Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66C-38-2021.pdf
PDF · 102.66 KB
Case nature
Area
Subarea
66C/38/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v spore žalobcov: 1/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Z. XXX/XX, I. a 2/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Z. XXX/XX, I., proti žalovanému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Z. XXX/XX, I. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa na ulici Z. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, k.ú. Blatné, okres Senec, obec Blatné, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci obmedzenia užívacieho práva žalovaného k tejto nehnuteľnosti.
II. Nariaďuje, aby sa žalovaný nepribližoval ku žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 (desať) metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom a správnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
III. Žalobcom ukladá povinnosť, aby v lehote 30 dní podali žalobu na obmedzenie užívacieho práva žalovaného k tejto nehnuteľnosti.
IV. Žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 25.11.2021 o 12.46 hod. v elektronickej podobe bez autorizácie, doplneným dodatočne v listinnej podobe dňa 26.11.2021 o 9.54 hod. domáhali, aby súd v zmysle § 352 ods. 2 písm. e) a h) zákona č. 162/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov v rodinnom dome v Blatnom naXXX/XX. 1.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že v nedeľu 21.11.2021 vo večerných hodinách o 18.52 hod. bola žalobkyňou v 1. rade na žalovaného privolaná hliadka Policajného zboru Senec, ktorý sa pod vplyvom alkoholu vulgárne vyjadroval na adresu žalobcu v 2. rade a potom neskôr aj na žalobkyňu v 1. rade. Tieto vyhrážky neboli po prvýkrát, stávalo sa to často, vyhrážal sa zabitím, preseknutím hadičky a podobne. Incident pokračoval tak, že žalovaný fyzicky napádal žalobcu v 2. rade, a to takým spôsobom, že pri odchode žalobcu v 2. rade z kúpeľne, ktorý sa práve osprchoval a kde sa v momente incidentu nachádzal, mu žalovaný stúpil na chodbe medzi kúpeľňou a izbou, do ktorej sa chcel premiestniť na kyslíkovú hadičku, ktorú žalobca v 2. rade potrebuje pri dýchaní. Túto hadičku používa 24 hodín denne, buď ako masku alebo ako cievku do nosa, a ktorá je napojená na kyslíkový prístroj na dýchanie. Žalovaný počas režimu ventilovania kyslíka u žalobcu v 2. rade v nočných hodinách už dvakrát prístroj vypol nesprávnym spôsobom, čo mohlo viesť k jeho znehodnoteniu alebo poškodeniu prístroja. Žalobca v 2. rade je uznaný za invalidného dôchodcu od 01.09.2020, lieči sa po prekovaní infarktu na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, astmu, bronchitídu, vysoký krvný tlak a iné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ohrozoval na živote žalobcu v 2. rade, žalobkyňa v 1. rade žalovaného
od pristúpenej hadičky vytlačila smerom do kuchyne, ten sa potom zahnal aj na žalobkyňu v 1. rade a vulgárne jej nadával. Žalovaný sa snažil ešte nasilu vojsť do izby, avšak keď sa ho žalobkyni v 1. rade podarilo odtlačiť, žalobcovia sa uzamkli už v spomínanej izbe a žalobkyňa v 1. rade zavolala políciu. V izbe zotrvali žalobcovia až do príchodu polície. Privolaná hliadka žalovaného už vo svojej izbe na 1. poschodí po opakovaných výzvach a rozhovore z rodinného domu vykázala a odviezla na OR PZ Senec. Vykonala asi 3 záznamy fotografií, a to kyslíkového prístroja. Okolo 23.00 hod. bola žalobkyňa v 1. rade telefonicky vyzvaná OR PZ Senec, aby vypovedala na polícii, ohľadne incidentu. Na polícii bola žalobkyňa v 1. rade cca do 2.30 hod., bol s ňou spísaný záznam. Dňa 22.11.2021 bol vypočutý v priestoroch rodinného domu žalobca v 2. rade. Dňa 23.11.2021 bola na OO PZ Senec prizvaná sestra žalobkyne v 1. rade J. O. za účelom objasnenia skutočností, žalobkyňa v 1. rade však uviedla, že nemá k dispozícii záznam. Dňa 23.11.2021 bol o 13.00 hod. žalovaný prepustený z CPZ v Bratislave. Záverom žalobcovia poukázali na § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a uviedli, že návrh podávajú na odporúčanie a ochranu žalobcu v 2. rade od príslušníka OR PZ Senec.
2. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj s listinnými dôkazmi, ktoré na osvedčenie potreby naradenia neodkladného opatrenia žalobcovia predložili, a to 1/ lekárska správa (nálezy) žalobcu v 2. rade z Univerzitnej nemocnice Bratislava - KPF 1. - pneumologická ambulancia zo dňa 28.05.2021 a prepúšťacie správy z Univerzitnej nemocnice Bratislava - KPF II. oddelenie zo dňa 06.04.2020, 24.08.2020 a 01.10.2020, 2/ úradnú zápisnicu spísanú v Sociálnej poisťovni dňa 12.05.2021 vo veci konania o invalidnom dôchodku žalobcu v 2. rade, 3/ potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 21.11.2021 s poučením ohrozenej osoby, 4/ preberací protokol o odovzdaní a prevzatí ventilačného prístroja z 02.10.2020. Žalobcovia tiež označili ďalšie dôkazy, ktoré si možno vyžiadať resp. sa nachádzajú na OO PZ Senec, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne a výpovede osôb zúčastnených pri incidente. 2.1. Z lekárskych správ vyplýva, že žalobca v 2. rade bol opakované hospitalizovaný v UNB na pneumológii a bol mu diagnostikovaný syndróm prekrývania sa astmy a CHOCHP, hypoxemicko- hyperkapnická respiračná insuficiencia, ischemická choroba srdca, diastolická dysfunkcia srdca II. stupňa s odporúčaním na oxygenoterapiu (16h/24h), ventilácia 6 hod. denne s tým, že je v prípade dýchavičnosti vhodné čas ventilácie zvýšiť. Z týchto listín tiež vyplýva, že žalobca v 2. rade žije s družkou a zdržiava sa doma. Zo zápisnice z 12.05.2021 vyplýva, že žalobca v 2. rade požiadal o invalidný dôchodok, bol poučený o spôsobe výpočtu jeho výšky a so závermi posudkového lekára o vzniku invalidity od 01.09.2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%. Z preberacieho protokolu vyplýva, že žalobcovi v 2. rade bol dňa 02.10.2010 odovzdaný ventilačný prístroj. 2.2. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia je zrejmé, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, odbor Poriadkovej polície podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z.z.“) bol žalovaný dňa 21.11.2021 o 19:31 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby žalobcu v 2. rade bez prítomnosti nezúčastnenej osoby, pričom vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor: Rodinný dom ako aj pozemok nachádzajúci sa na adrese Blatné, Podhájska XXX/XX na dobu 10 dní. Po poučení žalovaný neodovzdal kľúče od spoločného obydlia policajtovi. Ohrozená osoba aj vykázaná osoba boli riadne poučené podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z.
3.1. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 3.4. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 3.5. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
3.6. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.7. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 3.8. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 3.9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 3.10. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 3.11. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 3.12. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 3.13. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. 3.14. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. 3.15. Podľa § 27a ods. 6 zákona č. 171/1993 Z.z. policajt vyzve vykázanú osobu na vydanie kľúčov od spoločného obydlia, poučí ju o následkoch neuposlúchnutia tejto výzvy a súčasne vykázanej osobe umožní vziať si zo spoločného obydlia veci slúžiace výlučne jej osobným potrebám, osobné cennosti a dokumenty a prípadne v lehote do 24 hodín od oznámenia vykázania zo spoločného obydlia aj ďalšie osobné veci a veci nevyhnutné pre jej podnikanie alebo výkon povolania. Policajt vykázanej osobe poskytne informácie o možnostiach ubytovania a písomné poučenie o ďalšom postupe a následkoch nedostavenia sa na súdne pojednávanie o neodkladnom opatrení, vrátane spôsobu predvolávania na súdne pojednávanie a spôsobu doručenia súdneho rozhodnutia. Písomné poučenie poskytne policajt tiež ohrozenej osobe. 3.16. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 171/1993 Z.z. policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku a poskytnúť jej, podľa možností v písomnej forme, informácie o organizáciách na pomoc obetiam a intervenčných centrách vrátane informácií o službách nimi poskytovaných a kontaktných údajoch. Policajt osobitne informuje ohrozenú osobu o činnosti intervenčného centra, poskytnutí údajov obsiahnutých v potvrdení o vykázaní a o poskytnutí telefónneho čísla ohrozenej osoby intervenčnému centru. 3.17. Podľa § 27a ods. 8 zákona č. 171/1993 Z.z. na vykonanie úkonov súvisiacich s vykázaním zo spoločného obydlia policajt zabezpečí prítomnosť nezúčastnenej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. 3.18. Podľa § 27a ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.
4.1. K charakteru neodkladného opatrenia súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda
že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 4.2. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. 4.3. Účelom neodkladného opatrenia nevstupovania do bytu alebo domu pri dôvodnom podozrení z násilia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, svedka incidentu a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k § 325). 4.4. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je ich účelom zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva. 4.5. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Je zrejmé, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, kedy súd rozhodne do 24 hodín, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako právo na obydlie.
