Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-45-2021.pdf
PDF · 128.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci proti obžalovanému A. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. G., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom B. X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 2.9.2020 v čase asi o 11:12 hod. v Z.Š. na križovatke ulíc E.A. X. A. a Š. spôsobil dopravnú nehodu tým, že ako vodič osobného motorového vozidla zn. Ford Escort, ev. č. Z. V., porušil dôležitú povinnosť uvedenú v § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) a § 20 odsek 1 s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno h) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že pri prejazde križovatky z vedľajšej cesty Š. ulice označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“ cez hlavnú cestu E. X. A. sa plne nevenoval vedeniu vozidla a riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a nedal prednosť v jazde cyklistke U.. O. Š.Í., ktorá v tom čase prechádzala na svojom bicykli zn. Sobi hnedej farby po pravom okraji hlavnej cesty E. X. A. smerom na D. ulicu a tak cyklistka U.. O. Š. narazila do pravej prednej časti vozidla, ktoré jej vytvorilo náhlu prekážku, pričom cyklistka následkom nárazu spadla z bicykla na zem a pri náraze utrpela ľahké až stredne ťažké zranenia, a to zlomeninu vonkajšieho členka ľavej nohy bez posunutia úlomkov, zlomeninu bázy II., III. a IV. predpriehlavkovej kosti ľavej nohy bez posunutia úlomkov a okrajovú zlomeninu vnútornej klinovitej kosti nohy vľavo bez posunutia úlomkov s dobou liečenia najmenej 51 dní, počas ktorých bola objektívne po dobu 36 dní obmedzená na obvyklom spôsobe života tým, že bola obmedzená jej pohybová aktivita, chôdza ako aj možnosť fyzickej záťaže,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á ch a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným: X. U.. O. Š., nar. X.X.XXXX v Z., trvale bytom Z. Z. XXXX/X, Z. škodu vo výške 2.839,20 eur a 2. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 397,91 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú U.. O. Š., nar. X.X.XXXX v Z., trvale bytom Z. Z. XXXX/X, Z. so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 25.6.2021 na obžalovaného A. G. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku obžaloby.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďou obžalovaného, prečítanými výpoveďami poškodenej U.. O. Š.Í. a zástupkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne, svedkyne U.. Y. W., prečítaním znaleckých posudkov A.. Ľ. D. a U.. Š. T., prehratím kamerového záznamu o priebehu dopravnej nehody, oboznámením dokladov k náhrade škody, k dopravnej nehode a k obžalovanému, súd zhodnotil takto vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Poškodená U.. O. Š. si uplatnila náhradu škody za ujmu na zdraví vyčíslenú v znaleckom posudku v sume 5.023,20 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila náhradu škody za náklady na liečbu poškodenej v sume 397,91 eur, pozostávajúcu z nákladov za špecializovanú ambulantnú starostlivosť v sumách 46,94 eur, 22,11 eur, 6,36 eur a 6,36 eur, za lekárne v sumách 35,08 eur, 29,20 eur, 10,07 eur, za všeobecnú ambulantnú starostlivosť v sume 1,04 eur, za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v sumách 57,02 eur, 82,75 eur a 96,02 eur a za ambulantnú pohotovostnú službu v sume 4,96 eur.
Podľa § 157 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Podľa § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou. Podľa § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno h) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti a nedanie prednosti v jazde.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku, pričom súd oproti obžalobe upravil skutkovú vetu ohľadom samotného nehodového deja tak, že cyklistka U.. O. Š. narazila do pravej prednej časti vozidla, ktoré jej vytvorilo náhlu prekážku, pričom v obžalobe bolo uvedené, že obžalovaný narazil do cyklistky pravou prednou časťou vozila. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu mal súd preukázané, že cyklistka narazila do vozidla obžalovaného, ktoré jej vytvorilo náhlu prekážku, preto súd v tomto smere upravil skutkovú vetu, pričom touto úpravou nebola zmenená totožnosť skutku, keďže vzniknutý následok zostal plne zachovaný.
