Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T. G. Masarkyka č. 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 04355211, zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Bratislava, Majerníkova 3479/3A, IČO: 42185190, proti žalovanej: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 25. 05. 2021, č. k. -82, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 350 eur spolu s príslušenstvom a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca svoju žalobu odôvodnil na základe Smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX, keď uviedol, že žalovaná sa zaregistrovala prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk a požiadala ho o poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti potvrdila, že súhlasí so zmluvou, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdila, že údaje, ktoré mu poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe takejto zmluvy uzatvorenej dňa 18. 01. 2017 jej žalobca poskytol ako veriteľ úver vo výške 350 eur, ktorý sa mu žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 75 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 425 eur do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Pretože si svoje povinnosti neplnila riadne a včas, stal sa jej záväzok splatný dňom 08. 02. 2017. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , ako aj ust. a ust. , . Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdu Slovenskej republiky je podľa čl. 17 ods. 1 písm. c/ s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ č. 1215/2012) o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodným právnym poriadkom je podľa čl. 6 ods. 1 písm. a/ a b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (I. právny poriadok Slovenskej republiky). Z výpisu z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne vyplýva, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnícka spoločnosť) a zmenila sídlo na T. G. Masaryka 2392/17 Břeclav a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a.s. (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie

a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. V zmysle uvedeného mal tak súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Na webovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že právny predchodca žalobcu a ani žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 18. 01. 2017 uzavretá Smlouva o zápůjčce na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, pričom uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nie však spotrebiteľským úverom v zmysle v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a to s poukazom na predmetného zákona, keď splatnosť pôžičky bola dohodnutá na dobu 21 dní. Súd preto Smlouva o zápůjčce posúdil v zmysle , podľa , a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zistil, že právny predchodca žalobcu nemal povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, ktoré udeľuje Národná banka Slovenska, pričom sankcionuje veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky neoprávnené bez povolenia neplatnosťou zmluvy. Podľa skutočností tvrdených žalobcom v žalobe, žalovanej poskytol úver vo výške 350 eur, ktorý mala vrátiť do 21 dní od poskytnutia úveru, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukázali tvrdené skutočnosti. Keďže medzi stranami došlo k plneniu na základe neplatnej zmluvy, na strane žalobcu vznikol nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v spore nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, nepreukázal ani splnenie svojho zmluvného záväzku a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške 350 eur, v dôsledku čoho nepreukázania bremena tvrdenia a bremena dokazovania má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. V ďalšej časti poukázal na ust. a a dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a to z dôvodu, že odo dňa čerpania peňažných prostriedkov žalovanou (18. 01. 2017) do podania žaloby na OS Banská Bystrica (10. 01. 2020) uplynuli viac ako 2 roky, čím uplynula subjektívna premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia a to dňa 08. 02. 2019, t. j. pred podaním žaloby, ktorú žalobca podal dňa 11. 01. 2020. Aj z tohto dôvodu žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu a odôvodňuje ho odvolacím dôvodom podľa , , , a . Nenamieta a súhlasí s tým, že žalovaný má právne postavenie spotrebiteľa a zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľská. Taktiež nenamieta voči založeniu právomoci Slovenských súdov, aj keď sa súd prvej inštancie touto otázku vôbec nezaoberal. Nesúhlasí so skutkovým a právnym posúdením veci podľa Slovenského práva so záverom v podobe absolútnej neplatnosti zmluvy bez ohľadu na aplikáciu konkrétneho právneho poriadku len preto, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a nadväzujúcou námietkou premlčania. Zdôraznil, že je subjekt založený, vzniknutý a registrovaný v právnom prostredí Českej republiky, kde má ako Európska spoločnosť umiestnené aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť. Činnosť vykonáva na základe riadneho povolenia Českej národnej banky zapísaného v Obchodnom registri. Uviedol, že je potrebné vychádzať zo základných pravidiel zakotvených v zmluve o fungovaní EÚ a to v čl. 49, čl. 54 a čl. 56, kde v čl. 56 sa členským štátom Európskej únie zakazuje obmedzovať voľné poskytovanie služieb spoločnosťami „usídlenými v krajine únie odlišnej od tej, ktorej príslušníkmi sú osoby, ktorým sú tieto služby určené“. Pokiaľ ide o právo na slobodné poskytovanie služieb, toto vyžaduje, aby hostiteľská krajina nediskriminovala spoločnosti pre ich pôvod pri vykonávaní cezhraničnej činnosti. Zo zásad slobodného pohybu teda vyplýva, že neexistuje žiaden priestor pre prijatie názoru, že k cezhraničnému poskytovanie spotrebiteľských úverov žalobcom so sídlom v Českej republike a na základe oprávnenia udeleného Českou národnou bankou prostredníctvom internetu je potrebné „navyše“ udelenie povolenia zo strany Národnej banky Slovenska. Rozsudok je naviac neprípustným, prekvapivým rozhodnutím pre žalobcu, pretože súd prvej inštancie prišiel k právnemu záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy z vlastnej iniciatívy a nedal možnosť sa žalobcovi k takémuto právnemu záveru vyjadriť. Čo sa týka rozhodného práva, žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia Českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice. Nesprávny je aj právny záver súdu prvej inštancie o počítaní

