Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-199-2021.pdf
PDF · 81.96 KB
No categories available
2S/199/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: Biela voda n. o., so sídlom Nad traťou 1342/28, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 092 167, zastúpený: JUDr. Ingrid Repková, advokátka so sídlom Ružová 33, 040 11 Košice, IČO: 31 309 861, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 2021/14915:1-A1820 zo dňa 10.06.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 10.09.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 2021/14915:1-A1820 zo dňa 10.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, odboru kontroly č. 2021/8686:1-A9050 zo dňa 01.02.2021 zmenil tak, že podľa § 8b ods. 1 písm. g) zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z. z. žalobcovi uložil pokutu vo výške XX.XXX,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z. z. na tom skutkovom základe, že žalobca ako zriaďovateľ školy: Súkromná stredná odborná škola, so sídlom 29 augusta 2340/38A, Trebišov poskytol do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov nesprávne údaje o počte žiakov (podľa stavu k 15. septembru 2019 ) potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, keď do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, ako informačného systému verejnej správy, ktorý je zoznamom osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch podľa § 157 zákona č. 245/2008 Z. z. výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uviedol celkový počet žiakov v dennom štúdiu: 493, pričom správne mal byť tento počet uvedený štruktúrovane, a to: 327 žiakov v dennej forme a 166 žiakov v kategórii „ostatní“, ktoré nesprávne uvedenie je porušením § 7 ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z. z. v spojení s § 4 ods. 4 a ods. 6 nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, čím sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 8b ods. 1 písm. g) zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z. z.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu na najvyššej možnej hranici a to napriek tomu, že v procese správneho konania neboli zo strany žalovaného akceptované žiadne prostriedky jeho procesnej obrany. Poukázal na to, že žalobca je neziskovou organizáciou, ktorá neprodukuje žiaden zisk a všetky jeho príjmy sú následne prerozdeľované školám pôsobiacim v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Žalobca je príjmy poukázané na činnosť škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti povinný týmto školám prerozdeliť, a preto nemá žiadne iné zdroje, z ktorých by dokázal tak vysokú pokutu zaplatiť. Uviedol, že výška pokuty je pre neho priam likvidačná. Žalobca má za to, že v predmetnej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom z dôvodu, že fungovanie žalovaného nebude priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nijakým spôsobom ohrozené; účel a zmysel uloženej pokuty nijakým spôsobom nebude dotknutý či ohrozený odložením jej splatnosti do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej; priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko čiastka pokuty vo výške sumy XX.XX0 EUR je z pohľadu celkových príjmov štátneho rozpočtu zanedbateľná a štátny rozpočet nebude o túto čiastku ukrátený.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08.10.2021 a dňa 13.10.2021 predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, ani nepredložil v návrhu žiaden relevantný dôkaz o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či likvidačného účinku, ktorý by žalobcovi hrozil v prípade nepriznania odkladného účinku vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie publikované v časopise Soudní judikatura ve věcech správních č. 398/1999, v ktorom je citovaný názor Vrchního soudu v Prahe nasl. cit.: „K tomu, aby soud mohl rozhodnout, zda jsou dány důvody pro odklad vykonatelnosti rozhodnutí správního orgánu podle § 250c věty druhé OSŘ nestačí, že žalobce v návrhu na odklad vykonatelnosti pouze cituje znení zákona s poukazem na výši částky, která by na něm mohla být vymáhaná. Žalobce musí konkretizovat, jaká závažná ujma mu neprodleným výkonem rozhodnutí hrozí a z jakých konkrétních okolností takovou obavu vyvozuje. Pokud přes poučení soudu svůj návrh ani dodatečně neodůvodní, rozhoduje soud o návrhu podle dosavadního obsahu spisu.“ Výšku uloženej pokuty považuje žalovaný vzhľadom na okolnosti spáchania správneho deliktu za primeranú.
5. Žalobca dňa 12.11.2021 doručil správnemu súdu repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. Vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom návrhu na priznanie odkladného účinku, a to z dôvodu, že žalovaný nevyhovel jeho návrhu na obnovu konania a návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 03.11.2021, že využije všetky prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky a to aj napriek tomu, že žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí a požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, čím žalobcovi hrozí závažná ujma a finančná škoda.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by mali podľa tvrdenia žalobcu pre neho likvidačný charakter. Žalobca však k svojmu návrhu nepriložil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by správnemu súdu umožnili posúdiť dopad zaplatenia uloženej pokuty na majetkovú situáciu, existenciu a ďalšiu činnosť žalobcu. Žalobca v návrhu nijako nekonkretizoval dopad, aký by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia pre neho mohol mať, okrem tvrdenia, že nemá finančné prostriedky na uhradenie uloženej pokuty a že uhradenie uloženej pokuty bude pre neho likvidačné, čo ale správnemu súdu nepreukázal. Výška uloženej pokuty sama osebe neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy, finančnej či hospodárskej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu vzniku značnej finančnej a hospodárskej škody je potrebné posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. Žalobca však dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu
odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia uloženej pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
14. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).