Skutočnosť, že dňa 2.9.2020 v čase o 11:12 hod v Z. na križovatke ulíc E. X. A. a Š. prišlo k dopravnej nehode medzi obžalovaným, ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Escort, evidenčné číslo Z. V., a cyklistkou U.. Š., mal súd jednoznačne preukázané z výpovede poškodenej U.. Š. a svedkyne U.. W. ako aj z kamerového záznamu. Z týchto dôkazov bolo bez pochybností preukázané, že poškodená cyklistka U.. Š. išla na bicykli po hlavnej ceste, kde v priamom smere prechádzala križovatku od E. X. A. na D. ulicu, pričom išla pri pravom okraji jej jazdného pruhu, teda pri pravej čiare. Keď poškodená cyklistka vchádzala po hlavnej ceste do križovatky, po ľavej strane na vedľajšej ceste stálo staršie červené auto, ktoré sa náhle pohlo cez križovatku priamym smerom z vedľajšej cesty, čo poškodená cyklistka nečakala a na vozidlo obžalovaného reagovala tak, že sa snažila riadidlá stočiť doprava, ale nárazu do vozidla obžalovaného nevedela zabrániť, narazila do pravej prednej časti vozidla, riadidlá sa jej stočili a poškodená s výkrikom spadla na zem. Vozidlo obžalovaného hneď ako poškodená vykríkla zastavilo. Takýto priebeh dopravnej nehody opísala aj svedkyňa U.. W., ktorá s deťmi chcela prejsť cez priechod pre chodcov za červeným vozidlom obžalovaného, takže sledovala situáciu v cestnej premávke, aby mohla bezpečne prejsť, pričom videla celý priebeh dopravnej nehody. Svedkyňa U.. W. ako prvá prišla k poškodenej cyklistke, ktorá ležala na zemi a sťažovala sa na bolesť ľavej nohy v oblasti členka, preto udalosť oznámila na linku 112. Obžalovaný po zastavení vozidla zo začiatku vôbec nevystúpil a neprišiel sa poškodenej spýtať, či je v poriadku. Poškodená cyklistka sa s obžalovaným vôbec nerozprávala. Po chvíli prišla na miesto mestská polícia, ktorá prechádzala okolo. Svedkyňa U.. W. ešte uviedla, že keď obžalovaný vystúpil z vozidla povedal poškodenej, že kde sa tam vzala, že ju vôbec nevidel. Priebeh dopravnej nehody tak, ako bol opísaný poškodenou cyklistkou a svedkyňou U.. W., vyplýva aj z kamerového záznamu, kde v ľavej hornej časti záznamu je vidieť celý priebeh dopravnej nehody, ktorý plne zodpovedá tomu, čo uviedla poškodená cyklistka a svedkyňa U.. W.. Na kamerovom zázname je vidieť, že pred prejazdom obžalovaného cez križovatku prešla z protismeru odbočujúc vľavo, teda pred obžalovaným biela dodávka, pričom obžalovaný ihneď po jej prejazde začal vchádzať na hlavnú cestu. V tom čase mal obžalovaný výhľad na cyklistku zakrytý bielou dodávkou. V čase, keď cyklistka bola na úrovni prechodu pre chodcov, ktorý je tesne pred hranicou križovatky na hlavnej ceste, tak obžalovaný už bol svojím vozidlom v strede križovatky a prechádzal ňou priamym smerom, pričom v tom čase mal nezakrytý výhľad na cyklistku. Obžalovaný pokračoval v prejazde križovatkou priamym smerom, na prichádzajúcu cyklistku po hlavnej ceste nereagoval. Cyklistka narazila do pravej prednej časti vozidla obžalovaného v oblasti predného kolesa, pričom tesne pred nárazom sa snažila s bicyklom stočiť doprava, čo sa jej z časti podarilo, avšak nárazu nezabránila. Cyklistka sa ľavou stranou svojho tela zviezla po bočnej strane vozidla obžalovaného a spadla na zem.
