Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Em-4-2018.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-38Em/4/2018
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci starostlivosti o maloletého J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov matky T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Železničná 90/12 a otca I.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX L. U. Q., o návrhu matky na výkon rozhodnutia, ktorým bol upravený styk s maloletým, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Povinný otec maloletého je p o v i n n ý nahradiť oprávnenej matke maloletého trovy právneho zastúpenia vo výške 294,55 eur na účet advokátky JUDr. Dariny Kučerovej, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa podaným návrhom domáhala výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/1141/2008-258 zo dňa 13.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.06.2012 č.k. 5Co/216/2012-287, v zmysle ktorého bol mal. J., nar. XX.XX.XXXX zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bol upravený styk s mal. Uviedla, že otec dieťa uniesol, má vážne obavy o zdravie syna a žiadala, aby súd dieťa otcovi odňal. 2. Otec s návrhom nesúhlasil, tvrdil, že dieťa k matke odmieta ísť. 3. V čase podania návrhu na výkon rozhodnutia bol upravený styk otca s mal. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6P/83/2013 - 49 zo dňa 13.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/39/2014 - 71 zo dňa 12.06.2014, tak, že otec bol oprávnený prevziať si J. každý tretí piatok o 18.00 hod. pred bytom matky a povinný matke J. každú tretiu nedeľu o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať s tým, že prvýkrát si J. prevezme pred bytom matky v piatok v týždni nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Otec bol ďalej oprávnený prevziať si J. počas jarných prázdnin v pondelok o 11.00 hod. pred bytom matky a povinný J. v tom istom týždni vo štvrtok o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať. Otec tiež bol oprávnený prevziať si J. každý prvý pondelok v mesiaci júli a prvý pondelok v mesiaci auguste v roku o 8.00 hod. pred bytom matky a povinný J. matke v nedeľu v tom istom týždni o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať. Vyššie uvedenými rozhodnutiami bol zmenený rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.01.2012, č.k. 4C/1141/2008-258 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.06.2012, č.k. 5Co/216/2012-287 v časti o úprave styku otca s mal. J.. 4. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/38/2014-488 zo dňa 16.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/5/2016-709 zo dňa 15.02.2017 právoplatným dňa 15.02.2017 súd (okrem iného ) zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom bol matke upravený styk každú sobotu v párnom týždni od 11:00 hod. do 18:00 hod v období od 01.04.2017 do 01.06.2017 a počnúc 01.06.2017 každý víkend v párnom týždni od soboty 11:00 hod. do nedele 18:00 hod. v mieste bydliska matky. Odovzdanie a prevzatie maloletého mal zabezpečiť otec v mieste bydliska matky. Otec bol zaviazaný k povinnosti zabezpečenia odovzdania a prevzatia maloletého,
pretože v dôsledku jeho činnosti došlo k prerušeniu kontaktu maloletého J. s matkou. Týmto rozsudkom zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.01.2012, č.k. 4C/1141/2008-258 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.06.2012, č.k. 5Co/216/2012-287 v časti o úprave práv a povinností vo výrokoch I a IV. 5. Uznesením č.k. 8Em/4/2018 - 332 zo dňa 07.01.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11CoE/21/2019 - 381 zo dňa 08.10.2019 súd nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/5/2016-709 zo dňa 15.02.2017 právoplatného dňa 15.02.2017 a vyzval povinného I.. T. Q., Š. XXX, L. U. Q., otca mal. J., aby sa podrobil rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/5/2016-709 zo dňa 15.02.2017, ktorým je upravený styk matky s maloletým J.. 6. Písomným podaním zo dňa 9.4.2021 a zo dňa 14.4.2021 matka zobrala návrh na výkon rozhodnutia späť a žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že akékoľvek opatrenia nariadené súdom povinný s maloletým nerešpektoval a nerešpektuje, pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadril, že sa s matkou stýkať nechce. Vzhľadom na vek maloletého, matka necháva na jeho vôli, či prejaví o matku záujem, a preto na ďalšom výkone rozhodnutia netrvá. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania, ktoré si vyčíslila v sume 1.568,99 eur za: prevzatie veci dňa 07.01.2015 - 68,00 eur, návrh zo dňa 07.01.2015 - 68,00 eur, vyjadrenie zo dňa 04.03.2015 - 68,00 eur, vyjadrenie zo dňa 28.05.2015 - 68,00 eur, vyjadrenie zo dňa 24.06.2015 - 68,00 eur, vyjadrenie zo dňa 30.07.2015 - 68,00 eur, nahliadnutie do spisu dňa 09.12.2015 - 68,00 eur, vyjadrenie zo dňa 11.12.2015 - 68,00 eur, vyjadrenie zo dňa 14.03.2016 - 71,50 eur, vyjadrenie zo dňa 28.04.2017 - 71,50 eur, odvolanie zo dňa 21.06.2017 - 71,50 eur, vyjadrenie zo dňa 24.11.2017 - 71,50 eur, vyjadrenie zo dňa 20.12.2017 - 71,50 eur, vyjadrenie zo dňa 27.06.2018 - 75,38 eur, vyjadrenie zo dňa 15.03.2019 - 81,69 eur, vyjadrenie zo dňa 03.04.2019 - 81,69 eur, vyjadrenie zo dňa 30.04.2021
- 81,69 eur, vyjadrenie zo dňa 30.03.2019 - 83,62 eur, späťvzatie návrhu zo dňa 09.04.2021 - 83,62 eur, režijný paušál 8x 8,84 eur (2015) = 70,72 eur, 1x 8,84 eur (2016), 4x 9,21 eur (2017) = 36,84 eur, 1x 9,80 eur (2018), 3x 10,62 eur (2019) = 31,86 eur, 2x 10,87 eur (2021) = 21,74 eur.
7. Kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasil. 8. Otec maloletého súhlasil so späťvzatím návrhu, avšak nesúhlasil s dôvodmi späťvzatia. Poukázal na to, že vyjadrenia matky boli nekonzistentné, v skutočnosti na výkone rozhodnutia nemala záujem, napriek tomu ho viedla aj po právoplatnom skončení konania na Okresnom súde Bratislava III, v ktorom konaní bol styk matky s maloletým ponechaný bez súdnej úpravy. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2020 a vykonateľnosť dňa 7.9.2020 a teda k späťvzatiu došlo až po 6 mesiacoch. 9. Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/192/2018-703 zo dňa 23.6.2020, právoplatného dňa 23.9.2020 súd zistil, že (okrem iného) „styk matky s maloletým súd ponechal bez súdnej úpravy“ . Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/38/2014-488 zo dňa 16.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/5/2016-709 zo dňa 15.02.2017 vo výroku o výživnom, úprave styku matky s mal. a výchovnom opatrení. 10. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. 11. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
12. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 13. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 14. Vzhľadom k tomu, že oprávnená matka maloletého vzala návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v celom rozsahu späť, pričom otec maloletého a kolízny opatrovník so späťvzatím súhlasili, súd konanie zastavil. 15. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. 16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 19. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
20. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
21. Na konanie o výkon rozhodnutia (ktoré spadá pod procesný režim CMP) v situáciách, ktoré nie sú v § 370 a nasl. CMP právne upravené, sa subsidiárne použijú i ustanovenia prvej časti CMP. Patrí sem i náhrada trov konania (§ 52 - § 56 CMP), pričom ustanovenia o náhrade trov konania sa použijú aj na iné konania, ktoré sú upravené týmto procesným predpisom (CMP).
22. V mimosporových konaniach platí zásada, na základe ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom každý z účastníkov platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, pokiaľ nejde o trovy konania, ktoré platí štát (§ 49 ods. 1 CMP). Uvedená zásada má (pripúšťa) výnimky, ktoré sú uvedené v § 53 a § 55 CMP.
23. V zmysle ustanovenia § 53 CMP v konaniach vo veciach určenia rodičovstva (určenia materstva, určenia otcovstva, zapretia otcovstva, prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom) a v konaniach vo veciach notárskych úschov (konaní o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku, konaní o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, konaní o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu) môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
24. Zákonnou možnosťou, ktorá je zároveň podmienkou pre priznanie náhrady trov konania súdom v intenciách § 55 CMP je situácia, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon expressis verbis neupravuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, pričom pre jeho aplikáciu sa nevyžaduje ani úspech v konaní. Účastníkovi je však možné priznať proti inému účastníkovi nárok na náhradu trov konania len výnimočne s tým, že ich priznanie musia odôvodňovať okolnosti prípadu. Pre posúdenie, či okolnosti prípadu odôvodňujú priznanie nároku na náhradu trov konania účastníkovi, ktorý by vzhľadom k tomu, že nariadenie výkonu rozhodnutia je možné nariadiť i bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP) inak právo na náhradu trov konania nemal, zákon neuvádza, z akých hľadísk (kritérií) má súd vychádzať.
25. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP v každom konkrétnom prípade závisí od úvahy súdu. K okolnostiam prípadu odôvodňujúcim priznanie nároku na náhradu trov konania v konaniach upravených CMP patrí výsledok konania (do akej miery boli rozhodnutím súdu zohľadnené návrhy účastníkov, ktoré realizovali v priebehu konania) v spojení s okolnosťami, za ktorých konanie začalo a ktoré ovplyvnili jeho priebeh. V tomto prípade pri použití ustanovenia § 55 CMP musí súd hodnotiť konanie účastníkov v priebehu celého konania v kontexte s prejednávanými skutočnosťami ako celok a vziať do úvahy výsledok konania a okolnosti priebehu konania, ktoré sa týka návrhu oprávneného na nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletou. Nevyhnutné je v tejto súvislosti komplexne zhodnotiť za akých okolností bolo konanie začaté, procesné postavenie, aktivitu účastníkov a z akých dôvodov a ako bolo vo veci rozhodnuté.
