Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-52-2021.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Subarea
5C/52/2021
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne: T.. P. U.Á., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXXX/X, P. T. proti žalovanému: P., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, U. U. J. J. XX, XXX XX Ž., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2021, domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami ležiacimi v kat. území Veľký Meder, evidovanými C.Ý. Ú. J. U., W. C., P. B. I. P. Č.. XXXX H.: - L.. G.. „. Č.. XX/XX Z.. L. H. B. C. P. XXmX, - L.. G.. „. Č.. XX/XX Z.. L. H. B. C. P.Ý. XXmX, - L.. G.. „. Č.. XXXX/X, Z.. L. H. B.. C. P. XXX T., -L.. G.. „. Č.. XXXX/X Z.. L. H. B. C. P. XX T., - L.. G.. „. Č.. XXXX Z. C. P. XXX T.,- L.. G.. „. Č.. XXXX Z. C. P. XXX T., U. - G. J. U. Č.. XXXX B. L.. G.. „. S. Č.. XXXX/X, R. U. Č.. XXXX B. L.. G.. „. S. Č.. XX/XX, R. U. Č.. XXXX B. L.. G.. „. Č.. XX/XX, R. H. J. U. Č.. XXXX B. L.. G.. „. XXXX B. L.. G.. „. Č.. XXXX/X ( ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a to predovšetkým ich zakazuje scudziť, prenajať, zapožičať a zaťažiť záložným právom a zároveň sa žalovanému prikazuje strpieť užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom a to všetko do právoplatného končenia veci samej vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod č.k. XXC/XX/XXXX.
2. Žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že predmetné nehnuteľnosti previedla na žalovaného z dôvodu, že sa nachádzala v zlej finančnej situácii a v životnej tiesni, prišla o zamestnanie a poberala jedine dávku v hmotnej núdzi a preto nebolo v jej možnostiach uhrádzať pravidelné mesačné splátky na nehnuteľnosť jej veriteľovi C. W. U., H.. U... Žalobkyňa z uvedeného dôvodu kontaktovala žalovaného spoločnosť P. U..G..C.. a opísala svoju situáciu. Podľa žalobkyne sa so žalovaným dohodli, že žalovaný uhradí za ňu zostatok dlhu ku dňu 29.05.2017 voči jej veriteľovi v zostatkovej hodnote 52.500 EUR s tým, že žalobkyňa v lehote do 27.10.2019 vráti žalovanému uvedenú sumu navýšenú o 10.000 EUR. K uvedenému riešeniu žalobkyňa pristúpila z dôvodu, že bola v tiesni, jej finančná situácia bola nepriaznivá a bez jej riešenia by prišla o svoju nehnuteľnosť. Po uvedenej ústnej dohode žalovaný podľa udania žalobkyne jej predložil kúpnu zmluvu na sporné nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa následne previedla do výlučného vlastníctva žalovaného za kúpnu cenu 54.000,00 EUR s tým, že žalovaný žalobkyni odovzdal podpísanú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa zaviazal predmetné nehnuteľnosti previesť naspäť, resp. po vzájomnej dohode do vlastníctva syna žalobkyne I. U. a to za kúpnu cenu 63.720,00 EUR. Na základe tejto dohody došlo medzi synom žalobkyne a žalovaným k uzavretiu písomnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Na túto dohodu žalobkyňa pristúpila jedine z dôvodu, že žalovaný ju ubezpečil, že jej nehnuteľnosti odpredá naspäť, resp. jej synovi tak, ako sa dohodli. Podľa žalobkyne bola to v tom čase pre ňu jediná možnosť riešenia jej situácie, nechcela totiž prísť o svoj domov. Syn žalobkyne Ladislav Szalai ako
budúci kupujúci zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej so žalovaným bol pripravený splniť svoj záväzok, za ktorým účelom kontaktoval najprv telefonicky a neskôr aj písomne žalovaného, resp. osobu oprávnenú konať v jeho mene s tým, že mu bol prisľúbený dohodnutý postup. Žalovaný však zostal nečinný, odmlčal sa a odmietol splniť svoj zmluvný záväzok. Skutočnosti predchádzajúce uzavretiu právnych úkonov, ako aj následné okolnosti začal popierať a preto z dôvodu jeho odmietavého prístupu a nesplnenia si záväzku bolo potrebné danú situáciu riešiť v súdnom konaní. V dôsledku uvedeného syn žalobkyne inicioval súdne konanie o nahradenie prejavu vôle, ktoré prebieha na Okresnom súde Dunajská Streda medzi žalovaným a synom žalobkyne I. U. L. Č..W.. XXC/XX/XXXX. V predmetnom konaní sa rieši otázka vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a to nahradením prejavu vôle na právnom úkone - kúpnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu v predmetnom súdnom konaní. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam podľa žalobkyne je evidentné, že oprávnený zneužil jej vtedajšiu životnú a finančnú situáciu a tieseň, ponúkol jej riešenie, avšak dohodu a zmluvný záväzok následne odmietol splniť s tým, že dokonca popieraním, zatajovaním, nečinnosťou a zavádzaním mal v úmysle zmariť a znemožniť uplatnenie práva a splnenie záväzku z predmetného právneho úkonu, ktorý uzavrel a na splnenie ktorého sa zaviazal, pričom následne inicioval exekučné konania. Žalobkyňa poznamenáva, že v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní pod U.. Z. XXC/XX/XXXX sa vlastníkom nehnuteľností stane syn žalobkyne, ktorý predmetné nehnuteľnosti užíva spolu so žalobkyňou a so svojou družkou a ich maloletou dcérou, a to na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 28.08.2017.
3. Žalobkyňa ďalej uvádza, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha exekučné konanie Č..W.. XXEk/XXX/XXXX, W. Ú. U. P. D., H. O. C. P., U..G..C. J. J. XX, XXXXX Ž.. N.C.: XXXXXXXX, L.. Z.. H. W. V. - V., U..G..C.., J. J. XX. XXXXX Ž.. N.: XXXXXXXX H. L. T.. P. U., B.. XX.XX.XXXX. Z. XXXX/X.XXX XX P. T., a ktorého predmetom je vypratanie sporných nehnuteľností vedených Okresným úradom Dunajská Streda, nachádzajúcich sa v kat. území P. T.. Žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol Okresnému súdu v Banskej Bystrici doručený dňa 14.01.2020, na základe ktorého bola súdna exekútorka Y.. Y. J.Á.. so sídlom H.. J. XXXX/XX. XXXXX V. poverená vykonaním exekúcie vyprataním nehnuteľností. V predmetnej exekučnej veci bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním predmetných nehnuteľností dňa 20.10.2021. Žalovaný má urputnú snahu podľa žalobkyne ju a jej rodinu vrátane jej maloletej vnučky dostať z nehnuteľnosti a vypratať ju, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti je jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam viac než sporné. V prípade, že sa tomu tak stane, žalobkyňa a jej rodina ostane bez strechy nad hlavou pred tým, než sám súd vo veci rozhodne. Ak však syn žalobkyne v predmetnom súdnom konaní bude úspešný a spor vyhrá, aj napriek tomu v prípade predchádzajúceho vypratania nehnuteľnosti a umožneniu žalovanému s ňou plne nakladať, nebude možné prinavrátenie do pôvodného stavu, prípadne to bude náročné a zdĺhavé. Žalobkyňa poznamenáva, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá o .i. má v predmete činnosti zapísané aj činnosti ako prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom ako aj poskytovanie úverov a pôžičiek. Je tu reálny predpoklad, že v prípade výkonu exekúcie vyprataním nehnuteľnosti, žalovaný predmetnú nehnuteľnosť buď prenajme, alebo ju s najväčšou pravdepodobnosťou scudzí za účelom zisku. Žalobkyňa uvádza, že vyskúšala už naozaj všetko a snažila sa zabrániť tomu, aby o strechu nad hlavou neprišli, aby dokázala, že je v práve, že boli podvedení. Vzhľadom k uvedenému exekučnému príkazu a hrozbe vypratania nehnuteľnosti už dňa 20.10.2021 je jej jedinou možnosťou odvrátiť snahu a úmysel žalovaného vypratať nehnuteľnosť, resp. mu zabrániť v tom do doby, kým súd rozhodne v predmetnom súdnom konaní prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia . Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam žalobkyňa má to, že je tu reálny predpoklad, že žalovaný svoj úmysel scudziť nehnuteľnosti naplní akonáhle bude môcť s nehnuteľnosťou voľne nakladať, a preto je toho názoru, že je tu daná potreba úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko výkon exekúcie by bol v danom prípade predčasný a znemožnil by následnú nápravu pre prípad jej úspechu vo veci s tým, že ak by došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, situácia by sa ešte viac skomplikovala a samotné prebiehajúce súdne konanie by to sťažilo. Rovnako žalobkyňa žiada o zohľadnenie toho, že predmetná nehnuteľnosť je jej domovom, domovom jej rodiny, vrátane jej syna a jeho maloletej dcéry s tým, že po vyprataní by sa ocitli na ulici a nemali by kam ísť. Žalobkyňa má za to, že je potrebné nevyhnutne a urýchlene upraviť pomery, aby sa tak mohlo stať a aby sa celé konanie nezmarilo, aby mala do toho času istotu, že o strechu nad hlavou nepríde.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
12. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. C.s.p.. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
14. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, ba dokonca aj faktických činov (napr. zničenie veci). Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje
nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi.
15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p.. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žalobcami osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je ako bolo už vyššie uvedené potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo
stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je nedôvodný.
17. Neodkladným opatrením sa žalobkyňa domáha uloženia zákazu žalovanému, obchodnej spoločnosti P. U..G..C.., nakladať s nehnuteľnosťami v kat. území P. T., evidovanými Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, vedených na liste P. Č.. XXXX a to predovšetkým má súd v zmysle návrhu žalobkyne uložiť zákaz scudziť, prenajať, zapožičať a zaťažiť záložným právom uvedené nehnuteľnosti a zároveň má súd žalovanému prikázať strpenie užívania predmetných nehnuteľností žalobkyňou a to všetko do právoplatného končenia veci samej vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod č. k. XXC/XX/XXXX. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žalobcami osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pričom miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne hodnoverné a presvedčivé. Súd na tomto mieste konštatuje, že procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V danom prípade súd uvádza, že nemá osvedčený dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko má za to, že neexistuje žiadny nárok žalobkyne, ktorému má poskytnúť súdnu ochranu. Žalobkyňa nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a nebola preukázaná ani existencia akéhokoľvek právneho vzťahu žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vždy posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Tunajší súd má za to, že táto podmienka splnená nebola, nakoľko žalobkyňa neosvedčila žiadny právny vzťah k žalovanému a neosvedčila právny vzťah ani k sporným nehnuteľnostiam, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto súd považuje návrh žalobkyne za nedôvodný. Okrem iného, žalobkyňa súdu nepredložila žiadny listinný dôkaz k svojmu návrhu, na základe ktorého by preukázala svoj nárok k predmetným nehnuteľnostiam. Súd lustráciou na stránke katasterportal.sk preskúmal list vlastníctva patriaci k spornej nehnuteľnosti a zistil, že ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností nefiguruje už ani žalovaný, obchodná spoločnosť P. U..G..C.., ale tretia osoba, ktorá nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorého vklad bol povolený dňa 02.11.2021.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol úspešný žalovaný, ktorému však trovy v súvislosti s predmetným návrhom nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.