Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-14-2021.pdf
PDF · 100.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: GURMAN, s.r.o., so sídlom v Starej Ľubovni, na ul. Prešovskej č. 8, IČO: 31 731 198, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Ruskove, na ul. Ďurkovskej č. 45, proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, so sídlom v Starej Ľubovni, na ul. Obchodnej č. 1, IČO: 00 330 167, o náhradu škody vo výške 46.416 eur s príslušenstvom, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 05.10.2020 č.k. 2C 47/2018-306, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 9.018 eur s prísl.
Čo do zvyšku rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 9.018 eur s 5 % -ným ročným úrokom z omeškania od 09.07.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej určil, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,14 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovaný je vlastníkom parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10293 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. O. D.. Dňa 09.05.2014 strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme nehnuteľností podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom nájmu bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X o výmere 100 m2 vzniknutý oddelením od parcely č. XXXX/X na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy žalobca nedisponoval projektovou dokumentáciou. Od vzniku záväzkového vzťahu z nájomnej zmluvy (od 09.05.2014) žalobca platil nájom a do podania žaloby uhradil sumu vo výške 14.696 eur, čo medzi stranami sporné nie je.
3. Uznesením č. VII/2015 zo dňa 17.09.2015 Mestské zastupiteľstvo O. D. schválilo územný plán mesta O. D.. Následne Mesto O. D. vydalo všeobecné záväzné nariadenie č. 59, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 06.10.2015.
4. Žalobca dňa 30.12.2016 uzatvoril so spoločnosťou 1. Day, s.r.o., zmluvu o budúcej zmluve o nájme nehnuteľností. Budúci nájom bol dohodnutý na sumu 1.500 eur mesačne a zmluvná pokuta vo výške 12-násobku mesačného nájmu, ak nedôjde k uzavretiu budúcej zmluvy o nájme nehnuteľností do 01.01.2018 výlučne z dôvodov na strane prenajímateľa.
5. Listom zo dňa 09.03.2017 žalobca požiadal o záväzné stanovisko k projektovej dokumentácií stavby predajne 1. Day. Listom zo dňa 19.05.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s predloženým návrhom na umiestnenie stavby, pričom poukázal na nový územný plán mesta, na maximálnu zastavanosť pozemku 50%. Rozhodnutím zo dňa 05.10.2017 žalovaný zastavil územné konanie z dôvodu, že žalobca neodstránil v lehote všetky nedostatky podania. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktoré Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 12.12.2017 zamietol a rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.10.2017 potvrdil.
6. Podaním zo dňa 24.04.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu spôsobenej škody. Následne oznámením zo dňa 17.06.2019 žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy zo dňa 09.05.2014.
7. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody v sume 46.416 eur, ktorá mu vznikla zmarením jeho investičného zámeru, výstavby dočasnej stavby obchodu a služieb na predmete nájmu zo strany žalovaného ako prenajímateľa.
8. Ako to vyplýva z ustanovenia § 420 a násl. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pri tejto všeobecnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli splnené určité predpoklady. Týmito základnými predpokladmi sú protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (kauzálny nexus) a zavinenie škodcu. Prvé tri predpoklady majú objektívny charakter a štvrtý je subjektívny. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k poručeniu právnej povinnosti. Škodou je ujma, ktorá môže byť majetková vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, alebo aj nemajetková, pričom sa rozoznáva skutočná škoda (zmenšenie majetku poškodeného) a ušlý zisk. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
9. V prejednávanej veci nebol preukázaný ani jeden z dôvodov špecifikovaných žalobcom ako protiprávne konanie žalovaného.
10. V zmluve sám žalobca vyhlásil, že predmet nájmu preberá na účel dohodnutý v zmluve a že pozemok je v stave, ktorý zodpovedá účelu prenájmu. Uvedené vyhlásil v deň podpísania zmluvy, t.j. 09.05.2014. Ak žalobcovi bolo všetko jasné v deň podpísania zmluvy, platil nájom viac ako tri roky, pozemok z vlastnej vôle neužíval na dohodnutý účel, potom jeho nečinnosť nemôže zakladať protiprávne konanie žalovaného, že mu predmet nájmu neodovzdal. Tvrdenie žalobcu počas súdneho konania o neodovzdaní predmetu nájmu je v rozpore s jeho vlastným vyhlásením v nájomnej zmluve. Pokiaľ by žalobca konal promptne a hneď po uzatvorení nájomnej zmluvy podnikol kroky smerujúce k naplneniu dohodnutého účelu predmetu nájmu - teda úkony smerujúce k naplneniu jeho investičného zámeru, zabezpečil si stavebné a architektonické riešenie stavby, požiadal o vydanie záväzného stanoviska vlastníka pozemku a podal návrh na územné a stavebné konanie, do nadobudnutia účinnosti nového územného plánu mesta by svoj investičný zámer zrealizoval. Od uzatvorenia nájomnej zmluvy do nadobudnutia účinnosti nového územného plánu uplynul viac ako 1 rok. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že sprievodná technická správa bola vypracovaná v októbri roku 2016, teda skoro o dva a pol roka od uzatvorenia nájomnej zmluvy v čase, keď už nadobudol účinnosť nový územný plán mesta a až v marci roku 2017 žalobca požiadal o vydanie záväzného stanoviska.
