Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-48-2021.pdf
PDF · 123.44 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Bc. X. G., bytom D., B. nábrežie XXX/XX, zastúpený JUDr. Karinou Gőghovou, so sídlom Komárno, Eötvösa 1/14, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 04. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 11. 2019 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 07. 2019 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok bolo zmenené tak, že podľa § 70 a § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa Bc. X. G. zamieta žiadosť o invalidný dôchodok k 27. 05. 2015.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2019 rozhodol na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 10. 05. 2019 tak, že zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že tento nezískal pred vznikom invalidity potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f/, podľa ktorého potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa pred vznikom invalidity. Žalobca bol uznaný za invalidného dňa 10. 05. 2019, kedy získal 2590 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 7 rokov a 35 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok.
II.
3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím sociálnej poisťovne z 22. 07. 2019, pretože jeho zdravotné postihnutie mu vzniklo v r. 2001, spolu s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. 10So/53/2015 zo dňa 22. 06. 2016, z ktorého vyplýva, že invalidita nevzniká poistencovi dátumom podania žiadosti o invalidný dôchodok na pobočke sociálnej poisťovne ale s dátumom, kedy
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav získal mieru poklesu pracovnej schopnosti viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu.
III.
4. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal na pojednávaní a rozsudkom sp.zn. 23Sa/10/2020-204 zo dňa 17. 08. 2020 zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 11. 2019 a vrátil vec žalovanému na nové konanie. IV. 5. Žalovaný po doplnenom dokazovaní v zmysle zrušujúceho rozhodnutia vydal dňa 08. 04. 2021 rozhodnutie, ktorým opätovne zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia tak, že podľa § 70, § 72 ods. 1, § 114 ods. 1, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa Bc. Romanovi Hudecovi zamieta žiadosť o invalidný dôchodok k 27. 05. 2015.
6. Žalovaný ako odvolací orgán opätovne preskúmal spisovú dokumentáciu a v súlade s právnym názorom prijatým krajský súdom doplnil dokazovanie opakovaným posúdením zdravotného stavu účastníka konania, s dôrazom na odstránenie krajským súdom vytknutým nedostatkov v súvislosti s námietkou účastníka konania, týkajúcou sa skoršieho dátumu vzniku invalidity s ohľadom na skutočnosť, že už v r. 2001 bola Bechterova choroba, hodnotená v ťažkom stupni postihnutia na viacerých úsekoch chrbtice a veľkých kĺbov a poruchami ventilácie, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.
V rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Nitre č 23Ss/10/2020 zo 17. augusta 2020 bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 25. marca 2021, a to s nasledovným záverom:
Účastník konania je od roku 2001 na reumatologickej liečbe pre ankylozujúcu spondylitídu, primáme diagnostikovanú v V. štádiu, s postihnutím viacerých úsekov chrbtice, bez vyznačenej artritídy na horných a dolných končatinách, s roky pretrvávajúcou nízkou humorálnou i klinickou aktivitou, ako to je uvádzané v novo doložených záznamoch reumatológa. V oblasti krčnej chrbtice sa podrobil v roku 2016 mikrodisektómii a osteofytektómii s pretrvávaním obmedzenej hybnosti krčného úseku chrbtice, potencované základným ochorením. Vzhľadom na reumatológom stanovené V. štádium bolo rozhodujúce ochorenie účastníka konania zaradené do príslušnej kapitoly, oddielu a položky pod písmeno c) prílohy k zákonu o sociálnom poistení, ale na dolnej hranici daného percentuálneho rozpätia 60 % - 80 %, a to podľa funkčného objektívneho nálezu a aktivity ochorenia, ktorá bola v uvedených rokoch pretrvávajúco nižšia. Stav nevyžadoval špecifickú, inhibičnú či zvýšenú analgetickú liečbu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v rámci prvoposúdenia na základe doložených skutočností preto stanovená na úrovni 60 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený k dátumu uplatnenia si nároku (podania žiadosti) V tom čase účastník konania námietky voči výsledku posúdenia jeho zdravotného stavu nemal, resp. žiadne v zápisnici neuvádzal. Dňa 12. septembra 2019 bol zdravotný stav účastníka konania posudzovaný v rámci odvolacieho konania, kedy v odvolaní namietal dátum vzniku invalidity a žiadal spätné uznanie „invalidity, aspoň k dátumu zhoršenia zdravotného stavu prvotným zámerom žiadať invaliditu k roku 2001. Zároveň v odvolaní namietal aj stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadal o jej zvýšenie. K odvolaniu doložil ďalšiu zdravotnú dokumentáciu - reumatologické vyšetrenie z roku 2015 a prepúšťaciu správu z hospitalizácie na Neurochirurgickej klinike z roku 2016, kedy bol pre úraz krčnej chrbtice operovaný a bola mu prevedená mikrodisektómia a osteofytektómia v oblasti C6/7. Žiadal zohľadniť tohto zhoršenia zdravotného stavu, pretože od toho času sa celkový rozsah v oblasti krčnej chrbtice zhoršil natoľko, že len vďaka rehabilitácii a práci v záhrade sa rozcvičuje a nie schopný aj pracovať. Po zohľadnení týchto nových skutočnosti (udávané zhoršenie bolo popisované už v novo doloženom odbornom náleze z roku 2015), ako aj okolnosti, že ochorenie má postupný progredientný charakter, posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil dátum vzniku invalidity v súlade so žiadosťou účastníka konania k dátumu 27. mája 2015. Pokiaľ ide o určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bola ponechaná na úrovni 60 %. Účastník konania ďalej žiadal zohľadniť operovanú krčnú chrbticu, ktorá mu spôsobila v r. 2016 celkové zhoršenie zdravotného stavu. Požiadavka je medicínsky akceptovateľná a posudkový lekár sociálneho poistenia jej vyhovel zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenej za rozhodujúce zdravotné postihnutie o 10 % (pre iné pridružené ochorenie). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť bola od dátumu operácie 27. septembra
2016 zvýšená o 10 %, na celkových 70 %. Nakoľko v rámci odvolacieho konania účastníkovi, konania vyhovené v plnom rozsahu a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj dátumom uznania invalidity opätovne súhlasil, dokazovanie nebolo potrebné ďalej doplňovať. Účastník konania podal napriek tejto skutočnosti správnu žalobu, nakoľko mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol pre nesplnenie ekonomickej zákonnej podmienky, nezískal k stanovenému dátumu vzniku invalidity potrebný počet odpracovaných rokov a jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola preto zamietnutá.
Zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posudzovaný na základe realizácie rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/10/2020 - 204 zo 17. augusta 2020 a po komplexnom zhodnotení všetkých doložených odborných nálezov, aj z obdobia od roku 2001, je zrejmá prítomnosť Bechterevovej choroby v uvádzanom V. štádiu, avšak z funkčného hľadiska podľa popisu v objektívnych nálezoch odborných lekárov možno zhodnotiť, že podľa rozsahu pohybov, artrologického vyšetrenia, CRP v dolných hodnotách a objektívneho stavu dominovalo i dominuje u účastníka konania predsunuté držanie hlavy, výrazne obmedzené exkurzie v oblasti krčnej chrbtice, avšak bez radikulopatie, či obmedzenia funkcie horných i dolných končatín, ktoré by vyžadovali opornú pomôcku, či zimobilizovávali pacienta do takej miery, ktorá by neumožňovala vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť. Stav bol bez poruchy exkurzií hrudníka, či inej ventilačnej poruchy, čomu zodpovedá podľa prílohy k zákonu o sociálnom poistení už vyššie uvádzaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici daného percentuálneho rozpätia, t. j. 60 %, pri ťažkom stupni ankylozujúcej spondylitídy. Posudkový lekár uviedol, že pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu bol dátum vzniku invalidity po dohode s účastníkom konania stanovený ku dňu 27. mája 2015. Na základe námietok uplatnených správnou žalobou posudkový lekár zhodnotil požiadavku na posúdení dátumu vzniku invalidity k roku 2001 a vzhľadom na účinnosť právnych prepisov platných v tomto období (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) skonštatoval, že zdravotný stav účastníka konania mohol v roku 2001 na základe vyššie uvedených posudkových odôvodnení podmieňovať vznik čiastočnej invalidity, a to od 19. septembra 2001 (hospitalizácia vo VÚRCH a potvrdenie V. stupňa ochorenia) a od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. (od 1. januára 2004) odôvodňoval stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia jednoznačne vyplýva zo špeciálneho posudkového hľadiska, definovaného v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, podľa ktorého V. stupeň Bechterevovej choroby, so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov a poruchami ventilácie odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 60 % do 80 %. Podľa preukázaného rozsahu pohybov chrbtice, bez radikulopatií, s nízkou až strednou klinickou a humorálnou aktivitou, bez prítomnosti závažných ventilačných porúch, zohľadniac vzdelanie a možnosti pracovného zaradenia účastníka konania je tomu zodpovedajúca dolná hranica z uvedeného percentuálneho rozpätia. Od 27. septembra 2016, po operácii krčnej chrbtice, je akceptovateľné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na celkových 70 %.
