Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Cb-42-2020.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Gálom, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, sídlo: Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422 , proti žalovanému: O. O., narodený XX..XX.XXXX, trvalý pobyt: I. 36, I., podnikajúci pod obchodným menom: Juraj Jurek, miesto podnikania: Slovinec 5199/52, Bratislava, IČO: 11 672 773, o zaplatenie sumy 875,29 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 766,54 eura a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 766,54 eura od 07.12.2018 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,16 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 07.10.2020 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 875,29 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 06.12.2017 poistnú zmluvu č. 6596172694, a to na dobu neurčitú, pričom spôsob platenia poistného si dohodli štvrťročne, ktorú povinnosť však žalovaný porušil. Poistenie zaniklo v zákonnej lehote dňa 06.12.2018 podľa § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. V zmysle § 803 ods. 1 OZ má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t. j. do 06.12.2018 vo výške 875,29 eura.
2. Žalobca k podanej žalobe pripojil listinné dôkazné prostriedky, z ktorých vyvodzuje uplatnený nárok.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo včas podanom odpore s tým, že na svoju procesnú obranu uviedol, že dňa 06.12.2017 podpísal so žalobcom ako s poisťovňou návrh poistnej zmluvy č. 6596172694 na dobu neurčitú s platbou poistného štvrťročne. Pretože bol zle informovaný, neuhradil prvé poistné v plnej výške štvrťročnej platby 291,76 eura, ale len čiastku 255,51 eura. Návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie a návrh pripoistenia balík Optimum je neoddeliteľná súčasť poistenia. Na to, aby sa poistná zmluva aktivovala musela byť uhradená prvá časť poistného v plnej výške do troch mesiacov od dňa podpisu návrhu zmluvy. Pokiaľ sa tak nestane, návrh poistnej zmluvy sa neaktivuje. Preto zmluva (poistenie) nemohlo zaniknúť, keď nikdy ani nevzniklo.
4. Žalovaný k podanému odporu pripojil listinné dôkazné prostriedky, na ktorých založil svoju procesnú obranu.
5. K podanému odporu sa žalobca vyjadril replikou, v ktorej vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného uviedol, že je založená na skutkovo-právnom argumente, podľa ktorého k uzavretiu poistnej zmluvy nedošlo, pretože podľa tvrdení žalovaného nebolo zaplatené prvé poistné v plnej výške. Predmetná poistná zmluva však nebola uzavretá podľa § 792 ods. 2 OZ, ale bola uzavretá prijatím návrhu zo strany žalovaného, a to podpisom žalovaného na návrhu poistnej zmluvy zo dňa 06.12.2017, ktorým bolo dojednané ročné poistné na výške 1.022,05 eura do štvrťročnou splátkou vo výške 255,51 eura a následne dodatkom k tejto zmluve zo dňa 22.12.2017, ktorým bolo predmetné poistenie rozšírené o balík Optimum, v zmysle ktorého bolo ročné poistné dojednané vo výške 1.167,05 eura so štvrťročnou splátkou 291,76 eura. S ohľadom na § 792 ods. 1 OZ bola predmetná poistná zmluva riadne uzatvorená. Skutočnosť, že zmluva bola uzavretá podľa žalobcu vyplýva aj so žiadosti o zmenu korešpondenčnej adresy, ktorú poslal žalovaný žalobcovi a v ktorej uviedol číslo návrhu poistnej zmluvy 5720078564.
6. Žalobca k podanej replike pripojil listinné dôkazné prostriedky, na ktorých doplnil svoj procesný útok.
7. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v duplike s tým, že návrh havarijnej poistky a pripoistenia balíka Optimum je jeden nerozdielny celok. Pokiaľ ide o žiadosť o zmenu korešpondenčnej adresy, táto je irelevantná, pričom táto žiadosť je podľa žalovaného sfalšovaná.
8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie v súlade § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
9. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a dal súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 180 veta druhá CSP rozhodol tak, že pojednávanie vykonaná v neprítomnosti žalobcu.
