Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-33-2021.pdf
PDF · 106.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: X. M., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená.: JUDr. Q. I., advokát, so sídlom M. XX, XXX XX S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peň. príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/1454 zo dňa 07. apríla 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2021/1454 zo dňa 07. apríla 2021 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o jej žiadosti o priznanie kompenzácie na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe zosumarizovala priebeh administratívneho konania, pričom namietala záver žalovaného, resp. jeho posudkového lekára o tom, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zdôraznila, že záver o predvídateľnosti jej správania vychádza z nesprávnej interpretácie § 14 ods. 6 písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z. Predvídateľnosť jej správania pritom žalovaný videl v tom, že stavy jej agresivity nesúvisia s cestovaním v mestskej hromadnej doprave ani s uzavretým priestorom, ale s nevyhovením jej požiadavkám.
2. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s pojmom neovládateľné správanie, ale iba s pojmom nepredvídateľné správanie, pričom k predvídateľnosti uviedol, že toto sa dá odstrániť. Citácia zákonného ustanovenia pritom znie „nepredvídateľného alebo neovládateľného“. Z uvedeného vyplýva, že pre priznanie nároku, po splnení všetkých ostatných zákonných kritérií, ktoré žalobkyňa spĺňa postačuje, aby jej správanie bolo neovládateľné. S týmto sa však už žalovaný vôbec nevysporiadal a zamietol jej odvolanie len s tým, že jej správanie je predvídateľné. Žalobkyňa poukázala na to, že závery žalovaného vychádzajú iba z toho, že nepredvídateľné a neovládateľné správanie musí vždy nastať iba v prostriedkoch hromadnej dopravy. Okrem toho zákon treba podľa jej názoru vykladať tak, že popri existencii duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania je potrebné zobrať do úvahy aj to, či je takáto osoba schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa prostriedkami hromadnej dopravy. Okrem toho poukázala na to, že žalovaný len mechanicky prevzal
závery posudkového lekára a aj preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe žiadal túto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom trval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný žiadal konanie spojiť s konaním vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou 14Sa/23/2021. Zosumarizoval priebeh administratívneho konania a zdôraznil, že vychádzal pri svojom rozhodovaní z lekárskeho posudku, ktorý žalobkyni stanovil mieru funkčnej poruchy 50% podľa kapitoly IV., bod 4., písm. b) prílohy k zákonu č. 447/2008 Z.z. Poukázal pritom na to, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný opakovane. Posudkový lekár pritom vychádzal tak z predloženej zdravotnej dokumentácie ako aj osobného pohovoru so žalobkyňou. Žalobkyňa je samostatne mobilná, nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nakoľko je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a ani ťažkú poruchu zvieračov. Žalobkyňa taktiež nespĺňa podmienky podľa § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z.. Zotrval na závere, že agresívne a konfliktné správanie žalobkyne, ktoré by nastalo počas prepravy osobným motorovým vozidlom by mohlo viesť k nebezpečnejším situáciám ako pri preprave hromadnou dopravou.
4. Následne žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí so spojením jej právnych vecí, tak ako navrhol žalovaný. Mala za to, že až vo vyjadrení k podanej správnej žalobe jej boli vlastnené dôvody, pre ktoré jej nebola požadovaná kompenzácia priznaná. Aj toto považovala za dôkaz toho, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Okrem toho po oboznámením sa s týmto vyjadrením žalovaného a jeho úvahami považovala žalobkyňa jeho argumentáciu za účelovú. Žalovaný sa viac k podanej správnej žalobe nevyjadril.
5. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. 6. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
7. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TN1/OPPKPČ/SOC/2020/39517-16 zo dňa 03.08.2020.
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa požiadala ešte dňa 21.01.2019 o priznanie kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Jej žiadosti však nebolo prvostupňovým správnym orgánom vyhovené a požadovaná kompenzácia jej nebola priznaná. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že podľa komplexného posudku zo dňa 21.03.2019 je žalobkyňa osobou ťažko zdravotne postihnutou s mierou funkčnej poruchy 50%, pričom nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na podklade tohto posudku bolo vydané v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.04.2019, ktoré žalobkyňa napadla odvolaním. Dňa 22.07.2019 bol v rámci odvolacieho konania vypracovaný ďalší posudok s rovnakým záverom. Na jeho podklade bolo vydané dňa 07.08.2019 rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktoré bolo následne na základe správnej žaloby predmetom súdneho prieskumu. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 28Sa/40/2019 boli vydané rozhodnutia zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom takéhoto postupu bol nedostatočne zistený skutkový stav, pričom správny súd považoval za podstatné (okrem iného) aj vyhodnotenie symptómov správania žalobkyne vo vzťahu k spolucestujúcim a následne zvážiť či je možné jej správanie subsumovať pod § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z.
