Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5P-61-2021.pdf
PDF · 111.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v konaní navrhovateľa: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XXX, XXX XX C., štátny občan SR proti druhému manželovi: Y. W.ová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XXX, XXX XX C., t. č. na neznámom mieste v M., štátna občianka SR, za účasti maloletých detí: I. W.ová, nar. XX.XX.XXXX, C. W.ová, nar. XX.XX.XXXX a U. W.ová, nar. XX.XX.XXXX, všetky deti bytom ako otec, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo O. W., nar. XX.XX.XXXX a Y. W., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q., zväzok G., ročník XXXX, strana XX, por. č. XX r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté deti I. W., nar. XX.XX.XXXX, C. W., nar. XX.XX.XXXX a U. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti a výchovy otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok
III. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí I. W., nar. XX.XX.XXXX, C. W., nar. XX.XX.XXXX a U. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50,-Eur na každé dieťa zvlášť, vždy mesačne vopred do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca, počnúc doručením tohto rozsudku.
IV. Styk matky s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa svojim písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2021 domáhal rozvodu manželstva, zverenia troch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, uložením povinnosti matke maloletých detí prispievať na ich výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk neupraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Obecného úradu v Q., ktoré je vedené v knihe manželstiev príslušného matričného úradu vo zväzku I., ročník XXXX, strana XX, pod por. čí. XX. U obidvoch manželov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili tri maloleté deti I. W., nar. XX.XX.XXXX, C. W., nar. XX.XX.XXXX a U. W., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo uzavreli s manželkou z lásky. Spočiatku bolo bezproblémové z oboch strán. Žili v porozumení, starali sa o svoje maloleté deti, ktoré sa im narodili počas trvania manželstva. Navrhovateľ je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi. Dňa 08.01.2021 v skorých hodinách bez akýchkoľvek náznakov odišla manželka z domu spolu so sesternicou. Od druha sesternice sa dozvedel,
že odišli s občanom H. a žijú v súčasnej dobe v M.. Manželka sa vrátila pred štyrmi mesiacmi, ale iba na niekoľko dní. Dohodli sa, že maloleté deti zostanú aj naďalej v jeho osobnej starostlivosti. S maloletými deťmi je manželka v telefonickom kontakte a prostredníctvom sociálnych sietí. Maloleté deti chcú zostať s navrhovateľom, ktorý má podľa jeho názoru vytvorené vhodné podmienky.
2.Manželke a matke maloletých detí sa návrh s prílohami nepodarilo doručiť, na základe čoho jej súd tieto doručoval oznámením v súlade s dikciou § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, ktoré bolo zverejnené dňa 02.11.2021 a zvesené dňa 19.11.2021. (č.l. 61 spisu)
3.Zo sobášneho listu, ktorý je uložený v knihe manželstiev Matričného úradu Q., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX má súd za preukázané, že navrhovateľ spolu s manželkou uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v Obci Q.. (č.l. 6 spisu)
4.Z rodného listu č. XXXX/XXXX uloženého v knihe narodení Matričného úradu D., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX má súd za preukázané, že maloletá C. W. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v D.. Otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ, matkou je Y. W., rod. E.. (č.l. 3 spisu)
5.Z rodného listu č. XXXX/XXXX uloženého v knihe narodení Matričného úradu D., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX má súd za preukázané, že maloletá I. W. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v D.. Otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ, matkou je Y. W., rod. E.. (č.l. 4 spisu)
6.Z rodného listu č. XXX/XXXX uloženého v knihe narodení Matričného úradu D., zväzok XXX, ročník XXXX, strana X, por. č. XXX má súd za preukázané, že maloletá U. W. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v D.. Otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ, matkou je Y. W., rod. E.. (č.l. 5 spisu)
7.Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 29.09.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľ nie je evidovaný v období od 01.10.2019 ku dňu vystavenia odpovede v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou. Nepoberá dávky sociálneho poistenia. Manželka a matka maloletých detí nie je evidovaná v období od 01.10.2019 ku dňu vystavenia odpovede v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou. Nepoberá dávky sociálneho poistenia. (č.l. 30 spisu)
8.Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 29.09.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľ je trvale bytom Q. XXX, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.10.2019 do stále. Od 01.11.2019 do stále je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok. Manželka a matka maloletých detí je trvale bytom Q. XXX, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.10.2019 do 09.09.2021, vyradená z dôvodu nespolupráce. Pri poberaní dávky v hmotnej núdzi je spolu posudzovanou osobou s navrhovateľom. Od 01.10.2006 do stále je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 76,50 Eur mesačne. (č.l. 34 spisu)
9.Z lustrácie v evidencii vozidiel prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v D., Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 05.10.2021 má súd za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom osobného motorového vozidla továrenskej značky Q. C., v premávke od 06.10.1989 a osobného motorového vozidla továrenskej značky T. A., v premávke od 07.10.2015. Na oboch osobných motorových vozidlách viazne päť exekútorských blokácií. Manželka a matka maloletých detí nie je držiteľkou a ani vlastníčkou žiadneho osobného motorového vozidla. (č.l. 39-40 spisu)
10.Z listiny označenej ako „Poskytnutie súčinnosti“ zo dňa 07.10.2021, doručenej Obcou Q. dňa 18.10.2021, má súd za preukázané, že navrhovateľ, trvale bytom Q. XXX, žije na uvedenej adrese so svojimi tromi maloletými dcérami I. W., nar. XX.XX.XXXX, C. W., nar. XX.XX.XXXX, U. W., nar. XX.XX.XXXX a s matkou B. W.. Navrhovateľ je nezamestnaný, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na deti. Okrem toho sa snaží zvýšiť si príjem brigádnickou činnosťou. Je nemajetný. Vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú obýva je jeho matka. V obci má dobrú povesť, je tichej povahy, jeho správanie na verejnosti je bezkonfliktné, snaží sa zabezpečiť svojej rodine čo najlepšiu starostlivosť podľa svojich najlepších možností a schopností. Vyživovaciu povinnosť má k trom maloletým deťom.