Obžalovaný potvrdil, že išiel z vedľajšej cesty, čakal kým prejde biele auto, ktoré mu zacláňalo, ale keď sa cesta uvoľnila, vošiel do križovatky, pričom išiel pomaly rovno. Počul skríknutie nejakej pani, preto zastal, pričom asi 60 cm od auta pri tráve sedela poškodená. Jeho auto v tom čase nevchádzalo na hlavnú cestu, ale z nej vychádzalo, keď sa tam poškodená objavila. Poškodená nešla stredom cesty, ale bola pri kraji. Podľa obžalovaného neprišlo k žiadnemu nárazu ani kontaktu poškodenej, či jej bicykla s jeho autom, keďže na jeho vozidle nenašli policajti žiadne stopy kontaktu. Obžalovaný uviedol, že kamerový záznam nie je z jeho dopravnej nehody. K obrane obžalovaného, že sa tam objavila poškodená cyklistka, keď už jeho auto vychádzalo z hlavnej cesty, treba uviesť, že zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku a fotodokumentácie ako aj výpovedí poškodenej a svedkyne vyplýva, že obžalovaný ako vodič červeného Fordu vchádzal do križovatky z vedľajšej cesty so značkou stoj, daj prednosť v jazde, pričom križovatku prechádzal v
priamom smere pretínajúc hlavnú cestu, preto bol povinný dať prednosť v jazde všetkým účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, vrátane cyklistov. V danom prípade poškodená cyklistka jazdila v zmysle predpisov pri pravej strane svojho jazdného pruhu, teda pri pravej čiare hlavnej cesty, preto ak prišlo k dopravnej nehode pri pravom okraji hlavnej cesty, je zrejmé, že cyklistka išla v zmysle predpisov pri pravom okraji vozovky. Argument obžalovaného, že cyklistka nešla stredom cesty je nelogický a pokiaľ by tak cyklistka išla, bolo by to v rozpore s dopravnými predpismi. K vyjadreniu obžalovaného, že v čase keď počul poškodenú skríknuť a zastavil vozidlo, vychádzal z hlavnej cesty, treba uviesť, že je síce pravdou, že v tom čase jeho vozidlo ukončovalo priamy prejazd križovatkou z vedľajšej cesty križujúc hlavnú cestu, a vozidlo obžalovaného bolo celým svojím objemom na hlavnej ceste a smerovalo na vedľajšiu cestu, avšak tento argument obžalovaného zohľadňuje len záverečnú fázu jeho jazdy cez križovatku, keďže na križovatku vchádzal z vedľajšej cesty označenej značkou stoj, daj prednosť v jazde. Skutočnosť, že v čase dopravnej nehody bolo vozidlo obžalovaného už celou svojou dĺžkou na hlavnej ceste, neznamená, že vozidlo obžalovaného vychádzalo z hlavnej cesty, nakoľko vozidlo obžalovaného hlavnú cestu priamym smerom križovalo, pričom vychádzalo z vedľajšej cesty. K argumentu obžalovaného, že poškodená do neho nenarazila, lebo nepočul náraz, len výkrik poškodenej, a na jeho vozidle neboli žiadne známky kontaktu, treba poukázať na výpoveď poškodenej, kamerový záznam, fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody ako aj znalecký posudok U.. T., z ktorých je zrejmé, že poškodená sa snažila kontaktu s vozidlom obžalovaného zabrániť stočením riadidiel doprava, pričom v tom čase bola v bezprostrednej blízkosti pravej prednej časti vozidla obžalovaného, pričom v čase kontaktu s vozidlom obžalovaného, bola poškodená pootočená k vozidlu svojou ľavou stranou tela a až následne prichádza k pádu poškodenej pri pravej strane prednej kapoty v oblasti za kolesom, čo jednoznačne vyplýva z kamerového záznamu. Vo fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody ako aj v znaleckom posudku U.. T. z odboru cestnej dopravy sú fotografie vozidla obžalovaného aj s evidenčnou značkou, na ktorých je viditeľná mierna zvislá preliačina nad pravým predným kolesom vozidla obžalovaného, kde aj podľa videozáznamu prišlo ku kontaktu poškodenej s vozidlom. Argument obžalovaného, že na jeho vozidle policajti nezistili ani škrabnutie, tak neobstojí. Obžalovaný po oboznámení fotodokumentácie jeho vozidla zo znaleckého posudku U.. T. uviedol, že vyfotografované vozidlo nie je jeho, avšak potvrdil, že jeho motorové vozidlo má evidenčné číslo Z. V., čo malo aj fotografované vozidlo. Skutočnosť, že kontakt poškodenej cyklistky s vozidlom obžalovaného zanechal na vozidle obžalovaného len miernu preliačinu vyplýva z toho, že