10. V ďalšom konaní bol dňa 15.07.2020 vydaný opäť posudok, podľa ktorého je žalobkyňa osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, vzhľadom na uvedené prvostupňový správny orgán opäť žalobkyni nevyhovel a kompenzácia jej nebola priznaná. Žalobkyňa toto rozhodnutia napadla odvolaním.
11. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.04.2021, ktorý je predmetom súdneho prieskumu odvolanie žalobkyne zamietol a súčasne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný preskúmal podľa § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, doplnil odvolacie konanie lekárskym posudkom a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Posudkový lekár vypracoval dňa 1.03.2021 komplexný posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50% . Jej výšku určil na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., kapitoly IV. bodu 4, písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z. Za najzávažnejšie ochorenie žalobkyne (z dokladovaných ochorení) považoval duševné poruchy a poruchy správania, afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické), stredná porucha.
12. Z tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa je v starostlivosti psychiatra od obdobia dospievania pre poruchy správania a emócii. Od roku 1998 je v pravidelnejšej psychiatrickej starostlivosti pre recidivujúce depresívne dysforické rozhľady so stavmi úzkosti a paniky so somatizáciou, prejavmi sociálnej fóbie a zlej tolerancie záťažových situácii, je stiahnutá doma s prejavmi dráždivého, konfliktného až agresívneho správania voči druhým. Žalobkyňa je liečená prevažne antidepresívami, neuroleptikami a podpornou psychoterapiou. Pri liečbe kolísavý stav ochorenia v dôsledku vonkajších vplyvov vyplývajúcich z matrimónnych konfliktov (konflikty v rodine, manželské nezhody, stav po pôrode mŕtveho plodu) a životných obáv (covid kríza, nález cýst v pečeni). Má opakovane dokladované početné psychiatrické vyšetrenia od roku 2010, ktoré podľa posudkového lekára nedokumentujú neovládateľné poruchy správania ani prejavy agresivity s ohrozovaním seba, alebo okolia. Stav bol od roku 2010 hodnotený ako depresívna porucha s instabilným priebehom a posttraumatická stresová porucha s chronickým priebehom (potrat 9/2011) a úzkostné prejavy. V posudku posudkového lekára bolo uvedené, že tieto klinické chorobné jednotky sa vyznačujú smútkom, znížením a stratou záujmov, pocitom prázdnoty, úzkosťou, vnútorným napätím, rannými pesimami, možná je podráždenosť, agitovanosť, znížené sebavedomie, porucha koncentrácie, spomalenie pohybu, chudobná mimika, nepokoj. Depresívny pacient cíti smútok, čo sa prejavuje v jeho mimike, psychomotorike zvýšenej únave, sklonu k prejedaniu a hypomobilite stratou záujmu o okolie a seba, nie je schopný prežívať radosť, je plačlivý, zádumčivý. Podľa doloženého aktuálneho psychiatrického lekárskeho nálezu je žalobkyňa viac stiahnutá doma, má stavy úzkosti a paniky. Bolo poukázané na to, že žalobkyňa bola opakovane posudzovaná z dôvodu žiadostí o peňažné príspevky.
