Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-166-2021.pdf
PDF · 154.59 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/166/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. C., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky - Mgr. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. K. XX, D., zast.: advokátskou kanceláriou SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 50 567 942 a otca - I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. námestie XX, D., zast. advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich, s.r.o., Skautská 12, Nitra, IČO: 36 865 966, pracovisko Lombardíniho 22b, Bratislava, v konaní na návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu otca o úpravu styku s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Súd zamieta primárny petit matky v celom rozsahu.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. K. C., nar. XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18,00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., a to na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného na OS Bratislava II pod sp. zn. 59P/85/2020.
Otec si maloleté deti v určenom čase prevezme z predškolského zariadenia navštevovaného deťmi a v prípade, že predškolské zariadenie nebude otvorené, alebo ho mal. deti nebudú navštevovať, tak v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Matka j e p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi, otec je povinný deti matke riadne a včas vrátiť.
III. Súd zamieta návrh matky v časti realizácie styku za stálej prítomnosti zamestnanca J. strediska K. R., n. o. ( J. č. XX v D.).
IV. Vo zvyšku súd zamieta návrh otca.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.07.2021, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 02.08.2021, domáhala vydania neodkladného opatrenia žiadajúc, aby súd: 1) maloletého K. a A. zveril do jej osobnej starostlivosti, 2) oboch rodičov zaviazal zatupovaním a správou ich majetku, 3) upravil styk otca s deťmi na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 12.00 hod za stálej prítomnosti zamestnanca J. strediska K. R., n. o. ( J. č. XX v D.), pričom miestom
odovzdania a prevzatia maloletých je uvedená adresa strediska ( ďalej len „primárny petit“) , resp. alternatívne každý nepárny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. ( ďalej len „alternatívny petit“), pričom v tomto prípade by bolo miestom odovzdania a prevzatia detí bydlisko matky.
2. Matka v návrhu uviedla, že s otcom detí sú manželmi a na OS D. II prebieha konanie o rozvod ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (pod sp. zn. XXP/XX/XXXX), ktoré nie je právoplatne skončené. Matka dňa 01.05.2020 z obavy o svoju bezpečnosť i bezpečnosť detí opustila spoločnú domácnosť a nasťahovala sa do prenajatého bytu, ktorého adresu pred otcom detí utajila. Manžel si po získaní zbrojného preukazu zadovážil približne päť kusov strelných zbraní, ktoré uchovával na nezabezpečených miestach. Pre prípad pohotovosti nosil počas spánku na nohaviciach opasok s pripevneným puzdrom s nabitou zbraňou a náhradným zásobníkom. Aj počas bežného dňa nosil zbraň so sebou. Na prosby manželky na vhodné zabezpečenie zbraní reagoval odmietavo z dôvodu, že chce chrániť rodinu. Raz sa stalo, že jej vtlačil do rúk nabitú zbraň a žiadal od nej, aby ho zabila. Matka detí tvrdí, že manžel si zabezpečoval splnenie všetkých jeho pokynov tak, že pri ich komunikácii mal zvyčajne za opaskom nabitú zbraň alebo ju držal v ruke. Nahrala a súdu doložila krátke video, ktoré podľa jej vyjadrenia zachytáva bežnú situáciu v ich domácnosti. Manžel učil maloletých od ich útleho detstva zaobchádzať so zbraňami či pomenovať súčasti pištole odôvodňujúc to edukatívnymi účelmi a cieľom trénovať s deťmi narábanie so zbraňami. V januári 2020 jej dal manžel zoznam „jej povinností“, ktorý mala plniť a podľa rozsahu ich splnenia si mohla zaslúžiť finančné prostriedky na výživu detí. Po vypuknutí pandémie koronavírusu ju chcel otec s deťmi držal v byte. Otec psychicky zmanipuloval maloletého K. a presvedčil ho o tom, že je vážne chorý a nevie chodiť. Maloletých viackrát neštandardne trestal, zatváral do miestnosti, kde ich nechával samých a plakali. Maloletý K. je otcovým správaním a trestami poznačený výraznejšie, prejavuje sa u neho agresívne a deštrukčné správanie voči okoliu -pr. opakovane spomína druhú svetovú vojnu a zomieranie ľudí, čo nie je vhodné. Matka ďalej poukazuje na upozornenia učiteliek materskej školy, ktorú starší syn navštevuje, ako im v škôlke hovoril, že ich pozabíja. Musia ho preto držať ďalej od kolektívu, dávať pozor pred ubližovaním iným deťom, ale K. aj tak deti bije a nadmerne rozpráva o zabíjaní. Na základe podnetov zo škôlky začala matka s deťmi navštevovať psychológa. Podľa psychologičky maloletý K. vykazuje znaky začínajúceho obsedantnokompulzívneho úzkostného správania. Počas celého spolužitia s manželom žila celá rodina v strachu. Otec svojím správaním spôsobuje u detí stres, majú záchvaty plaču, núti ich hovoriť, že chcú spať výlučne u „tatinka“ a „maminka“ je tá zlá. Odborníci z oblasti psychológie z P. R. konštatovali, že na maloletých a na matke je páchané domáce násilie zo strany otca.
