Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cbi-18-2018.pdf
PDF · 188.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: JUDr. Michael Medviď - správca, so sídlom Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, zapísaný v zozname správcov vedenom MS SR pod č. S 1566, IČO: 42 245 672, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o., IČO: 36 486 213, sídlo: Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K12/2017 proti žalovanému: K. v konaní právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná č. 8, 080 05 Prešov, o odporovanie právnych úkonov takto
rozhodol:
I. Žalobou z a m i e t a. II.. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2018, sa domáhal, aby súd určil, že zmluva o nájme dopravného prostriedku zo dňa 01.01.2016, na základe ktorej prenajal žalovaný EKOINŠTAL s.r.o., IČO: 36 486 213, sídlo: Priemyselná štvrť 32, Sabinov (ďalej len EKOINŠTAL s.r.o.) vozidlo a to dopravný prostriedok ŠKODA FAVORIT 135, typ: 781.135, EVČ: SB XXX AJ, VIN: TMBCEAXXXPOXXXXXX na dočasné užívanie na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 za sumu 930 EUR na jeden mesiac, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL s.r.o., pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K12/2017. 2. Určenia, že zmluva o nájme dopravného prostriedku z dňa 01.01.2016, na základe ktorej prenajal žalovaný EKOINŠTAL s.r.o., vozidlo a to dopravný prostriedok PEUGEOT BOXER, typ 230P, EČV: K. na dočasné užívanie na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 za sumu 1.600 EUR na jeden mesiac, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL s.r.o 3. Určenia, že zmluva o nájme dopravného prostriedku z dňa 01.01.2016, na základe ktorej prenajal žalovaný EKOINŠTAL s.r.o., a to dopravný prostriedok FORD FDGY TRANSIT, typ: FIFAB L, EVČ: K. na dočasné užívanie na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 za sumu 1.650 EUR na jeden mesiac, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. 4. Súčasne sa žalobca domáhal (v znení zmeny žaloby zo dňa 29.10.2021), aby súd uložil žalovanému povinnosť žalobcovi 47.160 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 47.160 EUR odo dňa podania žaloby, ktoré je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o., pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K12/2017. 5. Žalobca „alternatívne“ v prvej variante žaloby ďalej žiadal, že v prípade, že by vyššie uvedené uplatňované nároky z nejakých dôvodov viedli k zamietnutiu žaloby, aby súd určil, že právny úkon započítanie pohľadávky a záväzku voči žalovanému z dňa 30.09.2016 zo strany úpadcu, vykonané interným dokladom IDX 160091, ktorým úpadca započítal: záväzok z prenájmu motorového vozidla
Peugeot Boxer vo výške 14.400 EUR, záväzok z prenájmu motorového vozidla Ford Transit vo výške 14.850 EUR, som sa záväzok z prenájmu motorového vozila Škoda F, všetky za obdobie január až september 2016, spolu vo výške 37.620 EUR s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému vo výške 37.620 EUR, je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu EKOINŠTAL s.r.o.. 1ČO: 36 486 213, sídlo: Priemyselná štvrť 32. Sabinov, pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K 12/2017. 6. Súčasne žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi 37.620 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 37.620 EUR odo dňa podania návrhu na začatie konania, v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o.. 7. Žalobca uviedol aj ďalšiu variantu druhú, žalobného petitu a uviedol, že prípade, ak by sa ukázalo, že zmluvy o nájme dopravných prostriedkov sú neplatné, že žalovaný nebol vlastníkom vozidiel a z toho dôvodu nie je možné vyhovieť vyššie uvedeným návrhom, potom je neplatné aj jednostranné započítanie pohľadávok a žalovaný je povinný uhradiť pohľadávku voči žalovanému 50.160 EUR, preto sa alternatívne subsidiárne domáhal, aby súd vydal rozsudok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50.160 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%percent zo sumy 50.160 EUR odo dňa podania žaloby, ktoré je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. 8. Odôvodnenie žaloby: 9. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 2K/12/2017 zo dňa 7.6.2017 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 112/2017 dňa 13. 6. 2017. 10. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie bol ustanovený JUDr. Gábor Száraz, pričom uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 117/2017 dňa 20.06.2017. Uznesením zo dňa 09.10.2017 bol JUDr. Gábor Száraz bol odvolaný z funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. 11. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 01.01.2016 prenajal žalovaný úpadcovi vozidlo a to dopravný prostriedok ŠKODA FAVORIT 135, typ: 781.135, EVČ: K. na dočasné užívanie na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 za sumu 930,- EUR na jeden mesiac (spolu 930x12= 11.160,- EUR), pričom nájomné bolo splatné za 1.-IX. mesiac vo výške 8.370,- EUR k 30.09.2016 a za X. - XII. mesiac vo výške 2.790.- EUR, splatné k 31.12.2016 (nájomná zmluva č. 1). Dokladom o odovzdaní vozidla je preberací protokol na motorové vozidlo. 12. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku z dňa 01.01.2016 prenajal žalovaný úpadcovi vozidlo a to dopravný prostriedok PEUGEOT BOXER, typ 230P, EČV: SC. na dočasné užívanie na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 za sumu 1.600,- EUR na jeden mesiac(spolu 1.600x12=19.200,- EUR), pričom nájomné bolo splatné za I.-IX. mesiac vo výške 14.400,- EUR k 30.09.2016 a za X. - XII. mesiac vo výške 4.800,- EUR splatné k 31.12.2016 (ďalej len nájomná zmluva č. 2). Dokladom o odovzdaní vozidla spoločnosti je preberací protokol na motorové vozidlo. 13. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku z dňa 01.01.2016 prenajal žalovaný úpadcovi vozidlo a to dopravný prostriedok FORD FDGY TRANSIT, typ: FIFAB L, EVČ: K. na dočasné užívanie na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 za sumu 1.650,- EUR na jeden mesiac (spolu 1.650x12=19.800,- EUR), pričom nájomné bolo splatné za I. - IX. mesiac vo výške 14.850,- EUR k 30.09.2016 a za X. - XII. mesiac vo výške 4.950,- EUR splatné k 31.12.2016 (ďalej len nájomná zmluva č. 3). Dokladom o odovzdaní vozidla spoločnosti je preberací protokol na motorové vozidlo. 14. Žalobca uviedol, že dňa 31.03.2016 Stanislav Štucko, ako konateľ úpadcu poveril správcu JUDr. Gábora Száraza na vypracovanie reštrukturalizačného posudku ohľadom úpadcu na účely posúdenia, či sú splnené podmienky na reštrukturalizáciu. Poverený správca dňa 29.04.2016 vypracoval reštrukturalizačný posudok ohľadom úpadcu v ktorom uviedol na str. 34, že vykonal test úpadku k 31.12.2015 a zistil, že spoločnosť je v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti a na str. 35 posudku, že úpadca nie je predĺžený, pretože podľa stavu súvahy k 31.12.2015 majetok je v hodnote 1.286.023 EUR a splatné záväzky sú v hodnote 1.238.288,- EUR. Na str. 99 až 101 správca anticipoval že v prípade ak by bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu predpokladaný celkový výťažok zo speňaženia dlžníkovho majetku by bol vo výške 363.711,85 EUR a po odrátaní nákladov konkurzu vo výške 169.556,78 EUR by pripadala na uspokojenie veriteľov suma len 194.155,07 EUR. Správca reštrukturalizáciu odporučil. 15. Uznesením Okresného súdu Prešov z dňa 11.5.2016 sp. zn. 1 R/1/2016 bolo začaté voči úpadcovi reštrukturalizačné konanie. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 94/2016 dňa 17.05.2016. 16. Následne uznesením Okresného súdu Prešov z dňa 01.06.2016 sp. zn. 1R/1/2016 bola povolená reštrukturalizácia úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný správca JUDr. Gábor Száraz. Uznesenie bolo zverejnené v OV č. 110/2016.