cyklistka aj obžalovaný v čase dopravnej nehody išli nízkou rýchlosťou a okrem toho sa cyklistka narazeniu snažila vyhnúť stočením riadidiel vpravo. K námietke obžalovaného, že kamerový záznam nie je z jeho dopravnej nehody, treba uviesť, že tento bol vyhotovený v čase a na mieste, kde k dopravnej nehode prišlo, čo jednoznačne vyplýva aj z ohliadky miesta dopravnej nehody a zodpovedá to aj času na kamerovom zázname. K vyjadreniu obhajkyne, že prechádzajúca biela dodávka, ktorá išla z vedľajšej cesty oproti obžalovanému a odbočovala vľavo na hlavnú cestu, teda mala dať prednosť obžalovanému, čo neurobila, čím vytvorila zložitú dopravnú situáciu pre obžalovaného aj cyklistku, a tak mala na danej dopravnej nehode svoj podiel treba uviesť, že tento argument neobstojí. Ak aj vznikla dopravná situácia, že biela dodávka prichádzajúca oproti obžalovanému z vedľajšej cesty od značky stoj, daj prednosť v jazde na hlavnú, kde odbočovala doľava, teda bola povinná dať prednosť v jazde obžalovanému, ktorý išiel priamym smerom, čo však neurobila a tým aj porušila dopravné predpisy, bolo po jej prejazde opätovne povinnosťou obžalovaného, ktorý vchádzal na hlavnú cestu z vedľajšej označenej značkou stoj, daj prednosť v jazde, aby sa pred vjazdom do križovatky presvedčil, či po hlavnej ceste nejdú vozidlá, či iní účastníci cestnej premávky, teda aj cyklisti, ktorým je povinný dať prednosť, pričom pri vjazde na hlavnú cestu z vedľajšej musí mať dostatočný rozhľad. Je pravdou, že z dôvodu prejazdu bielej dodávky, ktorá pred obžalovaným odbočovala vľavo, nemal obžalovaný náležitý rozhľad na hlavnú cestu po jeho pravej strane, aby mohol vojsť do križovatky, avšak jeho povinnosťou ako vodiča bolo po prejazde bielej dodávky sa opätovne presvedčiť o situácii na hlavnej ceste, čo obžalovaný evidentne neurobil, lebo začal vchádzať na hlavnú cestu ihneď po prejazde bielej dodávky, ktoré pred ním odbočila vľavo na hlavnú cestu. V danom prípade za opomenutie náležitého rozhľadu obžalovaným pred vjazdom do križovatky z vedľajšej cesty nemožno viniť vodiča bielej dodávky ani v prípade, že svojím prejazdom cez križovatku porušil dopravné predpisy.
Znalec z odboru dopravy U.. Š. T. v znaleckom posudku č. 17/2021 jednoznačne za technickú príčinu dopravnej nehody určil oneskorenú reakciu obžalovaného, ktorý viedol vozidlo Ford Escort evidenčné číslo Z. V., ktorý oneskorene reagoval na skutočnosť, že v križovatke mal dať prednosť
sprava premávajúcej cyklistke na hlavnej ceste. Svojou jazdou vytvoril cyklistke U.. Š. náhlu prekážku, teda takú, ktorá je vodičovi vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na akú dokáže z povolenej alebo primeranej rýchlosti zastaviť. Obžalovaný na cyklistku reagoval až po zrážke, čo je zrejmé aj z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že zastavil až keď počul výkrik a z výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že obžalovaný po vystúpení z vozidla uviedol, že cyklistku nevidel. K technike jazdy cyklistky znalec uviedol, že cyklistka premávala v dennej dobe po ulici E. X. A. na rovnom úseku cesty v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou nižšou ako povolenou do 14 km/h po hlavnej ceste. Napriek tomu, že cyklistka videla z ľavej strany prichádzajúce vozidlo Ford, nemala dôvod skôr na toto vozidlo reagovať brzdením, vozidlo sa pohybovalo minimálnou rýchlosťou 5 až 6 km/h. K brzdeniu mala cyklistka dôvod až vtedy, keď zaregistrovala, že vozidlo, ktoré malo zastaviť pred vjazdom do križovatky pokračuje ďalej v jazde, pričom v tej dobe bola cyklistka od vozidla vo vzdialenosti asi 3,4 m, čo bola vzdialenosť menšia, než na akej dokázala s bicyklom zastaviť brzdením. U cyklistky neboli zistené nesprávne prvky jazdy, ktoré by mali vplyv na vznik dopravnej nehody, alebo ktoré by vyvolali kolíznu situáciu. K technike jazdy obžalovaného znalec uviedol, že zastavil pred vjazdom do križovatky na značke stoj, daj prednosť v jazde, pričom z protismeru jeho jazdy popred neho odbočovala biela dodávka, ktorá v čase rozjazdu