Manželka a matka maloletých detí, trvale bytom Q. č.XXX, je naďalej vedená v evidencii obyvateľov obce s uvedeným trvalým pobytom, od januára 2021 ako opustila rodinu sa však na nej nezdržiava. (č.l. 43 spisu)
11.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 21.10.2021 má súd za preukázané, že dňa 15.10.2021 úrad vykonal sociálne zisťovanie na adrese trvalého pobytu rodičov, otca maloletých detí a matky maloletých detí. Na adrese býva otec s maloletými deťmi I., C. a U.. Rodina obýva rodinný dom, ktorý pozostáva z troch izieb. Zariadenie domácnosti tvorí štandardný účelový nábytok. Hygiena bola počas sociálneho zisťovania na dobrej úrovni. Elektrina a voda je v domácnosti zavedená. Náklady na domácnosť tvorí zálohová platba na elektrickú energiu v sume 80,-Eur mesačne, televízia v sume 13,-Eur mesačne, internet v sume 14,-Eur mesačne a na drevo rodina ročne uhrádza cca. 400,- Eur. Otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 283,80 Eur mesačne a vykonáva aktivačné práce v obci, jeho príjem je cca. 260,-Eur mesačne. Maloleté deti I., C. a U. boli počas sociálneho zisťovania prítomné. Boli čisto a vhodne oblečené, nejavili žiadne známky zanedbávania, resp. týrania. Pediatrom maloletých detí je MUDr. I. vo C.. Maloleté deti boli primerane ich veku oboznámené s predmetom rozhovoru a za prítomnosti otca uviedli nasledovné informácie. Maloletá C. je žiačkou štvrtého ročníka a maloletá U. je žiačkou prvého ročníka Základnej školy v Q.. Maloletá I. je žiačkou siedmeho ročníka Základnej školy Q. O. vo C. s vyučovacím jazykom maďarským. Vo voľnom čase sa radi hrajú s hračkami, pozerajú televíziu a pomáhajú otcovi v domácnosti. S matkou sú v kontakte každé tri týždne prostredníctvom telefonických rozhovorov. Uviedli, že pri otcovi sa cítia dobre, nič im nechýba a chcú zotrvať v jeho starostlivosti. Otec uviedol, že matka odišla zo spoločnej domácnosti pred deviatimi mesiacmi do zahraničia, do M.. Od toho času zabezpečuje komplexnú starostlivosť maloletým deťom. Má s nimi vytvorený citový vzťah, preto trvá na podanom návrhu o rozvod manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v plnom rozsahu. Navrhuje zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné na maloleté deti v sume 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť. Stretávanie matky s maloletými deťmi nenavrhuje upraviť súdom. Matka maloletých detí je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 76,50 Eur (zvýšeného prídavku na dieťa v mesiaci september Covid-19 v sume 404,76 Eur). Dňa 21.10.2021 úrad telefonicky kontaktoval terénneho sociálneho pracovníka Obce Q. za účelom zistenia informácie o matke, ktorý uviedol, že má vedomosť o tom, že matka je dlhodobo v zahraničí. Maloleté deti sú v starostlivosti otca, ktorý im zabezpečuje všestrannú opateru. Otec má v obci dobrú povesť, o svoje maloleté deti sa stará zodpovedne. Úrad na základe vykonaného sociálneho zisťovania v domácnosti rodičov konštatuje, že otec má vytvorené vyhovujúce prostredie pre zabezpečenie starostlivosti a uspokojovanie potrieb maloletých detí. Vzhľadom na zistené skutočnosti úrad zastáva názor, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a pravidelného kontaktu maloletých detí s matkou je v ich najlepšom záujme. Z dôvodu, že otec už dlhodobo zabezpečuje komplexnú starostlivosť maloletým deťom a sú na neho a domáce prostredie, v ktorom žijú zvyknuté uviedli, že chcú zotrvať v jeho starostlivosti. Výšku výživného ponechal úrad na rozhodnutie súdu, pričom navrhol, aby ju súd určil s prihliadnutím na dôvodné potreby maloletých detí a na reálne príjmové možnosti povinnej osoby. (č.l. 46 spisu)
12.Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozsahu celého územia Slovenskej republiky vytvorené cez katastrálny portál má súd za preukázané, že tak navrhovateľ, ako ani manželka a matka maloletých detí nie sú vlastníkmi žiadneho nehnuteľného majetku. (č.l. 54-55 spisu)
13.Súd vytýčil pojednávanie na deň 26.11.2021, na ktorom bol prítomný navrhovateľ a kolízny opatrovník. Manželke a matke maloletých detí súd doručoval predvolanie v súlade s dikciou § 111 ods. 3 CSP. 14.Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Ako dôvod rozvodu uviedol, že manželka cca pred 9 mesiacmi opustila ich spoločnú domácnosť a odcestovala do zahraničia, do M., kde sa zdržiava na neznámom mieste. S deťmi matka zvykne komunikovať telefonicky alebo prostredníctvom sociálnych sietí. On s manželkou od kedy odišla odmieta komunikovať. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej správy z prešetrenia pomerov. Podľa jeho názoru úprava rodičovských práv a povinností a zverenie maloletých detí do starostlivosti otca, udržiavanie styku s matkou je v ich najlepšom záujme. Ohľadom výšky výživného ponechal ho na rozhodnutí súdu.