17. Žalobca odôvodnil podanie žaloby teda odporovanie vyššie uvedeným nájomným zmluvám o nájme dopravných prostriedkov nakoľko bol toho právneho názoru, že výška nájomného sa odvíja od hodnoty predmetu nájmu a úpadcovi prenajaté staré vozidlá „vykopávky“ za obrovské nájomné. Uviedol, že vozidlá boli žalovaným úpadcovi prenajaté za účelom vytvorenia záväzku úpadcu voči žalovanému, aby žalovaný následne mohol dosiahnuť započítanie pohľadávky, ktorú evidoval úpadca voči žalovanému. 18. Žalobca uviedol, že nájomnou zmluvou č. 1 žalovaný prenajal úpadcovi vozidlo Škoda Favorit roku výroby 1990 vo všeobecnej hodnote 50 EUR, pričom za mesiace január až december 2016 vytvoril úpadcovi voči žalovanému záväzok 8.370+2790, spolu vo výške 11.160 EUR, na započítanie pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 11.160 EUR, a následne ich započítal interným dokladom IDX 160091 dňa 30.09.2016 a interným dokladom IDY 160118 dňa 31.12.2016. Primerané nájomné vzhľadom k hodnote vozidla bolo najviac 50 EUR na mesiac, preto žiadal, aby žalovaný mal uloženú povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu 10.560 EUR (11.160-600). 19. Nájomnou zmluvou č. 2 a nájomnou zmluvou č. 3 žalovaný rovnako prenajal EKOINŠTAL s.r.o. staré vozidlá v hodnote max. po 1.000 EUR, pričom za mesiace január až december 2016 vytvoril úpadcovi voči žalovanému záväzok (1600x12) + (1650x12) 19.200+19.800 = 39.000 EUR na započítanie pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 39.000 EUR, a následne ich započítal interným dokladom IDX 160091 dňa 30.09.2016 a internými dokladmi 31.12.2016 č.: IDX160117 a IDX 160113. Primerané nájomné vzhľadom k hodnote týchto vozidiel bolo najviac 100 EUR na mesiac na jedno, preto žiadal, aby žalovaný zaplatil v prospech všeobecnej podstaty sumu 36.600 EUR (39.000-2.400). Vozidlo Peugeot Boxer bolo dané do užívania v roku 1990, či je to 28 ročné vozidlo a Ford Tranzit bol daný do užívania okolo roku 2005. 20. Žalobca uviedol, že v čase vykonania odporovaných právnych úkonov dňa 01.01.2016 bol úpadca v úpadku z dôvodu predĺženia a jeho majetok nepostačoval na uspokojenie jeho veriteľov. 21. Poukázal na to, že pri analýze reštrukturalizačného posudku zistíme, že stav majetku k 31.12.2015 bol v hodnote 1.286.023 EUR a záväzky úpadcu boli v hodnote 1.238.288 EUR, tj. kladný rozdiel bol len 47.735 EUR. Navyše v reštrukturalizačnom posudku správca na str. 99 až 101 anticipoval, že v prípade ak by bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. predpokladaný celkový výťažok zo speňaženia dlžníkovho majetku by bol vo výške 363.711,85 EUR a po odrátaní nákladov konkurzu vo výške 169.556,78 EUR, by pripadala na uspokojenie veriteľov suma len 194.155,07 EUR, ktorá by sa rozdelila medzi splatné záväzky EKOINŠTAL s.r.o. vo výške 1.238.288 EUR a to bola analýza k 31.12.2015, čo znamená že majetok úpadcu nepostačoval na úhradu záväzkov úpadcu. 22. Negatívne právne dôsledky vyššie označených právnych úkonov bez primeraného protiplnenia sa prejavili v tom, že nimi úpadca spôsobil ukrátenie uspokojenia všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov, ktorí si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou. Do konkurzného konania bolo prihlásených 224 pohľadávok vrátane ich príslušenstva spolu vo výške 658.182,49 EUR. Všetky pohľadávky veriteľov boli správcom JUDr. Gáborom Szárazom zistené čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. 23. JUDr. Gábor Száraz, po vyhlásení konkurzu vyhotovil súpis majetku úpadcu, ktorý bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.06.2017. Do súpisu bolo zapísaných 58 súpisových zložiek v celkovej súpisovej hodnote 153.358,21 EUR. Uviedol, že právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu (§57 ods. 3 ZKR). 24. Pokiaľ ide o úmysel ukrátiť veriteľov, žalobca uviedol, že sa tu predpokladá, nakoľko žalovaný je osoba spriaznená s úpadcom EKOINŠTAL s.r.o. 25. Čo sa týka právneho úkonu započítania pohľadávky a záväzku voči žalovanému zo dňa 30. 9. 2016 žalobca uviedol, že úpadca evidoval ku dňu 30.09.2016 voči žalovanému peňažné pohľadávky na zaplatenie sumy 37.620 EUR. Interným dokladom zo dňa 30.09.2016 úpadca v mene ktorého konal žalovaný započítal pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 37.620 EUR a záväzky úpadcu voči žalovanému vo výške 37.620 EUR titulom nároku na zaplatenie nájomného za obdobie I. až IX - mesiac z vyššie uvedených Zmlúv o nájme dopravného prostriedku 8.370,- EUR + (14.400 + 14.850). Ďalej ku dňu 31.12.2016 úpadca evidoval voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie sumy 2.790 EUR a 9.750 EUR. Interným dokladom zo dňa 31.12.2016 úpadca započítal pohľadávku voči žalovanému vo výške 2.790 EUR so záväzkom úpadcu voči žalovanému vo výške 2.790 EUR titulom nároku na zaplatenie nájomného zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku za prenájom vozidla Škoda Favorit za obdobie X až XII. mesiac 2016 (930x3) a internými dokladmi z 31.12.2016 úpadca započítal pohľadávku voči žalovanému 9.750 EUR so záväzkom úpadcu voči žalovanému vo výške 9.750 EUR titulom nároku na zaplatenie nájomného zo zostávajúcich nájomných zmlúv na prenájom vozidla Peugeot Boxer a Ford Transit za obdobie X až XII. mesiac 2016.