13. Posudkový lekár ďalej uviedol, že aktuálne doložené psychiatrické vyšetrenie zo dňa 18.10.2018 konštatuje, že je stiahnutá doma v klinickom obraze prevažne depresívna symptomatológia, stavy úzkosti a paniky, nemôže cestovať mestskou hromadnou dopravou pre riziko rušivého nevyspytateľného správania v stavoch paniky. Od januára 2019 je v psychiatrických nálezoch dokumentoch, že stav
pacientky sa zásadnejšie nemení, máva často stavy neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, hlavne v uzavretých priestoroch, kde je veľa ľudí. Podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13.02.2019 sa nevie pohybovať na verejnosti, má sklon reagovať panikou, všade musí niekto blízky chodiť s ňou, jej prevažujúca nálada je depresívna, ale máva aj dysforické rozhľady. Dňa 14.04.2019 skúsila ísť autobusom, ale dostala panickú reakciu. Podľa psychiatrického nálezu zo dňa 09.08.2019 máva problém s chodením mimo domácnosti pre stavy úzkosti. Dňa 26.05.2020 s panickými prejavmi v súvislosti s obmedzeniami vyplývajúcim s pandémiou pri cestovaní autobusom, kedy nastalo neovládateľné a nepredvídateľné správanie v noci, podľa popisu apnoe s panikou, čo sa zopakovalo dvakrát.
14. So žalobkyňou bolo realizované dňa 14.12.2020 osobné stretnutie (sociálne šetrenie), pri ktorom uviedla, že sa prepravuje iba osobným motorovým vozidlom, prípadne, ak to nie je možné tak taxíkom. Chodí takto dvakrát do týždňa do obchodu, podľa potreby k lekárom, raz za tri mesiace ku kaderníčke, raz za mesiac na manikúru, raz do týždňa na bohoslužbu a podobne.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností, doložených lekárskych správ a odborných nálezov posudkový lekár odvolacieho orgánu určil naďalej ako rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchy psychiky a správania s mierou funkčnej poruchy 50%. Následne bolo žalovaným uzavreté, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nespĺňa predpoklady stanovené ust. § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zák. č. 447/2008 Z.z. a ani nespĺňa podmienky podľa § 38 ods. 9 písm. b) tohto zákona. Uzavrel, že subsumácia pod § 14 ods. 6 písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z. nie je možná, nakoľko agresívne správanie žalobkyne vyplýva z predvídateľných okolností, porucha jej správania spontánne terminuje. Prejavy agresivity nie sú viazané len na miesto (autobus, nákupné centrá), ale aj na domáce prostredie a súvisia s akoukoľvek konfrontačnou situáciou nezávisle od miesta a osôb. Z vyššie uvedeného, ako aj doloženého lekárskeho vyšetrenia od MUDr. O. je podľa posudkového lekára žalovaného zrejmé, že stavy agresivity nesúvisia s cestovaním v mestskej hromadnej doprave ani s uzavretým priestorom, ale s nevyhovením požiadaviek posudzovanej osoby, teda žalobkyne. Cestovanie osobným motorovým vozidlom nerieši problematiku epizodických prejavov vzťahovačnosti, konfliktného a agresívneho správania , naopak pri preprave v osobnom motorovom vozidle môžu viesť k nebezpečnejším situáciám ako pri preprave v hromadnej doprave.
16. Správny súd zdôrazňuje, že základným cieľom konania o kompenzácii, vrátane konania o poskytnutie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami.
17. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom ochorením, ktoré najvýraznejšie ovplyvňuje mieru jej funkčnej poruchy je porucha jej duševného zdravia, ktorá sa preukázateľne prejavuje aj agresívnymi prejavmi, a to tak verbálnymi ako aj brachiálnymi. Sporným zostalo, či je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a či spĺňa zákonom stavené podmienky pre priznanie peňažného príspevku.
18. Správny súd konštatuje, že žalovaný nespochybnil, že zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplynulo, že ad a) žalobkyňa je v liečbe psychiatra od doby dospievania, ad b) žalobkyňa reaguje v niektorých situáciách agresívne a máva panické stavy, ad c) pre takéto jej správanie bolo potrebné opakovane zavolať políciu, ad d) takýto prejav agresívneho správania mala aj pri cestovaní hromadnou dopravou (kopala do dverí autobusu) alebo v nákupnom centre, keď pri nedostatočnej pozornosti predavačky viedlo jej správanie k agresivite a privolaniu polície, ad e) po týchto incidentoch cestuje prakticky len osobným motorovým vozidlom, občas taxíkom.