26. V danej veci mal súd za to, že okolnosti prípadu odôvodňujú priznanie náhrady trov konania oprávnenej. Je nepochybné, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku matky s maloletým bol podaný dôvodne, o čom svedčí aj nariadenie výkonu rozhodnutia súdom uznesením Uznesením č.k. 8Em/4/2018 - 332 zo dňa 07.01.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11CoE/21/2019 - 381 zo dňa 08.10.2019. Oprávnená matka v priebehu konania vzala návrh späť. Toto dobrovoľné späťvzatie návrhu oprávnenou však podľa názoru súdu nemožno pripísať na „ťarchu“ oprávnenej ,bez zohľadnenia ostatných relevantných skutočností. V čase podania návrhu na výkon rozhodnutia, t. j. dňa 7.1.2015 totiž boli splnené zákonné podmienky na takýto návrh, nakoľko styk sa preukázateľne nerealizoval, čo nespochybňoval ani povinný, pričom oprávnená nepochybne deklarovala záujem stretávať sa s maloletým. Zároveň je zrejmé, že späťvzatie návrhu späť bolo realizované až po tom, čo oprávnená zistila negatívne (odmietavé) stanovisko maloletého týkajúce sa možnosti realizovania styku s ním, resp. rozhodla sa vzhľadom na jeho vek rešpektovať jeho vôľu nestretávať sa s matkou (po vykonanom znaleckom dokazovaní, neúspešnom výchovnom opatrení), čo sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na zmene rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/38/2014-488 zo dňa 16.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/5/2016-709 zo dňa 15.02.2017, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/192/2018-703 zo dňa 23.7.2020, v ktorom konaní sa matka vyjadril, že dieťa nechce stresovať, netrvá na úprave styku, vzhľadom na vek maloletého styk necháva na jeho vôli, pričom obaja rodičia zhodne žiadali, aby styk s matkou zostal bez súdnej úpravy. Bez povšimnutia však nemôžu zostať závery krajského súdu v Rozsudku č.k. 7P/38/2014-709 zo dňa 15.2.2017, z ktorých vyplýva, že „ zo strany otca nie je snaha o obnovenie kontaktu maloletého s matkou, ako to tvrdil v priebehu konania.....preukazuje otcov nedostatočný výchovný vplyv na maloletého v otázke slušnosti.......... veľmi intenzívne sa natíska spojitosť medzi postojmi otca k matke a prejavom maloletého voči nej, ako prevzatým práve od otca. Zo strany matky takýto nedostatok vo výchove, v konaní najavo nevyšiel.... matka bola prakticky od troch rokov veku maloletého J. sama na výchovu troch detí. Súčasne bola riadne zamestnaná. Namiesto toho, aby sa snažil pochopiť situáciu a pomohol matke zvládnuť náročné obdobie výchovy detí, konflikt začal stupňovať svojimi postojmi v ňom a obvineniami voči matke. Jeho postoj postupne prevzala céra B. a neskôr aj maloletý J.. Je totiž vylúčené, aby prakticky celoživotná starostlivosť matky o J. bola prostá pozitívnych emócií, ako to prezentuje maloletý J.. V jeho osobe sa jedná o inteligentné a nadané dieťa a bolo by naivné si myslieť, že tento stav je možný len vďaka pobytu u otca v ostatnom období. Ostáva dodať, že obdobné platí o tvrdenom nadmernom požívaní alkoholu matkou. Takáto skutočnosť nebola preukázaná a otec ako aj maloletý J. poukazujú na niekoľko jednotlivostí, z ktorých nemožno dovodzovať žiaden exces. Otec preukázané požitie alkoholu matkou pri konflikte s dcérou B. prezentuje tak, akoby rodič sám sa starajúci o deti v danom veku nemohol piť alkohol ani len príležitostne. Na strane otca je však významný nedostatok vo formovaní osobnosti maloletého. Je vedený až k nenávisti voči matke. Voči matke, ktorej nemožno uprieť zásadný podiel na jeho úspešnej výchove, a ktorá možno len nie celkom dobre zvládla niekoľko náročných konfliktných situácií s deťmi, avšak bez ujmy na ich strane. Maloletý, ktorý inak výborne prosperuje v škole a má inak slušné vystupovanie, je pri výchove otca vedený k neúcte k človeku, k cynizmu, k nepochopeniu a k ubližovaniu. Bolo by fatálnym zlyhaním, pokiaľ by bolo umožnené maloletému J. si takéto postoje úplne osvojiť“. Z uvedených záverov je zrejmé, že na odmietavom postoji maloletého k matke má zásadný vplyv práve výchova otca, teda procesné zavinenie za zastavenie konania možno v konečnom dôsledku pričítať práve otcovi. Na tomto závere nič nemení ani fakt, že súd by konanie zastavil ex offo v zmysle § 390 písm. b) CMP, aj bez toho, aby matka zobrala svoj návrh späť. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je spravodlivé, aby otec nahradil matke trovy konania vzniknuté v tomto konaní v zmysle § 55 CMP a § 391 CMP.
