Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1398/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Hradci Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpenej ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom v Hradci Králové, Eliščino nábřeží 280/23, Česká republika, IČO: 014 35 400, konajúcej v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 42/97, IČO: 47 255 773, proti žalovanej B., o zaplatenie 12 886,46 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.9.2015 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 12 886,46 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 886,46 € od 27.3.2015 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že dňa 28.1.2015 uzatvorila so žalovanou právny dokument s názvom Dohoda o urovnaní. Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Uvedenú zmluvu uzatvorila žalovaná s právnou predchodkyňou žalobkyne, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Žalobkyňa sa stala vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 29.10.2014. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 13 402,56 € sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 13 402,56 € sa nahrádza záväzkom vo výške 12 886,46 €. Žalovaná sa zaviazala uhradiť čiastku 12 886,46 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 5 % ročne. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala uhradiť 16 216,97 €, a to formou 113 mesačných splátok. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhradila dlh tak, ako sa zaviazala, celý dlh sa stal v súlade s bodom 4 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 26.3.2015 splatným v uvedený deň. Žalovaná po tomto dátume splatnosti neuhradila nič. Celkovo tak dlžná čiastka predstavovala ku dňu podania žaloby 12 886,46 €.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Podaním doručeným súdu dňa 27.12.2016 žalobkyňa doplnila, že žalovaná neuhradila ani len prvú splátku úveru splatnú dňa 20.2.2014. Na svoj dlh totiž uhradila len 191,51 €, z čoho sa 9,43 € započítalo na poplatky a 182,08 € na riadny úrok. Dňa 2.2.2015 strany sporu uzatvorili dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo odstránenie spornosti a pochybností ohľadom úrokov z vyššie uvedeného dlhu. Pre odstránenie pochybností bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda, v ktorej sa pôvodný záväzok vo výške 13 402,56 € nahrádza novým záväzkom vo výške 12 866,46 €. Na základe tejto dohody došlo jednoznačne v prospech žalovanej k zníženiu jej dlhu. Žalovaná čiastka predstavuje tento nový záväzok, na ktorom sa žalobkyňa a žalovaná dohodli. Žalobkyňa ďalej uviedla, že požaduje úrok z omeškania od

27.3.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti druhej neuhradenej splátky v zmysle dohody o urovnaní. Doložila súdu kópiu zmluvy o úvere, všeobecných podmienok, platobnej histórie a odstúpenie od zmluvy o úvere s dokladom o jej doručení. Dokladom o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky a rozpisom všetkých splátok však nedisponuje, nakoľko jej neboli právnou predchodkyňou postúpené.

4. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na 29.11.2021, na ktoré predvolal strany sporu. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorej bolo predvolanie doručené dňa 16.11.2021 s použitím fikcie doručenia. Svoju neprítomnosť neospravedlnila. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Vychádzajúc z uvedeného, súd podľa druhej vety uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 7.1.2014 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol úver vo výške 12 100 €. Strany si dohodli výšku úrokovej sadzby 12,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 188,45 €, pričom prvá splátka bola splatná 20.2.2014 a ďalšie vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, keď konečná splatnosť úveru sa dohodla k 20.1.2024. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 22 612,20 €, RPMN 14,88 % a priemerná RPMN 8,69 %. Žalovaná bola zároveň povinná platiť banke poplatok za poistenie úveru vo výške 6,37 € mesačne v termíne splátok úveru. V časti I. bode 10 úverovej zmluvy si strany dohodli, že v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. V zmysle bodu 7.6 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. bola banka v prípade, že klient je v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

7. Z listiny označenej ako „Zostava prehľadu úveru nad archívom“ za obdobie od 7.1.2014 do 11.4.2015, doloženej žalobkyňou, súd zistil, že žalovaná čerpala úver vo výške 12 100 € dňa 7.1.2014. Na úver uhradila dňa 20.2.2014 sumu 188,45 €, z čoho bolo 182,08 € započítaných na riadne úroky a 6,37 € na poplatok za poistenie. Dňa 20.3.2014 žalovaná uhradila ešte 3,06 €, ktoré jej boli započítané taktiež na poplatok za poistenie. Celkovo teda žalovaná uhradila sumu 191,51 €. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná neuhradila v plnej výške ani len prvú splátku úveru splatnú 20.2.2014.

