky a zmluvy o pôžičke. Obžalovaný im však predmetné garancie nezabezpečil, finančné prostriedky im nevrátil a začal sa im vyhýbať. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2019 k veci okrem iného dodal, že po stretnutí dňa 27.03.2003 sa im už nepodarilo s obžalovaným skontaktovať, hľadali ho aj osobne, aj vo Švajčiarsku, ale neúspešne. Ani obžalovaný ich nekontaktoval, žiadne písomnosti im nedoručil, hoci mali stále tú istú adresu na doručovanie. Nikto ho a ani nikoho iného neoboznámil s tým, že by mal obžalovaný peniaze dať do úschovy advokátke, o tom počul prvýkrát na tomto pojednávaní.
V zmysle ust. § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prečítané svedecké výpovede poškodeného Ing. T. F. (svedok dňa 08.01.2019 zomrel), z ktorých vyplýva, že s obžalovaným ho zoznámil B. T.. Počas ich spoločného stretnutia sa obžalovaný zaviazal zabezpečiť pre ich projekt výstavby kliník finančné prostriedky a za týmto účelom mu na administratívne poplatky odovzdal finančné prostriedky vo výške 30.000,- €, za čo mu obžalovaný vystavil zmenku na českej predtlači splatnú do 27.03.2003, ako aj zmluvu o pôžičke. Následne však zistil, že zmenka je neplatná z dôvodu, že zmenka s predtlačenou menou Kč nemohla znieť na EUR. Na jeho naliehanie mu následne obžalovaný vystavil novú zmenku podľa nemeckého práva, v ktorej posunul dátum splatnosti na 27.04.2003. Spolu s poškodeným L. neúspešne vyzývali obžalovaného na splnenie záväzku alebo na vrátenie predmetných finančných prostriedkov, pričom obžalovaný sa pre nich stal časom nedostupný.
V zmysle ust. § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prečítané svedecké výpovede I. B. z prípravného konania, ako aj jeho výpoveď vykonaná na Okresnom súde v Novom Jičíně dňa 17.04.2019 na základe žiadosti o právnu pomoc.
Z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplýva, že s obžalovaným ho asi zoznámil pán T.. Potvrdil, že obžalovaný sa zaviazal zabezpečiť finančné krytie projektu výstavby Medical Centre v Bratislave a v Kroměříži, na základe čoho mu poškodení odovzdali každý po 30.000,- €. Obžalovaný však nič nezabezpečil a poškodeným finančné prostriedky nevrátil. Svedok taktiež uviedol, že o projekte bola vypracovaná návrhová štúdia, finančný rozpočet a prebiehali rokovania s jednotlivými mestami, pričom on sa na tom podieľal ako projektant a spoločník spoločnosti MVK, ktorú mal s poškodenými. Obžalovaný však pre danú vec nič nevykonal žiadnu činnosť a po prevzatí finančných prostriedkov sa odmlčal a nedal sa s ním skontaktovať.
Vo svojej výpovedi vykonanej na základe žiadosti o právnu pomoc na Okresnom súde v Novom Jičíně uviedol, že vzhľadom na odstup času si už nedokáže vybaviť skutočnosti ktoré by sa týkali predmetného skutku a taktiež si už nepamätal ani to, čo vypovedal na polícii dňa 20.02.2012. Následne svedkovi bolo umožnené, aby sa oboznámil s touto svojou výpoveďou, pričom následne potvrdil, že ako si všetky jednotlivé udalosti pamätal, tak vypovedal a táto jeho výpoveď obsahuje všetko, čo bol schopný k celej udalosti povedať.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 269 Tr. por. je treba poukázať najmä na: · zápisnica o rekognícii s fotodokumentáciou a fotoalbumom, z ktorej vyplýva, že poškodený I.. T. F. bezpečne bez zaváhania opoznal obžalovaného Jana Rejzeka
- 5 -
ako páchateľa skutku a to podľa celkového výzoru tváre, očí a rysov tváre a to v oboch prípadoch, · zmenky vystavené obžalovaným poškodenému I.. T. F. na sumu 30.000,- € zo dňa 24.02.2003 so splatnosťou do 27.03.2003, v druhom prípade so splatnosťou do 27.04.2003, · zmluvu o pôžičke zo dňa 24.02.2003 uzavretú medzi poškodeným Ing. Jozefom F. ako veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom na sumu 30.000,- €, · zmenku vystavenú obžalovaným poškodenému Ing. R.J. L. na sumu 30.000,- € zo dňa 24.02.2003 so splatnosťou do 27.03.2003, · zmluvu o pôžičke zo dňa 24.02.2003 uzavretú medzi poškodeným Ing. Dušanom L. ako veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom na sumu 30.000,- €, · zápis z rokovania zo dňa 14.03.2003, · upozornenia obžalovaného od oboch poškodených zo dňa 28.04.2003 na nesplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmenky, · výzva oboch poškodených zo dňa 07.05.2003 na vrátenie požičaných finančných prostriedkov adresovaná obžalovanému.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré v priebehu konania predložil obžalovaný T. D., súd poukazuje najmä na: · list adresovaný obom poškodeným zo dňa 25.04.2003 (s prekladom), ktorým oznamuje, že sa mu nepodarilo poškodených zastihnúť, pričom je ochotný im kedykoľvek peniaze vrátiť proti zmenkám a proti potvrdeniu, že im už nič nedlhuje a to do 05.05.2003 s tým, že ak tak neurobia, peniaze budú uložené u notára alebo advokáta, · protokol (s prekladom) spísaný dňa 07.05.2003 u advokátky T.. T. Sainerovej, predmetom ktorého je prevzatie finančnej čiastky 60.000,- € od obžalovaného do úschovy pre poškodených, ako aj dokumentov (zmenky, kópie pasov poškodených), · fotokópie výdavkových pokladničných dokladov, ktoré majú potvrdzovať platby poukázané J. T.. P. v súvislosti s úschovou peňazí a dokumentov.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel k záveru, že skutkový stav bol jednoznačne preukázaný predovšetkým na základe svedeckých výpovedí oboch poškodených, ktorí vo svojich výpovediach zhodne popísali okolnosti, za akých požičali peniaze obžalovanému a za akým účelom, pričom tento nesplnil to, k čomu sa zaviazal, následne sa im vyhýbal a finančné prostriedky im nevrátil, ich výpovede potvrdzuje aj P. I. B. a navyše s nimi plne korešpondujú aj vyššie uvedené listinné dôkazy (najmä zmenky, zmluvy o pôžičke, výzvy na vrátenie finančných prostriedkov), navyše pri vykonanej rekognícii poškodený Ing. Jozef F. bez akýchkoľvek pochybností opoznal obžalovaného T. D.).