27. Oprávnenej matke maloletého vznikli v konaní trovy konania titulom trov právneho zastúpenia, a to v celkovej sume 294,55 eur, ktoré pozostávajú z odmeny za 7 úkonov právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c), ods.5 vo výške 233,77 eur a náhrady hotových výdavkov prislúchajúcim k predmetným úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 60,78 eur nasledovne: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07.01.2015 - 32,27 eur, návrh na začatie konania zo dňa 07.01.2015 - 32,27 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.05.2015 - 32,27 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.12.2015 - 32,27 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.03.2016 - 33,00 eur, odvolanie zo dňa 21.06.2017 - 34,00 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 15.03.2019 - 37,69 eur, náhrada hotových výdavkov 4 x 8,39 eur (2015) = 33,56 eur, 1x 8,58 eur (2016), 1x 8,84 eur (2017) ,1x 9,80 eur (2019).
28. Súd oprávnenej matke nepriznal odmenu za vyjadrenie zo dňa 04.03.2015, vyjadrenie zo dňa 24.06.2015, vyjadrenie zo dňa 30.07.2015, nahliadnutie do spisu dňa 9.12.2015 vyjadrenie zo dňa
28.04.2017, vyjadrenie zo dňa 24.11.2017, vyjadrenie zo dňa 20.12.2017, vyjadrenie zo dňa 27.06.2018 vyjadrenie zo dňa 03.04.2019 , vyjadrenie zo dňa 30.04.2019, keďže žiaden z týchto úkonov nemožno priradiť k taxatívne vymenovaným úkonom v zmysle § 13a ods.2 písm.c) cit. vyhl. Je zrejmé, že zákonodarca v citovanom ustanovení zámerne pre konania vo veci výkonu rozhodnutia a exekúcie limitoval rozsah úkonov, za ktoré možno priznať odmenu advokátovi. 29. Ďalej súd nepriznal advokátke odmenu za úkony - vyjadrenie zo dňa 30.3.2021 a späťvzatie návrhu zo dňa 9.4.2021. Súd tieto úkony vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne, nakoľko dňa 23.9.2020 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava III, kde bol ponechaný styk matky s maloletým bez súdnej úpravy, ktorú skutočnosť matka súdu neoznámila a ktorá skutočnosť by mala za následok zastavenie konania ex offo. Výkon rozhodnutia na podklade pôvodného exekučného titulu tak bol vedený nadbytočne. Napokon vyjadrenie zo dňa 30.3.2021 sa ani v spise nenachádza. 30. Zároveň si advokátka nesprávne uplatnila hodnotu odmeny za jeden úkon právnej služby pri jednotlivých úkonoch, a preto jej súd priznal ich hodnotu v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky ( § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky - 1/13 ina výpočtového základu a z toho 1 ica). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ktorá predstavovala v r. 2015 sumu 64,53 eur, v r. 2016 sumu 66,00 eur, v r. 2017 sumu 68,00 eur, v r. 2019 sumu 75,38 eur.. Vzhľadom k tomu, že pri určení odmeny za jednotlivé úkony je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenie § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky (nie § 13a ods. 1 v zmysle vyčíslenia oprávnenej matky), nakoľko ide o výkon rozhodnutia, tzn. odmena za jeden úkon právnej služby je vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, preto súd oprávnenej matke priznal odmenu za úkony vykonané v r. 2015 v sume 32,27 (1/2 z 64,53 eur), v r. 2016 v sume 33,00 eur ( 1/2 z 66,00 eur), v r. 2017 v sume 34,00 eur (1/2 z 68,00 eur), v r. 2019 v sume 37,69 eur (1/2 z 75,38eur). Zároveň súd oprávnenej matke nepriznal náhradu hotových výdavkov v uplatnenej nesprávnej výške, ale v zákonnej výške podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené ostatným účastníkom.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis /§ 127 ods. 1, 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods. 1 CMP ).
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).