11. Z ust. § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vyplýva, že údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka. To znamená, že je na vôli vlastníka pozemku, v tomto prípade žalovaného, či parcelu, ktorá vznikla na základe geometrického plánu, ktorý bol podkladom k nájomnej zmluve, zapíše do katastra nehnuteľností alebo nie. Priamo mu zo zákona takáto povinnosť nevyplýva. Rovnako z nájomnej zmluvy žalovanému nevyplýva povinnosť dať zapísať geometrický plán v katastri nehnuteľností. Nebol predložený ani dôkaz o tom, že žalovaný mal takúto povinnosť na základe inej dohody strán.
12. Taktiež nebolo preukázané porušenie povinnosti spočívajúce v upovedomení žalobcu o zmene územného plánu mesta O. D., aj keď to žalobca subjektívne môže pociťovať. Zverejnenie územného plánu mesta podlieha schvaľovaciemu procesu. Zverejňuje sa na úradnej tabuli mesta, na webovej stránke mesta a spôsobom, ktorý je v meste obvyklým, aby sa o zmenách dozvedela verejnosť. Žalobca o podmienkach územného plánu mesta mal a mohol vedieť, keďže ide o informácie verejne dostupné.
V konaní neboli produkované dôkazy o tom, aby medzi stranami takáto povinnosť bola dohodnutá a štatutárny zástupca žalobcu o existencii takejto dohody nemal vedomosť. Porušenie tejto povinnosti taktiež nebolo preukázané.
13. Tak ako každý subjekt, aj žalovaný je viazaný všeobecne záväznými nariadeniami. V konkrétnom prípade ide o všeobecné záväzné nariadenie č. 59, ktorého súčasťou je územný plán mesta. Žalovaný vydal nesúhlasné záväzné stanovisko k realizácii dočasnej stavby obchodu a služieb z dôvodu nedodržania 50 % -ného indexu zastavanosti v danej lokalite. Žalobca má v prenájme novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 100 m2, ktorá vznikla odčlenením od parcely XXXX/X o výmere 10.293 m2. Žalobca je oprávnený disponovať s pozemkom o rozlohe 100 m2 a z tejto výmery je treba vychádzať pri stanovení regulatívu zastavanosti a nie z výmeru celej parcely č. XXXX/X, z ktorej bola prenajatá časť odčlenená. Žalovaný vydaním nesúhlasného záväzného stanoviska konal v súlade s územným plánom mesta. Stanovisko k umiestneniu stavby je zo dňa 07.05.2014, pričom nejde o záväzné stanovisko. Vydanie záväzného stanoviska je podmienené predložením investičného zámeru alebo projektovej dokumentácie, z ktorej bude zrejmé stavebné a architektonické riešenie stavby. Projektovú dokumentáciu predložil žalobca žalovanému až v marci roku 2017, už za účinnosti nového územného plánu, pričom projektová dokumentácia nerešpektovala index zastavanosti pre danú lokalitu.
14. Keďže nebol preukázaný prvý zákonný predpoklad nároku na náhradu škody - protiprávne konanie žalovaného, ďalšie atribúty zodpovednosti za škodu skúmané neboli.
15. Podľa nájomnej zmluvy mal žalobca platiť mesačný nájom vo výške 334 eur. Celkovo uhradil 14.696 eur, pričom do účinnosti nového územného plánu mal zaplatiť sumu 5.678 eur. To, čo zaplatil po nadobudnutí účinnosti územného plánu, t.j. po 06.10.2015, predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré má žalovaný vrátiť, pretože žalobca plnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol a žalovaný takéto plnenie prijal. Z tohto dôvodu bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 9.018 eur (14.696 eur - 5.678 eur). Čo do zvyšku bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
16. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.
17. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu, pričom len odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
18. Žalovaný v podaní zo dňa 15.12.2020 doručenom prvoinštančnému súdu dňa 15.12.2020 označenom ako vyjadrenie k odvolaniu, požadoval zrušiť rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 9.018 eur s 5 % -ným ročným úrokom z omeškania od 09.07.2018 do zaplatenia. V tejto časti sa uvedené podanie vzhľadom na jeho obsah (§ 124 ods. 1 C.s.p.) považovalo za odvolanie. Napadnutý rozsudok žalovaný prevzal dňa 05.10.2020 a posledný deň 15 -dňovej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 C.s.p.) pripadol na utorok 20.10.2020.