Obhajobu obžalovaného T. D. súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, navyše táto nebola podložená žiadnymi relevantnými dôkazmi, okrem listinných dôkazov tak, ako je vyššie uvedené, pričom nemožno vylúčiť, že tieto listiny si účelovo dodatočne vyfabrikoval.
- 6 -
K obrane obžalovaného súd dodáva, že je evidentne vyfabulované jeho tvrdenie, že mal úmysel zabezpečiť bankové garancie pre kapitalizáciu finančných prostriedkov na výstavbu kliniky prostredníctvom UBS, ktorá mala disponovať fondom v Bruseli, z ktorého noví členovia Európskej únie získavali finančné prostriedky, keďže Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie až 01.05.2004, teda v čase skutku jej nemohla byť poskytnutá podpora z tohto fondu ako novému členskému štátu Európskej únie.
Rovnako neobstojí ani tvrdenie obžalovaného o tom, že predmetné finančné prostriedky mal zložiť do úschovy advokátovi, čo zdôvodnil svojou obavou z prania špinavých peňazí, nakoľko povinnosťou obžalovaného bolo predmetné finančné prostriedky v prípade ich nepoužitia vrátiť poškodeným. Nakladanie s finančnými prostriedkami iným spôsobom z jeho strany bolo neoprávnené. Navyše U. I.. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že o tejto skutočnosti ho obžalovaný nijakým spôsobom neinformoval, nemal o tom vedomosť a dozvedel sa o tom až na hlavnom pojednávaní.
O účelovosti tohto jeho tvrdenia svedčí aj skutočnosť, že keď od poškodených preberal finančné prostriedky, zjavne mu nevadilo, keďže ich prebral v hotovosti, že by mohlo ísť o pranie špinavých peňazí, ale až vtedy, keď tieto mal poškodeným vrátiť, vyrukoval s touto obavou.
Obžalovaný T. D. ako trestne zodpovedný subjekt tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku a to po stránke objektívnej i subjektívnej.
Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného je daný súhrnom kritérií uvedených v ust. § 3 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a to najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol trestným činom dotknutý, pričom v danom prípade ide o záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných subjektov.
G.Ý. T. D. doposiaľ na území Slovenskej republiky nebol súdne trestaný a ani postihnutý za priestupok.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosti nápravy, pričom do úvahy musel vziať aj skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula doba takmer 19 rokov. Priťažujúce okolnosti súd u obžalovaného žiadne nezistil. Súd však prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 33 písm. g/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov - obžalovaný pred spáchaním činu viedol riadny život.
S poukazom na ust. § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súd mimoriadne znížil trest u obžalovaného pod dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže mal za to, že použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom by bolo neprimerane
- 7 -
prísne a účel trestu by bolo možné dosiahnuť i trestom kratšieho trvania a to najmä s poukazom na okolnosti prípadu, neprimeranú dĺžku konania, ktorú nezavinil obžalovaný.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Súd má za to, že takto uložený trest je dostatočný a splní si svoj účel tak, ako to má na mysli ust. § 23 ods. 1 TD.. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie obžalovaného a v prípade, ak sa nedopustí žiadneho protispoločenského konania, súd rozhodne, že sa osvedčil a bude sa na neho hľadieť, ako by nebol odsúdený. V opačnom prípade, ak poruší podmienky podmienečného odsúdenia, súd rozhodne, že uložený trest odňatia slobody vykoná.
V rámci adhézneho konania si poškodení Ing. T. F. J. I.. R. L. uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že medzičasom Ing. T. F. zomrel a súdu sa ku dňu konania hlavného pojednávania nepodarilo zistiť dedičov menovaného, od ktorých by bolo možné okrem iného zistiť, či si medzičasom obžalovaný svoju povinnosť nesplnil a obdobne to platí aj ohľadne poškodeného Ing. Dušana L., ktorý nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, naposledy bol vypočúvaný cca pred tromi rokmi a teda súd nemal vedomosť o tom, či aj v jeho prípade nedošlo k uspokojeniu jeho pohľadávky obžalovaným, pričom za týmto účelom by muselo byť vykonávané ďalšie dokazovanie, ktoré by ešte viac predĺžilo toto konanie (už teraz neprimerane dlhé), preto podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd rozhodol, že poškodených (resp. dedičov) s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde. Poškodení majú právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody.
Okresný súd Bratislava I, odd. 6 T dňa 26.11.2021
Mgr. Pavol Tomík
samosudca