26. Uvedený alternatívny nárok zdôvodnil tým, že keďže na základe jednostranného započítania z 30.09.2016 úpadca umožnil zánik svojho práva voči žalovanému, z jednej strany sa jednalo o započítanie záväzkov, ktoré vznikli voči žalovanému pred povolením reštrukturalizácie a v tomto smere, úpadca zvýhodnil žalovaného, ako veriteľa oproti iným svojím veriteľom. 27. Žalobca uviedol, že v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu boli zmenené pohľadávky nezabezpečených veriteľov úpadcu tak, že sa museli vzdať 80% prihlásenej nezabezpečenej istiny, čo znamená že nezabezpečení veritelia úpadcu sa mali uspokojiť len z 20%-tným uspokojením ich pohľadávok aj to postupne splátkovým kalendárom v niekoľkých rokoch. 28. Napadnutým právnym úkonom z 30.09.2016 úpadca znevýhodnil seba oproti svojím veriteľom, tým že v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie umožnil zánik svojho práva voči žalovanému vo výške 37.620 EUR (§59 ods. 2 ZKR) a tým úpadca neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov a tiež inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa - žalovaného oproti iným svojím veriteľom (§59 ods. 1 ZKR) pretože žalovaný mal pohľadávky vzniknuté zo zmlúv o nájme motorových vozidiel za mesiace január až jún 2016. tj. vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie prihlásiť do reštrukturalizácie ako podmienené pohľadávky, a mal právo sa uspokojiť spolu s ostatnými veriteľmi vo výške 20% v splátkach ako iný veritelia, tak ako im to žalovaný ako konateľ úpadcu ponúkol. Napadnutý právny úkon započítanie bol vykonaný v lehote 1 rok pred začatím konkurzného konania začatého 13.06.2017(zverejnené v OV), sú splnené predpoklady k tomu. aby súd mohol alternatívnemu petitu žaloby vyhovieť. 29. Pokiaľ ide o odôvodnenie alternatívneho petitu v druhej variante žalobca uviedol, že ak by sa ukázalo zo zmluvy o nájme dopravných prostriedkov sú neplatné napríklad, že nebolo vlastníkom vozidiel a z toho dôvodu nie je možné vyhovieť uvedeným návrhom potom je neplatná jednostranné započítanie pohľadávok a je povinný uhradiť pohľadávku úpadcu voči žalovanému vo výške 50 160 EUR 30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.07.2018 so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný vo veci uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu nakoľko sa nezakladajú na pravde nie sú ničím podložené, sú tendenčné, vykreslené žalobcom nepravdivo v jeho prospech. Pokiaľ ide o odporovanie nájomným zmluvám uviedol, že spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. vykonávala podnikateľskú činnosť od roku 2003, pričom do reštrukturalizácie vstúpila za účelom ozdravenia svojho podnikania a následného pokračovania v ňom, nakoľko spoločnosť úpadcu bola dlhodobo stabilným partnerom iných stavebných spoločností pri výstavbe rôznych stavebných projektov. Do nepriaznivej finančnej situácie sa dostala z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti následne aktívne vyhľadávala ďalšie zákazky a snažila sa o spoluprácu s inými spoločnosťami, čo sa jej však nepodarilo. Na účely podnikania bolo potrebné zabezpečiť rôznym zamestnancov (zamestnaných na dohodu o vykonaní práce) z marginalizovaných skupín spoločnosti dopravu na miesto výkonu práce, nakoľko žiadna zo spoločnosti zabezpečujúcich prenájom motorových vozidiel na tento účel nechcela týmto osobám prenajať dopravné prostriedky. Žalovaný ich prostredníctvom zmlúv o nájme dopravných prostriedkov zabezpečoval sám kontinuálne v priebehu viacerých rokov. Zmluvy neboli umelo vytvorené za účelom vytvorenia a záväzkov úpadcu voči žalovanému, aby následne mohlo byť dosiahnuté započítanie pohľadávok, ktoré evidoval úpadca voči žalovanému, ako to tvrdí žalobca. Práve naopak zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania boli logickým vyústením podnikateľských potrieb úpadcu. Žalovaný uviedol, že zmluvy boli pravidelne obnovované od roku 2014 a vozidlá boli aktívne využívané zamestnancami z marginalizovaných častí spoločnosti na dopravu do práce. Pokiaľ ide o argumentáciu, že boli prenajaté staré vozidlá uviedol, že boli značne opotrebované a bolo ich nutné pravidelne opravovať, pričom bolo potrebné získať finančné prostriedky aj na úhradu povinného zmluvného poistenia, diaľničných známok, pneumatiky a pod. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe uvádza ničím nepodložený názor k otázke primeranej ceny za prenájom vozidla, ktorý sa v žiadnom prípade nedá považovať za dôveryhodný aj s ohľadom na osobu žalobcu, ktorý v celom konkurznom konaní nepostupuje s odbornou starostlivosťou. Žalovaný poukázal, že predkladá internetové ponuky, ktorých predmetom je prenájom vozidiel takých, ktoré sú predmetom napadnutých zmlúv. Žalovaný mal za to, že mesačné sumy za prenájmom, tak ako boli určené v zmluvách sú primerané poukázal na skutočnosť, že ku dňu spísania vyjadrenia motorové vozidlo označené v zmluve č.1 sa prenajíma za cenu 13 EUR denne čo predstavuje 408 EUR mesačne, motorové vozidlo Peugeot BOXER sa prenajíma za sumu 118,80 EUR denne čo predstavuje 3.682 EUR mesačne a motorové vozidlo Ford tranzit sa prenajíma za cenu 70,80 EUR denne čo predstavuje 2.194 EUR mesačne, z čoho vyplýva, že tieto zmluvy boli v prospech úpadcu. Pokiaľ ide o ďalšie poukázal na to, že fyzicky nikdy nevyplatil úpadca žalovanému sumy nájomného, ale boli iba započítané pokiaľ ide o započítanie uviedol, že ide o jednu z možností predpokladaných zákonom § 59 ZKR. Žalovaný predložil spolu s vyjadrením výtlačky internetových stránok.
31. K uvedenému sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu elektronicky dňa 05.08.2018 a uviedol, že žalovaný vyberal finančné prostriedky zo spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o., takým spôsobom, že evidovala voči žalovanému pohľadávku na vrátenie resp. zaplatenie finančných prostriedkov a, aby žalovaný nemusel vrátiť finančné prostriedky, prenajal žalovaný ako fyzická osoba staré motorové vozidlá za vysoké nájomné aj napriek tomu, že v čase uzatvorenia týchto nájomných zmlúv bola spoločnosť v úpadku, ako to vyplýva z podaného reštrukturalizačného posudku. Aj takouto formou v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie žalovaný drancoval spoločnosť. Odčerpával finančné prostriedky pre uspokojovanie svojich súkromných potrieb. Žalobca poukázal na to, že ku dňu povolenia reštrukturalizácie žalovaný evidoval voči EKOINŠTAL s.r.o. pohľadávku žalovaný si neprihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie, ako ostatný veritelia ktorých prihlásené pohľadávky sa mali uspokojovať v rozsahu 20% spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, ktorý on ako konateľ EKOINŠTAL s.r.o. s veriteľmi dohodol. Poukázal na to, že v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie za EKOINŠTAL s.r.o. konal žalovaný započítal pohľadávky EKOINŠTAL s.r.o. voči žalovanému na zaplatenie finančných prostriedkov vytvorenou pohľadávkou na zaplatenie nájomného za prenajatie motorových vozidiel. Žalobca poukázal na to, že je potrebné, aby žalovaný ozrejmil, aké pohľadávky EKOINŠTAL s.r.o. voči žalovanému započítal, pretože v jednostrannom započítaní neboli pohľadávky presne špecifikované. Pokiaľ ide o námietku premlčania je potrebné presne špecifikovať pohľadávky. Žalobca uviedol, že žalovaný všetky finančné prostriedky dlžníkov posielal na svoj súkromný účet ostali tak súkromným vlastníctvom žalovaného. Žalobca uviedol, že z tohto dôvodu ak právny úkon nie je dostatočne určitý potom je neplatný a do úvahy prichádza vyhotovenie žaloby, podľa alternatívneho petitu, aby zaplatil žalovaný 50.160 EUR. 32. Žalobca na uvedené reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.09.2018 a uviedol, že opätovne nesúhlasí s uplatnením nárokom žalobcu a jeho tvrdeniami poukázal na to, že bez dôkazov hrubým osočovaním napáda jeho konanie, ako konateľa spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o., pričom úmyselne prepája činnosť spoločnosti pred reštrukturalizáciou a počas reštrukturalizácie a jeho osobu kriminalizuje. Poukázal na to, že žalobca má k dispozícii účtovníctvo a agendu spoločnosti z, ktorej je zrejmé ako spoločnosť riadil. Žalovaný namietal, že žiada predložiť od žalobcu všetky faktúry z obdobia v ktorých prenajímal motorové vozidlá v spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o., ktorými fakturoval práce zamestnancov pre objednávateľov z čoho bude zrejmé, že pre spoločnosť uvedenou činnosťou vytváral zisk a nie stratu. Namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval sumu 50.160 EUR. 33. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na ktorom žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že v čase uzatvorenia predmetných právnych úkonov bola spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. v úpadku. 34. Súd vo veci v prvom rade opäť poukazuje na to, petit je najdôležitejšia časť žaloby. Je to presná formulácia, akého výroku súdu sa žalobca domáha. Petit označuje v práve záverečnú časť žaloby alebo iného podania na súd, v ktorej navrhovateľ navrhuje, ako má súd v danej veci rozhodnúť. 35. Podľa Čl. 17 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) : Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 36. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 37. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 154 CSP : Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 39. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. 40. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol rozsudkom č. k. 5Cbi/18/2018-206 zo dňa 26.11.2019 tak, že žalobu vo výrok I. o určenie neúčinnosti o nájme dopravného prostriedku uzavretú dňa 01.01.2016 zamietol, výrokom II. žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu - započítanie pohľadávky a záväzku voči žalovanému zo dňa 30.09.2016 zo strany úpadcu vykonanej interným dokladom aj IDX160091 zamietol, ( v tejto časti je rozhodnutie právoplatné viď uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. 7CoKR/5/2020 - 244). Žalobu o zaplatenie 50 160 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50 160 EUR odo dňa podania žaloby taktiež zamietol (výrok III. je taktiež právoplatný viď
uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. 7CoKR/5/2020 - 224). Výrokom IV. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 41. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a to len proti výroku o zamietnutí žaloby o určenie neúčinnosti zmlúv o nájme dopravného prostriedku uzavretých dňa 01.01.2016. 42. Odvolací súd prejednal vec a uznesením č. k. 7CoKR/5/2020 - 244 zo dňa 11.06.2020 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a to vo výroku I. a v súvisiacom výroku IV. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že základným dôvodom pre, ktorý žalobca podal predmetnú žalobu o neúčinnosť predmetných zmlúv voči konkurzným veriteľom bola okolnosť, že platením nájomného na základe týchto nájomných zmlúv boli odčerpané finančné prostriedky z obchodnej spoločnosti úpadcu a dostávali sa žalovanému, čím došlo k ukracovaniu konkurzných veriteľov, a to naviac za situácie, že výška nájomného dosahovala nereálne sumy v sledovanom období. Odvolací súd uviedol, že predmetné nájomné zmluvy týkajúce sa týchto motorových vozidiel boli uzavreté v lehote troch rokov špecifikovanej v § 58 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pred vyhlásením konkurzu, ktorého účinky nastali 14.06.2017 a formálna požiadavka zákona z hľadiska lehoty bola teda naplnená. Pokiaľ ide o otázku ukrátenia veriteľov, žalobca od počiatku poukazoval, že je nereálne vysoká. Poukazoval tiež na to, že účtovná závierka vykazovala formálne prebytok vo výške 47 735 EUR. Súd však nezobral do úvahy okolnosť, že takzvaný reštrukturalizačný posudok č. 1/2016 spracovaný predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty uvádzal, že reálna vyťažiteľnosť účtovne vedeného majetku je 373 848,95 EUR, pričom predpokladaný rozsah uspokojenia veriteľov v konkurze predstavoval sumu len 194 507 EUR, a teda výťažok nemôže v žiadnom prípade uspokojiť pohľadávky veriteľov, ktoré žalobca špecifikoval na 1.200.000 EUR. Namietal, že súd prvej inštancie sa týmito okolnosťami nezaoberal a nevyhovel ani návrhom na doplnenie dokazovania najmä v smere zistenia, či nájomné, ktoré bolo za predmetné motorové vozidlá a ich užívanie platené je skutočne odplatou reálnou bez toho, aby dochádzalo k obohacovaniu na strane prenajímateľa teda žalovaného. 43. Odvolací súd uviedol, že žalobca si splnil dôkazné bremeno v rovine preukázania, že týmito úkonmi
- nájomnými zmluvami dochádzalo k ukracovaniu veriteľov spoločnosti, nakoľko táto nebola v dobrej finančnej situácii tak, ako to vyplýva z predmetného reštrukturalizačného posudku. Súd druhej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie, však týmto okolnostiam vôbec nevenoval pozornosť a vysporiadal sa s nimi len odkazom na účtovnú závierku, čo však so zreteľom na predmetný reštrukturalizačný posudok nemôže postačovať. Uviedol, že súd prvej inštancie nezistil úplne skutkový stav prejednávanej veci, nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom v tomto konaní a vec aj nesprávne právne posúdil, čím boli naplnené odvolacie dôvody uvedené v Civilnom sporovom poriadku. Súd prvej inštancie mal vychádzať z toho, že finančná situácia spoločnosti úpadcu v čase uzatvárania predmetných zmlúv o nájme dopravných prostriedkov nebola priaznivá a jednalo sa vlastne o spoločnosť predĺženú tak, ako to vyplýva z reštrukturalizačného posudku č. 1/2016 správcu JUDr. Gábora Szárasa. Súd druhej inštancie uviedol, že žalovaný tento reštrukturalizačný posudok prostriedkami procesnej obrany nijako nevyvrátil a naopak žalobca v tomto smere v tomto smere dôkazné bremeno uniesol. Uviedol, že je na mieste za týchto okolností nariadiť znalecké dokazovanie na objektivizovanie skutočnej výšky nájomného, ktorá by bola adekvátna za prenájom predmetných motorových vozidiel a zisťovať rozdiel oproti sume, za ktorú boli v skutočnosti tieto vozidlá prenajaté a ktorá bola žalovanému zaplatená. S tým, že táto suma, by mohla byť hodnotou, o ktorú by mohlo dôjsť za týchto okolností k ukráteniu veriteľov spoločnosti. Súd druhej inštancie taktiež uviedol, že súd prvej inštancie sa oboznámi, ak uzná tieto okolnosti za podstatné, aj so zoznamom pohľadávok v zmysle návrhov žalobcu, z ktorých je zrejmá splatnosť jednotlivých pohľadávok, ktoré sú do konkurzu prihlásené. Uložil súdu prvej inštancie až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách a po prípadnom dokazovaní, ktoré vyplynie z ďalších procesných návrhov strán vo veci zákonne rozhodnúť. 44. Súd prvého stupňa vo veci doplnil dokazovanie v zmysle procesných návrhov strán sporu a to inzerciou motorových vozidiel na prenájom z čl. spisu 263 až 264, technickými preukazmi predmetných motorových vozidiel z čl. spisu 265 až 268, odborným vyjadrením č. 2/2020 spoločnosti BCSR Expert s.r.o. z čl. spisu 281 až 310, stanoviskom - odpoveďou Ministerstva spravodlivosti zo dňa 03.12.2020 z čl. spisu 341 až 345, znaleckým posudkom č. 2 vypracovaným Antonom Hudákom z čl. spisu 346 až 358, doplnkom k tomuto znaleckému posudku z čl. spisu 359 až 367, znaleckým posudkom spoločnosti AUDIT - Pol s.r.o. z čl. spisu 368 až 409 č. 1/2021 a vyjadrením znaleckej organizácie BCSR Expert s.r.o. zo dňa 05.10.2021, ktoré bolo doručené dňa 29.10.2021 pričom zistil tento skutkový stav: 45. Podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 2K/12/2017 -79 zo dňa 14.06.2017, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii a ustanovený za správcu bol JUDr Gábor Száraz.
46. Podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 2K/12/ 2017 - 133 zo dňa 09.10.2016 bol správca úpadcu JUDr Gábor Száraz odvolaný a do funkcie správcu ustanovený JUDr Michael Medviď, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10. 2017. 47. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej podľa ustanovenia § 630 a nasl. Obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom podľa článku II. predmetom zmluvy bol záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi dopravný prostriedok ŠKODA F135 EVČ K., na dočasné užívanie za podmienok upravených zmluve, ako aj záväzok nájomcu zaplatiť za prenájom dohodnutú cenu. Podľa čl. III. zmluvné strany sa dohodli na nájme po dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016. Podľa čl. IV. zmluvné strany sa dohodli, že cena za predmet zmluvy je 930 EUR za 1 mesiac bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov, nájomné za mesiac január až september splatné ku dňu 30.09.2016 a za október až december splatné k 31.12.2016 zmluva bola uzatvorená dňa 01.01.2016. 48. Podľa preberacieho protokolu nájomca prevzal dňa 01.01.2016. Podľa interného dokladu EKOINŠTAL s.r.o. zo dňa 30.9.2016 v deň vystavenia účtovného dokladu bolo zaúčtované za prenájom motorového vozidla ŠKODA za obdobie od januára do septembra 2016 - 8370 EUR. Podľa interného dokladu firmy EKOINŠTAL s.r.o. zo dňa 31.12.2016 bolo v deň vystavenia účtovného dokladu zaúčtované za prenájom motorového vozidla ŠKODA - 2790 EUR. 49. Podľa zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou EKOINŠTAL s.r.o. uzatvorenej 01.01.2016 bol predmetom zmluvy prenájom dopravného prostriedku a to FORD FDGY TRANSIT, výrobcu FORD- WERKE AG EVČ: K. na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016 za dohodnutú cenu za prenájom 1650 eur bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov, nájomné bolo dohodnuté na mesiac január až september platné 30.09.2016 a za mesiac október až december splatné 31.12.2016, žalobca rovnako predložil tomuto motorovému vozidlu preberací protokol a interný doklad z firmy EKOINŠTAL s.r.o. zo dňa 30.09.2016 kde bolo zaúčtované za prenájom motorového vozidla FORD TRANSIT 14 850 EUR, podľa interného dokladu zo dňa 31.12.2016 bolo zaúčtované za prenájom motorového vozidla FORD TRANSIT 4950 EUR. 50. Rovnaká zmluva bola uzatvorená na prenájom motorového vozidla Peugeot boxer EVČ K., na rovnako dlhé obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 s tým, že bola dohodnutá cena za predmet zmluvy 1600 EUR za 1 mesiac bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov s rovnakou splatnosťou za mesiac január až september 30.09.2016 a október až december 31.12.2016, žalobca v tejto zmluve tiež predložil preberací protokol, ako aj interný doklad firmy EKOINŠTAL s.r.o. zo dňa 30.09.2016 kde na prenájom motorového vozidla Peugeot bolo zaúčtovaných - 14.400 EUR, ďalším účtovným dokladom zo dňa 31.12.2016 bolo zaúčtovaných - 4800 EUR za prenájom motorového vozidla Peugeot. 51. Súd vo veci vykonal dokazovanie interným dokladom (č.l.sp.28 ) podľa, ktorého deň vystavenia účtovného dokladu sa vykonal zápočet pohľadávky a záväzku voči žalovanému vo výške 37 620 EUR. 52. Podľa ďalšieho interného dokladu firmy EKOINŠTAL s.r.o. zo dňa 31.12.2016 došlo k zaúčtovaniu deň vystavenia účtovného dokladu k vyrovnaniu záväzku a pohľadávky voči žalovanému vo výške 2790 EUR. 53. Žalobca súdu tiež predložil interný doklad z firmy EKOINŠTAL s.r.o. zo dňa 31.12.2016 podľa, ktorého došlo deň vystavenia účtovného dokladu vyrovnanie záväzkov a pohľadávky vo výške 7033, 55 EUR. 54. Podľa ďalšieho interného dokladu firmy EKOINŠTAL s.r.o. zo dňa 31.12.2016 došlo k zaúčtovaniu v deň vystavenia účtovného dokladu, kde je uvedený ako partner žalovaný vyrovnanie záväzku a pohľadávky vo výške 6684,98 EUR. 55. Súd vykonal dokazovanie rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 1R/1/2016 - 106 zo dňa 01.06.2016 v zmysle, ktorého mal zistené, že bola povolená reštrukturalizácia dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. a ustanovený bol správca JUDr. Gábor Száraz predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2016. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 1R/1/2016 - 377 mal súd zistené, že tunajší súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. V reštrukturalizácii s tým, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1. 2017. 56. Podľa písomnej správy o činnosti správcu adresovanej predchádzajúcim správcom JUDr. Gáborom Szárazom pre JUDr. Michala Medviďa uvádzal, že v konkurznej veci úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. v konkurze si v zákonom stanovenej 45 dňovej lehote prihlásilo svoje pohľadávky 33 veriteľov a 1 veriteľ - Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave si prihlásil svoju pohľadávku po 45 dňovej lehote. Konkurznému súdu dňa 13.09.2017 predložil zoznam pohľadávok ako aj evidenčnú pomôcku k predmetnému zoznamu pohľadávok, z ktorého vyplynulo, že do konkurzného konania bolo prihlásených 224 pohľadávok vrátane príslušenstva spolu vo výške 658 182,49 EUR. Pokiaľ ide o časť II. uviedol, že vyhotovil súpis majetku úpadcu, ktorý bol publikovaný v obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.06.2017. Daný súpis majetku tvorí 1. až 58 zložiek majetku, ktorý následne doplnil o súpisovú zložku
č. 59, pričom z uvedeného vyplynulo, že do súpisu majetku úpadcu zapísal majetok úpadcu v hodnote 149,262,30 EUR. Tiež uviedol, že majetok úpadcu zapísaný pod súpisovou zložkou majetku 1až 15 tvorí hmotný investičný majetok a tento nebol speňažený jeho osobou. Uvedený majetok dňom 13.10.2017 odovzdal novo ustanovenému správcovi. K súpisovým zložkám majetku č. 16 až 57 a 59 uviedol, že vymáhal prostredníctvom predžalobných upomienok, pričom vymohol v prospech všeobecnej podstaty sumu 21.964,67 EUR. 57. Pokiaľ ide o listinné dôkazy žalobca predložil aj zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvorenú medzi JUDr. Gáborom Szárazom ako správcom a spoločnosťou EKOINŠTAL s.r.o. uzavretú podľa ustanovení § 566 a nasledujúcich Obchodného zákonníka dňa 31. 3. 2016 bližšie však neuviedol, aký súvis aké skutkové okolnosti mal preukazovať táto zmluva k predmetu sporu. 58. Žalobca predložil aj reštrukturalizačný posudok č. 1/2016 vypracovaný pre účely posúdenia či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu dlžníka EKOINŠTAL s.r.o., kde odkazoval v na stranu č. 99 až 101 v, ktorom je uvedené, že reštrukturalizačný správca uviedol, že vychádzajúc z predpokladov by byť celková hodnota výťažku zo speňaženia dlžníkovho majetku má byť spolu v sume 363 711,85 EUR po odpočítaní nákladov konkurzu by na uspokojenie veriteľov zostala suma 194 155,07 EUR. 59. Žalobca predložil návrh dlžníka na povolenie reštrukturalizácie vo veci vedenej pod sp.zn. 1Ro/1/2016 na Okresnom súde Prešov súčasťou a reštrukturalizačný plán v prepracovanom znení predloženom schvaľovacej schôdzi po skončení rozpravy zo dňa 12.01.2017. 60. Po doručení uznesenia Krajského súdu Prešov podaním doručeným súdu dňa 13.08.2020 žalobca oznámil, že súdu oznámi, či sám dá vyhotoviť znalecký posudok na objektivizovanie ceny nájomného. 61. Podaním doručeným súdu dňa 19.08.2020 žalobca oznámil súdu, že našiel znaleckú organizáciu, ktorá by zhotovila znalecký posudok na objektivizovanie skutočnej výšky nájomného s tým, že navrhol, aby súd ustanovil túto znaleckú organizáciu na podanie znaleckého posudku s tým, že zloží preddavok na trovy dôkazu a žiadal, aby súd uložil žalovanému predložiť technické preukazy predmetných vozidiel a informácie o počte najazdených kilometrov. Žalovaný na základe výzvy súdu podaním zo dňa 19.10.2020 predložil technické preukazy motorových vozidiel a zároveň opätovne predložil ponuky na prenájom totožných motorových vozidiel z internetového portálu. 62. Podaním doručeným súdu dňa 09.12.2020 žalobca doručil odborné vyjadrenie č. 2/2020 vyhotovenou znaleckou organizáciou BCSR Experts s.r.o., Banská Bystrica a uviedol, že spolu obvyklá nájomná za všetky vozidlá predstavovali sumu 4034,56 EUR bez DPH, s DPH sumu 4841,47 EUR, pritom žalovaný prenajal úpadcovi vozidla za sumu 50 160 EUR. Uviedol, že rozdiel predstavuje sumu 45 318,53 EUR. Navrhol, aby súd teda pripustil rozšírenie žaloby a to tak, že žalovaný je povinný v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/12/2017 sumu vo výške 45 318,35 EUR lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 63. Podaním zo dňa 24.06.2021 (č.l. spisu 338) sa žalovaný vyjadril a uviedol, že v súvislosti s odborným vyjadrením č. 2/2020 zo dňa 01.12.2020, že odborné vyjadrenie vypracoval Ing. Milan Pršatec, ktorá je znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Žalovaný mal za to, že odborné vyjadrenie bolo vypracované znalcom, ktorý na podanie odborného vyjadrenia nemá potrebné odborné znalosti. Poukázal na to, že požiadal ministerstvo Slovensku spravodlivosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovisko k možnosti vypracovania znaleckého posudku za účelom zistenia hodnoty nájmu motorových vozidiel, pričom ministerstvo na základe požiadavky žalovaného odpovedalo listom zo dňa 03.12.2020, v ktorom okrem iného uviedlo: „... stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného za prenájom motorového vozidla patrí do obsahového vymedzenia odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel a znalci z tohto odvetvia sú oprávnení na podanie znaleckých posudkov sa takto vymedzeným predmetom znaleckého skúmania ( podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. všeobecnú hodnotu majetku je možné stanovovať výlučne formou znaleckého posudku, nie iným druhom znaleckého úkonu)“. 