Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-23-2020.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: T. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. W., F. XX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo podielníkov Drietoma, so sídlom v Drietome, IČO: 00 206 831, o zaplatenie nájomného za užívanie poľnohospodárskej ornej pôdy, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 143,66 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne zo sumy: " 40,88 eur od 12.04.2018 do zaplatenia, " 34,26 eur od 05.11.2019 do zaplatenia, " 68,52 eur od 11.05.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.03.2020, spolu s jej doplnením doručeným súdu dňa 18.06.2020, 03.08.2020, 01.03.2021 a 14.10.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného doplatenia nájomného za užívanie poľnohospodárskej ornej pôdy žalovaným za roky 2009 až 2017 v sume 5,11 eur ročne a zaplatenia celkového nájomného za roky 2014, 2018, 2019 a 2020 v sume 34,26 eur ročne. Okrem toho sa domáha aj ročného úroku z omeškania vo výške 10 % za každý rok omeškania a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v skutočnosti užíva poľnohospodársku ornú pôdu vo vlastníctve žalobcu vo výmere 12.835,20 m2 a podľa prílohy k nájomnej zmluve č. 550/2009 platí nájomné vo výmere 10.919,20 m2 v sume 29,15 eur ročne. Za daného stavu užívania skutočnej výmery poľnohospodárskej ornej pôdy ročný doplatok predstavuje sumu 5,11 eur. Nezaplatené nájomné za roky 2014, 2018, 2019 a 2020 vypočítal v sume 34,26 eur ročne v celkovej sume 137,04 eur (výpočet: 12.835,20 m2 x 0,0026696 eur = 34,26 eur x 4 roky) a nedoplatok nájomného za skutočne užívanú poľnohospodársku ornú pôdu v sume 5,11 eur za každý rok za roky: 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017, spolu za osem rokov v sume 40,88 eur (výpočet: 5,11 eur x 8 rokov = 40,88 eur).
2. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 10.05.2021. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného. Vykonaného pojednávania sa zúčastnil len žalovaný. Žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 11.10.2021.
3.2 Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nájomné za r. 2014 bolo žalobcovi riadne vyplatené v sume 29,15 eur, o čom súdu predložil doklad zo dňa 05.11.2014. Zároveň uviedol, že je pravdou, že žalobcovi nebol vyplatený nájom za rok 2018, 2019, 2020, a to z dôvodu, že žalobcovi bol doručený nový návrh na nájomnú zmluvu, pričom sa čakalo pokým túto žalobca podpíše a doručí žalovanému. Tieto sumy za roky 2018 až 2020 je žalovaný ochotný žalobcovi riadne doplatiť, pričom nájomné za rok 2020 sa vypláca práve v týchto dňoch. Čo sa týka doplatkov, ktoré žiada žalobca doplatiť zástupca žalovaného uviedol, že pri výpočte m2, ktoré žalovaný užíval vychádzali z údajov z katastra nehnuteľnosti. Tieto údaje sú rozhodujúce i pre výpočet nájomného. To že následne žalobca docielil zmenu v tomto zápise v takom zmysle, že sa zvýšila výmera pozemkov zapísaných na LV č. 689, nemôže byť na úkor žalovaného, ktorý postupoval riadne a v súlade so zákonom.
3.3 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. 3 výpis z LV č. XXX pre kat. úz. D., č.l. 4 výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. D., č.l. 5 návrh nájomnej zmluvy č. 550/2009, č.l. 6 rubová strana príloha k nájomnej zmluve č. 550/2009, č.l. 18 potvrdenie o bezhotovostnom príjme, č.l. 18 rubová strana výdavkové pokladničné doklady, č.l. 19 urgencia nezaplatenia nájomného zo dňa 11.04.2018, č.l. 20 ďalšia urgencia zo dňa 04.10.2018, č.l. 21 urgencia zo dňa 04.11.2019, č.l. 22 urgencia zo dňa 04.02.2020, potvrdenie o úhrade nájomného za r. 2014. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe. 4. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trenčín, vedeným Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor: parcela č. XXX/X o výmere 103 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/X, o výmere 5716 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/X, o výmere 5716 m2, druh pozemku: orná pôda, a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. D., obec D., okres W., vedeným Okresným úradom W., katastrálny odbor: parcela č. XXX1, o výmere 3962 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 17/48 k celku. Žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy č. 550/2009 spolu s prílohou k nájomnej zmluve, v ktorej je uvedená výmera užívanej poľnohospodárskej pôdy 10.919,20 m2. S touto výmerou žalobca nesúhlasil, preto predmetnú nájomnú zmluvu nepodpísal. Žalobca sa viacerými urgenciami domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobcu o výmere 12.835,20 m2.
