Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-969-2019.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Subarea
5Ek/969/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35792752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnej: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/XX, XXX XX D., 2.) E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX G. XX/X, XXX XX H., I., o vymoženie 2.696,75 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, o návrhu povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie vo výške 166,42 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.06.2019 domáhal od pôvodného povinného A. J., nar. XX.XX.XXXX, vymoženia 2.696,75 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 398/04/16 zo dňa 05.12.2016.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 16.08.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov.
3. V priebehu konania došlo k prechodu povinnosti z exekučného titulu a preto súd dňa 17.01.2024 vydal dodatok k povereniu a novými povinnými sa stali A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „povinná“) a E. F., nar. XX.XX.XXXX.
4. Povinná podala v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že exekučný titul je nulitným právnym aktom, nakoľko rozhodcovský súd rozhodol bez toho, aby posúdil svoju vecnú pôsobnosť, pričom svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Pôvodný povinný taktiež nebol upozornený na to, že prípadné spory budú riešené pred nejakým súkromným rozhodcovským súdom. Zároveň mala za to, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd exekúciu zastavil.
5. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom uviedol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred
vznikom exekučného titulu mal právny predchodca povinnej uplatniť v základnom konaní a zároveň ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia a to napriek poučeniu o tejto možnosti v rozhodcovskom rozsudku. Ďalej poukázal aj na to, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Dlžníkovi bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách a ide teda o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy taktiež vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, pričom zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrh povinnej zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
12. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že je nedôvodný, pričom sa plne stotožňuje s názorom oprávneného. Pokiaľ povinná namieta, že nárok oprávneného vyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok tak tu súd zdôrazňuje, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou proti neprípustnej exekúcii, pričom predmetom takéhoto návrhu môže byť skutočnosti hmotného aj procesného práva, ktoré však nastali až po vydaní exekučného titulu. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti dlžníkovi a nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania a ktoré nastali ešte pred samotným vydaním exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený a exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Neprijateľnosť zmluvných podmienok ex offo posudzoval rozhodcovský súd, čo znamená, že exekučný súd už nemá právomoc akokoľvek tieto otázky skúmať počas exekučného konania. Exekučný poriadok síce v ustanovení § 53 ods. 3 písm. e) dáva súdu možnosť preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, avšak len v prípade, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom túto neprijateľnosť nebolo možné namietať alebo preskúmať. V predmetnej veci sa však o takéto konanie nejedná, pretože v zmysle § 28 ods. 6 Zákona č. 335/2014 Z. z. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je rozhodcovský súd povinný tieto podmienky skúmať aj bez návrhu spotrebiteľa. Pôvodný povinný tak mal vyššie uvedené námietky uplatniť v konaní pred rozhodcovským súdom, resp. mohol vo veci v zákonnej lehote podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo však neurobil, zostal pasívny a tým stratil možnosť spochybňovať vymáhaný nárok.