obžalovaného, mu mala dať prednosť v jazde, čo neurobila a vykonala odbočenie doľava v čase, keď sa obžalovaný s vozidlom rozbiehal, pričom biela dodávka v tejto fáze jazdy obžalovanému zakrývala výhľad na cyklistku premávajúcu vpravo po hlavnej ceste. V priebehu pokračujúceho rozjazdu, v čase 1,8 s pred zrážkou, kedy obžalovaný s vozidlom premával rýchlosťou 5,7 km/h a prešiel z vedľajšej cesty na hlavnú 3 m, mal už obžalovaný dobré výhľadové pomery na cyklistku, ktorá premávala na začiatku priechodu pre chodcov vpravo od neho 7,8 m. Rozhľadové pomery a smerové vedenie cesty v križovatke v tejto fáze jazdy obžalovaného mu umožňovali vidieť z pravej stany prichádzať cyklistku, na ktorú ale nereagoval. S vozidlom pokračoval v jazde a následne došlo k nárazu cyklistky do pravej bočnej strany vozidla. Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaným bolo to, že nedal prednosť v jazde cyklistke premávajúcej po hlavnej ceste a týmto vyvolal kolíznu situáciu. Cyklistku obžalovaný svojou jazdou obmedzil a ohrozil, pričom rozjazd s vozidlom uskutočnil napriek tomu, že biela dodávka, ktorá mu nedala prednosť v jazde križovatkou mu vytvorila oblasť zakrytého výhľadu na pravej strane, do ktorej nevidel. K argumentu obhajkyne, že cyklistka obžalovaného videla a v prípade jej včasnej reakcie na zľava prichádzajúce vozidlo obžalovaného, mohla zastaviť a tak zabrániť tomu, aby do vozidla obžalovaného narazila, čo aj znalec z odboru cestnej dopravy uviedol v znaleckom posudku ako alternatívu zabránenia dopravnej nehode cyklistkou, treba uviesť, že povinnosťou cyklistky idúcej po hlavnej ceste nebolo dávať prednosť vozidlu vchádzajúcemu na hlavnú cestu z vedľajšej, kde je aj značka stoj, daj prednosť v jazde. Znalec v znaleckom posudku uviedol obe alternatívy zabránenia dopravnej nehode, a to obžalovaným ako vodičom Fordu aj poškodenou ako cyklistkou, pričom skutočnosť, že alternatívne aj poškodená cyklistka mohla zabrániť dopravnej nehode, neznamená, že jej táto povinnosť vyplýva z dopravných predpisov, napriek tomu, že obhajkyňa poukázala na všeobecnú povinnosť účastníka cestnej premávky správať sa disciplinovane, ohľaduplne a prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke. Cyklistka však neporušila ani tieto predpisy uvádzané obhajkyňou, nakoľko ani znalec z odboru dopravy u cyklistky nezistil nesprávne prvky jazdy, ktoré by mali vplyv na vznik dopravnej nehody. Zo žiadnych preukázaných okolností nevyplýva, že by sa cyklistka správala nedisciplinovane, neohľaduplne alebo, že by nesledovala situáciu v cestnej premávke a tak by niesla nejakú časť viny na dopravnej nehode, Naopak z jazdy obžalovaného je zrejmé, že pri vjazde do križovatky nemal dostatočný rozhľad vpravo, napriek tomu vošiel do križovatky a počas jej prechádzania už nevenoval pozornosť situácii v cestnej premávke, keďže na prichádzajúcu cyklistku sprava nijako nereagoval, napriek tomu, že už mu v tom nebránila vo výhľade biela dodávka. Argument obhajkyne, že cyklistka mohla včasnou reakciou zabrániť nehode a teda má určitý podiel na vzniku kolíznej situácie neobstojí, najmä ak je z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že obžalovaný vôbec nereagoval na cyklistku idúcu po hlavnej ceste, keďže ju vôbec nevidel, hoci jeho primárnou povinnosťou bolo dať prednosť v jazde všetkým účastníkom cestnej premávky idúcim po hlavnej ceste, čo neurobil pred vjazdom do križovatky a situáciu v cestnej premávke nesledoval ani počas prejazdu križovatkou, hoci aj on mohol včasnou reakciou zabrániť dopravnej nehode. Obžalovaný, ktorý úplne prehliadol cyklistku idúcu po hlavnej ceste sa nemôže vyhovárať na potrebu včasnej reakcie ostatných účastníkov cestnej premávky, aby sa zabránilo dopravnej kolízii. Obžalovaný sa nemôže domnievať, že jeho porušenia dopravných predpisov, ktoré môžu viesť k dopravnej nehode, budú zachraňovať ostatní účastníci cestnej premávky včasnými reakciami na jeho zlyhania. Ak by bol obžalovaný tohto názoru je permanentnou hrozbou pre všetkých účastníkov cestnej premávky.
