Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-8-2021.pdf
PDF · 76.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Pc/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký vo veci osoby oprávnenej na výživné: N. V., nar. X.X.XXXX, bytom V.. K. XXX/XX, W. A., zastúpenej V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. K. XXX/XX, W. A. proti osobe povinnej platiť výživné: T. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX o návrhu na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8P/54/2010-31 zo dňa 29.09.2010 tak, že osoba povinná platiť výživné - T. Ž., nar. XX.XX.XXXX je od 25.06.2021 p o v i n n ý platiť osobe oprávnenej na výživné - N. V., nar. XX.XX.XXXX výživné zvýšené zo sumy 70 € mesačne na sumu 140 € mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Zameškané výživné za obdobie od 25.06.2021 do 31.12.2021 vo výške 434 € je osoba povinná platiť výživné p o v i n n á zaplatiť do rúk osoby oprávnenej na výživné do 29.05.2022.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Osoba oprávnená na výživné sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 270 € mesačne od 25.06.2021. Osoba oprávnená na výživné tvrdila, že od posledného zvýšenia ubehlo 11 rokov, že aktuálne je žiačkou denného prezenčného štúdia na L. B.. E. P. V. M. C.. Mesačne platí 120 € za ubytovanie v C., 110 € za stravu, 30 € v súvislosti s cestovaním, 10 € za telefón, 14 € za internet; okrem toho má výdavky na knihy, školské potreby, počítač a telefón, na lieky a drogériu. 2. Navrhovateľka ako dôkaz predložila potvrdenie o návšteve školy.
3. Otec sa k návrhu nevyjadril.
4. Súd považuje za preukázané, že rozsudkom sp. zn. 8P/54/2010-31 zo dňa 29.09.2010 tunajší súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na vtedy maloletú N. zo sumy 500 Sk mesačne na 70 € mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že N. V. je od 1.9.2020 študentkou L. B.. E. P. V. M. C. (č.l.3) Súd považuje za preukázané aj to, že otec navrhovateľky študoval na B. Z. M. Ž. odbor Z. N. T. D. (č.l. 21). Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť Stredoslovenská distribučná a. s. ponúka elektromontérovi mzdu 826 € brutto ( č. l. 22 ).
5. Súd sa oboznámil sa s obsahom spisu sp. zn. 8P/54/2010 a vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2. Súd týmto dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Súd zároveň ex offo vyžiadal potvrdenie o štúdiu otca a vyhľadal voľné pracovné ponuky, ktoré by mohli byť pre otca vhodné.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
7. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od doby ostatnej úpravy výživného v septembri 2010 ( viď sp. zn. 8P 54/2010 ) sa podstatne zmenili pomery na strane N. V., ktorá je staršia o 11 rokov, čím sa náklady na jej výživu nepochybne zvýšili; tieto náklady sa nakoniec zvýšili aj tým, že navrhovateľka sa stala od septembra 2020 študentkou vysokej školy. Vzhľadom na horeuvedenú zmenu pomerov súd výživné na N. V. zvýšil. Pretože osoba povinná platiť výživné nie je zamestnaná a ani nepodniká ( viď lustrácia v Sociálnej poisťovni ) a ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ( č. l. 12 ), súd pri stanovovaní výšky výživného vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu otca. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že otec navrhovateľky študoval na B. Z. - a to v odbore elektromechanik na rozvodné zariadenia. Pri takejto kvalifikácii by otec mohol dosahovať príjem minimálne 826 € brutto, čo predstavuje 674 € netto.
8. Vzhľadom na potreby 22 ročného dieťaťa študujúceho na VŠ, na potenciálny príjem otca cca. 674 € mesačne a na to, že otec už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd dospel k záveru, že adekvátne výživné v súdenej veci je 140 € mesačne a súd preto výživné zvýšil na 140 € a to odo dňa podania návrhu.
9. Pokiaľ sa však navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného na 270 €, súd jej návrh čo do sumy 130 € zamietol - a to z dôvodu, že potenciálny príjem jej otca nie je taký vysoký, aby mu umožňoval platiť výživné 270 € mesačne. V tejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že v súdnej praxi sa vychádza z toho, že dieťa schopnosť samé sa živiť nadobúda ukončením prípravy na budúce povolanie - t. j. ukončením denného stredoškolského štúdia a ak pokračuje v dennom vysokoškolskom štúdiu, tak až ukončením tohto vysokoškolského štúdia. Z horeuvedeného teda vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke trvá a bude trvať dovtedy, kým táto bude riadne pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. To však automaticky neznamená, že rodičia musia navrhovateľke platiť také výživné, aby navrhovateľka len z výživného uhradila všetky svoje výdavky súvisiace s jej štúdiom a so životnými nákladmi počas tohto štúdia. Povinnosť rodičov platiť výživné je totiž limitovaná tým, aká je ich životná úroveň. V danom prípade sa životná úroveň rodičov navrhovateľky odvíja z toho, že jej matka poberá iba rodičovský príspevok a že jej otec by mohol dosahovať pravidelný príjem 674 € mesačne. Pri takýchto nízkych príjmoch sa skutočne môže stať, že vysokoškolské štúdium dieťaťa by mohlo predstavovať určitý luxus. Za takejto situácie potom neostáva iná možnosť, než aby aj už plnoleté dieťa získalo dodatočné príjmy ( napr. brigádami alebo študentskou pôžičkou ), ktoré mu spolu s výživným umožnia financovať svoje životné potreby počas štúdia. Aj z tohto dôvodov súd výživné nezvýšil na žiadaných 270 €.
10. K zvýšeniu výživného došlo od 25.6.2021 a teda nie je fyzicky možné, aby otec zvýšené výživné za obdobie od 25.6.2021 do 31.12.2021 zaplatil v lehote podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine (t.j. aby výživné bolo zaplatené mesiac vopred). Súd preto výživné za minulé obdobie vyjadril tak, že vyčíslil výšku dlhu
(nedoplatku) za minulé obdobie pred rozhodnutím súdu na 434 € ( alikvotná časť sumy 70 € za 6 dní júna + 70 € x 6 mesiacov ) s tým, že otcovi povolil túto sumu zaplatiť do 29.05.2022.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..
12. Na záver sa žiada uviesť, že návrh na zvýšenie výživného bol otcovi doručený cestou polície ( viď čl. 18 ) a že hoci otec bol o termíne pojednávanie informovaný aj telefonicky ( viď č. l. 20 pv ), tento sa na pojednávanie nedostavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 C.m.p.).