Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sžfk-39-2020.pdf
PDF · 100.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sžfk/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746, 960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101548896/2018 zo dňa 10. augusta 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/120/2018-83 z 23. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. 101548896/2018 z 10.08.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) č. 100158879/2018 zo 17.01.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 22 543,85 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2015. 2. Finančné orgány neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi O. C. a OTVORENÉ OKNO, s.r.o., (od 14.07.2006 do 02.06.2015 OKNOTHERM, s.r.o.), ktorej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia je spoločnosť KFT-STAV, s.r.o., ako aj z nákupu hnuteľného majetku. 3. Neuznanie odpočítania dane vo vzťahu k pánovi C. a spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s.r.o. správca dane odôvodnil tým, že nekontaktnosť u vyššie uvedených dodávateľov vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na ich meno a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a o pravdivosť údajov v nich uvedených. Pokiaľ išlo o nákup hnuteľného majetku, tento sa nenachádzal v Zozname drobného majetku za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý bol žalobcom správcovi dane predložený. Ani iným spôsobom sa nepreukázalo, že by tento majetok mal žalobca vo svojom areáli a používal ho na účely svojho podnikania. 4. Žalovaný, konajúc o odvolaní žalobcu uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.
5. Poukázal na to, že pán C. bol nekontaktný a nepredložil doklady a dôkazy preukazujúce dodanie prác, ktoré nepredložil ani žalobca. Rovnako poukázal na zánik deklarovaného dodávateľa OTVORENÉ OKNO, s.r.o. v dôsledku jeho zlúčenia so spoločnosťou KFT-STAV, s.r.o., ktorá so správcom dane nespolupracovala a nepredložila žiadne doklady. Bývalý konateľ spoločnosti pán B. B. W. potvrdil vystavenie faktúr a dodanie prác ale nepredložil žiadne doklady (daňové a účtovné), napriek tomu, že to prisľúbil. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že nedošlo k dodaniu prác deklarovaným dodávateľom OTVORENÉ OKNO, s.r.o. 6. Napokon vo vzťahu k nákupu hnuteľného majetku s poukazom na zoznam drobného majetku uviedol, že nebolo preukázané, že tento drobný majetok by mal žalobca zaradený do svojho majetku a nepreukázal tak ani jeho použitie na dodávky tovaru a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti.
II. Konanie na správnom súde
7. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 23S/120/2018-83 z 23. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 8. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že
- samotná nekontaktnosť osoby deklarovaného dodávateľa pána C. ako aj spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s.r.o. (bez ďalších prípadných skutočností, zistení a súvislostí), a s tým súvisiace nepredloženie daňových a účtovných dokladov, na prelomenie žalobcovho tvrdenia o reálnosti deklarovaných obchodných prípadov v tomto prípade podľa správneho súdu nepostačuje;
- daňové orgány nevyhodnotili a neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom vyvracali tvrdenie daňového subjektu o tom, že práce boli dodané deklarovaným dodávateľom, prípadne že by konanie bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva a že by žalobca o účasti na takomto konaní vedel alebo mohol vedieť;
- daňové orgány neuviedli žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by sa týkali personálnych a majetkových pomerov deklarovaného dodávateľa, predmetu jeho podnikateľskej činnosti, možnosti a schopnosti realizovať deklarované dodávky z hľadiska zamestnancov a podobne, z ktorých by mohol byť vyvodený záver o tom, že deklarované zdaniteľné plnenia nemohli byť realizované deklarovaným dodávateľom;
- skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ nepredloží účtovné a daňového doklady, prípadne že nekomunikuje so správcom dane, môžu mať význam pri vyhodnocovaní reálnosti obchodných transakcií, ale bez ďalšieho samy o sebe na prelomenie tvrdenia daňového subjektu o deklarovanej obchodnej transakcii (pri predložení faktúry a pri akceptovaní materiálneho plnenia) nepostačujú;