15.Podľa § 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej „ZoR“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16.Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z, o rodine (ďalej len „ZoR“), súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17.Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 ZoR.
18.Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19.Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20.Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21.Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22.Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23.Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24.Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25.Podľa § 27 ods. 1 ZoR, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
26.Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
27.Súd po vykonanom dokazovaní má za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Manželka pred 9 mesiacmi opustila spoločnú
domácnosť a odcestovala do zahraničia, do M., kde sa zdržiava na neznámom mieste. Našla si tam aj nového priateľa. 28.Súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti predovšetkým na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. 29.Súd ďalej v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 ZoR posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, teda v akej miere sa má ten ktorý z rodičov vyživovacou povinnosťou podieľať na pokrytí odôvodnených potrieb maloletých detí. V súlade s citovaným zákonným ustanovením nie je rozhodujúci skutočný príjem rodiča, ale všetky jeho schopnosti a možnosti príjem dosahovať (tzv. potencionalita príjmov).
30.V danej súvislosti súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu ČR I. ÚS 1335/14 zo dňa 26.05.2014, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne aplikovateľná i na prejednávanú vec: „Akonáhle sa človek stane rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené, ale tiež mu začne vznikať určité obmedzenie dané existenciou dieťaťa a jeho záujmami. Ak sa rozhodne preto rodič využívať práva na slobodu pohybu a voľbu povolania, musí mať pritom súčasne na zreteli záujmy svojho dieťaťa, v prejednávanom prípade tak záujem na zabezpečení všetkých potrieb svojej dcéry napomáhajúcej všestrannému rozvoju jej osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča preváži záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (pozri napr. čl.1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.)“
31.Zo zákonných ustanovení citovaných v tomto rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Žiadny účinný zákon v SR však nezakotvuje povinnosť rodičov pracovať. Preto je potrebné zisťovať potencionálnu životnú úroveň rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná úroveň jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorý nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd na margo opakovane zdôrazneného zo strany právneho zástupcu otca na pojednávaní, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojho rodiča, konštatuje a súhlasí s názorom vyjadreným kolíznym opatrovníkom na pojednávaní, že je síce pravdou, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, avšak úlohou rodičov je si túto životnú úroveň zvyšovať, pokiaľ ale rodič takúto snahu neprejaví, táto nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa! 32.Súd pri stanovení výživného zo strany matky vychádzal zo skutočnosti, že matka sa momentálne nachádza už 9 mesiacov v M. na neznámom mieste, v rámci rozhovoru deťom uviedla, že pracuje v mäsokombináte. Otec v rámci výpovede na pojednávaní skonštatoval, že matka mu prispela na starostlivosť o deti za celú dobu len raz, a to vo výške 100,-Eur. Súd vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že v zahraničí sú pracovné príležitosti určil matke povinnosť prispievať na maloleté deti výživným vo výške 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Zároveň je nutné zdôrazniť, že súd pri zisťovaní možností, schopností a majetkových pomerov matky nevychádzal z jej reálneho preukázaného príjmu na území SR, ale z jej potencionálneho príjmu, ktorý by mohla dosahovať, ak by riadne využívala svoje pracovné schopnosti. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, prihliadajúc na skutočnosť, že tieto sú v osobnej starostlivosti otca, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti, a teda výlučne on zabezpečuje maloletým deťom inter alia osobnú starostlivosť, ktorej sa maloletým deťom nedostáva zo strany matky v adekvátnej miere, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. 33.Súd vyhovel návrhu otca a styk matky s maloletými deťmi neupravil, a to z dôvodu, ako už je uvedené vyššie, jej dlhodobého zdržiavania sa v M.. 34.Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.