64. Súčasne žalovaný predložil znalecký posudok č. 002/2021 zo dňa 23.03.2021, spoločne s doplnkom zo dňa 15.06.2021, ktorí vyhotovil znalec Ing. Anton Hudák PhD., zapísaný v odbore cestná doprava odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel vyhotovení metódou jednoduchého porovnávania, pri ktorom bol v porovnávaný ohodnocovaný majetok s cenovými ponukami prenajímateľov porovnateľných vozidiel na trhu, resp. inzerovanými cenami prenájmov. Poukázal na to, že vzhľadom na uvedené dohodnuté nájomné vo vymedzených zmluvách nepredstavuje reálnu trhovú hodnotu nájmu. 65. V vzhľadom na uvádzané závery odvolacieho súdu žalovaný tiež predložil znalecký posudok znaleckej organizácie AUDIT - POL s.r.o.. 66. Z predloženého znaleckého posudku vyplynulo, že v sledovanom období k 31.12.2015, bola hodnota majetku úpadcu vyššia ako hodnota záväzkov, k čomu znalecká organizácia dospela na základe predložených podkladov, za použitia metódy určenia účtovnej hodnoty, spočítavaním účtovnej
hodnoty obchodného majetku, ktorá je vykázaná na stave aktív súvahy (majetok podniku), od ktorej sa potom odpočítava suma záväzkov cudzích zdrojov vykázaných v súvahe, t.j. súčet rezerv, dlhodobých a krátkodobých záväzkov, dlhodobých úverov a ostatných pasív. A použitia metódy substančnej hodnoty s tým, že táto využíva analýzu jednotlivých zložiek majetku podniku. Tieto zložky pritom ohodnocuje podľa pomerne objektívnych pravidiel k dátumu ohodnotenia za predpokladu, že podnik bude pokračovať vo svojej činnosti. V časti III. znalecká organizácia uviedla, že na základe zistení opísaných v časti II. posudku hodnota majetku bola v sledovanom období k 31.12.2015 vyššia ako hodnota záväzkov po odpočítaní a záväzkov voči spriazneným osobám a uviedla, že ku dňu 31.12.2015 rozdiel predstavoval sumu 130.051 EUR. 67. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem: 68. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 69. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 70. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 71. Podľa § 57 ods. 5 ZKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona je rozhodujúce začatia reštrukturalizačného konania. 72. Podľa § 9 ods. 1,2 ZKR Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
73. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
74. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
75. Podľa § 60 ods.3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
76. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
77. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
78. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
79. Z verejne dostupného Obchodného vestníka mal súd preukázané, že na majetok úpadcu bol uznesením tunajšieho súdu č. k. 2K/12/2017-79 zo dňa 14.06.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 117/2017 dňa 20.06.2017, vyhlásený konkurz.
80. Účinky vyhlásenia konkurzu s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 21.06.2017, t.j. deň nasledujúci po zverejnení uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Ďalej mal súd preukázané, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie tejto žaloby o neúčinnosť právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 v spojení s 86 ods. 2 ZKR a, že žaloba bola v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR podaná v zákonnej lehote, t.j. do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 21.06.2017, žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.04.2018. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
81. Predmetom tohto súdneho konania bolo určenie neúčinnosti právnych úkonov a to nájomných zmlúv uzatvorených dňa 01.01.2016 ako aj určenie neúčinnosti právneho úkonu spočívajúceho započítaní pohľadávky a záväzky voči žalovanému zo dňa 30.09. 2016 interným dokladom č. IDX160091, o, ktorom už súd právoplatne rozhodol tak, že tomto smere žalobu zamietol.
82. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov uznesením sp.zn. 2/12/2017 zo dňa 07.06.2017, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 112/2017 dňa 13.06.2017 s účinkami začatia konkurzného konania 14.06.2017. Na základe uvedeného s odkazom na ust. § v 58 ods. 3 ZKR odporovať možno právnym úkonom urobeným od 14.06.2014 a v prípade ustanovenia § 60 ods. 3 odporovať možno ukracujú celok právnemu úkonu urobeného od 12.06.2012. K uzatvoreniu nájomných zmlúv došlo dňa 01.01.2016, t.j. odporovaný právny úkon spadá do lehoty tým, že súd vychádzal zo skutočnosti, ktorá nebola sporná, že išlo o právne úkony urobené v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom nakoľko žalovaný bol v danom čase konateľom dlžníka.
83. Primárne súd opätovne zdôrazňuje, že záver o neúčinnosti žalobcom vymedzených právnych úkonov predpokladal naplnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako sú definované v úprave § 57 ods. 1 , ods. 4 ZKR.
84. Na to, aby súd skonštatoval, že žaloba v tejto veci je dôvodná bolo potrebné, aby z vykonaného dokazovania jednoznačne a spoľahlivo vyplynuli skutočnosti, ktoré by vo svojom súhrne predstavovali spoľahlivý základ pre záver o tom, že odporovaný právny úkon bol právnym úkonom dlžníka. Zároveň v rámci všeobecných podmienok úspešnosti tejto odporovacej žaloby bolo nevyhnutné, aby z vykonaného dokazovania rovnako spoľahlivo vyplynul záver o preukázaní ukrátenia v zmysle úpravy § 57 ods. 4 ZKR a teda, že odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uvedené všeobecné podmienky odporovateľnosti sú rovnocenné a musia byť splnené súčasne.
85. Súd najskôr zaujíma stanovisko k podmienke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR, nakoľko závery vo vzťahu k tejto podmienke odporovateľnosti žalobcom vymedzených právnych úkonov, vyplývajú k momentu tohto meritórneho rozhodnutia z vykonaného dokazovania po zrušení odvolacím súdom.
86. Vo vzťahu k podmienke ukrátenia žalobca uvádzal a dopĺňal v priebehu konania veriteľov, ktorí na základe rozvrhu výťažku dostanú menej, ako by dostali v prípade, keby k odporovaným právnym úkonom nedošlo.
87. Na podporu vyššie uvedeného súd poukazuje na aplikovateľný právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo 70/2019: Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.
88. Tu súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.06.2019, a v tejto súvislosti súd prvého stupňa je viazaný vyjadrením právnym záverom súdu druhého stupňa, ktorý, uviedol, že žalobca si splnil svoje dôkazné bremeno v rovine preukázania, že vymedzenými úkonmi dochádzalo k ukracovaniu veriteľov spoločnosti, nakoľko táto nebola v dobrej finančnej situácii, a z vykonaného dokazovania vyplynulo zo zoznamu pohľadávok, že úpadca mal v čase realizovania odporovaných právnych úkonov k 01.01.2016 veriteľov, ktorí mali k tomuto dňu splatné pohľadávky, žalobca konkretizoval spoločnosti Ametys s.r.o. a Mikis s.r.o., ktoré si pohľadávky uplatnili aj v konkurznom konaní.
89. Súd pre úplnosť skonštatuje, že to, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú zákonnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov.
90. Právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát ukracujúcich právnych úkonov, t.j. podľa § 58, § 59 aj podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je na žalobcovi, z akého zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu. V predmetnom spore odporuje žalobca označenému právnemu úkonu z dôvodu uvedeného v § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii - odporuje teda ukracujúcemu právnemu úkonu. S poukazom na to, že nájomné, ktoré bolo dohodnuté v nájomných zmluvách, bolo platené v sume vyššej, ako je obvyklé, čím dochádzalo k odlivu finančných prostriedkov dlžníka - úpadcu v prospech žalovaného, ktorý je navyše spriaznenou osobou úpadcu.
91. Úspešnosť odporovateľnosti však závisí aj od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky.
92. Odvolací súd v uznesení č.k. 7Co5/2020-244 zo dňa 11.07.2020 konštatoval, že žalobca splnil svoje dôkazné bremeno v rovine preukázania, že týmito úkonmi dochádzalo k ukracovaniu veriteľov nakoľko úpadca nebol v dobrej finančnej situácii čo vyplynulo z reštrukturalizačného posudku. Poukázal na to, že v reštrukturalizačnom posudku vyhotovenom správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Gáborom Szárasom vyplýva reálna vyťažiteľnosť účtovne vedeného majetku sume 373 848,95 EUR, pričom predpokladaný rozsah uspokojí menia mal predstavovať sumu 194 507 EUR. S tým, že takýto výťažok nemôže v žiadnom prípade uspokojiť pohľadávky veriteľov, ktoré žalobca špecifikoval na sumu 1.200.000 EUR.