- konfrontáciou Zoznamu drobného majetku a majetku, ktorého nákup bol preukazovaný výdavkovými pokladničnými dokladmi a potvrdeniami o nákupe vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou, správca dane dôvodne dospel k záveru, že majetok nakúpený v zmysle uvedených pokladničných dokladov sa v zozname majetku žalobcu nenachádza, nejedná sa o majetok žalobcu, ktorý by bol použitý na dodávky tovarov a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a preto podľa žalobca nemal právo na odpočítanie dane.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť odôvodnenú podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 10. Žalovaný uviedol, že v zdaňovacom období jún 2014 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov O. C. a OTVORENÉ OKNO s.r.o., ktorých predmetom malo byť dodanie služieb ako opracovanie dubových prírezov, hobľovanie, brúsenia, manipulácia s drevnou hmotou a rôzne práce. Správca dane v súlade so zákonom o DPH preveroval žalobcom uplatnené odpočítanie dane, pričom z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane vyplýva, že v prípade preverenia dodania prác deklarovaným dodávateľom O. C. sa tento k správcovi dane
nedostavil ani na základe opakovaného predvolania a nebolo možné ho predviesť ani príslušníkmi policajného zboru. Pán W., bývalý konateľ spoločnosti OTVORENÉ OKNO s.r.o. svojimi tvrdeniami nepreukázal dodanie prác pre žalobcu, neuviedol žiadnych dodávateľov, ktorí mali práce vykonať a nepredložil žiadne doklady preukazujúce dodanie prác. Ako vyplýva z konania, žalobca správcovi dane okrem faktúr a objednávok nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce, že k dodaniu zdaniteľných plnení došlo práve týmito dodávateľmi. 11. V posudzovanom prípade bola spochybnená práve skutočnosť, že zdaniteľné plnenia dodali deklarovaní dodávatelia O. C. a OTVORENÉ OKNO s.r.o. Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočítanie dane vzniklo. Žalobca síce preukazoval svoje právo faktúrami a objednávkami, ktorá správca dane a aj žalovaný vyhodnotili tak, že skutočné dodanie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom z nich nevyplynulo. Faktúra a objednávka síce obsahovali popísané práce, ktoré mali byť žalobcovi dodané, ale žiadne iné dôkazy, ktoré by napríklad v prípade prác definovali rozsah, obdobie, čas (napr. dodací list, súpisy prác, ktoré by špecifikovali obdobie poskytovania prác a tiež rozsah hodín, v rámci ktorých mali byť práce vykonávané, objednávka neobsahuje ani obdobie v ktorom by mali byť práce dodané a pod.), spôsob ich dodania neboli predložené. Správca dane a žalovaný nepričítali na ťarchu žalobcu ani skutočnosti, za ktoré nezodpovedá a ani nekontaktnosť dodávateľov O. C. a OTVORENÉ OKNO s.r.o.. Správca dane vychádzal z dôkazov, ktoré predložil žalobca (faktúry, objednávky) a ktorými bol povinný preukázať splnenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane oznámil žalobcovi, že má pochybnosti o úplnosti, pravdivosti a vierohodnosti predložených dokladov a vyzval ho na predloženie dôkazov, ktoré preukážu existenciu deklarovaného zdaniteľného plnenia, ale žalobca žiadne iné dôkazy nepredložil. Na základe týchto skutočností žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný vyvodzoval zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaných dodávateľov a ich neplnenie povinností u žalobcu. Správca dane aj žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, správne vyhodnotili skutkové závery, žalobcovi neboli kladené za vinu skutočnosti, za ktoré nezodpovedá a zistený skutkový stav bol správne právne posúdený v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami. 12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť žalovaného považuje za nedôvodnú. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal byť napadnutý rozsudok preskúmaný, iba vyslovil nesúhlas so závermi správneho súdu a zrekapituloval svoj dovtedajší postup a postup správcu dane. Žalobca mal za to, že žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom. 13. Žalobca mal za to, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by sa týkali personálnych a majetkových pomerov dodávateľa OTVORENÉ OKNO s.r.o., predmetu jeho podnikateľskej činnosti, možnosti a schopnosti realizovať deklarované dodávky, z ktorých by mohol byť vyvodený záver o tom, že deklarované dodávky tovarov a služieb nemohli byť realizované týmto dodávateľom. Žalovaný sa nevysporiadal so zistením a konštatovaním správcu dane, ktorý nespochybni1 existenciu materiálneho plnenia, nakoľko zistil, že deklarované plnenia boli realizované. Z preskúmavaného rozhodnutia, ani z rozhodnutia správcu dane nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenie žalobcu o tom, že práce boli dodané dodávateľom O. C., prípadne že by konanie žalobcu bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva.