premlčacej doby, keď súd prvej inštancie zjavne počítal začiatok premlčacej doby od uzavretia zmluvy. V zmysle ust. § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, povinnosť spotrebiteľa vydať bezdôvodné obohatenie vyplýva nie okamžite, ale až v lehote podľa zmluvy. Ak teda súd prvej inštancie počítal začiatok premlčacej doby od uzavretia zmluvy, konal v priamom rozpore s § 11 ods. 3 citovaného zákona.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

5. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v podstate z troch dôvodov. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že Národná banka Slovenska neudelila žalobcovi povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho je zmluva v zmysle ust. neplatná. Následkom neplatnosti zmluvy by žalobcovi vzniklo právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukázali tvrdené skutočnosti. Nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, nepreukázal ani splnenie svojho zmluvného záväzku a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške 350 eur, teda v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobu zamietol a treťou skutočnosťou bolo, že žaloba bola podaná žalobcom po uplynutí premlčacej doby a aj z týchto dôvodov žalobu zamietol.

6. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

7. Podľa až 3 , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť sporových strán objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť, aký je obsah povinností tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je procesne povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V preskúmavanej veci s poukazom na uvedenú argumentáciu je zrejmé, že žalobkyňa mala povinnosť v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia a následne v súvislosti so splnením tejto procesnej povinnosti bola procesne povinná uniesť dôkazné bremeno. Žalobca, ak mal byť úspešný v spore, bol povinný tvrdiť substancovane, teda tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti z hľadiska skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy a tieto tvrdenia hodnoverne preukázať. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, spočívajú v následnom zamietnutí žaloby po vecnom prejednaní veci.

9. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď zamietol žalobu i z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy. S týmto sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalobca len v žalobe poukázal na tú skutočnosť, že mal mať uzatvorenú so žalovanou Smlouvu o zápůjčce č. XXXXXX, avšak takúto zmluvu v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nepredložil a taktiež nepredložil žiaden listinný doklad o tom, že by žalovanej poskytol úver vo výške 350 eur. K návrhu pripojil len výpis z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne a výzvu na okamžité uhradenie dlžoby pred začatím súdneho konania (č. l. 37 až 39 spisu). Je teda možné jednoznačne konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by vôbec k uzatvoreniu zmluvy medzi stranami sporu došlo a že na základe takto uzatvorenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver. Preto bolo namieste, aby súd takúto žalobu pre neunesenie dôkazného

bremena zamietol a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil.

10. Súd vzhľadom k skutočnosti, že v priebehu konania nebola predložená zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, nemohol túto zmluvu posudzovať a taktiež nemohol sa vysporiadať s námietkami žalobcu, týkajúcej sa použitia rozhodného práva, ako aj tou skutočnosťou, či žalobca mohol poskytovať spotrebiteľské úvery na základe oprávnenia udeleného Českou národnou bankou aj bez povolenia zo strany Národnej banky Slovenska. Taktiež jeho námietka o nesprávnom počítaní plynutí premlčacej doby nemohla byť prieskumom odvolacieho konania, keďže zmluva doposiaľ súdu nebola predložená a nebolo možné konštatovať, že by lehota splatnosti bola dňom 08. 02. 2017. Ak by sa však aj odvolací súd priklonil k názoru, že deň splatnosti bol 08. 02. 2017, nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 08. 02. 2019, pritom žalobca podal žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici 10. 01. 2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Nemožno sa teda stotožniť s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie začal počítať plynutie premlčacej doby odo dňa čerpania peňažných prostriedkov, t. j. od 18. 01. 2017, pretože jednoznačne z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňom 08. 02. 2019.

11. Preto v prípade, ak by aj bola v konaní predložená zmluva, ktorá by potvrdzovala skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, žalobný návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby a i to by bol dôvod na zamietnutie žaloby.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , v spojení s ust. a úspešnej žalovanej, ktorej by vznikol nárok na náhradu trov konania jej nárok nepriznal, keďže jej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, aplikujúc tým .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).