19. Odvolanie obsiahnuté v podaní žalovaného zo dňa 15.12.2020 bolo tak podané po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty.
20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. a) C.s.p. odvolanie žalovaného odmietol ako oneskorene podané.
21. Žalobca vo včas podanom odvolaní navrhol rozsudok v jeho zamietavej časti zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v plnom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie sa nesprávne a neúplne zaoberal skutkovou a právnou argumentáciou uvedenou nielen v žalobe, ale aj v ďalších podaniach a prednesoch žalobcu. Nesprávnym a neúplným hodnotením vykonaných dôkazov podstatných pre rozhodnutie o predmete sporu nepochybne došlo k podstatným procesným pochybeniam zo strany súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorých sa dospelo k nesprávnym skutkovým záverom a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
22. Prvoinštančný súd sa nezaoberal ani dôvodmi zodpovednosti titulom porušenia právnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka spočívajúcom v odmietnutí žalovaného konať tak, aby účel nájomnej zmluvy mohol byť splnený a žalobca mohol realizovať nájom dohodnutým spôsobom, teda zastavaním dohodnutou dočasnou stavbou, a to ponukou nájmu dvojnásobnej plochy ako mala byť
zastavaná, hoci nesprávne zakladal svoje záporné stanovisko v stavebnom konaní, že by nebola splnená podmienky indexu zastavanosti do 50 %.
23. Podstatným dôvodom vzniku škody na strane žalobcu bolo negatívne stanovisko žalovaného v stavebnom konaní, hoci k zápornému stanovisku nebol žiaden dôvod, pretože išlo o posudzovanie zastavanosti časti parcely č. XXXX/X, ktorá bola v nájme žalobcu a jej zastavanosť dočasnou stavbou žalobcu by nepresiahla 50 % index zastavanosti. Na to vôbec prihliadnuté nebolo. Na parcele č. XXXX/X . o výmere 10.293 m2 by v prípade realizácie dočasnej stavby žalobcu išlo o prvú stavbu na tejto parcele s indexom zastavanosti tejto parcely 0,97 %. Územný plán mesta O. D. v žiadnom zo svojich regulatívnych ustanovení neupravuje posudzovanie prípustnosti intenzity zastavanosti územia veľkosťou prenajatej plochy časti pozemku, ale celkovou plochou pozemku ako nehnuteľnej veci, čo je v danom prípade pozemok s parcelným č. XXXX/X s plochou o výmere 10293 m2. Pri posudzovaní zastavanosti územia stavbami podľa regulatívu územného plánu mesta O. D. sa vychádza z celkovej plochy právne existujúceho pozemku, pričom žalobca chcel na základe nájomnej zmluvy postaviť v časti prenajatého pozemku budúcu dočasnú stavbu obchodu a služieb so zastavanou plochou 99,51 m2. Je preto úplne bez logiky a akéhokoľvek účelového vykladania regulatívu indexu zastavanosti, aby sa tento posudzoval nie podľa parciel ako samostatných nehnuteľných vecí, zapísaných v katastre nehnuteľností, ale podľa časti parciel, ktoré už sú alebo majú byť zastavané. V takom prípade, ak má pozemok zastavaný pod stavbou samostatné parcelné číslo, vždy by išlo o zastavanosť 100 %, čo je nelogické. Zastavanosť sa nemôže posudzovať inak ako k celej parcele, na časti ktorej stojí alebo má stáť stavba. Ak teda navrhovaná stavba nezaberie z parcely, na ktorej časti má stáť viac ako 50 %, podmienka regulatívu je splnená. Nie je podstatné pri zastavanosti, kto je vlastníkom pozemku a stavby. Týmto tvrdením a výkladom žalobcu sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a takýto postup v dôvodoch rozsudku ani nezdôvodnil.
24. Pri porušení povinnosti vyplývajúcej z ust. § 664 Občianskeho zákonníka odovzdať predmet nájmu do užívania, ktorý musí byť spôsobilý na dohodnuté užívanie v nájme na zastavanie dočasnou stavbou, ide o najpodstatnejšiu právnu vlastnosť predmetu nájmu, ktorá musí existovať nielen pri vzniku nájmu, ale aj počas celej doby nájmu. Pokiaľ prenajatý pozemok podľa žalovaného prestal spĺňať podmienky na realizáciu dočasnej stavby, tak nemohol spĺňať ani základnú zmluvnú povinnosť pre žalovaného z nájomnej zmluvy, a to odovzdať a zabezpečiť predmet nájmu tak, aby ho bolo možné zastavať dočasnou stavbou. Predmet nájmu by tak vykazoval právne vady k účelu nájmu, čím by žalovaný bez pochybností nedodržiaval a porušil právne povinnosti vyplývajúce pre neho z nájomnej zmluvy.