93. Žalovaný však predložil znalecký posudok znaleckej organizácie AUDIT - POL s.r.o., v oblasti oceňovania a hodnotenia podnikov. Z predloženého znaleckého posudku vyplynulo, že v sledovanom období k 31.12.2015, bola hodnota majetku úpadcu vyššia ako hodnota záväzkov, k čomu znalecká organizácia dospela na základe predložených podkladov, za použitia metódy určenia účtovnej hodnoty, spočítavaním účtovnej hodnoty obchodného majetku, ktorá je vykázaná na stave aktív súvahy (majetok podniku), od ktorej sa potom odpočítava suma záväzkov cudzích zdrojov vykázaných v súvahe, t.j. súčet rezerv, dlhodobých a krátkodobých záväzkov, dlhodobých úverov a ostatných pasív. A použitia metódy substančnej hodnoty s tým, že táto využíva analýzu jednotlivých zložiek majetku podniku. Tieto zložky pritom ohodnocuje podľa pomerne objektívnych pravidiel k dátumu ohodnotenia za predpokladu, že podnik bude pokračovať vo svojej činnosti. V časti III. znalecká organizácia uviedla, že na základe zistení opísaných v časti II. posudku hodnota majetku bola v sledovanom období k 31.12.2015 vyššia ako hodnota záväzkov po odpočítaní a záväzkov voči spriazneným osobám a uviedla, že ku dňu 31.12.2015 rozdiel predstavoval sumu 130.051 EUR. 94. Súd pri rozhodovaní vychádzal z Rozhodnutia NS SR zverejneného v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016, v zmysle ktorého predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka ako aj podľa ZKR, je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.
95. Súd vo veci nemal dôvod ignorovať tento dôkaz a znalecká organizácia prehlásila, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého úkonu.
96. Súd v tomto smere poukazuje na odbornú literatúru - J. Macur, J. Dělení důkazního břemena v civilním soudním sporu. Brno: MU, 1996, s. 9-12., ktorá sa zaoberala aj problematikou pojmu dôkazu. Dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ohľadne ktorých procesná strana nesie dôkazné bremeno a protidôkaz je prostriedkom na vyvrátenie dôkazu a prislúcha strane, ktorá nie je dôkazným bremenom zaťažená. Dôkaz je úspešne uskutočnený, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté. Súd v tomto prípade nadobúda vnútorné presvedčenie o pravdivosti tvrdenia. Naproti tomu protidôkaz, nemusí byť úspešne uskutočnený až vtedy, ak je na úrovni praktickej istoty preukázaná nepravdivosť určitého tvrdenia, ale je úspešne vykonaný už vtedy, ak sa podarilo znížiť pravdepodobnosť napadnutých tvrdení pod úroveň praktickej istoty o ich pravdivosti. Protidôkaz teda celkom splní svoju funkciu, ak vedie k spochybneniu týchto tvrdení. Naproti tomu funkcia dôkazu je splnená len vtedy, ak boli získané poznatky celkom jednoznačné a bez pochybností.
97. Súd po realizovaní vykonania dokazovania proti dôkazom považuje za spochybnené tvrdené skutočnosti žalobcom o splnení všeobecnej podmienky na úspešnosť odporovateľnej žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR.
98. Predmetom sporu je rozhodnutie o právnej neúčinnosti právnych úkonov dlžníka a zaplatenie sumy, o ktorú sa zmenšil majetok úpadcu, čím došlo podľa tvrdenia žalobcu k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že majetok úpadcu bol reálne, ako sa neskôr ukázalo menší, súd však tiež uvádza, že pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení reštrukturalizácie respektíve konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné, nakoľko dôležitý je stav v čase, kedy došlo k odporovaným právnym úkonom. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli až do momentu vyhlásenia konkurzu a aj neskôr rôzne meniť, rovnako sa mohla meniť aj výška jeho záväzkov a tu súd poukazuje na rozdiely vo výške záväzkov medzi reštrukturalizačným posudkom a reštrukturalizačným plánom, ktoré boli vyhotovované časovom rozmedzí len niekoľko mesiacov.
99. Súd dospel k záveru, že komplex tvrdení žalobcu, ktoré k momentu druhého meritórneho rozhodnutia súdu uviedol k otázke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR v spojení s reštrukturalizačným posudkom a reštrukturalizačným plánom, nehodnotí ako náležité splnenie povinnosti tvrdenia žalobcu vo vzťahu k tejto podmienke úspešnosti odporovacej žaloby a ani ako náležité splnenie jeho dôkaznej povinnosti vo vzťahu k tvrdeniu o ukrátení.
100. Súd prejednávajúci túto incidenčnú vec nie je súdom, ktorý prejednáva konkurz úpadcu, a teda zo svojej činnosti nemá vedomosť o obsahu všeobecných tvrdení, na ktoré poukazuje žalobca (nap. č. listu spisu 178 - kde žalobca uviedol, že správca anticipoval na strane 96 hore, že budovu a pozemky by bolo možné predať za 200 000 EUR, a v prílohe vám doručujeme kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti budovy a pozemku v máji 2017, ktorá bola predaná len za sumu 63 500 EUR, čiže rozdiel 136 500 EUR., takže je potrebné upraviť anticipovali výťažok 363 711,83 EUR o sumu 136 500 EUR a výťažok zo speňaženia by bol 227 211,85 5 EUR), najmä majetkové pomery úpadcu v momente, kedy nastali odporované právnych úkonov.
101. Žalobca síce na znalecký posudok vypracovaný AUDIT -POL s.r.o. reagoval a uviedol, že objednal vyhotovenie znaleckého posudku, súdu napokon v deň pojednávania 29.10.2021 predložil vyjadrenie k znaleckému posudku č. 1/2021 spoločnosti AUDIT -POL s.r.o. vo veci posúdenia predĺženia spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. k 31.12.2015 a poukázal na to, že ohodnotenie majetku stanovil metódou účtovnej hodnoty, ktorá spočíva v spočítavaní účtovnej hodnoty obchodného majetku, ktorá je vykázaná na strane aktív súvahy (majetok podniku), od ktorej sa potom odpočítava suma záväzkov. Poukázal, že nezohľadňuje objektivizovanú hodnotu jednotlivých aktív. K znaleckému posudku tiež uviedol, že nezohľadňuje skutočný stav majetku spoločnosti a jedná sa o prepísanie údajov z účtovnej závierky k 31.12.2015 do znaleckého posudku súčasne predložil vyjadrenie znaleckej organizácie BCSR Experts
s.r.o. k odbornému vyjadreniu č. 12/2016 a to znalca Ing. Štefana Mikundu (vyhotovoval odborné vyjadrenie č. 12/2016 k účtovnej závierke 2015 či táto závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácií tejto obchodnej spoločnosti), ku ktorému spoločnosť BCSR Experts s.r.o. uviedla, že tento dokument na strane 6 obsahuje prehľad pohľadávok 31.12.2015. Po preštudovaní predmetnej prílohy zistili súčtovú nezrovnalosť v dôsledku, ktorej je možné pochybovať o hodnovernosti danej prílohy. Zároveň v rámci príloh dokumentu nenašli potrebný detail informácií popisujúcich pohľadávky spoločnosti konštatuje z toho dôvodu majú pochybnosť, že daný zoznam naozaj podáva hodnoverný obraz o evidovanom v účtovnom stave pohľadávok v posudzovanom období. Z uvedeného žalobca uviedol, že vyplýva, že predložený znalecký posudok č. 1/2021 spoločnosti AUDIT - POL s.r.o., nie je hodnoverný, keď vychádza z účtovnej závierky k 31.12.2015, ktorá je taktiež nehodnoverná, nakoľko nie je hodnoverné ani účtovné vyjadrenie č. 12 /2016 znalca Ing. Štefana Mikundu.