2.1. Vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode manželstva sa dňa 03.03.2021 uskutočnil informatívny výsluch účastníkov konania. Matka s nevôľou súhlasila s jedným skúšobným mesiacom, po ktorý budú deti v starostlivosti otca každý druhý víkend od soboty do pondelka rána a v týždni otec dvakrát maloleté deti vyzdvihne z predškolského zariadenia a odovzdá ich matke. Počas tohto skúšobného modelu došlo k výraznému zhoršeniu psychického stavu detí, v dôsledku čoho boli deti pozorované školskou psychologičkou. Po uplynutí skúšobného mesiaca začal otec porušovať dohodu a od XX.XX.XXXX deti u neho prespávajú napriek tomu, že majú v tom čase spať u matky. Matka poukázala na fakt, že otec však deti do škôlky neodvádza, musí to robiť vždy matka, aj keď prespali u otca. Matka im potom nosí do škôlky aj čisté oblečenie. Maloletí majú podľa vyjadrenia matky kruhy pod očami, sú nevyspatí, sťažujú sa na bolesti hlavy a brucha, ich psychický stav sa zhoršuje. Súčasný stav je z hľadiska maloletých detí neúnosným a v prípade ak nepríde k zmene, bude sa ďalej zhoršovať. S otcom detí nie je možné uzavrieť žiadnu dohodu ohľadne maloletých a ak by matka nevyhovela požiadavkám otca, tak on je schopný deti odniesť, nevrátiť. Z vyššie uvedených dôvodov sa matka obáva negatívneho vplyvu otca na zdravý vývoj detí, keďže so zväčšujúcim sa množstvom času otca s deťmi sa zvyšuje ich agresivita a zhoršuje psychický stav.
3. OS Bratislava V uznesením č. k. 68P/199/2021 -68 z 18.8.2021 vydal neodkladné opatrenie, ktorým zveril deti dočasne do starostlivosti matky ( výrok i.), určil oprávnenie rodičom deti spoločne zastupovať ( výrok II,), upravil styk otca s deťmi ( výrok III.) a určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok IV). Odvolací súd predmetné uznesenie vo výroku II. zmenil zamietnutím návrhu matky a výroky III. a IV. zrušil, vec vrátil na prvostupňový súd na ďalšie konania a rozhodnutie. Zároveň odmietol odvolanie voči výroku I. Následne súd prvého stupňa postupoval v intenciách odvolacieho
súdu súc viazaný jeho názorom, závermi a to vrátane zohľadnenia vyjadrenia otca ako aj obsahom rozvodového spisu vedeného na OS Bratislava II.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, sobášnym listom rodičov, rodnými listami maloletých detí, fotografiami pripojenými k návrhu, čestnými vyhláseniami K.. H. a pána D., zoznamom manželkiných povinností, videozáznamami ( na USB aj A. nosiči- čl. 45, čl.80a v spise), ako i s ostatným obsahom spisu a pripojenými spisy vedenými ohľadne detí na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/39/2020 a 68P/55/2020. Zároveň sa ( po vrátení spisu z odvolacieho súdu) oboznámil s odvolaním matky, vyjadrením otca. Súd si zapožičal a dal pripojiť spis OS D. II sp. zn. XXP/XX/XXXX za účelom oboznámenia sa aj z jeho obsahom.
5. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha pod sp. zn. 59P/85/2020 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktoré nie je právoplatne skončené. Na tunajšom súde bolo vedené pod sp. zn. 68P/39/2020 konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v tomto konaní súd zaviazal otca predbežne prispievať na výživu sumou 100 eur mesačne na každé dieťa, a to na čas do právoplatného skončenia rozvodového konania. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, čo potvrdil aj odvolací súd. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2020 čo do výroku I. a dňa 29.12.2020 čo do výroku II. v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/362/2020 zo dňa 16.12.2020 (vykonateľnosť dňa 06.11.2020). Uznesením č. k. 68P/55/2020-26 zo dňa 19.11.2020 súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zverenia detí do jej osobnej starostlivosti zamietol.
6. Z obsahu čestného vyhlásenia K.. C. H., N.. z XX.X.XXXX vyplýva , že sa vyjadrovala k obdobiu v roku 2018. V roku 2018 bola na návštěvě v byte na A. námestí, I. C. si prišiel sadnúť za nimi do obývačky, pri sedaní sa mu vyhrnulo tričko a mal za pásom zbraň. V roku XXXX jej matka detí v tom istom byte povedala, že má strach, lebo v byte sú už dlhší čas zbrane nezamknuté a môže ich aj ukázať. Svedkyňa to ale odmietla.
7. Z obsahu čestného vyhlásenia I. D. z XX.X.XXXX vyplýva , že s v marci XXXX stretol v kostole s matkou a jej deťmi, mal. K. ležal v kočíku svojho brata. A. malo poškrabané léže a keď sa ho spýtal, č osa mu stalo následne menovaný svedok mal vyrozumieť, že mu škrabance údajne spôsobil otec. O. sukrík označiac ho zaliek akeď ho dojedol, maloletý sa z kočíka postavil a odkráčal.
8. V rámci odvolacieho konania sa k návrhu matky osobitne vyjadril aj otec podaním z 15.10.2021, z ktorého obsahom sa súd taktiež oboznámil. V závere žiadal zamietnuť návrh matky a zároveň navrhol upraviť mu styk s deťmi na každý párny týždeň od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod a každý týždeň v utorok od 15,00 hod. do stredy do 8,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do piatku do 8,00 hod. a to do právoplatnosti skončenia konania vedeného na OS BA II pod sp. zn. 59P/85/2020. Deti by si preberal a odovzdával v predškolskom zariadení a alternatívne u matky, aby by bolo zariadenie zatvorené alebo ak ho deti nebudú navštevovať.
