Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-1-2021.pdf
PDF · 106.14 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/1/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému H. o zaplatenie 229,08 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 174,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu o zaplatenie 55,68 Eur zamieta.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v pomere 51,70 %, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18. 11. 2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia 229,08 Eur s príslušenstvom a trov konania. Žalobu odôvodnil tým že je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona číslo 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrad mesačne podľa § 7 citovaného zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona (dôkaz Prehľad predpisov z databázy žalobcu). Žalobca dňa 1. 6. 2020 vyzval žalovaného prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty a.s. na adresu pre doručovanie písomnosti na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 229,08 Eur, ktorá pozostáva z istiny 196,08 Eur a pokuty vo výške 33 Eur. Uplatnený nárok tvorí aj úhrada za poštovné sadzby vo výške 1,50 euro.
2.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil prehľad predpisov a platieb evidovaných na žalovaného, výzvu na úhradu pre žalovaného a hromadný elektronický podací hárok.
3.Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému nároku namieta, aby mu výzva žalobcu na úhradu za služby verejnosti a poštové služby bola doručená. Dôkazom má byť predložený hromadný podací hárok, ale podľa informácií o sledovaní zásielok bola táto vrátená späť odosielateľovi 26.6.2020. Je toho názoru, že doručovanie zásielok s výzvou na zaplatenie za služby verejnosti má byť elektronickou formou do elektronickej schránky. RTVS ako verejnoprávna inštitúcia je povinná mať zriadenú elektronickú schránku a prostredníctvom nej s podnikateľskými subjektmi komunikovať. RTVS si voči nemu ako voči H., uplatňuje úhrady podľa § 3 ods. 1 zák. č. 340/2021 Z.z. vo výške 4,64 Eur mesačne o.i. aj za obdobie, ktoré si nárokuje v návrhu na vydanie platobného rozkazu proti osobe H., teda ako proti fyzickej osobe
- podnikateľovi. Keďže H.., ako fyzická osoba bytom S. za žalované obdobie uhradil koncesionárske poplatky, považuje vykazovanie nedoplatku zo strany žalobcu za nedôvodné.
4.Žalovaný ďalej uviedol, že rovnako vykazovanie počtu zamestnancov zo strany žalobcu v počte 3 - 9 nezodpovedá reálnemu stavu zamestnancov. Počnúc dňom 1.2.2020 neevidoval 3 a viac zamestnancov a v predchádzajúcom období pred 1.2.2020 mal od 30.5.2017 len 2 zamestnancov na plný pracovný úväzok a zvyšných na štvrtinový pracovný úväzok a od 13.1.2019 žiadneho zamestnanca ani na plný pracovný úväzok a ani na štvrtinový pracovný úväzok. Má za to, že vymedzenie počtu zamestnancov v § 3 písm. b) zák. č. 340/2012 Z.z. sa týka len zamestnancov na trvalý pracovný pomer s dĺžkou pracovnej doby stanovenou na základe ustanovení Zákonníka práce pre týždenný. Netýka sa evidencie zamestnancov na skrátený pracovný čas poukazujúc na ustanovenia § 49 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 16.7.2020 bolo v Obchodnom vestníku č. 136 zverejnené Potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany pre H. podľa zák. č. 62/2020 Z.z. Lehota, počas ktorej sa poskytla dočasná ochrana bola v súlade s ustanoveniami zák. č. 421/2020 Z.z. predĺžená do 31.1.2021 , preto mal súd návrh žalobcu zamietnuť.
5.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.4.2021 uviedol, že nie je subjektom, ktorý by mal povinnosť elektronickej komunikácie s podnikateľskými subjektmi. Žalobca nie je orgánom verejnej moci, advokátom, súdnym exekútorom, notárom ani správcom. Žalobca eviduje žalovaného ako platiteľa podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z., teda ako fyzickú osobu, ale aj ako platiteľa podľa § 3 písm. b) citovaného zákona, teda ako zamestnávateľa. Zákonodarca v § 9 ods. 4 citovaného zákona ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť súčinnosti pri zisťovaní počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 5 zákona. Žalobca si od Sociálnej poisťovne vyžiadal údaj o počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona zaradil do evidencie platiteľov. Z dôvodu enormného počtu platiteľov zoznam vedie v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje.
