Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35P/71/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matky: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XX a otca: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, E., t. č. Severné Írsko, zastúpený: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Y. S. sa zvyšuje zo sumy 130,00 eur mesačne na sumu 200,00 eur mesačne počnúc dňom 29.09.2021. Výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné od 29.09.2021 do 30.11.2021 v sume 144,67 eura je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra číslo konania - 67 z 03.09.2020 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.09.2021 bol na Okresný súd Nitra doručený návrh matky maloletej na zvýšenie výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletú v súvislosti s jej zdravotnými ťažkosťami (ADHD a skolióza), pravidelné mesačné platenie platenie školskej jedálne ako aj k zmene pomerov na strane matky a maloletej, keďže sa presťahovali a majú zvýšený nájom a matka taktiež musela kúpiť osobné motorové vozidla za účelom dochádzania do práce a do školy, s čím sú spojené výdavky na kúpu, poistku, opravy a pohonné hmoty.

2. Otec sa písomne vyjadril dňa 14.10.2021 a uviedol, že v súčasnosti žije a pracuje v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a jeho príjem za 12 mesiacov je 13 513,61 eura, čo preukazoval potvrdením o podaní daňového priznania za rok 2020. Iný príjem nemá, nevlastní žiaden majetok iba automobil Ford Escord, ročník 2005. Jeho celkové mesačné výdavky predstavujú 1 095,00 eura a na základe tohto požiadal, aby pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

3. Na pojednávaní dňa 08.11.2021 matka výsluchom uviedla, že jej mesačný príjem je 900,00 eur v čistom s tým, že tento príjem klesol o dochádzkový bonus z dôvodu, že nemá v práci v súčasnosti 100 % dochádzku pretože navštevuje s dcérou neurológa MUDr. E. a psychológa MUDr. Y., obaja v Nitre. MUDr. Y. navštevujú dvakrát týždenne. U MUDr. E. boli dosiaľ dvakrát. V CPPA boli spolu štyrikrát, naposledy v

septembri. V súčasnosti budú toto centrum navštevovať polročne. Predtým, tzn. v čase rozhodnutia vo veci mala príjem 1100,00 eur v čistom. Iný príjem nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastním iba automobil Peugeot 206, rok výroby 2002, ktoré kúpila minulý rok v septembri za pomoci matky, ktorej spláca mesačne 100 eur. Používa ho na dochádzanie za prácou do Jaguar Landrover a nosí s ním do školy aj dcérku na ZŠ Benkovu v Nitre. Maloletá navštevuje 4. ročník s tým, že má diagnostikované ADHD od júla tohto roka. Trpí skoliózou, ktorá bola diagnostikovaná už minulý rok. V súčasnosti cvičia už len doma s tým, že je aktívna a chodí na gymnastiku dvakrát do týždňa. Navštevuje aj akadémiu A. J. dvakrát za týždeň v rámci školskej výučby. Iné voľnočasové aktivity nemá. Nájom predstavuje 480 eur mesačne, presťahovali sa v máji tohto roka z jednoizbového do dva a pol izbového bytu, predtým platili nájomné 420 eur mesačne. Hypotéky, úvery nemá. Pohodnné hmoty tankuje v sume 20 eur týždenne, poistka na auto predstavuje 80 eur ročne. Ostatné výdavky sú bežnými na stravu, ošatenie a drogériu. Výdavky na maloletú sú školská družina 15 eur mesačne, školská strava 30 eur mesačne, predtým bola strava hradená 15 eur každé tri mesiace, fyzioterapeut v rámci A. J. 24 eur mesačne, kurz gymnastiky 50 eur mesačne. Lieky nepotrebuje, ohľadom chrbtice je to už takmer iba o cvičení a návštevu psychológa hradí poisťovňa. Tento rok absolvovala maloletá dva tábory, cirkevný trvajúci 4 týždne v sume 70 eur a L. v trvaní 2 týždňov v sume 80 eur. Predpokladá, že každý rok sa zúčastní maloletá obdobných táborov v podobnom trvaní. Otec poslal 45 eur na predmetné tábory. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedla, že žiada zvýšiť výživné na 200,00 eur mesačne.

4. Zástupca otca sa na pojednávaní vyjadril, že jeho syn nemá iný príjem ako zo zamestnania. Pracuje ako dozor pri manipulačnom pulte v plničke fliaš. Jeho príjem vychádza po rozrátaní na 1 120,00 eur mesačne. Nájom predstavuje sumu 500 eur, energie 50 eur, pohonné hmoty 90 eur. Zmenil zamestnanie asi pred 4 mesiacmi a z tohto dôvodu má zamestnanie bližšie a v súčasnosti aj nižšie výdavky na cestovanie. Dochádza 40 míľ tam a naspäť. Poistka na auto 55 eur, cestná daň 18 eur, bankové poplatky 12 eur, telefón + internet 40 eur mesačne, výživné na dcéru 130 eur mesačne a ostatné bežné mesačné výdavky. Uviedol, že jeho syn zmenil ubytovanie a v rámci toho istého mesta sa presťahoval do iného jednoizbového bytu, kde býva sám.