102. Súd zdôrazňuje, že žalobca napriek poučeniam, ktoré mu v priebehu konania boli dané podľa procesnej úpravy podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP a § 154 CSP, neučinil aktívny dôkazný návrh a to najmä v momente, keď bol predložený znalecký posudok zo strany žalovaného spoločnosťou vypracovaný spoločnosťou AUDIT -POL s.r.o., a, prípadne po tom ako bolo žalobcovi doručené vyjadrenie znaleckej organizácie BCSR Experts s.r.o. ktorá uviedla, že nie je možné vypracovať znalecký posudok pre nedostatok relevantných podkladov, pričom na vyvrátenie respektíve ponúknutie proti dôkazu proti znaleckému posudku vypracovaným spoločnosťou AUDIT -POL s.r.o., by postačovalo zrejme jeho preskúmanie.
103. V zmysle odbornej literatúry (dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní autor JUDr. Róbert Vlček PhD. Vyd. EPOS vydané v roku 2006) hodnotenie znaleckého posudku podlieha zásadám, ktorými sa spravuje procesné dokazovanie, najmä v zásade voľného hodnotenia dôkazov. Úloha znalca sa vyčerpáva odborným posúdením skutočnosti a ich posúdením súdom. Podľa ustanovení upravujúcich znalecký dôkaz aj dokazovanie ako celok vyplýva, že súd nemôže nahrádzať znalca a hodnotiť odbornú správnosť znaleckého posudku. Prislúcha mu však hodnotiť osobu znalca, skutočnosť, či posudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci, či zodpovedá skutočnostiam, ktoré mu súd na posúdenie určil, ako aj logiku posudku, teda či má znalcov záver oporu v stanovených predpokladoch a analyzovaných skutočnostiach.
104. Žalobca napriek vedomosti o tom, že zo strany žalovaného bol predložený znalecký posudok vo vzťahu, ku ktorému vznášal pochybnosti a predložil len vyjadrenie inej znaleckej organizácie, že sama nemôže vyhotoviť znalecký posudok.
105. Ukrátenie v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať.
106. Súd v tejto časti zdôrazňuje, že závery odvolacieho súdu vychádzali zo skutkového stavu, pred predložením znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDIT - POL s.r.o., ako odborníka v oblasti oceňovania a hodnotenia podnikov.
107. Súd preto pri svojom novom meritórnom rozhodnutí vyhodnotenie tvrdení žalobcu k otázke ukrátenia realizoval tak, ako boli v konaní uvedené k momentu druhého meritórneho rozhodnutia.
108. Pokiaľ však ide o námietku žalovaného, že nárok na finančné plnenie bol zamietnutý právoplatne, a teda by to malo vytvárať prekážku rozhodnutej veci súd v danom prípade poukazuje na aplikovateľný právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 111/2020 uvedený v náleze zo dňa 28.04.2020, kde ústavný súd v bode 26. uviedol, že v prípade odporovacej žaloby, t.j. konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nejde o výšku peňažného plnenia ako takú, keďže v zmysle citovaného § 63 zákona o konkurze ide o následok určenej neúčinnosti právneho úkonu vyplývajúci priamo zo zákona. Tento zákonný následok, respektíve dôsledok musí byť vnímaný aj pri formulovaní žalobného petitu v prípade podania odporovacej žaloby. Inými slovami následok neúčinného právneho úkonu podľa § 63 zákona o konkurze v podobe zaplatenia peňažnej čiastky v prospech konkurznej podstaty tvorí súčasť žalobného petitu pri určení neúčinnosti právneho úkonu, pričom znenie petitu vyplýva z hmotnoprávnej úpravy, t.j. tvorí jeden celok, a preto nemožno prijať záver o tom, že ide o „ 2 veci “. Pri aplikovaní tohto právneho konštatovania ústavným súdom súd má za to, že nemožno prijať záver, že aj keď súd
rozdelil zamietnutie žaloby, ktorou sa domáhal žalobca určenia neúčinnosti právnych úkonov žalobca a peňažného plnenia, namiesto jediného výroku ktorý by znel : žalobu zamieta, a napriek tomu, že žalobca voči nemu nepodal samostatne odvolanie, že by išlo o prekážku rozhodnutej veci súd z tohto dôvodu aj pripustil opätovne, následne zmenu žaloby s tým, aby formulácia žalobného petitu, nakoľko si to žalobca uvedomil zodpovedala hmotnoprávnej úprave. Súd má za to, že uvedené bolo celkom zrejmé aj žalovanému, ktorý vo veci naďalej vyjadroval aj argumenty vo vzťahu k primeranosti tohto peňažného plnenia a predkladal aj znalecké posudky.
109. Aj keď súd zamietol žalobu, pretože nemal za preukázané splnenie všeobecnej podmienky na úspešnosť odporovateľnej žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR, je považuje za potrebné uviesť, že odborné vyjadrenie č. 2/2020 predložené zo strany žalobcu vypracovaný znaleckou organizáciou BCSR Experts s.r.o., v tomto smere je akceptovateľná námietka žalovaného, že nie je možné na tento dôkaz prihliadnuť a to z toho dôvodu, že znalecký posudok bol vypracovaný síce znaleckou organizáciou, ktorá je zapísaná v zozname znalcov pre odbor cestná doprava - odhad hodnoty cestných vozidiel. Odborné vyjadrenie bolo ale vypracované znalcom v odbore ekonómia a manažment odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, pričom podľa poznámky na strane 6 na odborného vyjadrenia bolo uvedené, že bol pribratý len konzultant Ing. Štefan Stanko znalec z odboru cestná doprava odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel. Z nižšie citovaného ust. § 16 ods. 6 zákona o znalcoch, však vyplýva že konzultant môže byť pribratý len na posúdenie čiastkových otázok, pričom opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť uvedené v odbornom vyjadrení absentoval V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (č.l. spisu 341), ktoré bolo predložené zo strany žalovaného a z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok, ktorého predmetom je stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu motorových vozidiel je príslušný vyhotoviť znalec, v zmysle prílohy č. 2 k vyhláške č. 228/2000 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.. Oblasť motorových vozidiel je predmetom znaleckého odboru cestná doprava a problematika stanovenia všeobecných hodnôt patrí do odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel, s poukazom na to že uvedené vychádza zo súčasného oddelenia zoznamu znalcov na odbory a odvetvia a je založené na komplexnom poznaní problematiky daného odboru a odvetvia v nadväznosti na stanovenie všeobecnej hodnoty jednotlivých druhov majetku.
110. Podľa § 16 ods.6, zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch - Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá.
111. Žalobca na druhej strane spochybnil znalecký posudok č. 2/2021 vyhotovený Ing. Antonom Hudákom, ktorý bol predložený žalovaným a to z toho dôvodu, že hodnota nájmu vozidiel sa odvíja najmä od hodnoty vozidiel a znalec hodnotu vozidiel v znaleckom posudku neuviedol a tiež namietal, že v závere nebolo uvedené či ide o ročný alebo mesačný nájom, okrem doplnku k znaleckému posudku týkajúceho sa motorového vozidla Škoda Forman.
112. Preto aj v tomto smere súd poukazuje na splnenie dôkazného bremena tak žalobcom ako aj žalovaným ktoré by viedlo k objektivizovanie skutočnej výšky nájomného, ktorá by bola adekvátna za prenájom predmetných motorových vozidiel pokiaľ by boli splnené všeobecné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, pretože na 2 strane súd mal za preukázanú existenciu úmyslu a vedomosti žalovaného, keďže na strane žalovaného išlo spriaznenú osobu a táto sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník so spriaznenou osobou, pričom povinná osoba ako nadobúdateľ majetkového prospechu môže preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu alebo jeho nevedomosť, resp. absenciu obidvoch predpokladov, čo však v konaní žalovaný nepreukázal.
113. Súd na záver dodáva, že odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov, ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom či konanie dlžníka bolo špekulatívne pretože v prejednávanej veci k úkonom došlo nepochybne krátko pred vyhlásením reštrukturalizácie úpadcu a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona, sú možné len v konaní o neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Správca konkurznej podstaty je povinný
maximalizovať konkurznú podstatu, musí uvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť sa, či podá odporovaciu žalobu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu, aj keď v niektorých prípadoch za tieto inštitúty môžu čiastočne obsahovo prekrývať.
114. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
115. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
116.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.