6.Žalobca ďalej k námietkam žalovaného uviedol, že podľa § 9 ods. 6 písm. a) v spojení s § 9 ods. 7 písm. b) bod 1. zákona, zákonodarca jasne ustanovil povinnosť platiteľovi oznámiť žalobcovi zmenu počtu zamestnancov rozhodujúci na určenie úhrady. Kým žalovaný zmenu žalobcovi neoznámil, žalobca je v zmysle uvedeného povinný vychádzať z údajov poskytnutých zo strany Sociálnej poisťovne. Zároveň uviedol, že rozsah pracovného úväzku zamestnancov nie je pre účely statusu platiteľa podľa § 3 písm. b) zákona rozhodujúci. K námietke poskytnutia dočasnej ochrany podľa zák. č. 421/2020 z.z. uviedol, že zákon sa nevzťahuje na povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS.
7.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
8.Žalovaný je fyzická osoba - podnikateľ podnikajúca pod obchodným menom H.. Podľa prehľadu predloženého žalobcom, žalovaný v období mesiacov január 2017 až jún 2020 zamestnával od 3 do 9 zamestnancov.
9.Podľa Prehľadu predpisov a platieb žalovaný za obdobie január 2017 až jún 2020 vykazuje nedoplatok na úhradách za služby verejnosti 197,58 Eur. Nárok podľa prehľadu pozostáva z neuhradených platieb za služby verejnosti po 4,64 Eur mesačne za mesiace január 2017 až jún 2020 a z poštovného 2,70 Eur.
10.Žalobca listom zo dňa 1.6.2020 pod číslom 8833169641 vyzýval žalovaného na úhradu nedoplatku ku dňu 30.6.2020 v sume 197,58 Eur. Zároveň bol upozornený, že ak nedoplatok nezaplatí v plnej výške do 30 dní od doručenia výzvy, žalobca si uplatní prostredníctvom súdu nárok na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou a súdnym poplatkom. Výzva na úhradu nedoplatku obsahuje aj platobné údaje uvedením čísla účtu a variabilného symbolu. Z podacieho hárku č. EPH200724000 bolo zistené, že dňa 3.6.2020 podal žalobca na pošte zásielku označenú číslom 8833169641 pre adresáta H.. Žalobca rovnako predložil výzvy na úhradu nedoplatkov zo dňa 27.12.2018 a zo dňa 10.9.2020, ktorými vyzýval žalovaného na úhradu nedoplatkov s uvedením platobných údajov.
11.Žalovaný na pojednávaní konanom 23.6.2021 uviedol, že namieta spôsob doručovania platobného rozkazu, pretože bolo v rozpore so zákonom, rovnako namieta argumentáciu žalobcu, že nie je povinná s podnikateľmi komunikovať prostredníctvom elektronickej pošty. Uviedol, že podľa jeho názoru si má
žalobca zistiť, kto je platiteľom a oznámiť mu, že je platiteľom zo zákona, oznámiť mu adresu alebo číslo účtu s uvedením variabilného a špecifického symbolu, na ktorý ma platiť. Nič z toho žalobca nesplnil. Znovu poukázal na to, že úhrady platí podľa § 3 písm. a), preto nie je povinný platiť úhrady ako fyzická osoba - podnikateľ a zamestnávateľ, pretože aj bydlisko aj sídlo podnikania je totožné. Žiadal, aby Sociálna poisťovňa predložila doklad, na základe ktorého bol zaradený do zoznamu platiteľov a aby preukázal, kedy a akým spôsobom ho vyzýval na povinnosť platiť mesačné poplatky za služby verejnosti, a to výzvou s uvedením čísla účtu, oznámením platobných údajov a periodicitou platieb.
12.Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného dňa 6.8.2021 uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení. K žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú žalovaný nárok. Skutočnosť, že prehľad predpisov a platieb je relevantným dôkazom preukazujúcim žalovaný nárok potvrdzuje súdna prax, napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 41Cob/190/2017 zo dňa 22.11.2017. Ako uvádzali, žalobcovi vznikla povinnosť úhrady za služby verejnosti z dvoch titulov, a to ako fyzickej osobe, ale aj ako fyzickej osobe - podnikateľovi.
13.Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 8.9.2021 uviedol, že vznáša námietku premlčania, pretože žalobca si uplatňuje nároky od januára 2017, keď pravdepodobne vychádza zo 4-ročnej premlčacej doby. Premlčacia doba je podľa jeho názoru 3 roky. Ďalej tvrdil, že má dve zamestnankyne na materskej a rodičovskej dovolenke, v roku 2020 boli dve zamestnankyne na dohode o vykonaní práce, toto nie je pracovný pomer. Podľa zákonníka práce je potrebné rozlišovať pracovný pomer, obdobný pracovný vzťah a iný pracovný vzťah. Platiteľom preto je iba u zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
14.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.10.2021 uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení k odporu.