Posudkový lekár poukázal na skutočnosť, že žalobca od r. 1996 do 2015 pracoval ako príslušník polície a musel mať zdravotnú spôsobilosť na výkon takého to povolania, čo by pri ním požadovanej plnej invalidite, resp. miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % nebol spôsobilý vykonávať.
Posudkový lekár sa po preskúmaní zdravotného stavu žalobcu opätovne zaoberal prepúšťacou správou z hospitalizácie VOÚRCH Piešťany od 19. 09. 2001 do 06. 10. 2001, prepúšťacou správou z neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice Nové Zámky od 29. 09. 2016 do 01. 10. 2016, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia z 18. 02. 2019, lekárskou správou z reumatologického vyšetrenia zo dňa 01. 04. 2019, 27. 05. 2015 a ďalšími dodatočne doloženými lekárskymi správami zo skorších dátumov reumatologických vyšetrení zo 17. 05. 2001, 02. 09. 2001, 28. 03. 2002, 23. 03. 2004, 30. 10. 2005, 19. 06. 2006, 16. 10. 2007, 12. 09. 2008, 03. 07. 2010, 21. 01. 2011, 03. 04. 2012, 19. 12. 2013, 12. 11. 2019 a z 24. 08. 2020. Rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár zaradil Bechterovu chorobu podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapt. XV., odd. E, položka 7, písm. c/ ťažkého stupňa - V. stupeň so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov, s poruchami ventilácie, zodpovedá miera poklesu 60 % od 01. 01. 2004.
Pre iné zdravotné postihnutie polytopný vertebrogénny algický syndróm potencovaný postoperačnou cervikalgiou mikrodisektómia a osteofytektómia je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20. 09. 2016 zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 % na celkových 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Súčasne bol od 19. 09. 2001 uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, bol schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne sťažených podmienok.
Žalobca podľa zákona č. 461/2003 Z.z. splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnil podmienku ustanovenia § 70 ods. 1, a to k dátumu vzniku invalidity 01. 01. 2004 nezískal v zmysle § 72 ods. 1 písm. d/ potrebný počet rokov dôchodkového poistenia najmenej 4 roky z obdobia pred vznikom invalidity. Získal len 1356 dní, t.j. 3 roky a 261 dní.
7. Na základe takto doplneného dokazovania a posúdenia zdravotného stavu žalobcu žalovaný vydal dňa 08. 04. 2021 rozhodnutie, ktorým opätovne zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia tak, že podľa § 70 ods. 1, § 72 ods. 1, § 114 ods. 1, § 259 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietol.
III.
8. Žalobca podal opätovne, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žalobu dňa 08. 07. 2021 a považuje toto rozhodnutie za nezákonné, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, taktiež zistenie skutkového stavu, nebol postačujúce pre riadne posúdenie veci a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov.
