Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-34-2024.pdf
PDF · 110.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/34/2024
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. C. C., či súpisného čísla, právne zastúpená: JUDr. Jana Juchová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 53 000 501 proti žalovanému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX B., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v znení:
- žalovanému u k l a d á nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, aj to len za prítomnosti tretej osoby,
- žalovanému zakazuje písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu dňa 26.04.2024 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, aj to len za prítomnosti tretej osoby a rovnako tak zakáže žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia. Žalobkyňa vyrastala v pestúnskej rodine, kde sa dostala rovno z pôrodnice. Ešte keď bývala v pestúnskej rodine, stretla sa so žalovaným a dva roky s ním chodila. V tom čase žalovaný pracoval a správal sa k nej dobre, až na jeden incident, kedy bol opitý. Keď vo februári 2023 začali spolu žiť v podnájme, žalovaný prestal pracovať, nútil žalobkyňu požičiavať si peniaze a začal sa k nej správať zle. Po čase sa jej prestal páčiť takýto život a chcela od neho odísť. Žalovaný však žalobkyni bránil v odchode. Bral jej doklady aj telefón, aby od neho nemohla odísť, ani si zavolať pomoc, zamykal ju, čo sa počas ich vzťahu opakovalo. V auguste 2023 žalobkyňa od žalovaného odišla, ten ju začal vydierať. Najprv sa jej vyhrážal, že ju zabije, že jej vytrhá všetky vlasy, a keď to nepomohlo, povedal že sa pred ňou obesí (ako jeho otec) a ona ho bude mať na svedomí. A tak sa zo strachu vrátila, dokonca dňa 31.8.2023 uzavreli na úrade sobáš. Po uzavretí manželstva ju žalovaný presvedčil, aby s ním začala podnikať a zamestnávať ľudí v Nemecku. Podnikanie riadil on, žalobkyňa tomu nerozumela, keď potreboval, podpísala mu papiere, ktoré od nej požadoval. Keď odišli do Nemecka, zablokoval jej v telefóne celú jej rodinu. Nikto sa jej nemohol dovolať. Pestúnsky rodičia
ju hľadali, nikto sa s ňou však nevedel spojiť ani ona nemohla nikomu volať ani písať. Až po nejakom čase jej žalovaný dovolil komunikovať s rodinou. Po čase sa vrátili na Slovensko, keďže nemali peniaze. Žalobkyňa dnes konštatuje, že nebola pripravená na rómsky spôsob života. Nevedela, že tým, že si odporcu zoberie za manžela, on ju bude považovať za svoj majetok a tak sa k nej bude aj správať. Po tom ako žalobkyňa uzavrela so žalovaným sobáš, nasledovali z jeho strany aj bitky. Asi 4x v období od novembra 2023 do konca decembra 2023 jej držal nôž pod krkom, kopal do nej, škrtil ju. Stalo sa tak keď bol opitý, alebo zo žiarlivosti. Raz sa tak stalo, keď mu vytkla, že si píše s inou ženou. Jeden z incidentov sa stal aj na Vianoce, t.j. 24.12.2023 kedy mu pripravila cigánsku vianočnú večeru, ale ona ju nechcela jesť. Chcela jesť rybu a šalát ako bola zvyknutá, vtedy sa žalovaný rozhneval a priložil jej nôž ku krku. Potom v hneve veľkým kuchynským nožom z Lidla dorezal kufor žalobkyne, čo neskôr ukázala aj svojej matke. Okrem vyhrážok nožom ju týral aj psychicky. Nadával jej. Stále jej hovoril, že ju dostane na psychiatriu. Keď mu povedala, že od neho odíde k svojej pestúnskej matke, vysmieval sa jej, že to nie je jej mama, že ona je z útulku. Žalovaný ju obmedzoval aj inak, brával jej mobil, doklady, zamykal ju v byte, alebo odpisoval jej rodičom cez jej Messenger, že je v poriadku. Brával jej tiež kartu a vyberal si peniaze z jej účtu. Pokiaľ ide o ďalšie incidenty, tak dňa 02.02.2024 sa žalobkyňa od