5. Pojednávanie bolo odročené za účelom preukazovania aktuálneho príjmu otca , ktorý bol prostredníctvom jeho zástupcu vyzvaný na predloženie pracovnej zmluvy, potvrdenia od zamestnávateľa o príjme a výpisu z účtu za posledných 12 mesiacov.

6. Na pojednávaní dňa 29.11.2021 zástupca otca uviedol, že žiadal syna o poskytnutie všetkých dokladov avšak tento nereagoval. Uviedol, že otec pracuje cez agentúry, ktorá mu prácu poskytuje podľa potreby a preto ani nemá jednu pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer alebo vedľajší pracovný pomer, pretože má zmluvu iba s agentúrou, ktorá mu prácu poskytuje. Navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť na 160 až 170 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 180 eur mesačne, matka zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného na sumu 200,00 eur mesačne.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými podkladmi matky k jej majetkovým pomerom a výdavkom, a to aj k výdavkom na maloletú, a to potvrdením o letnom pobyte od Cirkevného centra voľného času, dodatkom k správe zo psychologického vyšetrenia, oznamom školskej jedálne, zelenou kartou, prihláškou na športovú akadémiu A. J., pokladničnými blokmi, nájomnou zmluvou, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa a potvrdením o príjme. Súd takisto vykonal dokazovanie listinnými podkladmi otca, ktoré doručil súdu spolu s vyjadrením zo 14.10.2021, a to nájomnou zmluvou a potvrdením o podaní daňového priznania za rok 2020. Súd rovnako vykonal dokazovanie lustráciami na oboch rodičov prostredníctvom bánk v SR, katastra nehnuteľností a Sociálnej poisťovne. Bolo zistené, že obaja rodičia majú iba jednu vyživovaciu povinnosť, a to maloletú Y. S.. Matkin príjem súd ustálil na sume 1150 eura v čistom plus prídavky na dieťa v sume 25,50 eura mesačne. Maloletá je žiačkou 4. ročníka základnej školy s tým, že od poslednej úpravy došlo k zvýšeniu výdavkov matky na maloletú z dôvodu zvýšenia platieb do školskej jedálne, z dôvodu zdravotného stavu maloletej (ADHD, skolióza, cvičenia - tréningy) a z dôvodu jej aktivít v rámci voľného času cerz letné prázdniny (tábory). Celkovo súd ustálil výdavky matky na maloletú na sume 280,00 eur mesačne (letné tábory po rozpočítaní na mesiace 12,50 eura, družina 15 eur mesačne, školská jedáleň 30 eur mesačne, fyzioterapeut v rámci akadémie A. J. 24 eur mesačne, kurz gymnastiky 50 eur mesačne a bežné výdavky na stravu, cestovanie - dochádzanie do školy, drogériu a ošatenie v sume 150 eur mesačne, z toho strava 100 eur mesačne). Zástupca otca ani otec vo svojom písomnom vyjadrení tieto výdavky na maloletú nespochybnil. Súd nedokázal ustáliť súčasný a teda

aktuálny príjem otca, pretože otec ani prostredníctvom svojho zástupcu nereagoval na výzvu súdu na predloženie všetkých potrebných listinných podkladov na preukázanie jeho príjmu s tým, že potvrdenie o podaní daňového priznania, ktoré bolo súdu z jeho strany predložené je za rok 2020, teda neaktuálne, keďže súd rozhodoval v mesiaci november 2021. Preukázaným výdavkom otca je nájomné v sume 500 libier mesačne. Matka zároveň spochybnila, že otec žije v prenajatom byte sám a že jeho príjem nemôže byť nižší ako 1 200,00 libier mesačne, pretože toto je podľa jej vedomostí minimálne mzda.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZoR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

10. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 63 ods. 1 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

18. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

20. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného je potrebné vyhovieť. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu prace, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak sud zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, alebo ak zamestnanie bezdôvodne opustil, bude vychádzať z jeho príjmov pred zmenou zamestnania. Majetkové pomery rodiča možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, technickým preukazom, resp. inými dôkazmi, ktoré sú spôsobilé osvedčiť stupeň majetkového zabezpečenia rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dnu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Jednak je povinnosťou súdu posúdiť, či je rodičovská dohoda v súlade so záujmom dieťaťa a pre toto posúdenie nevyhnutne potrebuje výšku nákladov dieťaťa, jednak je povinnosťou súdu stanoviť podmienky, za ktorých dohodu o výživnom schváli. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť dieťaťa a pod.), možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, liečenie, škola v prírode alebo detský tábor) sa rozpočítajú na jednotlivé mesiace tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta len suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku. Rodič, ktorý je potom platobným miestom, musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba tento náklad zaplatiť, bude mat dostatok prostriedkov na jeho úhradu naakumulovaných aj z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom (možnosti, schopnosti, majetkové a iné pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, príp. starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí zaviazať toho z nich, ktorý sa o

dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa.