8.1. V rámci svojho vyjadrenia k návrhu matky otec uviedol, že je v ňom množstvo nepravdivých informácií, hrubých klamstiev s cieľom dosiahnuť obmedzenie jeho styku s maloletými deťmi. Uviedol genézu jeho vzťahu s matkou od ich zoznámenia, uzavretia manželstva až po odchod matky s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti. Vyjadril sa k spoločnej starostlivosti o deti, finančných pomerov rodiny ako aj jeho snahu riešiť partnerské nezhody a dohodnúť sa s matkou na starostlivosti o deti. Podľa jeho tvrdení sa vždy riadne o deti staral, má s nimi vytvorené citové väzby. K ich dohode nedošlo najmä pre nezáujem matky, ktorá má snahu kontakt s deťmi obmedzovať.
8.2. Poukázal ďalej na fakt, že zbrojný preukaz skupiny A,B,C,D,E,F získal už pred svadbou dňa 02.12.2015. Venuje sa športovej streľbe, zbrane boli a sú vždy odložené v uzatvorenej skrini a znefunkčnené tak, aby nedošlo k ich zneužitiu. Poprel tvrdenie matky, že spával so zbraňou, lebo zbraň vždy odkladal bezpečným spôsobom ( spôsob však nešpecifikoval). Fotografie zbraní dokladané matkou označil za staré fotografie zachytávajúce zbrane položené na stole z dôvodu upratovania, inventúry a balenia si vecí v decembri XXXX, kedy sa s manželkou chystali na sťahovanie. Podľa vyjadrenia otca sa matka snaží navodiť atmosféru strachu fotografiami legálne držaných strelných zbraní, ktoré sú staré 4,5 rokov, ale nemá žiaden záznam s polície z dôvodu domáceho násilia, alebo záznam od lekára či z pohotovosti, dokonca sama tvrdí, že ju nikdy neudrel. Podľa otca sa o deti staral od narodenia,
defacto každé doobedie boli v jeho starostlivosti, rovnako sa vie o ne postarať pri aktuálne prebiehajúcich stretnutiach.
8.3. Ďalej tvrdil, že práve matka detí jeho ponižovala a agresívne na neho útočila pred deťmi, nechcela mu napríklad ani naložiť jedlo na tanier počas spoločného obedu a žiadala jesť zvyšky spred 4 dní. Matka odmietala po sebe a deťoch vyčistiť toaletu po použití, tak to robil každý večer on. Jedine preukazovala záujem o financie. Ďalej vo vyjadrení tvrdil, že bol na materskej od 16.2.2019 do 28.6.2019, kedy sa staral o obe deti. Počas manželstva podľa slov otca matka nástojila odovzdávať jej celý jeho zárobok a ona mu mala prideľovať vreckové, s čím on nesúhlasil. Ďalej otec vo vyjadrení uviedol, že ak K. nechcel cez obed spať, tak ho matka bila, kričala na neho a aj na A., ak nechcel spať; tiež že ho zabije, ak nebude spať. Podľa otca on nevyžadoval absolútnu poslušnosť od detí, podľa neho sa deti museli slušne správať za stolom, dodržiavať hygienické návyky, rešpektovať seba a ľudí naokolo, nemohli sa biť s inými deťmi. Ale podľa otca práve matka vyžadovala absolútnu poslušnosť nie len od detí, od neho, od jej súrodencov a poslušnosť si vynucovala krikom, agresívnym správaním a osočovaním. Doložil súdu video záznam, z ktorého podľa neho vyplýva, ako neustále útočí matka detí na neho, nemá strach, naopak jej správanie hodnotí ako agresiu.
8.4. Otec sa domnieva, že matka zneužíva systém vytvorený pre ochranu týraných žien. Pokiaľ by si matka myslela, že majú deti prístup k zbraniam v byte na A. námestí a že im tam hrozí nebezpečenstvo zastrelenia alebo postrelenia, iste by ich tam nepustila. Takéto ohrozenie detí v jeho byte nikdy nebolo a preto podľa neho matka nemá problém, že u neho deti aj v súčasnosti trávia veľa času. Uviedol, že deťom určil pravidlá a so zbraňou sa nikdy nehrali. Otec ďalej tvrdí, že nikdy pred deťmi nemieril so zbraňou na hračky a netváril sa že strieľa, ani im nerozprával o "odtrhnutých končatinách, striekaní krvi či mozgu". Snažil sa s matkou dohodnúť cez mediátorku Švehlákovú, ale matka odmietla všetky výzvy na mediáciu (doložil sms správu od matky - čl. 118 v spise). Taktiež sa od pracovníčky z kurately dozvedel, že matka odmietla párovú terapiu aj keď on s ňou súhlasil. Po odchode matky s deťmi z spoločnej domácnosti a odmietaniu umožniť mu kontakt s deťmi otec využil psychologickú pomoc na UPSVaRe od júna 2020 u psychologičky K.. C..
8.5. Osobitne otec reagoval aj na správu zo škôlky, ktorú matka doložila až k odvolaniu. N. na fakt, že mal. K. vravel v škôlke, že k otcovi sa teší. Do škôlky nechodil pre syna z dôvodu, že matka na informatívnom stretnutí 3.3.2021 na súde uviedla , aby on nechodil dnu do škôlky pre „covidovské“ opatrenia a že si bude deti preberať pred škôlkou. Správa zo škôlky je z 14.4.2021, ale od mája 2021 on už deti do škôlky vodil. Ďalej poukázal na fakt v správe, že zmenu správania u K. evidujú od júna 2020, ale matka odišla s deťmi 1.5.2020 a on s nimi nebol 2 mesiace. Matka súd zavádza a preto mu neostáva iné, ako robiť si video záznamy.