15.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z.z. zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
Podľa § 3 písm. b) zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľom úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest len raz.
Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov
Podľa § 6 ods. 4 zák.č. 340/2012 Z.z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí; do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci vykonávajúci prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zák.č. 340/2012 Z.z. ak sa zmení počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady pre platiteľa podľa § 3 písm. b), povinnosť platiť zmenenú sadzbu úhrady vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene počtu zamestnancov, ak sa platí úhrada mesačne
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na účely vymáhania úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, adresu na doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
Podľa § 9 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady na základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je fyzickou osobou, údaj o obchodnom mene, mieste podnikania, identifikačnom čísle organizácie alebo dátume narodenia, ak identifikačné číslo organizácie nemá pridelené, mene, priezvisku a o počte zamestnancov platiteľa
Podľa § 9 ods. 7 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu.
Podľa § 9 ods. 10 zák. č. 340/2012 Z.z. v písomnom oznámení podľa odseku 7 uvedie platiteľ podľa § 3 písm. b), ktorý je fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností, adresu elektronickej pošty a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
Podľa § 10 ods. 4 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a)
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
16. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 196,08 Eur ako úhradu za služby verejnosti, pokutu 33 Eur a poštové sadzby 1,50 Eur podľa zák. č. 340/2012 Z.z., spolu 230,58 Eur.
17.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal, že 1.nebola mu doručená výzva zo dňa 1.6.2020 a podľa sledovania zásielok táto bola vrátená 26.6.2020 žalobcovi, 2.doručovanie zásielky mal žalobca vykonať do elektronickej schránky v súlade so zák. č. 305/2013 Z.z., 3. žalobca požaduje dvojnásobne náhradu, pretože úhrady za služby verejnosti platí už ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda je porušená zásada, že sa platba vyberá len na jedno koncesionárske miesto, 4. od 1.2.2020 neeviduje 3 a viac zamestnancov a pred 1.2.2020 mal dvoch zamestnancov na plný pracovný úväzok a zvyšných na štvrtinový, resp. 1 na plný úväzok a ostatných na štvrtinový a od 13.1.2019 nemá žiadneho zamestnanca, zamestnanec so skráteným pracovným úväzkom sa do počtu zamestnancov nezapočítava, jeden zamestnanec bol na invalidnom dôchodku, a taký platiteľ je oslobodený od poplatku, 5.nebol povinný platiť úhradu za služby verejnosti, pretože mu bola poskytnutá dočasná ochrana podľa zák. č. 62/2020 Z.z. 6.RTVS si má zistiť, kto je platiteľom a oznámiť mu povinnosť platiť s uvedením údajov potrebných na platenie
(suma, platobné miesto, VS, ŠS a pod)., 7. žiadal, aby žalobca predložil doklad zo Sociálnej poisťovne, na základe ktorého bol zaradený do zoznamu platiteľov a aby preukázal, akým spôsobom ho vyzval na platenie služieb verejnosti a 8. na pojednávaní 8.9.2021 vzniesol námietku premlčania. 18.Zo všetkých uvedených námietok je čiastočne dôvodná iba námietka premlčania. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdil, že premlčacia doba je 4-ročná podľa Obchodného zákonníka, preto nárok nemôže byť premlčaný. Súd s týmto názorom nesúhlasí. Uplatnený nárok je potrebné posudzovať podľa predpisov občianskeho práva, pretože aj napriek tomu, že žalovaný je fyzická osoba-podnikateľ, záväzok vznikajúci na základe zák. č. 340/2012 Z.z. nemá charakter záväzku vznikajúceho z podnikateľskej činnosti, pretože ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným z hľadiska hmotného práva nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 261 ods. 1,2 Obchodného zákonníka.
19.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z predloženého prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úhrad za služby verejnosti za obdobie od mesiaca január 2017 do mesiaca jún 2020. Žaloba bola podaná na súde 18.1.2021, preto všetky úhrady, ktorých povinnosť platenia žalovaného zaväzovala pred 18.1.2018, teda pred viac ako tromi rokmi pred podaním žaloby, sú premlčané. Premlčané sú preto splátky uplatnené žalobcom za mesiace január až december 2017 vychádzajúc z ustanovenia § 7 ods. 2 zákona, podľa ktorého úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Premlčaných je tak 12 mesačných platieb po 4,64 Eur, spolu 55,68 Eur. Keďže žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania, súd nárok žalobcovi v tejto časti nemohol priznať.