19. V danom prípade súd vzhľadom na to, že otec predložil iba potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2020, požiadal ho o predloženie ďalších listinných podkladov k preukázaniu jeho súčasného aktuálneho príjmu. Dôležitou okolnosťou v konaní je, že otec má príjem z inej ako závislej činnosti, čo súdu potvrdil jeho otec, ktorý uviedol, že nemá klasickú pracovnú zmluvu s tým, že zároveň má súd potvrdené, že jeho príjem podlieha dani z príjmu, keďže otec si podal daňové priznanie za rok 2020. Ďalšou dôležitou okolnosťou je, že otec pracuje v zahraničí, konkrétne v Severnom Írsku, čo spôsobuje zvýšenú náročnosť na vyhľadávanie dôkazov k zisťovaniu príjmu otca zo strany súdu, čo je bezpochyby v nesporovom konaní povinnosťou súdu, avšak aj otec má povinnosť v takomto prípade preukazovať výšku jeho príjmov a predložiť súdu všetky podklady potrebné na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, na čo mal zo strany súd dostatočne veľký časový priestor a za ktorým účelom bolo predmetné pojednávanie aj odročené. Otec bol s touto jeho povinnosťou oboznámený a jeho zástupca súdu na pojednávaní potvrdil, že otec napriek tomu výzvu zo strany súdu absolútne odignoroval a požadované doklady, ku ktorým sa súd nevie dostať, úmyselne nepredložil. Aj zákonodarca v dôvodovej správe k § 63 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne vyjadril zmysel tohto ustanovenia tak, že je snahou zabezpečiť dieťaťu jeho práva na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, respektíve ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností nesplní, má súd v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu povinného rodiča ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. Použitie tejto nevyvrátiteľnej domnienky vylučuje súčasnú modifikáciu výpočtu príjmu povinného ktorýmkoľvek smerom. Ak súd rozhodne na základe § 63 ods. 1, nemôže už ďalej vyvodzovať výšku príjmov z iných skutočností (napr. schopností rodiča). Výška príjmu povinného je daná pre tento prípad jednoznačne zákonom, preto je úvaha súdu o tejto otázke vylúčená.

20. V predmetnom prípade teda súd musel vychádzať z fikcie, že príjem otca zodpovedá dvadsaťnásobku sumy životného minima, čo je v súčasnosti 4 361,20 eura. Súd zároveň dostatočne zistil príjmy a výdavky matky, ako aj oprávnené a preukázané výdavky matky na maloletú, pričom dospel k záveru, že od posledného pojednávania došlo na strane matky a maloletej k zmene pomerov, ktoré súd popísal už vyššie a tieto odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Zároveň súd ustálil výdavky na maloletú na sume 280,00 eur mesačne, pričom ak matka požadovala zvýšenie výživného na sumu 200,00 eur, vychádzajúc z príjmu otca na úrovni 4 361,20 eura, je jednoznačne v jeho možnostiach a schopnostiach takúto výšku vyživovacej povinnosti na maloletú plniť. Je potrebné podotknúť, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň rodičov, avšak zároveň je nutné dodať, že matka nežiadala vyššie výživné a v súvislosti s celkovými výdavkami na maloletú, nebolo podľa názoru súdu cieľom trestať alebo sankcionovať otca za nesplnenie si povinnosti preukazovať aktuálny príjem a zvyšovať jeho vyživovaciu povinnosť do extrémnych výšok. Vzhľadom na vyššie uvedené je v najlepšom záujme maloletej, aby bol otec zaviazaný na výživné v takej výške, v akej je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Vzhľadom na to, že matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť od podania návrhu a toto je v súlade s najlepším záujmom maloletej, rozhodol súd tak, že vyživovaciu povinnosť otcovi zvýšil od 29.09.2021, teda od podania návrhu, dôsledkom čoho mu vznikol dlh na výživnom do konca mesiaca november v sume 144,67 eura, ktorý je povinný zaplatiť do 30 dní, a to opäť aj s prihliadnutím na výšku jeho príjmu, z ktorej súd pri rozhodovaní v tejto veci vychádzal.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej

veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.