10. Žalovaný na nariadenom pojednávaní v rámci prednesu svojej procesnej obrany uviedol že v januári 2019 bol v poisťovni a pýtal som sa na starú havarijnú poistku. Pracovník tam hľadal poistku, ale nevedel ju nájsť. Neskôr sa mu pracovník ozval s tým, že stará havarijná poistka je mŕtva a že nebola aktivovaná, lebo sa nezaplatila celá štvrťročná poistka. Asi po pol roku na to prišiel žalovanému šek na žalovanú sumu. Žalovaný bol v tom, že poistka bola ukončená, resp. nebola aktivovaná a teda nemohla zaniknúť. Išiel preto do poisťovne vzniknutú situáciu vyriešiť, pretože to bol zrejme omyl. Z príloh a paragrafov k zmluve vyplývalo, že ak nie je poistka vyplatená v celej sume, zaniká. Išlo o návrh poistnej zmluvy a ten pre nezaplatenie poistného neaktivoval poistnú zmluvu. V klientskom centre žalovaný zistil, že k jeho poistke sa zobrazili tri platby, a to platba 20,- eur, v strede bola zobrazená platba 255,- eur a nejaké drobné a treťom rade bolo zase 20,- eur. Požiadal o verifikáciu platieb, pretože vedel iba o jednej platbe a to platbe 255,- eur a nejaké drobné. Pri prvej platbe 20,- eur sa pri verifikácii zobrazila 0 a tak isto pri ďalšej platbe. Pracovníci poisťovne to nevedeli žalovanému vysvetliť. Oznámenie pre poisťovňu, že žalovaný zmenil adresu využil zástupca žalobcu tvrdiac, že ide o dôkaz o tom, že žalovaný vedel, že má uzavretú poistku. Žalovaný zdôraznil, že poistku nemám aktívnu. Podľa žalovaného bola už vec rozhodnutá tým, že sa zrušil platobný rozkaz. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvy boli robené v jeden deň. Zmluvy pripravoval poisťovací agent Plavecký, ktorý v zmluvách tie ktoré údaje aj preškrtával. Žalovaný poukázal na poistku, kde na druhej strane je uvedené, že lehotné poistné je 291,76 eura a nastolil otázku, ako je možné, že takéto poistné je uvedené už pre poistku platnú od 06.12.2017, keď táto suma poistného vyplývala z druhej verzie návrhu poistnej zmluvy.
11. V konaní bolo nesporné (žalobcom nepopreté), že žalovaný uhradil poistné v sume 255,51 eura. Nesporným bolo aj to, že žalovaný (ako živnostník) podpísal so žalobcom návrh poistnej zmluvy č. 572 0078564 datovaný dňom 06.12.2017 a návrh poistnej zmluvy č. 572 0078561, verzia 572 0078564 datovaný dňom 22.12.2017. Sporné skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie a rozhodnutie vo veci súd neidentifikoval, nakoľko sporným bolo právne posúdenie veci.
12. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v rámci písomnej fázy konania a zistil nasledovné, pre posúdenie veci relevantné, skutočnosti:
13. Z poistky č. 6 596 172 694 / verzia 2 zo dňa 11.10.2018 súd zistil, že žalobca ju ako poistiteľ vystavil žalovanému ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy podľa návrhu č. 5720078564 zo dňa 23.12.2017. Základné poistenie - havarijné poistenie s krádežou je v sume ročného poistného 1.022,05
eur, dodatkové poistenie optimum je v sume ročného poistného 145,- eur, periodicita poistného je štvrťročne so splatnosťou 06.12., 06.03., 06.06. a 06.09.
14. Zo zániku poistenia pre nezaplatenie poistného zo dňa 16.01.2019 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému zánik poistenia, poistná zmluva č. 6596172694 / číslo návrhu 5720078564, a to z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti za ďalšie poistné obdobie v zákonnej lehote dňa 06.12.2018.
15. Z formuláru o dôležitých zmluvných podmienkach uzatvárania poistnej zmluvy súd zistil, že poistným obdobím je jeden rok.