20.K námietke žalovaného, že mu nebola doručená výzva zo dňa 1.6.2020 a podľa sledovania zásielok táto bola vrátená 26.6.2020 žalobcovi, resp. že doručovanie zásielky mal žalobca vykonať do elektronickej schránky v súlade so zák. č. 305/2013 Z.z. súd uvádza, že výzva vyberateľa úhrady sa podľa zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľovi doručuje na adresu sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je povinný doručovať výzvy do elektronickej schránky. V konaní je preukázané, že žalobca výzvu zo dňa 1.6.2020 doručoval žalovanému poštou na adresu sídla podnikania, o čom svedčí predložený podací hárok EPH200724000. Sám žalovaný potvrdil, že podľa sledovania zásielok sa táto ako nedoručená vrátila 26.6.2020 žalobcovi. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. preto platí fikcia doručenia zásielky vrátením žalobcovi dňa 26.6.2020. Rovnakú námietku adresoval žalovaný aj súdu vo vzťahu k doručovaniu platobného rozkazu. Zo spisu je preukázané, že žalovaný platobný rozkaz doručovaný poštou osobne prevzal, preto nie je možné považovať doručenie platobného rozkazu prostredníctvom poštového úradu za neúčinné (napr. rozhodnutie NS ČR 23Cdo/2425/2011).
21. Žalovaný ďalej namietal, žalobca požaduje dvojnásobne náhradu, pretože úhrady za služby verejnosti platí už ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda je porušená zásada, že sa platba vyberá len na jedno koncesionárske miesto. Ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti vzniká každej fyzickej osobe, ktorá je evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti ako aj každému zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Výhodu platiť iba raz aj za viac odberných miest má iba fyzická osoba ako odberateľ elektriny v domácnosti, nie zamestnávateľ (§ 6 ods. 2 zákona) . Žalobca si proti žalovanému uplatňuje nárok ako proti zamestnávateľovi (§ 3 písm. b) zákona), nie ako proti fyzickej osobe, preto je povinný úhradu za služby verejnosti ako zamestnávateľ zaplatiť. Žalovaný teda má povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti aj ako fyzická osoba (§ 3 písm. a) zákona), ale aj ako zamestnávateľ (§3 písm. b) zákona).
22.Žalovaný ďalej uvádzal, že RTVS si má zistiť, kto je platiteľom a oznámiť mu povinnosť platiť s uvedením údajov potrebných na platenie (suma, platobné miesto, VS, ŠS a pod) a žiadal, aby žalobca predložil doklad zo Sociálnej poisťovne, na základe ktorého bol zaradený do zoznamu platiteľov a aby preukázal, akým spôsobom ho vyzval na platenie služieb verejnosti. K uvedenému súd uvádza, že
povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti, ako záväzok voči žalobcovi, vzniká priamo zo zákona, preto žalobca nie je povinný vyzývať žalovaného na platenie úhrad ani mu oznamovať údaje potrebné pre platenie. Ak žalobca nemal k dispozícii údaje potrebné pre platenie, tieto sa mohol dozvedieť najneskôr z výziev žalobcu, ktoré mu zasielal 27.12.2018, 1.6.2020 ako aj 10.9.2020, pretože výzvy obsahovali číslo účtu, variabilný symbol ako aj výšku nedoplatkov. Potrebné údaje je možné zistiť aj na webovej stránke žalobcu.
23.Žalovaný ďalej uvádzal, že od 1.2.2020 neeviduje 3 a viac zamestnancov a pred 1.2.2020 mal dvoch zamestnancov na plný pracovný úväzok a zvyšných na štvrtinový, resp. 1 na plný úväzok a ostatných na štvrtinový a od 13.1.2019 nemá žiadneho zamestnanca, zamestnanec so skráteným pracovným úväzkom sa do počtu zamestnancov nezapočítava, jeden zamestnanec bol na invalidnom dôchodku, a taký platiteľ je oslobodený od poplatku. Ani táto námietka žalovaného neobstojí. Ako uvádzal žalobca, pri určovaní výšky úhrad vychádza z údajov Sociálnej poisťovne, ktorá je povinná poskytnúť žalobcovi súčinnosť. Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti, resp. výška úhrady, je závislá v prípade zamestnávateľov od počtu zamestnancov. Z Prehľadu predpisov platieb predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalobca evidoval žalovaného na základe oznámenia Sociálnej poisťovne v rozmedzí počtu zamestnancov 3-9. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že z dôvodu enormného počtu platiteľov žalobca vedie evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb a zákon mu ani neumožňuje nárok preukazovať iným spôsobom.