19. Za tejto situácie žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie kompenzácie, nakoľko nie je odkázaná na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko jej agresívne správanie je predvídateľné a nie je viazané na uzavreté priestory a cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy. Dokonca bolo uzavreté, že je nebezpečnejšie, keď žalobkyňa cestuje osobným motorovým vozidlom s manželom. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k podanej správnej
žalobe uviedol, že agresívne správanie žalobkyne nie je závislé od miesta, spôsobu prepravy, veľkosti priestoru, ale je viazané na odpor, resp. nesplnenie požiadaviek. Na základe uvedeného dospel k záveru, že by nebol naplnený mienený cieľ zákona a súčasne by priznanie kompenzácie neriešilo vzťahovačné správanie žalobkyne.
20. Takéto závery sú podľa správneho súdu v rozpore so základnou logikou a taktiež v príkrom rozpore s účelom zákona. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobkyňa správne poukázala na to, že obsah vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe je oproti odôvodneniu žalobou napadnutého rozhodnutia oveľa konkrétnejší v argumentácii a vysvetlení dôvodov, pre ktoré jej nebol požadovaný peňažný príspevok priznaný. Správny súd však zdôrazňuje, že podstatné je len to, čo je uvedené priamo v odôvodnení rozhodnutia a len argumentmi, úvahami a závermi, ktoré sú obsiahnuté v tomto odôvodnení sa môže správny súd zaoberať v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia. Ak teda žalovaný vo vyjadrení oproti odôvodneniu rozhodnutia doplnil svoje dôvody aj o argumentáciu ohľadne toho, či správanie žalobkyne má znaky „ neovládateľnosti“ tak uvedené závery nie sú predmetom súdneho prieskumu a správny súd na ne nebude a ani nemôže prihliadať. Rovnako sa správny súd nebude vyjadrovať ani k záverom žalovaného ohľadne panickej poruchy žalobkyne, pri ktorej jej bolo odporúčané riešiť ju medikamentózne, čím v podstate žalovaný uzavrel, že žalobkyňa si má dať lieky a môže cestovať hromadnou dopravou. Uvedené závery, resp. akékoľvek závery, ktoré nie sú obsiahnuté v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, nie sú predmetom súdneho prieskumu.
21. Správny súd však poukazuje na to, že žalovaný rozhodol vo veci už po druhýkrát, nakoľko jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo tunajším správnym súdom už zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Za podstatné pritom správny súd považoval aj doplnenie skutkového stavu aj o preskúmanie a následné vyhodnotenie vonkajších prejavov správania žalobkyne, ktoré by sa mohli prejavovať aj voči spolucestujúcim. Uvedené závery boli vyslovené v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 28Sa/40/2019.
22. V tomto konaní správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa potom ako mala v roku 2019 prejav panického a agresívneho správania v prostriedku hromadnej dopravy (autobuse), tento typ dopravy prakticky nepoužíva. K uvedenému prispelo aj jej panické prežívanie situácie ohľadne pandémie Covid 19. Nepriznanie peňažného príspevku nemôže samé o sebe zmierniť jej problémy, ktoré viedli k nevyužívaniu tohto typu dopravy. Na druhej strane však určite podporí jej tendencie nevychádzať mimo domácnosť. Takto bez pochybností nemôže byť naplnený účel zákona č. 447/2008 Z.z., a to najmä za situácie, keď zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne nevyplynul žiaden záver ošetrujúcich lekárov ohľadne objektívnej nemožnosti jej socializácie, resp. k tomuto záveru neprišiel ani posudkový lekár v administratívnom konaní. Ak teda žalovaný konštatoval, že by priznaním kompenzácie nebol naplnený účel zákon tak uvedený záver je nelogický. Taktiež záver žalovaného, že požadovaným peňažným príspevkom sa nevyriešia problémy žalobkyne so vzťahovačným správaním je právne irelevantný, keďže je zrejmé, že kompenzácie nie sú určené na vyriešenie zdravotných problémov danej osoby, ale ich cieľom a účelom je vytvorenie možnosti pre osobu s určitými zdravotnými problémami začleniť sa do spoločnosti, viesť podľa možností aktívny život so sociálnymi kontaktmi.
23. Okrem toho záver o predvídateľnosti správania žalobkyne, je v rozpore so závermi jej ošetrujúceho lekára, ktorý označil jej správanie za nepredvídateľné a neovládateľné. Zákon umožňuje za určitých okolností posudkovému lekárovi korigovať odborné závery vyplývajúce z predloženej zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. V odôvodnení rozhodnutia však v tomto prípade nie je dostatočne odôvodnený takýto zásadný odklon od týchto záverov ošetrujúceho lekára. Žalovaný pritom konštatuje, že agresívne až brachiálne správanie žalobkyne je viazané na nevyhovenie jej požiadavkám, na situácie, keď sa jej kladie odpor, resp. na situácie, keď sa narúša jej osobný priestor. Vzhľadom na to, že je známa príčina resp. spúšťač takéhoto jej správania je teda „ predvídateľné“.