16. Z oznámenia o zmene korešpondenčnej adresy na zmluvách 5720078564, 6596160385 zo dňa 26.07.2018 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi zmenu jeho korešpondenčnej adresy.
17. Z návrhu poistnej zmluvy č. 572 0078564 datovanej dňom 06.12.2017 súd zistil, že žalovaný a žalobca podpísali listinu označenú ako návrh poistnej zmluvy na havarijné poistenie s krádežou na dobu neurčitú s ročným poistným v sume 1.022,05 eura, ktoré poistné sa dohodlo platiť štvrťročne v sume 255,51 eura.
18. Z návrhu poistnej zmluvy č. 572 0078561, verzia č. 572 0078564 datovanej dňom 22.12.2017 súd zistil, že žalovaný a žalobca podpísali listinu označenú ako návrh poistnej zmluvy na havarijné poistenie s krádežou a balíkom optimum na dobu neurčitú s ročným poistným v sume 1.167,05 eura, ktoré poistné sa dohodlo platiť štvrťročne v sume 291,76 eura.
19. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 261 ods. 9 OBZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001? ucinnost=30.09.2020>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
21. Podľa § 792 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
22. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
23. Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
24. Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
25. Podľa § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
26. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201?ucinnost=25.10.2021> alebo § 801 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201?ucinnost=25.10.2021>, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
27. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
28. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
30. Podľa § 1 ods. 3 nariadenia, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
31. Po právnej stránke súd vyhodnotil záväzkový vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny vzťah (§ 261 ods. 1 OBZ). Záväzkový vzťah vznikol zo z poistnej zmluvy, ktorá ako zmluvný typ nie je upravená v OBZ, ale len v OZ, a preto súd na vec aplikoval právnu úpravu poistnej zmluvy podľa OZ s tým, že v ostatnom súd na vec aplikoval ustanovenia OBZ (§ 261 ods. 9 OBZ).
32. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že uplatnený nárok má sčasti oporu vo vykonanom dokazovaní. Postupom podľa § 792 ods. 1 OZ (akceptáciou - podpisom žalovaného na návrhu poistnej zmluvy, ktorý návrh realizoval žalobca) došlo k uzavretiu poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným ako poistníkom/poisteným, pričom zmluva sa uzavrela na dobu neurčitú a ako poistné obdobie bol určený rok s tým, že ročné poistné sa malo splácať štvrťročne vždy k 06.12., 06.03., 06.06. a 06.09.
33. Súd pri posúdení mechanizmu uzavretia poistnej zmluvy tak, ako je uvedené vyššie vychádzal jednak z obsahu listín (návrhov poistných zmlúv), na ktoré aplikoval § 792 OZ prihliadajúc aj na súvisiace ustanovenia, a to § 792a a 793 OZ, ktoré upravujú predzmluvné vzťahy pri poistnej zmluve. Pritom práve tieto predzmluvné informačné povinnosti majú zásadný význam aj pri výklade toho, ako dochádza k uzavretiu poistnej zmluve, resp. určeniu toho, kto je navrhovateľom poistnej zmluvy. Tento záver vychádza aj z rozhodovacej praxe súdov, kde napr. v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/768/2014 zo dňa 16. decembra 2015 je uvedený nasledovný právny názor: „Z existencie predzmluvnej informačnej povinnosti, ktorú musí poistiteľ urobiť v písomnej forme vyplýva, že návrh na uzatvorenie zmluvy uskutočňuje v zásade poisťovateľ.“
34. Za navrhovateľa poistnej zmluvy považuje poistiteľa aj právna teória, ktorá formulovaná nasledovný právny názor, s ktorým sa súd v plnej miere stotožňuje. „Z § 792 ods. 2 OZ („návrh poisťovateľa možno prijať“) možno vyvodiť, že ako navrhovateľ na uzavretie poistnej zmluvy vystupuje spravidla poisťovateľ, ktorý návrh na uzavretie poistnej zmluvy predkladá na predtlačené formuláre návrhov poistných zmlúv. Tie potom vyplní, príp. upraví podľa predbežného rokovania so záujemcom o poistenie. Poistník potom pripojí svoj podpis ku klauzule, kde je uvedené, že s návrhom súhlasí, tak ako je vypracovaný, a že ho prijíma. Právotvornou skutočnosťou zakladajúcou vznik poistnej zmluvy je včasné, úplné a bezpodmienečné prijatie návrhu poisťovateľa tým, komu je tento návrh určený (poistník).“ /Fekete, I.: Občiansky zákonník. 4. zväzok (záväzkové právo - zmluvy), Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Euro-kódex 2015, s 722/
35. S poukazom na uvedené je zrejmé, že nemôže obstáť procesná obrana žalovaného, ktorá je založená na tom, že nebolo uhradené poistné v dohodnutej výške, a teda poistná zmluva nevznikla (neaktivovala sa, ako tvrdil žalovaný). Poistná zmluva totiž v tomto prípade nemala vzniknúť postupom podľa § 792 ods. 2 OZ, ktorý postup je závislý od úhrady poistného, ale už spomínaným postupom podľa § 792 ods. 1 OZ, a to akceptáciou (podpisom) návrhu poistnej zmluvy.