8.6. V ďalšom označil za nepravdivé tvrdenie matky, že je na materskej, lebo 28.6.2021 jej rodičovská dovolenka skončila a pracuje v O. Opakovane matku vo vyjadrení vyzval, aby mu s mladším synom A. umožnila byť aspoň 1 krát týždenne dopoludnia od 8,00 hod. do 12,00 hod., lebo vtedy je matka so synom. Otec začal mať styk s deťmi v utorok a štvrtok od 16,30 hod. aktuálne do 19,30 hod., kedy deti prinesie navečerané, okúpané, postupne deti žiadali u otca aj prespať. Od apríla 2021 začali deti u neho prespávať z utorka na stredu a zo štvrtka na piatok. Matka mu deti odovzdávala len v jednom oblečení, bez vecí, všetky veci im pre bývanie u neho kúpil on. Takýto režim bol do konca júna 2021. Otec bol s deťmi aj na dovolenke od 1.7. do 5.7.2021. Následne matka bránila otcovi stretávať sa s deťmi, aj keď nechodili ani do škôlky. Z tohto dôvodu aj hodnotí matkine tvrdenia o jeho vplyve na deti v 7-8/2021 za výmysel. Ďalej otec špecifikoval ďalšie časy, kedy s deťmi reálne bol ( 10.7.2021 - 1 deň s prespaním; 27.7.2021 -1/2 dňa na záhrade; 7.8.2021 - 1 deň bez prespania; 26.8.2021 - 1 dňa bicyklovať sa). Otec tvrdí, že práve matka sa dopúšťala domáceho násilia na ňom.
9. Otec v rámci vyjadrenia doručeného súdu 26.11.2021 žiadal zamietnuť primárny aj eventuálny návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň žiadal formou neodkladného opatrenia upraviť mu stretávanie sa s deťmi minimálne v rozsahu, v akom to bolo do júna 2021 a to nasledovne: každý párny týždeň od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý týždeň v utorok od 15,00 hod. do stredy do 8,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do piatka do 8,00 hod. , a to do právoplatnosti skončenia konania vedeného na OS BA II pod sp. zn. 59P/85/2020. Deti by si preberal v určenom čase v predškolskom zariadení navštevovanom deťmi a v prípade, že nebude otvorené alebo ho deti nebudú navštevovať, tak v mieste bydliska matky. Po ukončení stretnutí by otec v zmysle jeho návrhu
deti odovzdal do predškolského zariadenia navštevovaného deťmi a ak nebude otvorené alebo ho deti nebudú navštevovať, tak matke v mieste jej bydliska.
9.1. Taktiež v rámci vyjadrenia uviedol, že od apríla 2021 do konca júna 2021 mal deti v starostlivosti každý utorok od 16,30 hod. do stredy , každý štvrtok od 16,30 hod. do piatka, každý druhý víkend od soboty od 8,00 hod. do pondelka (zakaždým staršieho syna zaniesol do škôlky, mladšieho syna si matka prevzala pred škôlkou). Od 1.7.2021 do 5.7.2021 bol s deťmi na krátkej dovolenke. Podľa tvrdenia otca mu matka následne bránila celé letné prázdniny v stretávaní sa s deťmi, preto bol s nimi v kontakte cez leto len v dne 10.7.2021, 27.7.2021, 7.8.2021, 12.8.2021. Matka mu odmietla umožniť styk s deťmi napriek vydanému neodkladnému opatreniu, pritom matka nesúhlas odôvodňovala tým, že sú deti choré, ale ničím to nepreukázala. Takto mu neustále oznamovala, že deti sú choré od augusta 2021 do októbra 2021. Dňa 27.10.2021 bol vytýčený termín pojednávania v ich rozvodovej veci na OS BA II, preto mu umožnila stretnutie s deťmi 22.10.2021, následne 5.11.2021. Dňa 19.11.2021 už styk matka odoprela z dôvody choroby detí. V období 10-11/2021 matka neumožňovala otcovi stretnutia s deťmi ani len v utorky a štvrtky. Podľa vyjadrenia otca matka svojvoľne a dobrovoľne porušuje práva detí na styk s otcom.
9.2. Otec súdu na podporu svojich tvrdení predložil ak videonahrávky , z ktorých mu vyplýva názor detí ohľadom toho, u ktorého z rodičov chcú spať, či chcú ísť už k matke. Nahrávky sú súčasťou elektronického spisu.
9.3. Súd sa oboznámil s videonahrávkami otca, osobitne s nahrávkou zaevidovanou v elektronickom spise dňa 26.11.2021 o 19:52:26 s označením hádka-manželka-sa nebojí ( 26MB). Z obsahu vzájomnej komunikácie rodičov je podstatné, že pri celej ich výmene názorov v kuchyni boli osobne prítomné obe deti, ktoré videli a počuli čo všetko si rodičia rozprávajú. Taktiež sa rodičia vzájomne nahrávali. Matka v prítomnosti dieťaťa, v určitých sekundových úsekoch aj držiac mal. K. za ruku a opakovane používala smerom k otcovi slovné spojenia ako pr.: ublížil dieťaťu a ona to považuje za napadnutie; že mu ( mal. K.) bolo ublížené a že sa k nemu kruto zachoval; že ho teraz z toho bolí srdiečko; hovorí o napadnutí človeka; že K. ho obvinil, že je to násilie,..“ K. držiac mal. K. za ruku sa pýta otca, „ že prečo ho napadol a používa voči nemu násilie“, ďalej uvádzala, že „ prečo klameš“, že „ dieťa ponižuje“, že „ je tu útok na dieťati“. XX. Z obsahu odvolania matky voči pôvodne vydanému neodkladnému opatreniu vyplýva , že nežiada úplné obmedzenie styku otca s deťmi, kedy by sa s ním nemohli stýkať. Navrhuje takú formu styku, pri ktorom by bola prítomná tretia osoba. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žiadala prítomnosť tretieho subjektu pri stretnutiach otca s deťmi len v primárnom petity, v alternatívnom nie. Až v odvolaní matka píše, že žiada vždy prítomnosť tretieho subjektu, ale petit v tomto smere neupravila.
