Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-23-2021.pdf
PDF · 103.15 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa K. o návrhu na určenie výživného pre plnoleté dieťa od osoby povinnej z výživného - otca B., takto
rozhodol:
I. Otec B., je povinný prispievať na výživu navrhovateľa K., sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, a to od podania návrhu 06. 07. 2021 do budúcna.
II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
III. Dlžné výživné za obdobie od 06. 07. 2021 do 15. 11. 2021 vo výške 617,70 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur mesačne, počnúc mesiacom december 2021, spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 06. 07. 2021 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd uložil otcovi ako osobe povinnej z vyživovacej povinnosti prispievať mu na výživu sumou 244 eur mesačne do ukončenia štúdia.
2. Podaný návrh odôvodnil tým, že otec sa v apríli 2021 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, jeho matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá zabezpečuje všetky jeho potreby na jeho výživu prispieval len minimálnou sumou. V čase podania návrhu bol študentom 3. ročníka SOŠ v Košiciach. Otec mu prispel v mesiaci máj 2021 sumou 20 eur, pričom takáto suma v žiadnom prípade nemôže pokryť jeho výdavky, ktoré celkovo vyčíslil na sumu 487,59 eur mesačne. Študuje v Košiciach, preto je počas týždňa na internáte, za ktorý platí 70 eur mesačne 19 eur, za stravu na internáte má výdavky 69,59 eur mesačne a cestovné výdavky v sume 19 eur mesačne. Za telefón platí 20 eur mesačne, sporenie v sume 20 eur. Na stravu okrem školy minie ešte 100 eur mesačne, ošatenie 50 eur mesačne. Na koníčky a vreckové má výdavky v sume 80 eur mesačne. Keďže žije s mamou a sestrou podieľa sa aj na výdavkoch na bývaní, ktoré sú v sume 70 eur mesačne (pomerná časť z mesačnej platby inkasa). Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči jeho sestre. Zároveň rodičia sa plánujú rozviesť.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení s podaným návrhom nesúhlasil. Manželke, s ktorou v čase vyjadrenia boli ešte v rozvodovom konaní, na výživu detí prispieva, a to v mesiaci máj a jún jej poslal čiastku 200 eur. Sumu 20 eur, ktorú syn spomína v návrhu, dostala ako vreckové. Mal za to, že na výživu prispieva aj tým, že syn môže využívať jeho majetok ako je dom, auto, ktoré on vzhľadom k tomu, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti nevyužíva.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľ i otec.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy navrhovateľa, odpoveďou na lustráciu odporcu v registri SP, vyjadrením otca, rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 1P/107/2021 - 31 z 25. 08. 2021, zápisnicou o pojednávaní z 19. 10. 2021 a mzdovými listami otca za obdobie od januára 2021 do septembra 2021.
6. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, pričom v závere svojej výpovede upresnil svoj návrh a žiadal, aby mu otec prispieval na výživu sumou 210 eur mesačne, a to od podania návrhu. Stále študuje na strednej škole v Košiciach, kde 60 eur platí za stravu a 19 eur za ubytovanie, cestovné 30 eur mesačne, telefón 29 eur mesačne. Poistku a sporenie po 20 eur mesačne, mu platí mama. Výdavky na stravu okrem internátu sú v sume 100 eur, vreckové je 50 eur mesačne a slúži mu na bežné nákupy, povinné krúžky nemá, má iba koníčky, a to posilňovňu 30 eur mesačne, ošatenie, obuv a hygienické potreby ho vyjdú 50 eur mesačne. Ďalej sa v škole skladajú od tretieho ročníka na stužkovú slávnosť po 15 eur mesačne. Plánuje ísť študovať na vysokú školu. Zdravotný stav má dobrý, neužíva žiadne lieky. Jeho výdavky hradí iba mama, otec prispieva sumou 50 eur, odkedy sa rodičia rozviedli (september, október), v máji, júni a júli 2021 dal na neho po 100 eur, 20 eur mi dal ešte na ruku, viac nie. Pokiaľ ide o auto, boli nútení ho predať, lebo otec chcel za neho peniaze. Auto teda predali a mamka mu poslala peniaze za neho na účet. Predali ho za 11 000 eur, z toho sa vyplatil úver. Ostalo im asi 4 000 - 5 000 eur z auta. Rodičia sa dohodli na vyporiadaní BSM. Otec ho vôbec nekontaktuje, naposledy ho videl v auguste. Či kontaktuje sestru uviesť nevedel, no pred necelým mesiacom jej doniesol bundu, jemu nič. S otcom sa nedohodol na výživnom, preto podal tento návrh na súd. Otec okrem neho a sestry nemá inú vyživovaciu povinnosť. Podľa jeho vedomostí má otec príjem cca. 1 000 eur, mama má príjem v minimálnej mzde. Mama pracuje v S.. Mama taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem nich dvoch. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca, že dal mame 200 eur v mesiaci máj, jún a júl, mal za to, že sa jedná o výživné pre neho a sestru.