5. Súd s poukazom na vyššie popísané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil najprv k skúmaniu, či je osvedčený právny vzťah medzi žalobcami a žalovanými. Z Registra obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaný majú evidovaný trvalý pobyt vS.XXX/ XX, teda v rodinnom dome, z ktorého bol žalovaný vykázaný OO PZ Senec. Z listu vI. evidovaného F. úradom Senec, katastrálnym oborom vyplýva (verejne dostupný register), že žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou stavby - rodinného domu so súpisným číslom 218, postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, k.ú. Blatné, okres Senec, obec Blatné, a to v spoluvlastníckom podiele X/XX. Spoluvlastníkom tohto rodinného domu je aj žalovaný, ktorého spoluvlastnícky podiel je 1/10. Z potvrdenia o vykázaní má súd ďalej za osvedčené, že v rodinnom dome býva a zdržiava sa (aj keď bez prihlásenia) aj žalobca v 2. rade. Uvedená skutočnosť vyplýva tiež z vyjadrení žalobcov a lekárskych správ. Súd má preto za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným na účely návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia.
6.1 Súd následne skúmal podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov, keďže žalobcovia musia okrem existencie právneho vzťahu predovšetkým osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Podľa názoru súdu žalobcovia preukázali splnenie tejto základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a postačujúcim spôsobom osvedčili existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery strán a nariadiť neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. 6.2. Ako bolo už vyššie zdôraznené, pre nariadenie neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) nie je potrebné v čase rozhodovania o návrhu na ich nariadenie preukázať násilný skutok, stačí osvedčené dôvodné podozrenie teda hrozba fyzického či psychického násilia. Túto mal súd za dostatočne osvedčenú, a to predovšetkým potvrdením o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia. 6.3. Žalovaný bol na základe incidentu zo dňa 21.11.2021 vykázaný zo spoločného obydlia príslušníkmi PZ, nakoľko boli splnené predpoklady v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., teda u žalovaného možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. 6.4. Zákon nedefinuje pojem násilie, je možné ho vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, ktoré bude mať za následok, alebo je vysoká pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následok istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné, ide o telesnú aj duševnú ujmu. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník práve v domácom prostredí obete. Z toho dôvodu bolo sformulované neodkladné opatrenie, ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, aj za cenu, že skutkový stav vo veci nie je náležite zistený (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2012, sp.zn. 5M Cdo 10/2012). 6.5. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s predloženým vykázaním zo spoločného obydlia má súd za osvedčené, že tu nepochybne je hrozba a odôvodnené podozrenie z konania, ktoré je svojou povahou fyzickým a psychickým násilím a ktorého sa dopúšťa žalovaný voči žalobcovi v 1. rade vyhrážkami, vulgárnymi nadávkami ako aj hrozbami o odpojenie žalobcu v 2. rade od ventilácie a voči žalobcovi v 2. rade vyhrážaním sa zabitím, pristúpením hadičky k ventilačnému zariadeniu či hrozbou preseknutia hadičky (či inou manipuláciou s ventilačným prístrojom), čo by v prípade žalobcu v 2. rade mohlo nepochybne viesť k ohrozeniu jeho života a zdravia, a to vzhľadom na jeho zdravotný stav. Na základe uvedených skutočností má súd za osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobcov konaním žalovaného. Podľa názoru súdu žalobcovia osvedčili bezprostrednosť a reálnosť hrozby ich ohrozenia, ktorému je možné zabrániť práve navrhnutým neodkladným opatrením spočívajúcim v obmedzení vstupu žalovaného do spoločného obydlia strán sporu ako aj obmedzeniu resp. zákazu priblíženia žalovaného k žalobcom (princíp opodstatnenosti). 6.6. Súd zdôrazňuje, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu, je silnejšie ako právo na užívania predmetnej nehnuteľnosti, dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia je preto daný. 6.7. Podľa názoru súdu je dôvodný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze priblížiť sa ku žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, nakoľko k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity žalobcov môže zo strany žalovaného dôjsť aj mimo rodinného domu. Súd však obmedzil zákaz priblíženia a výnimku tvoria prípadné súdne pojednávania a účasť na správnom konaní v nevyhnutnom rozsahu. Vzdialenosť 10 metrov súd považuje za primeranú tomu, aby sa vylúčila možnosť ataku zo strany žalovaného a súčasne dáva možnosť stranám, aby sa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu vzdialenosť. 6.8. Súd záverom uvádza, že aj keď bol petit navrhovaného neodkladného opatrenia kombináciou znenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, z jeho obsahu je zrejmé, že žiada zákaz priblíženia a zároveň obmedzenie vstupu do rodinného domu („zákaz priblíženia sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov v rodinnom dome“).
7. Súd žalobcom v zmysle ustanovenia § 336 CSP uložil povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej, v ktorej sa budú domáhať voči žalovanému obmedzenia užívacieho práva žalovaného k nehnuteľnosti.
8. Žalovaný má v prípade upustenia svojho konania a správania v zmysle § 334 CSP právo žiadať o zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ak dostatočne hodnoverne preukáže, že odpadli alebo zanikli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a že jeho ďalšie trvanie už nie je potrebné, teda že na jeho
strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia resp. z ďalšieho ohrozovania telesnej a duševnej integrity žalobcov. Zároveň súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v súdom určenej lehote podaná.
9. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).