11. Súd sa oboznámil okrem iného so správou I. školy sv. B. z XX.X.XXXX, ktorú nemal k dispozícii pri prvom rozhodovaní o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia (čl. 91).
11.1. Z obsahu správy vyplýva, že mal. K. navštevuje ich zariadenie od septembra XXXX, aktuálne druhým školským rokom. Nastúpil v šk. r. 2019/2020 ako trojročný, jeho adaptácia bola bezproblémová. V prvom polroku ho do materskej školy vodili striedavo rodičia, častejšie matka. U otca nepostrehli záujem o informácie ohľadom dieťaťa. Pre pandémiu bola prevádzka mat. školy prerušená od 09.03. 2020 do mája 2020 a od júna 2020 vnímali v zariadení už zmenu v správaní dieťaťa v snahe zaujať pozornosť učiteľa (pr. nasilu sa rehotal, vydával neprimerané zvuky, burcoval ostatné deti). V čase odpočinku ho nevedeli v postieľke upokojiť. Často sa chodili deti sťažovať, že im K. ublížil, spravil zle. O týchto zmenách v správaní K. komunikovali s matkou. V školskom roku 2020/2021 sa s maloletým pracuje náročnejšie, lebo púta na sebe pozornosť ešte viac, poprosili so súhlasom matky o spoluprácu aj školskú psychologičku. K. je vnímavý, má rád deti, ale denne sa deti na K. sťažovali, že im ublížil. Pozorovali, ako deti kope, štípe, sotí, udrie bez vyprovokovania. Svoje správanie k deťom maloletý odôvodnil tým, že nevie preto alebo že to chcel. Častejšie odmieta poslúchať učiteľky, nereaguje na upozornenia. V prvých jesenných mesiacoch tohto školského roku sa všetkým vyhrážal, že ich zabije. Zase bolo správanie konzultované s matkou a od nej sa dozvedeli, že rodičia spoločne nežijú. S otcom neboli v kontakte do marca 2021, kedy žiadal o informácie o dieťati, zástupkyňa zariadenia mu dala kontakt na triednu učiteľku, ale od vtedy zariadenie nekontaktoval. V spôsobe hrania sa dieťaťa spozorovali, že sa častejšie hrá s bábikami, ktoré on ako rytier ochraňuje.
11.1.1. Taktiež sa v správe píše, že počas odpočinku sa na postieľke nadmieru uspokojuje bez ostychu, neprestane aj keď ho deti pozorujú. Prípade počas oddychu vydáva pazvuky. Maloletý si hľadá spôsoby, ako niečo vymyslieť a čaká na reakciu, napr. ponalieval vodu do tekutých mydiel, rozlieva vodu v kúpeľni po zemi, vycikal sa vedľa toalety - toto sa pravidelne opakuje. V závere riaditeľka škôlky uviedla, že K. pôsobí, ako by niečo prežíval, čo nevie spracovať, vysvetliť si. Matka je starostlivá, zapája sa do aktivít realizovaných škôlkou. Záujem otca popísať nevedela, lebo vo vzťahu k škôlke sa o dieťa nezaujíma.
12. Z obsahu pripojeného rozvodového spisu z OS Bratislava II sp. zn. 59P/85/2020 mal súd preukázané, že matka sa návrhom doručeným súdu 19.10.2020 domáha rozvodu manželstva , žiada deti zveriť jej do starostlivosti, otcovi určiť výživné na každé dieťa po 250 eur a upraviť otcovi styk s deťmi na každý týždeň vždy v sobotu od 14,00 hod. do 17,00 hod. Podaním doručeným súdu 29.10.2020 žiadala matka zmenu petitu v časti styku na každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. 12.1. Dňa 3.3.2021 sa zrealizoval informatívny výsluch za prítomnosti rodičov a matka prejavila ochotu na dobu jedného mesiaca súhlasiť so stretávaním sa otca s deťmi na: každý nepárny týždeň v sobotu od 8,00 hod. do pondelka do 7,40 hod.; každý utorok a štvrtok od 8,00 hod. do 12,00 hod. Matka apelovala na otca vyriešiť aj výživné. Obaja rodičia prejavili záujem o odborné poradenstvo pre ich syna K. v záujme pomôcť mu s adaptáciou na porozchodovú rodinnú situáciu.
12.2. Kolízny opatrovník prešetril v septembri 2021 pomery v domácnosti rodičov. Matka býva s deťmi v podnájme v dvojizbovom zariadenom byte s mesačnými nákladmi XXX eur. Matka uviedla, že od 28.6.2021 nastúpila do práce, má pracovnú dobu od 8,30 hod. do 16,30 hod. Mal. A. nastúpil do škôlky -I. školy sv. B., ktorú navštevuje aj mal. K.. C. v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky. U otca boli tiež prešetrené pomery v domácnosti. Býva v X izbovom zariadenom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky otca. Mesačné náklady na bývanie má cca XXX eur. Otec má pracovnú dobu od XX,XX hod. do XX,XX hod., ale tri krát do týždňa má možnosť pracovať od 8,00 hod. do XX,XX hod., ale vie si prispôsobiť pracovné povinnosti starostlivosti o deti. K noseniu zbraní uviedol, že ak má deti u seba, niekedy nosí zbraň pri sebe a niekedy ju má v sejfe. Ak ju má pri sebe, tak je skrytá, ale vychádza z svojej filozofie, že otec je povinný chrániť deti. K bytu obývanom otcom kolízny opatrovník uviedol, že byt je starší s pôvodnými oknami, vo vstupnej miestnosti je vstavaná skriňa s rozbitým sklom, a prasknutá časť je zalepená páskou. V kuchyni na malej ploche bola rozbitá dlažba. Kolízny opatrovník požiadal otca o odstránenie týchto nedostatkov
12.3. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s mal. K. XX.XX.XXXX v jeho domácom prostredí. K. im uviedol, že u otca sa mu páči, lebo sa to u neho zmenilo. Opakovane viac krát povedal, že tatino sa teraz tvári , že je dobrý , ale je zlý a povedala mu to mamina. Maloletý povedal, že vedel, že k nim príde ( kolízny opatrovník). Mal. K. nepôsobil utiahnutým dojmom, komunikoval bezprostredne, nevyžadoval prítomnosť matky počas rozhovoru.
13. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
22. Podľa § 332 ods. X CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
23. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
24. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
25. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
26. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s deťmi vo veku 3 a 5 rokov na čas do rozvodu manželstva rodičov detí. Prvý nvárh doručila súdu matka a následne v rámci vyjadrenia k odvolaniu dňa 15.10.2021 aj otec ( petit je v ods. 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia).
27. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
28. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
29. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
30. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodiča bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
31. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľky/ navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
32. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
33. Vyššie citované ustanovenie poskytujú len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických,
ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje smerodajný záujem mal. detí. Súd mal preukázané, že rodičia mal. Martina a Dávida sú doposiaľ manželia, na Okresnom súde Bratislava II prebieha ( pod sp. zn.. 59P/85/2020) konanie o rozvod ich manželstva, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. V konaní bolo začaté konanie dňa 19.10.2020, pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Na tunajšom súde bolo doposiaľ rozhodnuté formou neodkladného opatrenia len o povinnosti otca dočasne prispievať na výživu každého syna po 100 eur mesačne ( uznesením č. k. 68P/39/2020 - 29 z 03.11.2020 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. 11CoP/362/2020 - 59 z 16.12.2020; právoplatné dňa 23.11.2020). Matka sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 01.05.2020, pričom medzi rodičmi doposiaľ nedošlo k dohode ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom. V konaní o rozvod na OS Bratislava II sa rodiča dňa 03.03.2021 na informatívnom výsluchu dohodli na skúšobnom mesiaci, počas ktorého mali byť deti v starostlivosti otca každý druhý víkend od soboty do pondelka rána a dvakrát v týždni. Takto dohodnutý styk sa v súčasnosti nerealizuje, ale z vyjadrenia matky vyplýva, že deti u otca niekedy aj prespia. Matka poukázala na nevhodné správanie sa otca, zhoršený psychický stav detí a najmä nevhodné správanie sa maloletého Martina v predškolskom zariadení spôsobené podľa jej tvrdení len vplyvom otca, riešila to aj so psychologičkou, predškolským zariadením. Matka zabezpečuje deťom čisté oblečenie ( prezlieka ich v škôlke, ak idú deti od otca), dokonca ich príde ráno vyzdvihnúť od otca na parkovisko a ona ich odvedie do škôlky.
34. K otázke stretávania sa otca s deťmi sa vyjadril aj samotný otec v rámci odvolacieho konania, ktoré je obsiahnuté vyššie v ods. 8., 8.1. až 8.6. odôvodnenia tohto rozhodnutia a súd ho tiež vyhodnocoval.
35. Na základe vyššie uvádzaných tvrdení rodičov ako aj zisteného obsahu spisu sp. zn. 59P/85/2020 má súd osvedčené dostatočným spôsobom, že otec sa domáha stretávania sa s deťmi, starostlivosti o ne. Taktiež mal súd preukázané, že bolo zrealizované šetrenie v domácnosti oboch rodičov.
36. Súd mal tiež preukázané, že otec má zbrojný preukaz skupiny A,B,C,D,E,F už odo dňa 02.12.2015, pritom rodičia detí manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Teda matka musela vedieť v čase sobášu o tom, že má otec v držbe stretnú zbraň (zbrane), sám otec nepopiera držbu viacerých zbraní. Matka tvrdí, že otec neuchováva zbrane vhodným spôsobom, ale súdu neosvedčila ich spôsob úschovy. Matka doložila síce fotografie zbraní, ale nie je zrejmé z akého obdobia je fotografia a pri akej príležitosti bola fotografia robená - hlavne ak otec vo vyjadrení uvádza, že ide o obdobie ich sťahovania sa. Matka fotografiami ( z ktorých nemožno identifikovať obdobie ich vyhotovenia) súdu osvedčila, že mal v rukách zbrane aj za prítomnosti detí. Z obsahu vyjadrenia sa matky k prešetrovaniu pomerov kolízneho opatrovníka u otca súd zistil, že matka namietala to, že nebolo zistené, či má otec v sejfe všetky svoje zbrane a či ich nemá odložené aj v iných častiach po byte ( pr. v perináku,..), že kolízny opatrovník to nezisťoval. Z vyjadrení rodičov vyplýva, že každý z nich má diametrálne inú predstavu o stretávaní sa otca s deťmi, preto terajšia situácia v rodine vyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov oboch maloletých detí, stabilizáciu ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. V danom prípade sú preto splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia na úpravu styku.