36. V konaní boli v rámci dokazovania predložené dve poistné zmluvy, a to zmluva č. 572 0078564 datovaná dňom 06.12.2017 a 572 0078561, verzia č. 572 0078564 datovaná dňom 22.12.2017, ktoré
zmluvy boli podľa vyplnenia toho ktorého formuláru uzatvárané ako nové, nie ako dodatky k už existujúcim zmluvám. Zo žiadneho dojednania medzi stranami nebolo zrejmé, že by v poradí druhá zmluva (t. j. zmluva datovaná dňom 22.12.2017) mala byť dodatkom k prvej zmluve (t. j. zmluve datovanej dňom 06.12.2017). Na právny záver o tom, že by v poradí druhá zmluva mala byť dodatkom k prvej podľa názoru súdu nestačí prečiarknuť číslo návrhu zmluvy a dopísať tam iné číslo (číslo pôvodnej - skôr uzavretej zmluvy), čo platí o to viac za situácie, ak z textu zmluvy nie je zrejmé, že by sa takto uzavretou zmluvou mala meniť pôvodná zmluva. V tomto smere súd navyše zdôrazňuje aj to, že v príslušnom formulári oboch zmlúv sa vyplnilo pole, ktoré výslovne uvádza, že ide o nové zmluvy. V tomto smere ďalej súd konštatuje, že na uvedenom závere nemení nič ani žalovaným prezentované skutkové tvrdenie na pojednávaní, kde tvrdil, že zmluvy sa napriek rozdielnym dátumom mali uzavrieť v jeden deň. Pravdivosť tohto skutkového tvrdenie navyše súdu nevyplýva z vykonaného dokazovania, a pričom je v rozpore aj s tvrdením žalobcu uvedeným v replike o tom, že zmluva sa mala uzavrieť dňa 06.12.2017 a následne dňa 22.12.2017 sa mal uzavrieť dodatok.
37. S ohľadom na predchádzajúci bod súd po právnej stránke vyhodnotil skutkový stav tak, že medzi stranami sporu boli uzavreté dve nezávislé poistné zmluvy, ktoré sa týkali poistenia toho istého motorového vozidla, avšak líšil sa samotný obsah poistenia, nakoľko zmluva č. 572 0078561, verzia č. 572 0078564 datovaná dňom 22.12.2017 v porovnaní s (pôvodnou) zmluvou č. 572 0078564 datovaná dňom 06.12.2017 určovala širší rozsah poistného krytia, ktorý bol daný „balíkom Oprimum“.
