Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-220-2021.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Subarea
2S/220/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: KOVIAN, s.r.o., so sídlom Športová 749, 900 61 Gajary, IČO: 36 751 634, zastúpený: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 567 942, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 5909/24/2021-19997/2021 zo dňa 07.06.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.09.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 16.08.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 5909/24/2021-19997/2021 zo dňa 07.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 4396100221/10135/34/2020-5408/2021 zo dňa 18.02.2021, ktorým bola žalobcovi podľa ustanovenia § 117 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške XX.XXX.,- eur.
2. Žalobca podaním zo dňa 23.09.2021, doručeným správnemu súdu dňa 27.09.2021, navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že mu bola doručená výzva zo strany Environmentálneho fondu, v ktorej sa odvoláva na napadnuté rozhodnutie žalovaného s výzvou na úhradu XX.XXX,- EUR zo strany žalobcu a to v lehote do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Uviedol, že výzva bola žalobcovi od žalovaného doručená, a to aj napriek zásadným pochybeniam žalovaného, ktoré sú špecifikované v žalobe. Verejne dostupná informácia o udelení pokuty vo výške XX.XXX,- EUR podľa tvrdenia žalobu (dostupné napríklad tu: <B.sk/XXXXXXXX>), spôsobuje žalobcovi od jej zverejnenia značné komplikácie v jeho ďalšom podnikaní. Ďalej poukázal na § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa značnou škodou rozumie škoda vo výške XX.XXX,- eur. Po žalobcovi je teda požadovaná úhrada takmer dvojnásobku značnej škody.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal po oboznámení sa s návrhom žalobcu a administratívnym spisom žalovaného, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na skutočnosť, že mu bola doručená výzva zo strany Environmentálneho fondu, v ktorej sa odvoláva na napadnuté rozhodnutie žalovaného s výzvou na úhradu XX.XXX,- EUR zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že verejne dostupná
informácia o udelení pokuty vo výške XX.XXX,- EUR spôsobuje žalobcovi od jej zverejnenia značné komplikácie v jeho ďalšom podnikaní. Žalobca však k svojmu návrhu nepriložil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by správnemu súdu umožnili posúdiť dopad zaplatenia uloženej pokuty na majetkovú situáciu a ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobca v návrhu nijako nekonkretizoval dopad, aký by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia pre neho mohol mať, okrem tvrdenia, že zverejnenie výzvy na uhradenie uloženej pokuty mu spôsobuje značné komplikácie v ďalšom podnikaní, pričom však vôbec neuviedol aké. Výška uloženej pokuty sama osebe neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy, finančnej či hospodárskej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu vzniku značnej finančnej a hospodárskej škody je potrebné posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. Žalobca však dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia uloženej pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
12. K žalobcom uvedenej argumentácii ohľadne značnej škody v zmysle Trestného zákona správny súd uvádza, že správny súdny poriadok neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. Správny súdny poriadok však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať svoju finančnú situáciu a popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na svoju ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. V danom prípade nestačí, ak žalobca len poukáže na ustanovenia trestného zákona o škode a uvedie, že je podľa rozhodnutia povinný uhradiť násobky v Trestnom zákone definovanej škody s tým, že mu hrozí značná finančná škoda.
13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorý musí byť súčasne splnený, a je ním osvedčenie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku vôbec neuviedol a nijakým spôsobom neosvedčil.
14. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).