Poukázal na to, že žalovaná okrem toho, že ho uznala za invalidného ku dňa 19. 09. 2021 vykonala dve nové posúdenia, a to posúdenie na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a posúdenie na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca považuje posúdenie nároku na čiastočný invalidný dôchodok za zmätočný, keďže ani nežiadal výplatu čiastočného invalidného dôchodku, žiadal uznanie invalidity od doby kedy jeho zdravotný stav podmieňoval vznik invalidity. Žiadal výplatu dôchodku tri roky spätne od podania žiadosti. Žalovaná nesprávne jeho nárok posúdila, právne aj skutkovo.
Podľa názoru žalobcu žalovaná nemala diferencovať medzi čiastočnou invaliditou od 19. 09. 2001, pretože táto sa pretransformovala na invaliditu. Podľa jeho názoru sa stal žalobca invalidným už v r. 2001, kedy dosiahol vek 25 rokov svojho života. A podľa v tom čase platného zákona č. 31. 12. 2010 bola doba poistenia poistenca vo veku 25 rokov, najmenej tri roky, čo on splnil, pretože mal dobu poistenia tri roky a 261 dní.
Posúdenie žalovanej a rozhodnutie považuje za nespravodlivé a v rozpore so zásadou právnej istoty a v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a priznať invalidný dôchodok tri roky spätne.
IV.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2021 poukázal na to, že podkladom rozhodnutia žalovanej bol posudok posudkového lekára pobočky v Komárne zo dňa 25. 03. 2021, ktorá opätovne v zmysle realizácie rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/10/2020 zo dňa 17. 08. 2020 preskúmala zdravotný stav žalobcu. I napriek zmene v posudkovom závere sociálneho poistenia žalobca nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto bolo potrebné jeho žiadosť opätovne zamietnuť. Žalobca bol uznaný za invalidného s mierou poklesu 60 % od 01. 01. 2004. K tomuto dátumu vzniku invalidity dosiahol 27 rokov, avšak nesplnil podľa § 72 ods. 1 písm. d/ potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 26 rokov do 28 rokov najmenej 4 roky, pred vznikom invalidity. Získal 1365 dní, t.j. 3 roky a 261 dní.
Žalovaná poukázala na to, že rozhodla o zamietnutí žiadosti v zmysle príslušných ustanovení, ktoré sú kogentného charakteru, a teda zosúladenie týchto zákonných ustanovení s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli v konaní zistené a ktoré boli v prípade žalobcu preukázané, je jediný možný zákonný postup v predmetnej dôchodkovej veci. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V.
10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. 11. Správny súd oboznámením sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu ako aj posudkového spisu zistil, že žalobca si žiadosťou zo dňa 10. 05. 2019 požiadal o invalidný dôchodok od 10. 05. 2019. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Komárne dňa 10. 05. 2019, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu - deformujúca dorzopathia a sponylopathia, Bechterova choroba ťažkého V. stupňa so stuhnutím viacerých kĺbov, s poruchami ventilácie podľa kapt. XV., odd. E, položka 7 písm. c/, kde určil percentuálnu mieru 60 % od 10. 05. 2019. Posudkový lekár poukázal na to, že žalobca je v reumatologickej liečbe pre ankylozujúcu spondylitídu v V. štádiu s postihnutím viacerých úsekov chrbtice. V oblasti krčnej chrbtice sa podrobil mikrodisektómii a osteofytektómii s pretrvávaním obmedzenej hybnosti krčného úseku chrbtice, potencované základný m ochorením. Vzhľadom na reumatológom stanovené V. štádium je posudzovaný v danej položke a písmene a kapitoly, avšak pri dolnej hranici podľa funkčného objektívneho nálezy a aktivita ochorenia, ktorá je posledné roky nižšia. Stav si aktuálne nevyžaduje špecifickú, inhibičnú, či zvýšenú analgentickú liečbu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Dátum vzniku invalidity je stanovený k dátumu uplatnenia žiadosti. V dôsledku podaného odvolania žalobcu bol opätovne dňa 12. 09. 