8. Listom zo dňa 6.10.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, a preto ku dňu 3.10.2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Žalobkyňa priložila aj fotokópiu poštovej obálky obsahujúcej tento list, z ktorej je zrejmé, že bola podaná na pošte 9.10.2014.

9. V listine označenej ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ doloženej žalobkyňou, sa uvádza, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014 sa žalobkyňa stala majiteľom pohľadávky, ktorá adresátovi listu vznikla v spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. Pohľadávka bola postúpená v súlade s a nasl. . Ďalej sa v tomto liste upozorňuje na to, že žalobkyňa má všetky práva na podniknutie právnych krokov vo veci vymáhania pohľadávky. Podľa tohto listu dlh k 29.10.2014 predstavoval sumu 13 402,56 € (táto pozostávala z istiny 12 100 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania 1 205,14 €, poplatkov a zmluvnej pokuty pôvodného veriteľa 97,42 €), pričom sa v liste žiada o uhradenie dlžnej sumy na účet žalobkyne do 17.12.2014. List nie je podpísaný.

10. Dňa 2.2.2015 žalobkyňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník podpísali dohodu o urovnaní. V časti A tejto dohody sa uvádza, že medzi právnou predchodkyňou veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s a dlžníkom bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou veriteľa a veriteľom zo dňa 29.10.2014 došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich z predmetnej zmluvy na veriteľa vrátane príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených. Predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. V časti B sa uvádza, že s ohľadom na skutočnosť, že dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia tejto dohody záväzok (dlh) v celkovej výške 13 402,56 € vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Záväzok dlžníka ku dňu uzatvorenia tejto dohody pozostáva z týchto položiek: a/ istiny 12 100 €, b/ úroku a úroku z omeškania 1 205,14 € a c/ zmluvnej pokuty, poplatkov a

inkasných nákladov 97,42 €. V odseku 3 tejto časti sa uvádza, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka voči veriteľovi z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako sú špecifikované vyššie v časti A, a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. V časti C odseku 1 dohody sa uvádza, že veriteľ na strane jednej a dlžník na strane druhej sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy a špecifikovaných vyššie v časti A tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 12 866,46 € spolu s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 16 216,97 € (Celková čiastka, ktorú je povinný zaplatiť dlžník veriteľovi je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 5,11 %). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v tejto časti dohody. Podľa tam uvedenej tabuľky splátok mala byť dlžná suma splatená v 113 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 26.2.2015 a posledná 26.6.2024. Ďalej sa odseku 2 tejto časti uvádza, že dlžník týmto svoj záväzok (dlh) podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v odseku 1 a 4 tejto časti C. V bode 4 tejto časti sa uvádza, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorej úhradou je dlžník v omeškaní a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku.

11. Listom zo dňa 11.8.2015 žalobkyňa oznámila žalovanej, že jej dlh bol zosplatnený a žiadala ju neodkladne uhradiť celý dlh vo výške 12 886,46 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 12 886,46 € od 27.3.2015 najneskôr do 22.8.2015.

12. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že žalovaný nárok vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Žalovaná tento úver nesplácala, bola vyzvaná ne jeho splatenie a následne bol úver zosplatnený a neskôr postúpený na súčasného veriteľa, ktorý so žalovanou uzatvoril dohodu o urovnaní. Účelom tejto dohody bolo ujasniť dlžnú sumu. Žalovaná si však svoje povinnosti neplnila, neuhradila ani časť dlžnej sumy. V prípade, že by súd rozhodol, že dohoda o urovnaní má vady, žiadala, aby súd uplatnený nárok posúdil podľa zmluvy o úvere s tým, aby preferoval dobromyseľnosť žalobkyne a platnosť právnych úkonov.