Z vyššie opísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že plnú mieru zavinenia na dopravnej nehode nesie obžalovaný.
Poškodená cyklistka pri náraze do vozidla obžalovaného spadla na zem tak, že sa svojou ľavou stranou tela zošuchla po kapote vozidla na vozovku, kde dopadla ľavou časťou tela, čo vyplýva z jej výpovede, výpovede svedkyne aj z kamerového záznamu. Obžalovaný síce tvrdil, že cyklistka musela spadnúť bez toho, aby do jeho vozidla narazila, čo je však výpoveďami poškodenej, svedkyne aj kamerovým záznamom vylúčené. Poškodená v dôsledku pádu z bicykla utrpela zlomeninu vonkajšieho členka ľavej nohy bez posunutia úlomkov, zlomeninu bázy II., III. a IV. predpriehlavkovej kosti ľavej nohy bez posunutia úlomkov a okrajovú zlomeninu vnútornej klinovitej kosti nohy vľavo bez posunutia úlomkov, ktoré zranenia sa prejavili opuchom, podkožným krvným výronom s tlakovou a pohybovou bolesťou, pričom poškodená nebola schopná na ľavú nohu došlapovať a chodiť. Zranenia poškodenej vznikli pri dopravnej nehode násilím krátkej intenzity, a to buď prudkým dostúpením na členok a nohu vľavo alebo priamym kontaktom vozidla a ľavého členka poškodenej. Zranenia poškodenej boli ľahké až stredne ťažké a boli liečené uložením ľavej nohy a členka do sadry, teda konzervatívne, bez potreby operačného zákroku. Liečba takýchto poranení sadrou trvá 42 dní a 14 dní trvá rehabilitácia. Poškodená mala sadru na ľavej nohe od 2.9.2020 do 8.10.2020, teda 36 dní, kedy bola aj výrazne obmedzená v bežnom spôsobe života, a to pulzujúcou bolesťou ľavého členka a v pohybe aj chôdzi, keďže nosila sadru. Znalec ohodnotil bolestné na 130 bodov, a to za zlomeninu vonkajšieho členka bez posunutia úlomkov 40 bodov, za zlomeninu klinových kostí bez posunutia úlomkov 50 bodov a za zlomeniny predpriehlavkových kostičiek viacerých prstov bez posunutia úlomkov 40 bodov, čo pri hodnote bodu 21,84 eur za bod, predstavuje sumu 2.839,20 eur (130 x 21,84 eur). Znalec orientačne ohodnotil aj sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej na 100 bodov, a to za obmedzenie pronácie a suprinácie ľavej nohy 40 bodov a za obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu ľahké 40 bodov, čo pri hodnote 21,84 eur za bod, predstavuje sumu 2.184 eur. K ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia znalec uviedol, že toto je vyjadrené nezáväzne len formou predpokladu vychádzajúceho zo skúseností znalca, pričom až o 12 mesiacov po skončení liečby je možné u poškodenej vyhodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia.
Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, nakoľko poškodenej z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť. Ujma na zdraví poškodenej spočívala vo vzniku vyššie opísaných zranení, ktoré vznikli v priamej súvislosti s dopravnou nehodou a mali za následok, že poškodená bola po dobu 36 dní objektívne obmedzená na obvyklom spôsobe života tým, že mala na ľavej nohe sadru, čo jej znemožňovalo pohybovú aktivitu, chôdzu ako aj fyzickú záťaž. Keďže objektívne obmedzenie poškodenej na bežnom spôsobe života trvalo po dobu kratšiu ako 42 dní, aj keď doba liečenia trvala dlhšie, súd vyhodnotil ujmu na zdraví ako ublíženie na zdraví, nie ako ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaný tým, že vchádzajúc do križovatky z vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou stoj, daj prednosť v jazde, nedal prednosť sprava premávajúcej cyklistke po hlavnej ceste a svojou jazdou jej vytvoril náhlu prekážku, porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v zmysle ktorej je vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou. Okrem toho každý vodič motorového vozidla je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom, ktorí sú zraniteľnejší ako vodiči motorového vozidla.