2019 posudzovaný zdravotný stav žalobcu, ktorý v odvolaní nesúhlasil jednak s dátumom stanovenia invalidity ako a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár pobočky po preštudovaní predložených lekárskych nálezov, najmä reumatologického vyšetrenia z 27. 05. 2015 ako aj správy z hospitalizácie na Neurologickej klinike, fakultnej nemocnice s poliklinike Nové Zámky, vzal do úvahy, že ochorenie, pre ktoré bol invalidizovaný má postupný progredientný charakter a udávané zhoršenie bolo popisované aj v novodoloženom náleze z r. 2015, stanovila posudková lekárka dátum vzniku invalidity na dátum tohto vyšetrenia, t.j. 27. 05. 2015. Čo sa týka posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, túto ponechal v dolných hodnotách, pretože rozsah pohybov, antrologického vyšetrenia CRP v dolných hodnotách a objektívneho stavu, dominuje predsunuté držanie hlavy, výrazne obmedzené exkurzie v oblasti krčnej chrbtice, avšak bez radikulopathie, či vážneho obmedzenia funkcie horných a dolných končatín, bez poruchy exkurzií hrudníka a či inej ventilačnej poruchy. Navyše žalobca výkonom svojej práce preukazuje schopnosti, ktoré na tejto dolnej hranici zodpovedajú. Posudková lekárka zohľadnila aj operáciu krčnej chrbtice, ktorá mu zhoršila celkové zhoršenie zdravotného stavu v r. 2016 a zvýšila percentuálnu mieru o 10 % na túto skutočnosť, a to od 27. 09. 2016, t.j. od operácie krčnej chrbtice. 12. Správny súd rozsudkom č. 23Sa/10/2020-204 zo dňa 17. 08. 2020 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 11. 2019 z dôvodu, že žalovaný správny orgán nevenoval dostatočne pozornosť ohľadne námietky žalobcu zmenu dátumu vzniku invalidity, ktorý trval na tom, že jeho zdravotný stav podmieňoval vznik invalidity v r. 2001, kedy mu bola zistená Bechterova choroba a nevyžiadal si od žalobcu potrebné zdravotné podklady na zaujatie stanoviska k dátumu vzniku invalidity. Túto určila, v rámci autoremedúri, od reumatologického vyšetrenia žalobcu dňa 27. 05. 2015. 13. Po zrušení rozhodnutia žalovaná doplnila dokazovanie, a to opätovným posúdením zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom pobočky Komárno, ktorý dňa 25. 03. 2021 posúdil zdravotný stav žalobcu bez jeho prítomnosti v súvislosti s prijatými opatreniami počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobca od r. 1996 do 31. 12. 2015 pracoval na Ministerstve vnútra SR na prezídii policajného zboru SR ako policajt, od r. 2016 je na výsluhovom dôchodku, popri ktorom pracoval na dispečingu taxislužby ako dispečér a niekedy zastupoval aj ako taxikár. Od r. 2001 je v reumatologickej liečbe pre ankilozujúcu spondilititídu, primárne diagnostikovaná v V. štádiu s postihnutím viacerých úsekov chrbtice bez vyznačenej artritídy na horných a dolných končatinách, s rokmi pretrvávajúcou nízkou aktivitou humorálnou i klinickou ako je uvádzané v záznamoch reumatológa. V oblasti krčnej chrbtice sa podrobil v r. 2016 mikrodisektómii a osteofitektómii s pretrvávaním obmedzenej hybnosti krčného úseku chrbtice potencované základným ochorením. Vzhľadom aj na reumatológom stanovené V. štádium bol posudzovaný v danej položke a kapt. XV.,
odd. E, položka 7, písm. c/, avšak pri dolnej hranici podľa funkčného objektívneho nálezu a aktivity ochorenia, ktorá bola v tých rokoch pretrvávajúca nižšia. Stav si nevyžadoval špecifickú inhibičnú, či zvýšenú analgetickú liečbu. Miera poklesu bola v rámci prvoposúdenia stanovená na 60 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený od dátumu uplatnenia žiadosti. Dňa 12. 09. 2019 bol žalobca posudzovaný v rámci odvolacieho konania, v ktorom namietal dátum vzniku invalidity a žiadal spätné uznanie invalidity od r. 2001. Namietal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadal jej zvýšenie. K odvolaniu predkladal reumatologické vyšetrenie z r. 2015 a prepúšťaciu správu z Neurochirurgickej kliniky z r. 2016, kde bol operovaný pre úraz krčnej chrbtice. Prevedená bola mikrodisektómia a osteofytektómia v oblasti C6/7.Od toho času sa celkový rozsah krčnej chrbtice zhoršil, len vďaka rehabilitácii a práci v záhrade sa rozcvičuje a je schopný pracovať. Posudková lekárka pri posudzovaní vzala do úvahy tieto nové skutočnosti, že ochorenie má postupný progredientný charakter a udávané zhoršenie bolo popisované už v novodoloženom náleze v r. 2015, preto bol stanovený dátum vzniku invalidity od 27. 