neho rozhodla znova odísť. V tom čase býval s nimi (asi 1,5 mesiaca) aj jej profesionálny brat G. H., ktorý bol svedkom celého incidentu. V uvedený deň žalovaný, keď mu žalobkyňa povedala, že od neho odchádza, tak ju fyzicky napadol. Rozbehol sa oproti nej s nožom v ruke. Vtedy G. skočil naňho z boku a zvalil ho na posteľ. Zobral mu nôž a položil ho na stoličku. Keď sa mu zdalo, že sa žalovaný upokojil, pustil ho. Vtedy žalovaný skočil na žalobkyňu, stiahol ju na posteľ a začal ju škrtiť, potom jej pod krk priložil nôž. Nakoniec zobral aj pištoľ, priložil ju k hlave navrhovateľky a vystrelil. Žalobkyňa mala obrovský strach a obavy, že ju zabije. Pištoľ však nevystrelila, ale keď ju žalovaný hodil na posteľ, vyletela z nej kovová gulička. Pištoľ bola taká, čo sa ňou strieľajú kurčatá, ale to žalobkyňa v čase incidentu nevedela. Myslela si, že jej k hlave priložil ozajstnú zbraň. Veľmi sa zľakla, žalovaný sa neskôr upokojil a zaspal. G. v tú noc posielal správy sestrám žalobkyne a aj jej matke. „Haló, G., D. útočí na A...“ „Magda chcem aby ste prišli zajtra po ňu, začal na ňu s pištoľou..“ „Mieri na ňu zbraňou..“ Správy ako aj čestné prehlásenie G. H. priložila v prílohe. Po žalobkyňu na druhý deň prišla jej matka, zbalila si zopár vecí a odišla. Hneď na druhý deň žalobkyňa podala žiadosť o rozvod a odišla bývať k svojej pestúnskej sestre do Bratislavy. Dňa 08.02.2024 prišiel žalovaný za žalobkyňou do Bratislavy, aby sa k nemu vrátila. Cez deň sa aj stretli, boli spolu v nákupnom centre, ale večer žalovaný začal byť znova agresívny, žalobkyňa odišla. Žalovaný v noci prišiel k bytu, kde žalobkyňa bývala, trieskal na dvere až musela zavolať políciu. Policajti žalobkyni povedali, že ak chce aby odišiel, aby mu zaplatila cestu domov. V noci jej matka poslala peniaze, žalobkyňa mu objednala taxík do hotela a následne zaplatila cestu domov do Bardejova, len aby žalovaný odišiel. Dňa 05.03.2024 sa potom žalobkyňa vrátila do Bardejova zrušiť firmu a potom odišla znova do Bratislavy. V Bratislave jej však vyšiel pozitívny tehotenský test a tak sa k žalovanému znova vrátila do Bardejova a ten ju presvedčil, aby stiahla aj návrh na rozvod. Žalovaný sa k nej chvíľu správal celkom dobre. Žalovaný jej radil, aby pokračovala v nadstavbovom štúdiu, ktoré začala, lebo tak by dostávala mesačne 400,- Eur ako tehotenské štipendium. Až neskôr si žalobkyňa uvedomila, že to bola z jeho strany ďalšia špekulácia ako prísť k peniazom. Neskôr keď išla k lekárke, žalobkyňa zistila, že nie je tehotná, ale má dva myómy a to jej mohlo ukázať, že je tehotná. Žalovanému sa rozplynul sen o bezstarostnom živote (s príjmom 400,- Eur) a tak sa zase začal k žalobkyni správať zle. Dňa 29.03.2024 na Veľký piatok keď videl, že sa chystá od neho definitívne odisť, začal ju žalovaný škrtiť, zobral jej mobil, aj doklady a zamkol ju v byte. Nemohla si tak ani zavolať pomoc. Ráno prišiel žalobcov brat a tak sa jej podarilo odísť z bytu. Keď ju švagor viezol autom, prišiel aj žalovaný, na brata žiarlil a v aute žalobkyňu začal škrtiť pásom od auta. Niekoľko dní potom žalobkyňa nemohla jesť, ani prehĺtať, u lekára ale nebola. Po tomto incidente žalobkyňa od žalovaného definitívne odišla a od 01.04.2024 žije v Bratislave. Keď žalobkyňa od žalovaného odišla, tento sa vyhrážal, že jej „vytrhá všetky vlasy, že ju rozkope“ alebo „keď ho udá a zavrú ho, dá ju z basy zabiť“. Dňa 08.04.2024 nastúpila žalobkyňa do práce v Bratislave a začal nový teror. Žalovaný jej začal posielať správy a začal ju vydierať, že zverejní všetky jej intímne fotky a videá, ktoré si robil, aby to každý videl. Keď ho zablokovala, písal jej cez všetkých