37. Zo správy materskej škôlky navštevovanej mal. K. ( z apríla XXXX) vyplýva, že sa na otca teší, ale jeho psychický stav sa výrazne zhoršil. K zhoršeniu došlo hlavne v tomto školskom roku, kedy sa maloletý už tak často nestýka s otcom ako to bolo minulý školský rok. Z obsahu správy zo škôlky vyplýva, že maloletý mal a má problémy so správaním, prejavujú sa u neho znaky začínajúceho obsedantnokompulzívneho úzkostného správania, stáva sa ťažko ovládateľný, ubližuje deťom. Z toho nemá súd však osvedčené, že tieto problémy so spávaním sú len v dôsledku správania sa otca. Zo správy súdu len vyplýva, že dieťa nemá psychicky spracovanú celú situáciu z domáceho prostredia a potrebuje akútne prácu s psychológom za súčinnosti oboch rodičov, nie len matky. Nateraz je však potrebné upraviť pomery medzi rodičmi a ich maloletými deťmi, najmä rodiča, ktorému deti neboli zverené do starostlivosti s cieľom zachovať vzťah medzi nimi. Súd v predmetnej veci vychádzal primárne čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. Taktiež v Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku súd nemôže ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné,
či iné povinnosti rodičov. Rodičia detí by sa v ich záujme mali predovšetkým dohodnúť na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby, vek a stabilitu výchovného prostredia. Vzhľadom na obsah návrhu rodičov považoval súd za potrebné upraviť styk otca s deťmi z dôvodu hrozby vzájomného odcudzenia sa s otcom, ako aj z dôvodu zverenia detí do starostlivosti matky a potreby zachovať styk otca s deťmi.
38. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Takúto mieru kontaktu otec s maloletými v zmysle petitu rozhodnutia bude mať zabezpečenú. Pri rozhodovaní o návrhoch oboch rodičov a vyhodnocovaniu záujmu detí pri konkrétnom rozsahu styku súd dospel k záveru, že nateraz je najvhodnejším prvotne zamietnuť primárny návrh matky v celom rozsahu a rozhodovať len o jej alternatívnom petite v spojení s návrhom otca ohľadom rozsahu styku. V návrhu matka v eventuálnom petite nežiada realizáciu styku otca za prítomnosti tretieho subjektu, ako miesto preberania detí označila jej bydlisko, ale nakoľko v odvolaní voči prvému rozhodnutiu súdu o neodkladnom opatrení uvádza , že chce aby sa vždy styk realizoval za prítomnosti tretieho subjektu, tak súd osobitným výrokom zamietol ( z opatrnosti) návrh matky v časti realizácie styku za stálej prítomnosti zamestnanca J. strediska K. R., n. o. ( J. č. XX v D.). Pri zamietnutí návrhu na úpravu styku za stálej prítomnosti tohto zariadenia súd vychádza hlavne z čestného vyhlásenia K.. H., N. ( čl. XX), ktorým samotná matka súdu pomohla pri rozhodovaní. Totiž z obsahu vyjadrenia vyplýva, že matka už v roku 2018 mala vedomosť o zbraniach otca, dokonca v roku 2019 ich chcela aj svedkyni ukazovať ( ale neukázala). A súd si tu dával otázku, prečo matka tvrdiac v tomto čase ( rok 2018) , že má strach, situáciu neriešila a od manžela s deťmi neodišla. Súd je toho názoru, že pokiaľ by strach v skutočnosti mala, s otcom by isto neostala žiť ďalšie cca 2 roky. Ďalším dôvodom, prečo súd zamietol návrh na styk za prítomnosti tretieho subjektu je aj ten, že od polovice roku 2020 sa otec reálne sám s deťmi stretáva, bez asistencie niekoho iného a matka dostatočne neosvedčila potrebu prítomnosti pracovníka krízového centra cez víkend pri stretnutiach. Matka ani druhou svedeckou výpoveďou neosvedčila, že by samotná prítomnosť otca ohrozovala život či psychický vývoj dieťaťa, keďže svedok D. vo vyjadrení uvádza, že škrabanec mal dieťaťu len „údajne“ spôsobiť otec a že to „ vyrozumel v snahe z komunikácie dieťaťa“.
39. Ďalej sa súd zaoberal so zvyškom návrhov rodičov ohľadom rozsahu styku, pritom sa vyporiadal s ich podstatnou argumentáciou k veci. Prvotne uvádza, že si opakovane prehrával záznamy z B. a A. doloženej matkou, avšak žiadne ňou uvádzané tvrdenia z záznamov nevyplývajú. Ani na jednej nahrávke nie je vidieť otca so zbraňami a už tobôž nie v prítomnosti detí. Ďalej sa súd vyporiadal aj z obsahom matkou dokladaných fotografií ( čl. 23-32), ktoré sú bez uvedenia dátumu ich vyhotovenia a bez uvedenia okolností, za ktorých boli vyhotovené, preto sa nemohol objektívne vyjadriť k jej tvrdeniam ohľadom toho, akým spôsobom má otec zabezpečené zbrane.
39.1. Na druhej strane boli pre súd však alarmujúce fotografie, na ktorých je otec so zbraňami a s deťmi a dával si otázku, kto predmetné fotografie robil ( fotografie otca s deťmi sú na čl. 23 až 26 v spise). Pokiaľ ich robila matka, ostáva otvorenou otázka, prečo na miesto takéhoto fotografovania detí vec neriešila už v tom čase. Súd mal samotným vyjadrením otca osvedčené, že zbrane má umiestnené vo svojej domácnosti a že deti majú zákaz zbrane chytať. Súd neschvaľuje, aby otec ( síce má oprávnenie na zbrojný pas) v blízkosti detí akokoľvek manipuloval so zbraňami ( a je jedno v akom stave použiteľnosti sú). Súd zastáva názor, že deti by nemali nie len zbrane chytať ale ani ich vôbec len vidieť, či dochádzať s nimi do kontaktu a to aj podstatne ovplyvnilo rozhodovanie súdu o rozsahu styku až natoľko, že upravil stretávanie sa otca s deťmi dočasne len bez prespávania. Súd vychádzal z toho, že nemá dostatočne osvedčené zabezpečenie zbraní otca tak, aby sa deti k zbraniam nedostali napríklad večer - v noci, ak by otec spal. Súd pritom vychádzal z toho, že toto neodkladné opatrenie len dočasne upravuje pomery a vychádza z aktuálne zisteného skutkového stavu plynúceho z skráteného dokazovania.