05. 2015, čo sa týka miery poklesu 65 %. Požiadavku žalobcu o zohľadnenie operovanej krčnej chrbtice, ktorá mu spôsobila zhoršenie zdravotného stavu, posudková lekárka akceptovala a navýšila mu za túto skutočnosť rozhodujúce zdravotné postihnutie o 10 %, a to od dátumu operácie, t.j. od 27. 09. 2016. Žalobca i napriek spokojnosti podal odvolanie, pretože nesplnil druhú podmienku priznania invalidného dôchodku, a to dobu poistenia. Keďže k dátumom vzniku invalidity nemal dostatočný počet odpracovaných rokov s odvodmi do sociálnej poisťovne, žiadal priznať invaliditu od r. 2001 a priznať invalidný dôchodok tri roky spätne od podania žiadosti, t.j. od 10. 05. 2019 ako aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Po komplexnom zhodnotení doložených nálezov žalobcu aj z obdobia roku 2001 posudková lekárka uviedla, že je prítomná Bechterova choroba v uvádzanom štádiu V., avšak z funkčného hľadiska popisu objektívnych vyšetreniach odborných lekárov možno hodnotiť, že podľa rozsahu pohybov, artrologického vyšetrenia, CRP v dolných hodnotách a objektívneho stavu dominovalo i dominuje predsunuté držanie hlavy, výrazne obmedzené exkurzie v oblasti krčnej chrbtice, avšak bez radikulopathie, či obmedzenia funkcie horných i dolných končatín, ktoré by vyžadovali opornú pomôcku, či imobilizovávali pacienta do takej miery, ktorá by znemožňovala vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť. Stav bol bez poruchy exkurzii hrudníka, či inej ventilačnej poruchy, čomu zodpovedá miera poklesu pri dolnej hranici uvádzaného ťažkého stupňa ankilozujúcej spondilitídy podľa prílohy č. 4 k zákonu. Na základe aktuálnej žiadosti posudková lekárka vzala do úvahy jeho námietky a zhodnotila jeho požiadavku vyjadriť sa k dátumu vzniku invalidity v r. 2001. Posudková lekárka vzhľadom na v tom čase platné predpisy konštatovala, že jeho zdravotný stav v r. 2001 mohol podľa vyššie uvedených posudkových odôvodnení podmieňovať čiastočnú invaliditu od dátumu 19. 09. 2001, t.j. kedy bol žalobca hospitalizovaný VÚRCH a bol mu potvrdený stupeň ochorenia a od účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. mal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Táto miera poklesu jednoznačne vyplýva zo špeciálneho posudkového hľadiska, ktorá je definovaná v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého V. stupňu Bechtererovej choroby so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov s poruchami ventilácie prislúcha miera poklesu od 60 - 80%. Podľa vyššie uvedeného rozsahu pohybov chrbtice, bez radikulopatii s nízkou až strednou klinickou humorálnou aktivitou, bez prítomnosti závažných ventilačných porúch pri zohľadnení vzdelania a možnosti pracovného zaradenia tomu zodpovedá dolná hranica percentuálneho rozpätia. Od 27. 09. 2016, t.j. od operácii chrbtice je akceptovateľné navýšenie o 10 % za iné zdravotné postihnutie na súhrnnú mieru poklesu 70 %. Okrem iného posudková lekárka k obdobiam vzniku invalidity v r. 2001 poukázala na tú skutočnosť, že žalobca v rokoch 1996-2015 pracoval ako policajt a musel mať zdravotnú spôsobilosť na výkon takéhoto povolania, čo by pri plnej invalidite 70 % nemohol byť spôsobilý takúto prácu vykonávať. Vzhľadom na vyššie uvedené posudková lekárka uznala žalobcu od 19. 09. 2001 za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Od 01. 01. 2004 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 14. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. účinnom od 01. 01. 