známych z rôznych čísel. Písal aj jej rodine. Potom, keď bola v práci zavolal jej cez Messenger. Keď ho videla a počula, prišlo jej strašne zle. Strašne ju rozbolela hlava, až ju v nej pichalo. Stŕpla jej sánka, bolo jej na vracanie a odpadnutie. Bola veľmi bledá a z roboty ju poslali domov. Dostala sa až do takého stavu, že si chcela siahnuť na život. Vedela, že s ním žiť nechce, ale už nevládala ďalej. Z tohto stavu jej pomohla sa dostať až matka. Žalovaný keď zistil, že staré číslo žalobkyne nefunguje, písal jej rodine a o pol jednej v noci aj jej matke, že žalobkyňa nikde nerobí, že matku klame, že chodí ožratá a sfetovaná každý deň a že chodí von s „feťákmi“, kde je aj teraz. Uvedené nebola pravda, žalobkyňa spala doma u sestry. Sestra matke ako dôkaz poslala fotografiu žalobkyne ako spí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa zo žalovaného strach
a podala na neho trestné oznámenie. Žalovaný, ako už uviedla sa jej v minulosti opakovane vyhrážal, fyzicky ju napádal a ohrozoval ju zbraňou. Žalobkyňa má preto strach o svoj život a zdravie, ak by sa žalovaný mohol k nej priblížiť. Zároveň má strach, že ak ju žalovaný bude môcť kontaktovať (mailom, telefonicky, inými prostriedkami elektronickej komunikácie), budú pokračovať vyhrážky voči jej osobe a forma násilia sa presunie a bude pokračovať v online priestore, čo sa už v podstate deje. Oproti právam odporcu pri podaní takéhoto návrhu stoja práva obete v tomto prípade žalobkyne, ktorá má právo nebyť vystavená násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe. Ide o základné ľudské právo, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Poukázala pritom na skutočnosť, že hoci pojem násilie nie je upravený v žiadnom platnom právnom predpise za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu. Ako vyplýva z predmetných ustanovení aj súdnej praxe pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP musí mať súd za osvedčené v prípade písm. e) dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi pričom účelom ustanovenia je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP súd musí mať osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity pričom účelom ustanovenia je zabrániť akejkoľvek forme rodovo podmieneného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako je napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy neprimeraného nátlaku. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súd vyhodnocuje na základe predložených dôkazov (predovšetkým listinných dôkazov). Je postačujúce, ak sa súdu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, spis. zn. 25Co/24/2021 zo dňa 10.05.2021). Ďalej žalobkyňa uviedla, že je veľmi psychicky zasiahnutá konaním žalovaného. Má z neho strach a aj preto opustila mesto Bardejov. Obáva sa že sa jeho správanie opätovne zhorší a príde ju znova vyhľadať do Bratislavy, keď zistí, že na neho podala trestné oznámenie. Obáva sa aj jeho vyhrážok v telefonátoch a správach. Nakoľko sa žalovaný v minulosti pokúšal opakovane ju kontaktovať nielen zo svojho čísla, ale aj z rôznych iných telefónnych čísiel, alebo aj prostredníctvom matky a jej pestúnskych súrodencov, žalobkyňa sa preto cíti byť neustále ohrozená. Je pritom zrejmé, že intenzita správania žalovaného voči žalobkyni vykazovala vysoký stupeň násilia, ale aj hrozieb zbraňou, ako to vyplýva aj z trestného oznámenia a čestného prehlásenia svedka, ale aj správ, ktoré pripojila k tomuto návrhu. Pre svoju agresivitu je žalovaný nevyspytateľný a nie je možné predvídať, ako sa zachová, ak by sa mohol priblížiť k žalobkyni, preto je nevyhnutné ju ochrániť. Vysoký stupeň ohrozenia žalobkyne