7. Otec vo svojej výpovedí uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí a synovi je ochotný prispievať sumou 150 eur mesačne. Synovi posielal sumou 50 eur mesačne na výživu a teraz mu dal na narodeniny sumu 50 eur mesačne. Jeho príjem je mesačne v sume okolo 1000 eur mesačne, z ktorého platí 600 eur mesačne nájom v Poprade, v ktorom žije s priateľkou a jej nezaopatrenými deťmi. Výdavky na stravu má okolo cca. 200 eur mesačne pre neho samého, cestovné je okolo 40 - 50 eur mesačne, zdravotné problémy nemá. Medzičasom bolo manželstvo rozvedené a na základe rozsudku platí na dcéru výživné po 190 eur mesačne. Platí si aj poistku a chce si vziať úver na bývanie. Za mobil platí 50 eur mesačne, na hygienu a ošatenie 100 eur. Inú vyživovaciu povinnosť okrem syna K. a dcéry nemá. Úver na bývanie už mám schválený do budúcna, aktuálne nemám žiaden úver ani pôžičky.
8. Podľa Potvrdenia o návšteve školy, navrhovateľ je v školskom roku 2021/2022 študentom Strednej odbornej školy technickej v Košiciach.
9. Podľa poštových poukazov navrhovateľ platí škole za internát 19 eur mesačne, za stravu na internáte 72 eur mesačne a za réžiu v ŠJ za rok 2021/2022 sumu 15 eur.
10. Podľa výpisov z účtu matka platí navrhovateľovi poistné v sume 20 eur mesačne.
11. Podľa výpisov z účtu otec uhradil v mesiacoch júl 2021 až november 2021 na deti sumu 200 eur, pričom v mesiaci september otec uviedol, že sa jedná o výživné na syna v sume 50 eur a na dcéru 150 eur. V predchádzajúcich výpisoch to uvedené nebolo.
12. Podľa mzdových listov, ako i vyjadrenia otca, otec má mesačný zárobok v sume cca 1000 eur.
13. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1P/107/2021 - 31 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené a otec bol povinný prispievať na výživu mal. dcéry J. sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode k rukám matky a tiež bol zaviazaný prispievať dcére na tvorbu úspor v sume 40 eur mesačne. Mal. dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky, styk otca s mal. dcérou upravený nebol.