5.1 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
5.2 Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto bohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia.
5.3 Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu, ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
5.4 Súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/52/2005, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: "O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti správnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor." Predmetné rozhodnutie je možné použiť aj na konkrétne konanie.
6.1 Na základe zisteného skutkového stavu posúdiac spor podľa citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
6.2 V prvom rade súd uvádza, že hoci sa žalobca domáha zaplatenia nájmu za užívanie poľnohospodárskej pôdy žalovaným, jeho nárok súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným podpísaná nebola. Táto skutočnosť, bola medzi stranami nesporná. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za r. 2018 - 2020. Žalovaný užíva pozemky evidované na LV č. 1181 pre kat. úz. D., obec D., okres W., vedeným Okresným úradom W., katastrálny odbor: parcela č. XXX/X o výmere 103 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 2799/2, o výmere 5716 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/X, o výmere 5716 m2, druh pozemku: orná pôda, a na LV č. 689 pre kat. úz. D., obec Drietoma, okres W., vedeným Okresným úradom W., katastrálny odbor: parcela č. XXXX, o výmere 3962 m2, druh pozemku: orná pôda, čo činí celkovo 15.497 m2. Z toho podiel žalobcu predstavuje pozemky o výmere 12.835,20 m2. Žalovaný potvrdil, že odmena za užívanie týchto nehnuteľností za r. 2018 - 2020 nebola žalobcovi vyplatená. Žalobca tvrdil, že obvyklé nájomné pre k. ú. Drietoma je 0,0026696 eur za 1 m2, ktorú žalovaný nepoprel. To znamená, že výška obvyklého nájomného nebola predmetom konania. Žalovaný napokon ani nerozporoval výšku alebo spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca vypočítal na sumu 34,26 eur ročne (12.835,20 m2 x 0,0026696 eur = 34,26 eur). Z tohto dôvodu súd žalobcovi priznal výšku bezdôvodného obohatenia vo výške 34,26 eur ročne za roky 2018, 2019, 2020, spolu vo výške 102,78 eur.
6.3 Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie nájomného za r. 2014, nakoľko na pojednávaní žalovaný súdu predložil doklad preukazujúci, že toto bolo žalobcovi vyplatené dňa 05.11.2014 - výdavkový doklad na sumu 29,15 eur s uvedením účelu "nájom pôda r. 2014", podpísaný žalobcom.
6.4 Čo sa týka nároku na tzv. doplatok, ktorého sa žalobca domáhal za obdobie rokov 2009 - 2017, v tejto časti súd žalobu považoval takisto za dôvodnú. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že jeho zavinením nedošlo k nesprávnemu výpočtu "nájomného" podľa užívaných m2, pričom k takejto situácii došlo práve aktivitou žalobcu, ktorý docielil zmenu údaja o rozlohe parciel zapísaných na LV č. 689 pre kat. úz. D.. V tomto kontexte súd uvádza, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). Podstatnou je skutočnosť, že žalovaný užíval väčšiu rozmeru pozemkov, ako zohľadnil pri výpočte odplaty, ktorú vyplácal žalobcovi, bez ohľadu na to, či o tom vedel alebo nie. Na tejto väčšej výmere hospodáril a bral z nej úžitky. Aj keď nemal vedomosť o jej skutočnej reálnej rozlohe, nezbavuje ho to povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.
6.5 Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,00 %.
6.6 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. V deň vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 uvedeného nariadenia vlády Slovenskej republiky vo výške 5 % ročne. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne, a nie 10% ročne, ako sa žalobca domáhal.
6.7 Za deň vzniku omeškania so zaplatením doplatku za nájomné súd považoval deň 12.04.2018 t.j. nasledujúci deň po dni kedy si žalobca u žalovaného uplatnil urgenciou zo dňa 11.04.2018 tento nárok. Za deň vzniku omeškania so zaplatením "nájmu" za r. 2018 súd považoval deň nasledujúci po dni, kedy si žalobca u žalovaného uplatnil listom zo dňa 05.11.2019 tento nárok u žalovaného. Za deň vzniku omeškania so zaplatením "nájmu" za r. 2019 a 2020 súd považoval deň nasledujúci po dni, kedy bola žalovanému doručená žaloba (dňa 10.05.2021), t.j. 11.05.2021, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanému doručil pred týmto dátumom výzvu na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia.
6.8 V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
6.9 Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, a odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod./. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
6.10 Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
6.11 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6.12 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi súd priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 61,48 %, pretože obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné. Úspešný bol iba čiastočne a to v sume 143,66 eur, čo predstavuje 61,48 % úspech žalobcu v konaní (80,74 % úspech žalobcu - 19,26 % úspech žalovaného). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.