39.2. Súd tu vyhodnotil aj tvrdenie matky, že odborníci z oblasti psychológie z P. R. konštatovali, že na maloletých a na nej je páchané domáce násilie zo strany otca ( správa sa nachádza v rozvodovom spise a súd sa s ňou oboznámil). Nakoľko matka neuviedla, že by ňou uvádzaní odborníci pri svojich záveroch vychádzali aj z tvrdení samotného otca, že by si o napríklad zavolali na konfrontáciu, súd musí žiaľ konštatovať, že nemožno na tvrdenia matky prihliadať. Matka súdu neosvedčila, že by sa otec detí
na nej či deťoch dopúšťal domáceho násilia. Rovnako toto súd uvádza aj k tvrdeniu otca, že matka sa ňom dopúšťala domáceho násilia, ale ničím to ani len neosvedčil.
39.3. Tu podporne súd uvádza, že pri svojich myšlienkových pochodoch ohľadom určenia rozsahu dočasného stretávania sa otca s deťmi prihliadal aj na obsah nahrávky z výmeny názorov rodičov ( uvedené v ods. 9.3 odôvodnenia tohto rozhodnutia), z ktorého nevyplynulo, že jeden z rodičov by bol voči druhému týraný. Naopak jasne z toho vyplýva, že rodičia nedokážu svoje emócie zdržať ani v prítomnosti tak malých detí. Je výslovne v neprospech matky, ktorá dokonca držiac mal. K. za ruku používa slovné spojenia ako je už vyššie citované a v konečnom dôsledku je to v neprospech psychického vývinu detí. Tu chcem následne poukázať na obsah správy z materskej škôlke, ktorá opísala správanie s mal. K. v škôlke.
XX.X. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd upravil styk otca majúc sa potrebné, aby mali deti zachovaný styk aj s otcom , lebo majú právo, aby sa na ich výchove podieľal aj on. Preto ja upravil otcovi rozsah stretávania sa s deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v piatok v čase od 15:00 hod. do 18:hod., ako to otec požadoval aj v iné dni v párnom týždni, keď si bude deti vyberať zo škôlky a večer ich matke odovzdávať späť. Otec vyhovel obom rodičom v tom, aby sa v jednom týždni stretával otec s deťmi aj v sobotu. Súd matke vyhovel v jej návrhu so začiatkom styku o 8:00 hod. z dôvodu, že ako matka najlepšie pozná režim detí a pokiaľ ona určila tento čas, je si vedomá toho, že bude vedieť na tento čas deti otcovi reálne pripraviť a odovzdať. Matka navrhla odovzdávať deti v sobotu o 18,00 hod., otec takýto čas tiež určil na nedeľu, preto v tejto časti súd obom rodičom vyhovel. Teda otec bude vracať matke deti späť v sobotu aj nedeľu o 18,00 hod. Otec žiadal upraviť stretávanie s deťmi na celý víkend, ale nakoľko súd určil styk bez prespávania, osobitne mu určil stretávanie v nedeľu opäť v časoch od 8,00 hod. do 18,00 hod. s vyššie už uvádzaných dôvodov. Súd pri rozhodovaní vychádzal z princípu proporcionality, faktu aké svoje tvrdenia matka osvedčila alebo neosvedčila, ako aj z návrhu otca stretávať sa v jednom týždni v utorok a štvrtok vždy na 3 hodiny. Súd má za to, že je v záujme detí, aby mohli tráviť čas aj so svojim otcom, hlavne ak od narodenia vyrastali v jeho každodennej spoločnosti a hlavne ak matka ani len neosvedčila, že práve konanie otca malo vplyv na terajší psychické rozpoloženie staršieho K.. Preto aj súd dospel k záveru, že je nevyhnutné upraviť stretávanie otca aj v utorky a štvrtky. Z obsahu správy materskej škôlky z apríla 2021 súdu skôr vyplýva, že dieťa má problémy so správaním a s otcom to doposiaľ ani neriešili zo strany materskej škôlky. Taktiež zo správy nie je osvedčené, že práve správanie otca je dôsledkom terajšieho správania mal. K..
40. Súd však apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Je potrebné oddeliť riešenie ich vzťahových problémov ako partnerov, riešenie svojich majetkových záležitostí a snahu o pokojný život svojich detí, ktoré majú právo byť vychovávané v kľude, bez hádok hoc aj v dvoch domácnostiach, pokiaľ sa rodičia rozídu. Deti majú právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Len rodičia ( a nikto iný) majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí. Mali by si uvedomiť, že ich deti nebudú stále malé a bezbranné, a len to čo im vštepia svojou výchovy a starostlivosti v útlom veku v nich bude predstavovať základ ich charakterových vlastností a prístupu k životu či iným ľuďom do budúcna. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem detí. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby sa mohli o deti riadne starať a súd bude v budúcnosti isto aj skúmať, ktorý z rodičov a v akej miere konflikty v súvislosti so starostlivosťou o deti vyvoláva, podporuje, graduje. Teda dôležité je prestať pokračovať v rodičovskom konflikte, aj keď nebudú ideálne vzťahy medzi rodičmi. Predovšetkým rodičia sú rozhodujúcim vzorom svojich detí, treba si uvedomiť fakt, že popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na ich spoločné deti a nepoužívali ich ako nástroj vzájomného boja.
41. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).