2005, bol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca nad 26 rokov do 28 rokov najmenej 4 roky a zisťoval sa z obdobia pred vznikom invalidity. Keďže žalobca bol uznaný za invalidného od 01. 01. 2004, do tohto obdobia získal 1356 dní, obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 3 roky a 261 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, preto žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán rozhodol správne, keď jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietol. 15. Právomoc vykonávať lekársku posudkovú činnosť a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákon zveril v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. výlučne do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Svoju činnosť vykonávajúc na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni, ktoré nadobudli získaním špecializácie v odbore posudkové lekárstvo. Plne rešpektujú závery odborných vyšetrení, ktoré uvádzajú špecialisti v príslušnom lekárstvom odbore a na základe ich záverov vyhodnocujú zdravotný stav poistenca a určujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a jeho zaradenie do príslušnej kapitoly podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a stanovujú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V prílohe č. 4, podľa ktorej hodnotí zdravotný stav posudkový lekár sú jasne a zreteľne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 16. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že posudkový lekár sa zaoberal podrobne posudkovým námietkami, ktoré podal žalobca v odvolaní a v prvotnej žalobe, ako aj dôvodmi zrušenia rozhodnutia žalovaného správnym súdom. 17. Námietka žalobcu, že on si nežiadal uznať čiastočnú invaliditu, je právne irelevantná, pretože žiadal uznať invaliditu od r. 2001 a jeho zdravotný stav posudkový lekár posudzoval podľa v tom čase platného zákona č. 100/1998 Zb., a teda v tom čase mu bola priznaná čiastočná invalidita podľa § 37 ods. 1 písm. b/. 18. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že žalovaný posudzoval jeho nárok na invalidný dôchodok podľa prísnejšej právnej úpravy, je neopodstatnená, pretože posudkový lekár žalovanej síce dátum vzniku jeho
invalidity s mierou poklesu 60 % od 01. 01. 2004, jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola podaná dňa 10. 05. 2019, preto žalovaný správny orgán musel postupovať pri posudzovaní žiadosti v zmysle platných predpisov v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok. Nemohol posudzovať jeho žiadosť podľa v tom čase už nie podľa platných predpisov. 19. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že ako ho žalovaný uznal za invalidného od 19. 09. 2001, že sa automaticky čiastočná invalidita pretransformovala na invaliditu a žalovaný nemal diferencovať čiastočnú invaliditu a invaliditu. Posudková lekárka vzhľadom na námietky, ktoré uviedol žalobca, musela posúdiť jeho zdravotný stav v r. 2001, v zmysle doložených lekárskych nálezov, a to hospitalizácie VÚRCH Piešťany 19. 09. 2001, ktoré preukázali stupeň ochorenia ako aj podmienenie vzniku čiastočnej invalidity v r. 2001. Preto musela postupovať podľa vtedy platného právneho predpisu. 20. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že sa stal invalidným už v r. 2001, pretože invalidita v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. bola stanovená posudkovým lekárom od 01. 01. 2004 s mierou poklesu 60 %, teda od účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. 21. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj vyporiadaním sa námietkami žalobcu posudkovým lekárom, ktorý odstránil zistené rozpory a opätovne rozhodol o dátume vzniku invalidity žalobcu tak, ako to žiadal, avšak k tomuto dátumu invalidity k 01. 01. 2004 žalobca nesplnil podmienku priznania invalidného dôchodku, a to potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, a preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
22. Správny súd o trovách konania tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).