IV. Závery kasačného súdu
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. 15. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. odôvodňuje svoje rozhodnutie v súdenej veci poukazom na svoj rozsudok sp. zn. 1Sžfk/44/2020 z 25.05.2021 v prakticky totožnej veci rovnakých účastníkov (za zdaňovacie obdobie február 2014), ktorého prevzatú časť ďalej uvádza (tam ako body 22-40, tu 16-34): 16. „S ohľadom na vymedzenie sťažnostného bodu pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd vec posúdil správne po právnej stránke, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie s odôvodnením, že samotná nekontaktnosť pána C. nepostačuje na prelomenie tvrdenia žalobcu o reálnosti deklarovaných obchodov
a finančné orgány neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili legitimitu tvrdenia žalobcu, že deklarované plnenia boli dodané deklarovaným dodávateľom. 17. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 18. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažnostný dôvod nesprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) interpretuje okrem iného, aj ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený skutkový stav veci. Inak povedané, sťažovateľ bude v kasačnom konaní úspešný vtedy, ak preukáže, že krajský súd vo veci samej, na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav nesprávne aplikoval objektívne právo. 19. Sťažovateľ v rámci kasačných bodov namietal nesprávne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) najmä, čo sa týka dôkazného bremena žalobcu v daňovom konaní. 20. Správne poukazoval, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje skutočnosť, že dodanie plnenia nie je v konaní sporné, ale podstatným je aj preukázanie skutočnosti, že zdaniteľné plnenie dodal žalobcom označený subjekt. Sťažovateľ bol presvedčený, že túto skutočnosť v konaní dôvodne spochybnil, a preto bolo podľa jeho názoru povinnosťou žalobcu vyvrátiť jeho pochybnosti v tomto smere. 21. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní kasačný súd uvádza, že správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane. V prípade, ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, má právo vyzvať daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. 22. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už skôr konštatovala, že daňové doklady sú z hľadiska práva na odpočítanie DPH nepochybne dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Uvedený dôkazný prostriedok je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto dokumenty naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný dôkaz. 23. Na tomto mieste kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3. septembra 2019, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „... Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a
závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné“. O výklade daňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS 241/07 ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a rešpektovaním práv ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.“ 24. Kasačný súd sa v plnej miere stotožnil aj s právnym názorom sťažovateľa, že ak je v daňovom konaní dôvodne spochybnená skutočnosť, či zdaniteľné plnenie skutočne dodal subjekt uvedený na faktúre, žalobcovi nemôže vzniknúť právo na odpočet DPH, pokiaľ bez akýchkoľvek pochybností najmä nepreukáže, že splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH. 25. Kasačný súd však akcentuje, že sa záver finančných orgánov o dôvodných pochybnostiach musí opierať o také skutočnosti, ktoré vytvárajú oprávnené pochybnosti o tom, či deklarovaný tovar a poskytnuté služby dodal žalobcom deklarovaný subjekt. 26. V tomto ohľade sa žalovaný uspokojil so záverom správcu dane, že dôvodná pochybnosť spočíva v tom, že pán C. nebol v priebehu daňovej kontroly kontaktný. 27. Správca dane v tejto súvislosti konštatoval, že pánovi C. doručoval dve predvolania, ktoré sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“ a úspešné nebolo ani jeho predvedenie príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. 28. Na základe predoslaných skutočností prijal záver, že aj keď nemal pochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru (hoci v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatoval, že na základe obhliadky priestorov žalobcu nemal pochybnosti o vykonaní prác), dodanie tovaru nepovažoval za preukázané z dôvodu, že pán C. nebol kontaktný, a preto nebolo možné zabezpečiť jeho daňové a účtovné doklady. 29. Kasačný súd sa vzhľadom na predmetné skutočnosti nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že v priebehu daňovej kontroly bol dôvodne spochybnený subjekt, ktorý dodal zdaniteľné plnenia deklarované spornými faktúrami. 30. Senát kasačného súdu dospel k totožnému záveru (bod 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku) [pozn. kasačného súdu bod 56 rozsudku napadnutého v prejednávanej právnej veci], že konštatovanie finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov. 31. Finančné orgány sa v rámci daňového konania skutočne obmedzili iba na konštatovanie, že pán O. C. nebol kontaktný a neponúkli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by vzbudzovali dôvodné pochybnosti ohľadne deklarovaného dodávateľa žalobcu. 32. V tejto súvislosti krajský súd podľa mienky kasačného súdu sťažovateľovi správne vytýkal, že sa napríklad nezaoberal materiálnym a personálnym substrátom podnikateľskej činnosti pána C.. 33. Kasačný súd je toho názoru, že nekontaktnosť deklarovaného subjektu nepochybne môže byť jedným, avšak nie iba jediným dôvodom na prelomenie tvrdenia daňového subjektu o tom, že deklarované plnenia boli dodané deklarovaným subjektom. 34. Uvedená okolnosť jednoznačne podporuje dôvodnosť zrušenia rozhodnutí finančných orgánov, ktoré neposkytujú dostatočný podklad pre prijatie záveru o tom, že žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr od pána C..“ 35. K vyššie citovaným záverom kasačný súd dodáva, že tieto sú v plnej miere aplikovateľné aj pokiaľ ide o sťažnostné body smerujúce voči posúdeniu dodávky tovarov a služieb od deklarovaného dodávateľa OTVORENÉ OKNO s.r.o., a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný totožným spôsobom namietal závery správneho súdu, ku ktorým dospel vo vzťahu k vyššie uvedenému dodávateľovi (a ktoré boli rovnakého charakteru ako v prípade pána C.). 36. Záverom kasačný súd dodáva, že sa oboznámil so skôr vydanými rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sťažovateľa pod sp. zn. 4Sžfk/3/2020 zo dňa 04.05.2021, sp. zn. 3Sžfk/3/2020 zo dňa 30.06.2021 a sp. zn. 3Sžfk/99/2019 zo dňa 30.06.2021, avšak tieto neobsahujú právne posúdenie, spochybňujúce závery správneho súdu, ktoré vyslovil v napadnutom rozsudku (t. j. v aktuálne súdenej veci). Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti tak kasačný súd dospel k záveru o
tom, že sťažovateľ relevantne nespochybnil závery správneho súdu a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. 38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.