25. Jednoduché tvrdenie o tom, že v konaní nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je ani v rozsudku dostatočne odôvodnené. Už len porušenie zmluvnej povinnosti prenechať po dobu nájmu pozemok spôsobilý na dohodnuté užívanie, teda zástavbu dočasnou stavbou, je nepochybne porušením právnej povinnosti, rovnako ako nepostupovanie v súlade s ust. § 415 Občianskeho zákonníka je taktiež porušením povinnosti v zmysle ust. §420 Občianskeho zákonníka. Aj nedôvodné negatívne stanovisko žalovaného v stavebnom konaní je prinajmenšom porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka vyplývajúcej z nájomnej zmluvy prenechať predmet nájmu po celú dobu nájmu v stave aj s právnymi vlastnosťami spĺňajúcimi účel nájmu.
26. Žalovaný navrhol rozsudok v jeho vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdiť.
27. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
28. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého nebol preukázaný prvý zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, a to protiprávne konanie žalovaného. Medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola dňa 09.05.2014 uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľnosti - pozemku podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom nájmu bola časť pozemku s parcelným č. XXXX/X -. zastavané plochy a nádvoria o výmere 10293 m2. Tejto časti nehnuteľnosti podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku č. XXX/XXXX mala zodpovedať parcela č. XXXX/X o výmere 100 m2.
29. Geometrický plán je upravený v ust. § 67 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/1992 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (Katastrálny zákon). Podľa tohto ustanovenia, geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.
30. Geometrický plán v zmysle vyššie uvedeného je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene. Slúži tiež na vyznačenie rozsahu vecného bremena, prípadne aj iných skutočností a teda môže, tak ako v danom prípade, slúžiť na označenie časti pozemku určeného nájomnou zmluvou na realizáciu dočasnej stavby obchodu a služieb. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že akékoľvek rozdelenie pozemku patrí do dispozičných práv vlastníka podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, a preto bez súhlasu vlastníka nemožno s pozemkom nakladať.
31. Žalobca ako vlastník pozemku s parcelným č. XXXX/X nepožiadal o oddelenie parcely č. XXXX/X od pozemku s parcelným č. 2858/1 v dôsledku čoho ani nemohli vzniknúť dva samostatné pozemky. Geometrickým plánom vytvorená parcela č. XXXX/X i naďalej bola a je súčasťou pozemku s parcelným č. XXXX/X a nie samostatnou nehnuteľnou vecou.
32. Pozemok ako nehnuteľná vec je definovaný ako časť zemského povrchu, s ktorou sa jej vlastník rozhodol nakladať ako so samostatnou vecou. Nový pozemok teda vzniká tým, že vlastník vyčlení určitú časť zo svojho pozemku alebo zlúči existujúce pozemky, prípadne ich časti a tým určí hranice nového pozemku. Pozemok z právneho hľadiska môže byť definovaný iba jednou hranicou, a to hranicou vlastníckou. Vlastnícka hranica je relevantná tak pre súkromnoprávne účely, ako aj pre účely daňové a stavebné.
33. Ustanovenie § 663 Občianskeho zákonníka umožňuje prenajímateľovi nájomnou zmluvou prenechať za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby predmetom nájmu nemohla byť aj časť veci, teda i časť pozemku. V takomto prípade je potrebné takúto časť pozemku riadne identifikovať, k čomu predovšetkým slúži geometrický plán. Inak by nebolo zrejmé, na ktorej časti pozemku sa má výkon oprávnení vyplývajúcich z nájomnej zmluvy pre nájomcu realizovať.
34. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ak pri stanovení regulatívu zastavanosti sa vychádzalo z parcely č. XXXX/X, ktorá ani nie je vecou v právnom slova zmysle a nie z pozemku s parcelným č. XXXX/X, takýto postup nemožno považovať za správny. Regulátor zastavanosti, tak ako bol stanovený v územnom pláne mesta O. D., bol bez akýchkoľvek pochybností dodržaný.
35. Napriek vyššie uvedenému nebolo možné rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť. Prvoinštančný súd totiž neskúmal ďalšie zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nie je totiž možné ustáliť dôvod zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, ak porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného v dôsledku neumožnenia užívania časti prenajatého pozemku na dohodnutý účel žalobcom preukázané bolo.
36. Ust. § 220 C.s.p. určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či rozhodnutie je preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
37. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
38. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
39. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
40. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok, s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 9.018 eur s prísl., zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
41. Po vrátení veci bude úlohou prvoinštančného súdu zaoberať sa všetkými základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu a následne vo veci opätovne rozhodnúť, a to tak, aby nové rozhodnutie spĺňalo náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).