Obžalovaný ako vodič, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1962 a je dlhoročným šoférom, vedel, že pri vjazde z vedľajšej cesty so značkou stoj daj prednosť v jazde na hlavnú cestu je povinný nielen zastaviť, ale aj dať prednosť v jazde všetkým účastníkom cestnej premávky idúcim po hlavnej ceste, vrátane cyklistov, teda musí sa najskôr presvedčiť pred vojdením do križovatky, že takúto povinnosť voči iným účastníkom cestnej premávky si splnil, avšak obžalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že také porušenie nespôsobí. V danom prípade jednoznačne obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním vo forme vedomej nedbanlivosti, vytvoril cyklistke náhlu prekážku, v dôsledku ktorej poškodená cyklistka narazila do vozidla obžalovaného, spadla na zem a spôsobila si ujmu na zdraví. Obžalovaný si vo vzťahu k možným následkom musel byť vedomý skutočnosti, že pri kontakte vozidla s cyklistom, môže spôsobiť cyklistovi ublíženie na zdraví aj v prípade, že nejde rýchlo, keďže cyklista je menej chránený od vzniku následkov pri kontakte s vozidlom.
Uznaniu viny obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (nedanie prednosti v jazde všetkým účastníkom cestnej premávky idúcim po hlavnej ceste, vrátane cyklistov, vchádzajúc z vedľajšej cesty označenej značkou stoj, daj prednosť v jazde) a najmä jeho následku (spôsobenie ublíženia na zdraví cyklistke, ktorá je zraniteľnejšou účastníčkou cestnej premávky), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (obžalovaný počas prejazdu križovatkou ani dodatočne nereagoval na cyklistku idúcu po hlavnej ceste, teda úplne ju prehliadol) a miere zavinenia obžalovaného, kedy konal vo forme vedomej nedbanlivosti, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaný nemá v registri trestov žiadny záznam ani v registri priestupkov Ministerstva vnútra SR. Z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenie na motorové vozidlá skupiny B má od roku 1962, pričom nemá evidované žiadne blokové pokuty. Obžalovanému však bola v správnom konaní uložená pokuta 150 eur a zákaz činnosti na 6 mesiacov za skutok spáchaný dňa 8.7.2015, kedy v čase o 11:20 hod spôsobil ako vodič dopravnú nehodu pri výjazde z vedľajšej cesty od čerpacej stanice Slovnaft na hlavnú cestu, pričom nerešpektoval dopravné značenie stoj, daj prednosť v jazde a nedal prednosť vodičovi motocykla, idúceho po hlavnej ceste, následkom čoho došlo k zrážke motocykla a vozidla, pričom motocyklista utrpel ľahké zranenia a škodu 2.500 eur.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iba takýto druh trestu bude mať na obžalovaného výchovný účinok, ktorý ho povedie k tomu, aby bol obozretnejší a predvídavejší pri riadení motorového vozidla, ktorým môže spôsobiť vážne následky na zdraví, či majetku, pričom už za prakticky totožné konanie bol priestupkovo postihnutý v roku 2015, čo na obžalovaného evidentne nemalo trvalý výchovný vplyv. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný porušil dôležité povinnosti vodiča tým, že plne nesledoval situáciu v cestnej premávke osobitne vo vzťahu k cyklistom a nedal prednosť v jazde cyklistke prichádzajúcej po hlavnej ceste pri vchádzaní z vedľajšej cesty označenej značkou stoj, daj prednosť v jazde. Poškodená v dôsledku konania obžalovaného utrpela ľahké až stredne ťažké zranenia. Obžalovaný skutok spáchal vo forme vedomej nedbanlivosti, keďže ako vodič vedel, že pri vjazde z vedľajšej cesty na hlavnú je povinný dávať prednosť v jazde všetkým účastníkom cestnej premávky idúcim po hlavnej ceste, inak môže porušiť alebo ohroziť iných účastníkov cestnej premávky, ale bez primeraných dôvodov, keďže nemal dostatočný rozhľad pri vjazde do križovatky, sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, avšak priestupkovo bol postihnutý za rovnaký skutok v roku 2015, kedy pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej nedal prednosť motocyklistovi. Pri určovaní výmery trestu súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel vinu za dopravnú nehodu a hoci obhajkyňa uviedla, že je obžalovanému danej situácie ľúto, súd toto nemohol vyhodnotiť ako priznanie viny a úprimné oľutovanie. Napriek tomu, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov ani registri priestupkov, je z jeho evidenčnej karty zrejmé, že v roku 2015 spôsobil dopravnú nehodu tým, že nedal prednosť v jazde motocyklistovi idúcemu po hlavnej ceste, za čo bol priestupkovo postihnutý, preto súd s ohľadom na okolnosti tohto skutku nepriznal obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť, že by pred spáchaním skutku viedol riadny život. Obžalovanému bol vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti uložený trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorá je až 1 rok, a to vo výmere 4 mesiace, ktorý trest súd považuje za primeraný
vo vzťahu k okolnostiam skutku, osobe obžalovaného, spôsobeným následkom ako aj k priestupkovej minulosti obžalovaného.
S ohľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajšiu beztrestnú minulosť ako aj okolnosti prípadu, má súd za to, že pre nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, nakoľko takto určenú skúšobnú dobu považuje za dostatočnú, aby obžalovaný preukázal, že povedie riadny život.
Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, nakoľko obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a za rovnaký skutok už bol priestupkovo postihnutý v roku 2015. Samotný podmienečný trest odňatia slobody súd v danom prípade nepovažuje za dostatočný z hľadiska výchovného účinku, keďže ani predchádzajúce priestupkové postihnutie za rovnaký skutok neviedlo u obžalovaného k tomu, aby bol obozretnejší voči najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky akými sú cyklisti a motocyklisti. Miera ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky jazdou obžalovaného dostatočne odôvodňuje uloženie trestu zákazu činnosti. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo alebo ak vodič motorového vozidla opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, čo svedčí o jeho nespoľahlivosti viesť motorové vozidlo. Z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že totožného konania sa obžalovaný dopustil v roku 2015, kedy pri vchádzaní z vedľajšej cesty označenej značkou stoj, daj prednosť v jazde na hlavnú cestu, nedal prednosť v jazde motocyklistovi, a tým zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej motocyklistovi spôsobil len ľahké zranenie. Z vykonaného dokazovania, keďže obžalovaný už bol za dopravnú nehodu v minulosti priestupkovo postihnutý, vyplynuli pochybnosti o spoľahlivosti či spôsobilosti obžalovaného viesť motorové vozidlo v súlade s právnymi predpismi najmä s ohľadom na cyklistov a motocyklistov ako účastníkov cestnej premávky, kde u obžalovaného i s ohľadom na jeho vek badať tendencia prehliadať týchto zraniteľnejších účastníkov cestnej premávky.
Keďže poškodené U.. O. Š. a Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnili riadne a včas nárok na náhradu škody voči obžalovanému, hoci majú v zmysle § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie uplatniť ich nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, súd im priznal uplatnenú a jednoznačne preukázanú škodu, keďže odsudzuje obžalovaného za trestný čin, ktorým spôsobil poškodeným škodu. Poškodená U.. O. Š.Á. si uplatnila náhradu škody za ujmu na zdraví vyčíslenú v znaleckom posudku v sume 5.023,20 eur, pričom táto škoda pozostávala z náhrady za bolestné v sume 2.839,20 eur a vo zvyšnej časti z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd poškodenej U.. O. Š. z uplatnenej náhrady škody priznal len sumu za ujmu na zdraví vo forme bolestného, ktoré bolo určené a vyčíslené podľa preukázaných zranení poškodenej a toto bolo vo výške 2.839,20 eur. Poškodenej súd nepriznal uplatnenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko aj znalec, ktorý túto náhradu vyčíslil uviedol, že je vyjadrená nezáväzne vo forme predpokladu vychádzajúceho zo skúseností znalca. Súd z týchto dôvodov odkázal poškodenú zo zvyškom jej nároku na náhradu škody na konanie na civilný proces. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá vyčíslené náklady preukázateľne rozpísala na jednotlivé úkony, súd priznal náhradu škody v uplatnenej výške 397,91 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.