24. Správny súd je však toho názoru, že vyššie uvedené samé o sebe neznamená, že je správanie žalobkyne za každých (resp. väčšiny) okolností predvídateľné. Uvedené konštatovanie predovšetkým znamená, že je možné identifikovať zvyčajné „ spúšťače“ tohto správania a je teda možné minimalizovať situácie, kedy by mohlo k takémuto správaniu žalobkyne dôjsť. Žalovaný totiž sám nepopiera, že vo vyššie uvedených situáciách spravidla dochádza k agresívnemu správaniu žalobkyne. Je pritom bez pochybností zrejmé, že nie je možné zabezpečiť, aby vždy, za každých okolností, každá osoba v okolí žalobkyne rešpektovala jej osobnú zónu, neprejavovala s ňou nesúhlas alebo jej neodporovala. Je teda
potrebné minimalizovať situácie, pri ktorých spravidla dochádza k narušeniu jej osobného priestoru, kde je predpoklad, že nebude (resp. z objektívneho hľadiska ani nemôže byť) vyhovené jej požiadavkám a podobne. Ide logicky a typicky o miesta, kde je koncentrovaných viac ľudí a najmä ľudí, ktorí objektívne nemajú vedomosť o špecifických požiadavkách na zaobchádzanie so žalobkyňou. Takýmto miestom je bezpochyby aj prostriedok hromadnej dopravy. V autobuse alebo inom prostriedku hromadnej dopravy by žalobkyňa cestovala s väčším počtom osôb, ktoré nemajú žiadne informácie o jej zdravotnom stave a preto nemajú vedomosť o tom, aké konkrétne situácie (ku ktorým bez pochybností môže pri preprave dôjsť) u žalobkyne spúšťajú prejavy jej agresívneho správania. Nie je tu možné eliminovať tieto „ spúšťače“, a súčasne nie je možné od žalobkyne požadovať, aby po nastúpení do tohto prostriedku prítomných oboznámila so svojim zdravotným stavom a požiadala ich, aby nenarúšali jej osobný priestor a neodporovali jej. Na druhej strane cestovanie s jednou alebo minimálnym počtom osôb v osobnom vozidle predstavuje z tohto pohľadu oveľa menšie riziko, najmä keď je predpoklad, že žalobkyňu bude voziť jej manžel, ktorý pozná jej zdravotný stav a správanie, vie ako sa k nej má správať a vie zohľadňovať jej špecifické požiadavky. S poukazom na vyššie uvedené sa javia závery žalovaného ako nelogické.
25. Správny súd však poukazuje na to, že je tu aj ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia, keď žalovaný sa zaoberal len otázkou predvídateľnosti správania žalobkyne a vôbec sa nezaoberal tým, či nie je neovládateľné v zmysle § 14 ods.6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z.. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že sa uvedeným zaoberal vo vyjadrení k podanej správnej žalobe na tomto závere nič nemení. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie žalovaného postihnuté vadami podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. S poukazom na uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že bude vecou žalovaného odstrániť logické nezrovnalosti a zaoberať sa aj otázkou neovládateľnosti správania žalobkyne.
26. Správny súd záverom konštatuje, že žalovaný dal návrh na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod spisovými značkami 14Sa/23/2021 a 14Sa/33/2021, nakoľko ide o právne veci tej istej žalobkyne, v ktorých správne orgány založili a viedli len jeden administratívny spis a rozhodnutia vychádzajú z toho istého posudku. K uvedenému správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 65 SSP môže požiadať o spojenie vecí iba žalobca (§ 65 ods.2 SSP). Z tohto dôvodu bolo toto podanie žalovaného vyhodnotené ako podnet na spojenie vecí. Žalobkyňa nesúhlasila so spojením vecí a správny súd nevidel dôvod na takýto postup.
27. Žalobkyňa bol v konaní úspešná a prináleží jej náhrada trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O jej výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).