13. Podľa až 3 dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

14. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

17. Podľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná podpísali dňa 2.2.2015 formulárovú dohodu o urovnaní (ďalej len „dohoda“). V konaní nebolo sporné, že žalovaná mala záujem o splácanie dlhu zo zmluvy o úvere v splátkach. Táto skutočnosť vyplýva aj z dohody, keďže jej súčasťou v časti C je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že nový dlh je rozložený na 113 mesačných splátok so splatnosťou prvej splátky 26.2.2015 a poslednej splátky 26.6.2024. Z dohody však nevyplýva spornosť pôvodného záväzku, teda skutočnosť, v čom žalobkyňou deklarovaná pochybnosť nároku spočívala. Dlh žalovanej v celkovej výške 13 402,56 € je v nej totiž ďalej rozčlenený na istinu 12 100 €, úroky a úroky z omeškania vo výške 1 205,14 € a zmluvnú pokutu, poplatky a inkasné náklady vo výške 97,42 €, pričom z dohody nevyplýva, ktorá z uvedených súm bola sporná, resp. pochybná. Pokiaľ teda žalobkyňa za týchto okolností predložila žalovanej formulárovú dohodu o urovnaní, súd toto jej konanie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku. Žalovaná ako priemerný spotrebiteľ, ktorá mala záujem na určení splátkového kalendára mohla krok veriteľa (umožnenie splniť dlh v splátkach a zdanlivé zníženie dlhu) vnímať ako ústretovosť, čo mohlo ovplyvniť jej ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomila, že urovnaním pôvodný dlh zaniká a nahrádza sa novým, pričom pri tomto novom dlhu nemožno posudzovať charakter poskytnutého úveru, teda či zmluva o úvere obsahuje zákonnom požadované náležitosti, ako aj skutočnosť, že od uzavretia dohody vzhľadom na v nej zakomponované uznanie dlhu plynie aj nová premlčacia doba. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná bola zo strany žalobkyne poučená o tom, čo inštitút dohody o urovnaní predstavuje a aké sú jeho právne následky. Naopak je zrejmé, že žalovaná mala v úmysle dosiahnuť iba možnosť plnenia zvyšku dlhu zo zmluvy v splátkach, nie aj nahradenie pôvodného záväzku novým. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením , nakoľko konaním žalobkyne pri je uzatváraní boli naplnené zákonné znaky nekalej obchodnej praktiky, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa - žalobkyne, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.12.2018 sp. zn. , taktiež uznesenie Krajského súdu v Trnave z 5.3.2020 sp. zn. XCo/XX/XXXX).

19. Navyše, je potrebné uviesť aj to, že predmetná dohoda, z hľadiska určenia výšky dlžnej čiastky v zmysle časti C, je nejasným a nezrozumiteľným právnym úkonom. V časti „C“ dohody je nový záväzok určený sumou 12 866,46 € s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru, pričom celková dlžná čiastka činí 16 216,97 €. Z takejto identifikácie pohľadávky žalobcu však nie je vôbec zrejmé, prečo celková výška pohľadávky predstavuje sumu 16 216,97 € a ako sa tak nový záväzok žalovanej v zmysle dohody v sume 12 866,46 € navýšil až na sumu 16 216,97 €. Možno preto konštatovať, že takto vymedzená pohľadávka žalobkyne je nedostatočne identifikovaná a neurčitá, čo má rovnako za následok neplatnosť dohody v zmysle ustanovenia (viď už spomínané uznesenie Krajského súdu v Trnave z 5.3.2020 sp. zn. XCo/XX/XXXX).

20. Vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť dohody o urovnaní súd v ďalšom posudzoval žalobkyňou uplatnenú pohľadávku vychádzajúc z úverového vzťahu, ktorý pôvodne vznikol medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.1.2014.

21. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

24. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

30. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 7.1.2014 uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej táto poskytla žalovanej úver vo výške 12 100 €. Právny vzťah medzi nimi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. a ZoSÚ), keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

32. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí, že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

33. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy bola na ňu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, a to dňa 29.10.2014. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní teda vyvodzovala z uvedenej zmluvy, pričom do spisu doložila list označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“.

34. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

36. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

37. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

38. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

39. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

40. Z právnej vety judikátu P. vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

41. Z obsahu listiny, ktorú žalobkyňa v predmetnej veci označuje za kópiu oznámenia o postúpení pohľadávky, ale nie je zrejmé, kto toto oznámenie robí (či ho robí postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. alebo žalobkyňa ako postupník), komu je adresované a oznámenie nie je ani len konajúcou osobou podpísané. Z uvedených dôvodov je treba predmetné oznámenie ako písomný právny úkon označiť za absolútne neplatné podľa a . V žiadnom prípade ho teda nemožno považovať za relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky v zmysle spomínaného judikátu.

42. Za týchto okolností bolo pre úspech žalobkyne v konaní nevyhnutné, aby riadne preukázala postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy predložením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobkyňa však žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávky nedoložila. Súd preto pri posudzovaní nároku žalobkyne na základe úverovej zmluvy dospel k záveru, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

43. Aj keby žalobkyňa v konaní preukázala, že k 29.10.2014 došlo k uzavretiu ňou tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok, v danom prípade by neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp. zn. X Cdo XXX/XXXX., v odôvodnení ktorého sa uvádza, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60/2018, pričom z uverejnenej právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ustanovením o bankách, je neplatný právny úkon.

44. Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

45. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) následné omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie týchto osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky.

46. Pokiaľ ide o splatnosť postupovanej pohľadávky, súd poukazuje na to, že predmetný úver mal byť zosplatnený listom Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 6.10.2014 a to k 3.10.2014. V konaní nebolo sporné, že žalovaná úver riadne nesplácala, keďže sa dostala do omeškania hneď s jeho prvou splátkou splatnou 20.2.2014, ktorú neuhradila v plnej výške. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, že Slovenská sporiteľňa, a.s. pred zosplatnením úveru upozornila žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru v zmysle . Rovnako nepreukázala, že list Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 6.10.2014 bol doručený žalovanej. Kópia obálky od uvedenej zásielky totiž preukazuje len jej podanie na poštu dňa 9.10.2014, nie však doručenie tohto listu do sféry žalovanej. Je teda zjavné, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru vyplývajúce z . List Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 6.10.2014 je preto treba vyhodnotiť ako neplatný právny úkon ( ). Keďže k zosplatneniu úveru nedošlo, predmetom postúpenia mohli byť len tie splátky, ktorých splatnosť nastala do 29.10.2014.

47. Žalobkyňa taktiež nepreukázala doručenie písomnej výzvy zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanej pred postúpením pohľadávky. Oznámenie o zosplatnení zo dňa 6.10.2014 by síce mohlo byť takouto výzvou vo vzťahu k dovtedy splatným ale neuhradeným splátkam úveru, muselo by však byť preukázané jej doručenie žalovanej, čo ale nebolo. V prípade tohto oznámenia zo dňa 6.10.2014 by ale nemohla byť splnená tretia zákonná podmienka pre postúpenie bankovej pohľadávky, t.j. následne omeškanie žalovanej dlhšie ako 90 dní, keďže k postúpeniu pohľadávky malo podľa tvrdení žalobkyne dôjsť už 29.10.2014.

48. Vzhľadom na to, že dohoda o urovnaní je absolútne neplatná a pri následnom posudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku na základe predmetnej úverovej zmluvy vyšlo najavo, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

49. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Žalovaná mala síce v konaní plný úspech, v konaní jej však žiadne trovy nevznikli. So zreteľom na túto skutočnosť súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).