38. Nakoľko z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok zo zmluvy č. 572 0078564 datovanej dňom 06.12.2017, pričom toto neskôr korigoval tým spôsobom, že si uplatňuje nárok z tejto zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 22.12.2017, súd v konaní rozhodoval o nárokoch, ktoré vyplývajú z (pôvodnej) zmluvy č. 572 0078564 datovanej dňom 06.12.2017, keďže nárok bol uplatnený z nej, pričom sa na základe dokazovania nepreukázalo, že by bola menená akýmkoľvek dodatkom. Zmluva č. 572 0078564 datovanej dňom 06.12.2017 sa vzťahovala na havarijné poistenie s krádežou (bez balíka Optimum), pričom sa uzavrela na dobu neurčitú s ročným poistným v sume 1.022,05 eura, ktoré poistné sa dohodlo platiť štvrťročne v sume 255,51 eura.
39. Zmluva č. 572 0078561, verzia č. 572 0078564 datovanú dňom 22.12.2017 resp. nároky z nej plynúce teda neboli predmetom tohto konania, pričom súd na tomto mieste ešte raz zdôrazňuje, že súd túto zmluvu nevyhodnotil ako dodatok k zmluve č. 572 0078564 datovanej dňom 06.12.2017, ale ako samostatnú (druhú) poistnú zmluvu
40. V konaní bolo nesporné (žalobcom nepopreté), že žalovaný zaplatil žalobcovi práve sumu 255,51 eura, ktorá suma vychádzala z údajov dohodnutých v zmluve č. 572 0078564 zo dňa 06.12.2017. V zmysle uvedenej zmluvy bol poistným obdobím rok, pričom bežné poistné za toto poistné obdobie sa malo platiť v štvrťročných splátkach. Tým, že žalovaný nezaplatil celé poistné za prvé poistné obdobie (ale len jeho časť za jeden štvrťrok), a to ani do troch mesiacov odo dňa jeho konečnej splatnosti, ktorú splatnosť súd s ohľadom na dojednanie úhrady ročného poistného v štvrťročných splátkach (06.12., 06.03., 06.06. a 06.09.) ustálil dátumom 06.09.2018 (dátumom splatnosti posledného štvrťročného plnenia poistného), v súlade s § 801 ods. 1 OZ došlo nasledujúcim dňom po uplynutí uvedenej doby troch mesiacov od splatnosti poistného, t. j. dňa 07.12.2018 k zániku poistnej zmluvy.
41. V súlade s § 803 ods. 1 OZ má preto žalobca ako poistiteľ od žalovaného právo na zaplatenie poistného za dobu prvého poistného obdobia, a teda na ročné poistné v sume podľa zmluvy č. 572 0078564 zo dňa 06.12.2017, a teda v sume 1.022,05 eura. Nakoľko žalovaný zaplatil poistné za jeden štvrťrok s sume 255,51 eura, žalobca má nárok na zaplatenie sumy 766,54 eura (t. j. 1.022,05 eura - 255,51 eura).
42. Žaloba je teda vo vyššie uvedenej časti dôvodná. Súd mal na základe vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, pričom žalovaný ako poistník/ poistený neuhradil žalobcovi ako poistiteľovi dohodnuté poistné za prvé poistné obdobie. Žalovaný sa tak svojím konaním (resp. opomenutím konania) dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry aj nárok na úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 OBZ). Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním uplatnenej sadzbe (§ 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 1, ods. 3 nariadenia), a to a odo dňa 07.12.2018, ktorý dátum uviedol v žalobe
a ktorý dátum je neskorší, než dátum splatnosti poistného. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol v III. výroku tohto rozsudku v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,16 %, nakoľko žalobca mal v konaní čiastočný úspech. Súd vyhodnotil úspech žalobcu tak, že zohľadnil predmet konania, ktorý čo do istiny predstavovala suma 875,29 eura. Pritom súdom bola žalobcovi priznaná suma 766,54 eura, čo zodpovedá 87,58 % z takto určeného predmetu konania a súdom žalobcovi nepriznaná suma zodpovedá 12,42 % z takto určeného predmetu konania. Úspech žalobcu súd určil rozdielom pomeru úspechu na strane žalobcu s pomerom úspechu na strane žalovaného (t. j. 87,58 % - 12,42 % = 75,16 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnom skončení konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.