Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-195-2020.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/195/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, s miestom výkonu advokácie Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: N. K., R.. XX.XX.XXXX, D. A. I. XXX, A. I., o zaplatenie 374,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 282,34 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne:
- zo sumy 45,95 eur od 28.12.2016 do zaplatenia;
- zo sumy 42,07 eur od 24.01.2017 do zaplatenia;
- zo sumy 42,71 eur od 24.02.2017 do zaplatenia;
- zo sumy 59,87 eur od 24.03.2017 do zaplatenia;
- zo sumy 40,07 eur od 25.04.2017 do zaplatenia;
- zo sumy 51,67 eur od 24.05.2017 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 92,38 eur všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 374,72 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb v zmysle cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- Faktúra zo dňa 07.12.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 45,95 eur s lehotou splatnosti 27.12.2016
- Faktúra zo dňa 07.01.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 42,07 eur s lehotou splatnosti 23.01.2017
- Faktúra zo dňa 07.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 42,71 eur s lehotou splatnosti 23.02.2017
- Faktúra zo dňa 07.03.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 59,87 eur s lehotou splatnosti 23.03.2017
- Faktúra zo dňa 07.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 40,07 eur s lehotou splatnosti 24.04.2017
- Faktúra zo dňa 07.05.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 51,67 eur s lehotou splatnosti 23.05.2017 Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Ďalej si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 92,38 eur a uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečovacej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. V súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C.s.p.“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaný uzatvoril dňa 11.12.2015 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej mu bol poskytnutý program služieb Happy L NAJ k tel. číslu XXXXXXXXXX s koncovým zariadením Huawei MediaPad T1 8.0 Pro. V zmluve o poskytovaní verejných služieb bola medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 308,- eur, ktorá sa môže znižovať podľa dohodnutých pravidiel.
7. Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný však tieto faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradil.
8. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 spoločnosť Slovak Telecom, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 374,72 eur žalobcovi na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2019.
9. Výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 17.10.2019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 467,96 eur v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
11. Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
12. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo, a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
19. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
20. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovaného vznikli zo záväzkového vzťahu zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Žalovaný sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný sa s platením dostal do omeškania a je žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby dlžná celkovú čiastku vo výške 282,34 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil riadne a včas úhrady za telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. V spotrebiteľskej zmluve možno dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Zmluvná pokuta bola dostatočne a jednoznačne vyjadrená, určitá a nezameniteľná, teda spĺňala všetky materiálne predpoklady platnosti a zároveň bola dohodnutá v písomnej forme, teda spĺňala aj predpoklady formálnych náležitostí. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie zmluvnej povinnosti povinným zmluvným subjektom, pričom sa zavinenie povinného subjektu sa predpokladá. Teda zmluvná pokuta v tomto prípade je viazaná na povinnosť hradiť cenu za služby počas doby viazanosti, pričom povinnosť zotrvať v zmluvnom záväzku počas doby viazanosti je podmienkou poskytnutia zľavneného mobilného zariadenie prípadne zľavy z cenníkových cien. Zmluvnú pokutu, jej výšku, súlad s právnymi predpismi a dobrými mravmi je potrebné hodnotiť vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti, z porušenia ktorej je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzovaný (pozri právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Odo 386/2006 a rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 588/2003). Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že nárokovaná zmluvná pokuta vo výške 92,38 eur vzhľadom na dobu uplynutú od porušenia zmluvnej povinnosti je primeraná. Súd neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty nezistil a žalobcovi nárok na jej zaplatenie priznal. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti má preto žalobca nárok na zaplatenie istiny voči žalovanému celkom vo výške 374,72 eur (282,34 eur neuhradené služby + 92,38 eur zmluvná pokuta).
27. Keďže žalovaný sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).