13. Exekučný súd tak na základe vyššie uvedeného v konaní o návrhu povinnej preskúmaval len to, či vo veci konal oprávnený orgán a to, či došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pričom tu súd odkazuje na judikatúru Ústavného súdu, ktorý v obdobnom prípade, kde v exekučnom konaní vystupoval oprávnený, konštatoval, že „sťažovateľka mala možnosť neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu (ktorá bola jednoducho a zrozumiteľne formulovaná) bez toho, aby to ovplyvnilo uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú chcela uzavrieť. Aj keby túto okolnosť nevyhodnotila efektívne v čase podpisov týchto zmlúv, mala k dispozícii dvojtýždňové obdobie, keď si to mohla v pokoji premyslieť a odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu. Táto okolnosť je podľa ústavného súdu dostatočnou zárukou pre spotrebiteľa, aby „zmaril“ dodávateľovi možnosť rozhodcovského konania aj do budúcnosti, a teda ju v tomto kontexte nemožno považovať iba za možnosť „naoko“. Samozrejme, samotný spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom nevznikne v rámci tejto 14-dňovej lehoty, ale práve vypovedaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy v tejto lehote spotrebiteľ efektívne zabráni dodávateľovi iniciovať rozhodcovské konanie, resp. spotrebiteľské rozhodcovské konanie kedykoľvek neskôr. Samotná skutková okolnosť iniciovania prípadného sporu zo strany dodávateľa nemôže byť sama osebe považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je pravda, že pre spotrebiteľa by bolo výhodnejšie mať možnosť zastaviť či zrušiť rozhodcovské konanie po jeho iniciovaní zo strany dodávateľa (prípadne až po jeho ukončení, resp. po začatí exekúcie na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku), ale účelom efektívnej ochrany spotrebiteľa nie je hľadanie čo najvýhodnejších alternatív pre spotrebiteľa (a čo najnevýhodnejších pre dodávateľa), ale efektívne vyrovnanie prirodzenej nerovnosti vo vzťahu medzi nimi, t. j. zabezpečiť, aby neobsahoval neprijateľné zmluvné podmienky. Inými slovami, vyrovnanie nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom neznamená jej preklopenie v prospech spotrebiteľa, resp. v neprospech dodávateľa (toto by znamenalo pokračovanie nerovnosti iba v opačnom garde, pozn.). V tomto prípade teda podľa ústavného súdu bola okolnosť nepodmieneného podpisu osobitnej zrozumiteľne formulovanej rozhodcovskej zmluvy a následná možnosť vypovedať túto zmluvu v dvojtýždňovej lehote bez uvedenia dôvodu dostatočnou garanciou pre spotrebiteľa pre voľbu súdu, ktorý mal v budúcnosti riešiť prípadný spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Takúto zmluvu zároveň nebolo možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie potenciálneho sporu medzi zmluvnými stranami. Na tom nič nemení ani okolnosť, že išlo o formulárovú zmluvu predloženú dodávateľom. Absolútna väčšina spotrebiteľských zmlúv (od zmluvy o hypotekárnom úvere po jednoduchú objednávku kníh v e-shope, pozn.) má totiž takúto formu. Ústavný súd v tomto prípade súhlasí so záverom okresného súdu, že individuálnosť zmluvného dojednania nemusí byť daná iba potrebou rukou dopísaných častí zmlúv zo strany spotrebiteľa. Takáto okolnosť by pomerne nepraktickým spôsobom narušila plynulosť
obchodného styku, čo by mohlo byť v konečnom dôsledku tiež v neprospech spotrebiteľa“. (Uznesenie ÚS SR, sp.zn. IV.ÚS 527/2023 zo dňa 11.10.2023).
14. Rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju príslušnosť vo veci konať a rozhodnúť, bola uzavretá na samostatnej listine oddelenej od spotrebiteľskej zmluvy, pôvodný povinný mal možnosť túto zmluvu prijať či neprijať pričom jej neprijatie by nemalo žiadny vplyv na poskytnutie dojednaného úveru. Rovnako mu bola poskytnutá aj možnosť dodatočne odstúpiť od už prijatej zmluvy a to v lehote 14 dní. Pôvodný povinný tiež bol dostatočne a jasne informovaný o dôsledkoch jej prijatia, resp. neprijatia a nebol vystavený žiadnemu nátlaku zo strany oprávneného. Na základe uvedeného tak súd považoval spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za platný právny úkon, ktorým bola založená právomoc rozhodcovského súdu a exekúcia je tak vedená na podklade riadneho exekučného titulu v zmysle § 45 Exekučného poriadku a preto o návrhu povinnej rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
15. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
18. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
22. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, že priznal oprávnenému náhradu trov ako procesne úspešnej strane a to v rozsahu 100 % , t.j. 166,42 Eur za 2 polovičné úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH. Po právoplatnosti rozhodnutia budú tieto trovy vymáhané na základe dodatku k povereniu pre súdneho exekútora. O trovách povinnej súd nerozhodoval, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.