24.Súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 7 písm. a) zákona, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný písomne oznamovať žalobcovi všetky údaje majúce za následok zmenu v povinnostiach vyplývajúcich zo zákona 340/2012 Z.z. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby si takúto povinnosť vo vzťahu k žalobcovi splnil. Rovnako nie je namieste obrana žalovaného, že zamestnával zamestnanca na invalidnom dôchodku, preto bol oslobodený od povinnosti platiť úhradu. Oslobodenie od platenia úhrady za služby verejnosti sa podľa § 5 ods. 1 zákona za tam splnených podmienok vzťahuje iba na fyzické osoby, nie na zamestnávateľov. Preto okolnosť, že žalovaný zamestnával invalidného dôchodcu nemá na vyžadovanú povinnosť žiadny vplyv. Na počet zamestnancov pre účely platenie úhrady nemá vplyv ani dĺžka ich pracovného úväzku. Zamestnanci s tzv. riadnym pracovným úväzkom ako aj so skráteným pracovným úväzkom sa do počtu zamestnancov započítavajú. Do počtu zamestnancov sa podľa § 6 ods. 4 zákona nezapočítavajú iba zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
25.Žalovaný ďalej tvrdil, že nebol povinný platiť úhradu za služby verejnosti, pretože mu bola poskytnutá dočasná ochrana podľa zák. č. 62/2020 Z.z. a že dočasná ochrana mu bola predĺžená do 31.1.2021. Ak by aj tvrdenie žalovaného bolo opodstatnené, súd poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 zák.č. 421/2020 Z.z., podľa ktorého zánikom dočasnej ochrany zanikajú aj jej účinky.
26.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný je zo zákona osobou povinnou platiť úhradu za služby verejnosti poskytované žalobcom ako zamestnávateľ podľa § 3 písm. b) zákona. Žalovaný je zamestnávateľom, ktorý v rozhodnom období zamestnával troch zamestnancov, preto bol povinný platiť mesačnú úhradu 4,64 Eura podľa ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) zákona. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie úhrad od januára 2017 do júna 2020. Keďže nárok žalobcu je premlčaný za rok 2017, žalovaný dlhuje žalobcovi úhrady za 12 mesiacov v rokoch 2018 a 2019 a za 6 mesiacov v roku 2020, teda za 30 mesiacov po 4,64 Eur, spolu 139,20 Eur.
27. Súd mal zároveň preukázané, že žalobca vyzýval žalobcu na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 1.6.2020, preto mu podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona patrí aj úhrada poštovného vo výške 1,50 Eur a za výzvu 27.12.2018 poštovné 1,20 Eur, spolu 2,70 Eur.
28.Žalovaný doposiaľ nezaplatil žalobcovi úhrady za služby verejnosti, preto je podľa ustanovenia § 10 ods. 4 písm. a) zákona ako zamestnávateľ zamestnávajúci 3 zamestnancov povinný zaplatiť žalobcovi aj pokutu v sume 33,00 Eur.
29.Nárok žalobcu tak pozostáva z mesačných úhrad za služby verejnosti v sume 139,20 Eur, z úhrady poštovného 2,70 Eur a z pokuty 33,00 Eur, spolu 174,90 Eur. Žalobca požadoval 230,58 Eur ako istinu úhrad 196,08 Eur vrátane 1,20 Eur poštovného, pokutu 33,00 Eur a poštovné 1,50 Eur. Nárok do výšky
55,68 Eur je premlčaný, preto nárok zostal v sume 174,90 Eur (230,58 Eur mínus 55,68 Eur). Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 174,90 Eur a žalobu v časti o zaplatenie 55,68 Eur zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní 51,70%. Žalobca si pôvodne uplatnil sumu 230,58 Eur, úspešný bol do sumy 174,90 Eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 75,85% (174,90 x 100 : 230,58) a neúspech 24,15% (100% - 75,85%). Úspech žalobcu sa rovná neúspechu žalovaného, čo predstavuje 75,85% a jeho neúspech predstavuje úspech žalovaného, čo pre je 24,15%. Podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní žalobcovi patria trovy v pomere 51,70% ako rozdiel medzi úspechom a neúspechom (75,85% mínus 24,15%). Žalovanému pre opačný pomer úspechu trovy konania nepatria.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.