vyplynul aj z formulára Poradenského Centra Nádej na odhaľovanie rizika obetí domáceho násilia. Práve neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 e), f) a h) sú okrem iného aj preventívnym spôsobom ochrany pri domácom násilí, preto na súd zasiela aj tento návrh. Vzhľadom na uvedené žiada pre žalovaného zákaz priblíženia sa k žalobkyni, a to na vzdialenosť 50 m, ako aj zákaz kontaktovania žalobkyne zo strany žalovaného a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami aby ju ani takýmto spôsobom nemohol kontaktovať a vyhrážať sa jej. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ako aj skutkové okolnosti uvedené v tomto návrhu a predložené dôkazy má za to, že dostatočne osvedčila skutočnosti uvedené v tomto návrhu a že svoje tvrdenia dostatočne osvedčila
- podložila dôkazmi, ktoré sú potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia.
3. Z čestného prehlásenia I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, B. – L. J. zo dňa 18.04.2024 vyplýva, že je v pravidelnom kontakte s bývalou pestúnskou dcérou A. A.. Keď mala akýkoľvek problém, riešili to spolu. Stále sa na ňu obrátila. Je stále členom rodiny.
4. Z čestného prehlásenia G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. zo dňa 17.04.2024 vyplýva, že tento videl incident, ako žalovaný zaútočil na žalobkyňu 1x nožom, 1x pištoľom, 02.02.2024. Súhlasí s tým, aby bol potrestaný za to, čo robil a je ochotný ísť vypovedať.
5. Z trestného oznámenia zo dňa 22.04.2024 adresovaného Prokuratúre Bratislava a ORPZ Bratislava V. vyplýva, že žalobkyňa (na základe totožných skutkových tvrdení, ako sú opísané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) v uvedený deň podala trestného oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Zároveň v tomto trestnom oznámení uviedla, že má v pláne podať návrh na rozvod a požiadať súd o zákaz priblíženia a zákaz kontaktovania. V súčasnosti sa zdržiava v Bratislave, z manžela má veľký strach a bojí sa o svoj život a zdravie. Preto svoju adresu
v Bratislave nechce zverejniť ani v tomto oznámení. Vyhľadala pomoc intervenčného centra v Bratislave, ktoré jej momentálne poskytuje psychologickú a právnu pomoc. Centrum Nádej ako akreditovaný subjekt Ministerstva spravodlivosti SR s ňou vyplnilo formulár na zistenie a vyhodnotenie hrozby života a zdravia, pričom skonštatovalo bezprostredné veľmi vysoké nebezpečenstvo ohrozenia osoby žalobkyne násilným správaním manžela.
6. Z formuláru na zistenie a vyhodnotenie hrozby života a zdravia Poradenského Centra Nádej, Mokrohájska 3, 841 04 Bratislava zo dňa 17.04.2024 vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni bolo riziko nebezpečenstva ohrozenia násilím vyhodnotené ako „bezprostredné veľmi vysoké“.
7. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 16Pc/5/2024 vyplýva, že žalobkyňa svojim návrhom zo dňa 05.02.2024 ako manželka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo. Podaním, doručeným, súdu dňa 01.03.2024 vzala svoj návrh na rozvod manželstva späť. Manžel (žalovaný), ktorému bol návrh na rozvod doručený pred späťvzatím, so späťvzatím návrhu súhlasil. Následne Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 12.03.2024 č.k. 16Pc/5/2024-25 konanie vo veci zastavil, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.04.2024.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
18. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
19. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p., žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
20. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
21. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.
22. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi ňou a žalovaným z dôvodu ochrany jej osoby. Všeobecne možno uviesť, že sa jedná o neodkladné opatrenie nariadené v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
23. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
24. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) CSP postačuje, ak je osvedčené, že konaním žalovaného je ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne. Žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia a ak považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorá ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že
vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia.
25. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má žalobkyňa k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany osvedčujú, že k neželanému konaniu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom uvedené závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností osvedčených z predložených listín (§ 329 ods. 1 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva.
26. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnil poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:C.H. Beck, 2016, s. 1118). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje.
27. Žalobkyňa osvedčila, že žalovaný je jej manžel, pričom opakovane sa voči nej dopúšťal fyzického a psychického násilia. Uvedené konanie žalovaného viedlo k podaniu návrhu na rozvod manželstva zo strany žalobkyne, ktorý následne zobrala späť, ako aj k opusteniu spoločnej domácnosti so žalovaným a presťahovaniu žalobkyne do Bratislavy. Žalobkyňa osvedčila, že žalovaný ju opakovane vyhľadal v mieste jej bydliska v Bratislave, pričom sa voči žalobkyni dopúšťal fyzického a psychického násilia. Rovnako tak ju opakovane kontaktoval rôznymi formami elektronických správ, pričom uvedeným konaním žalovaného vzhľadom na početnosť a obsah týchto správ sa žalobkyňa cíti ohrozená. Uvedené konanie žalovaného viedlo žalobkyňu k podaniu trestného oznámenia pre agresívne správanie voči jej osobe. Zároveň žalobkyňa s poukazom na toto správanie žalovaného vyjadrila obavu pred psychickým násilím, až terorom z jeho strany, v dôsledku čoho má strach o svoje zdravie a život, keďže tento sa jej už v minulosti opakovane vyhrážal, fyzicky ju napádal a ohrozoval ju zbraňou. Zároveň má žalobkyňa strach, že ak ju žalovaný bude môcť kontaktovať, budú pokračovať vyhrážky voči jej osobe a forma násilia sa presunie a bude pokračovať v online priestore, čo sa už v podstate deje.
28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a žalobkyňou predložené listinné dôkazy (predovšetkým podané trestné oznámenie, čestné prehlásenia, SMS komunikáciu so žalovaným) a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, preto postupom podľa § 328 ods. 1 C.s.p. nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) v znení ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
29. Súd trvanie nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzil len na určitý čas v zmysle § 330 ods. 1 C.s.p., keďže v čase jeho nariadenia nie je možné určiť primeranú dobu, po ktorú by malo trvať vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z dôvodu ochrany práv žalobkyne súd nariadil neodkladné opatrenie bez presného časového vymedzenia jeho trvania. V prípad, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súd postupom podľa § 334 C.s.p. na návrh žalovaného, alebo aj žalobkyne toto neodkladné opatrenie zruší.
30. Záverom súd konštatuje, že žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej s totožným obsahom (§ 330 ods. 2 C.s.p.) za opodstatnené. Zároveň súd nepostupoval podľa § 337 ods. 1 a 2 C.s.p., keďže tento postup by bol len čisto formalistický. Za daných okolností totiž súd nepovažoval za jednoznačné, aký druh následnej žaloby protistrany by mohol byť vo veci samej podaný. Keďže zánik účinkov tohto neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením tohto neodkladného opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie
(§ 334 C.s.p.), nie je potrebné domáhať sa toho osobitnou žalobu. Súd má za to, že svojim postupom nikomu neodníma možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, či oprávnených záujmov na súde, t.j. podať žalobu akéhokoľvek druhu. Zároveň má súd za to, že uvedený postup je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, teda aby vec bola čo najrýchlejšie bez zbytočných prieťahov prejednaná a rozhodnutá a to bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.
31. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná a jej návrhu bolo vyhovené, preto jej súd v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. druhým výrokom tohto uznesenia priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 C.s.p.).