14. Vzhľadom k tomu, že syn pochádzajúci z manželstva už bol plnoletý vo vzťahu k nemu sa už rodičovské práva a povinnosti neupravovali a preto podal samostatný návrh na určenie vyživovacej povinnosti.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Predmetom tohto konania bol nárok na určenie výživného pre plnoletého navrhovateľa, ktorý svoj návrh odôvodňoval skutočnosťou, že toho času študuje na strednej škole mimo miesta trvalého pobytu, otec mu prispieva len minimálnou sumou na jeho výživu neprispieva, a to sumou 50 eur mesačne a všetky jeho výdavky tak hradí jeho matka. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do toho času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle § 62 ods. 2 a 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, je rozsah a obsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vymedzený na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na strane druhej schopnosťami a možnosťami rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jeho vekom, zdravotným stavom, spôsobom a obsahom jeho prípravy na budúce povolanie, realizovaním záujmov a iných voľnočasových aktivít, jeho spôsobilosťou zabezpečiť si i vlastné príjmy, a to tak, aby bol zabezpečený všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, t. j. ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, odôvodnené sú len bežné potreby dieťaťa, nepresahujúce obvyklú základnú mieru nevyhnutných životných potrieb. V prípade existencie vyživovacej povinnosti k viacerým deťom je potrebné zohľadniť všetky existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby životná úroveň všetkých detí bola v porovnateľnej výške. Navrhovateľ preukázal súdu, že toho času nie je schopný sám sa živiť, pretože študuje a nemá žiaden príjem. Jeho výdavky spojené so štúdiom pozostávajúcu platby za internát, stravu na internáte, cestovného, stužkovej v sume 140 eur mesačne. Na ostatnú stravu minie ešte 100 eur, na ošatenie a hygienické potreby má výdavky 50 - 60 eur. Na telefón, ktorý využíva aj na dištančné štúdium má výdavky 29 eur mesačne. Matka mu platí poistku a sporenie v sume 40 eur mesačne. Na voľnočasové aktivity, vreckové minie cca 80 eur. Býva s matkou a sestrou, teda mal za to, že sa má podieľať aj na nákladoch na bývanie v sume 70 eur mesačne. jej hradila náklady na telefón v sume 11 eur a dávala vreckové v sume 35 eur. Celkové výdavky navrhovateľky sú v sume cca 420 eur mesačne. Otec mu prispieva sumou 50 eur mesačne, čo je suma nepostačujúca. Okrem toho mu dal na narodeniny v novembri 50 eur a v mesiaci máj ako vreckové 20 eur.
17. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej
povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
18. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
19. Výživné pre navrhovateľa doposiaľ nebolo upravené súdnym rozhodnutím.
20. Navrhovateľ preukázal súdu, že toho času nie je schopný sám sa živiť, pretože študuje, nemá žiaden príjem. Súd skúmal osobné a majetkové pomery otca, z ktorých vyplynulo, že jeho priemerný mesačný príjem činí čiastku 1 000 eur, teda súd mal dostatočne preukázané, že jeho majetkové pomery odôvodňujú priznať výživné pre navrhovateľa. Otec má vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére v sume 150 eur mesačne a na tvorbu úspor 40 eur mesačne, teda 190, eur mesačne. Na bývanie platí 600 eur, no žije s družkou, ktorá sa má rovnako podieľať na platení týchto nákladov, a to polovicou nákladov. Na stravu má náklady 200 eur mesačne, cestovné výdavky 40 - 50 eur mesačne, ošatenie, hygienické potreby, obuv sú v sume 100 eur mesačne. Celkové jeho výdavky súd tak v sume cca. 840 eur mesačne.
21. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka s ktorou navrhovateľ žije a ktorá jej zabezpečuje bývanie a ostatné základné výdavky, má v osobnej starostlivosti dve deti, a to navrhovateľa a jeho mal. sestru, teda ona zabezpečuje všetky výdavky, všetku starostlivosť obom deťom.
22. Otec sa s navrhovateľom v súčasnej dobe nestretáva, a okrem sumy 50 eur mu na jeho výdavky neprispieva. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného pre navrhovateľa, a určil výživné pre navrhovateľa v sume 200 eur mesačne. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné. Zároveň súd nemohol opomenúť skutočnosť, že dcére, ktorá je mladšia, otec prispieva na výživu celkovo 190 eur mesačne (150 eur výživné a 40 eur tvorba úspor).
23. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ohľadne výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na výdavky navrhovateľa.
24. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s deťmi nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.
25. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k plnoletým navrhovateľom súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
26. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec, a to s poukazom aj na jeho vyjadrenia, môže dosahovať príjem, z ktorého bude schopný splácať výživné deťom ktoré je okrem iného prednostná pohľadávka. Skutočnosť, že otec z reálne pracuje pre firmu, z ktorej nepoberá žiaden príjem, že je vydržiavaný, no napriek tomu je schopný uhrádzať svoje výdavky, nemôže byť na ťarchu deťom, ktoré sa aj v súčasnej dobe nepretržite pripravujú na svoje budúce povolanie. Zároveň otec sám vo svojich vyjadreniach a výpovediach uviedol, že využíva firemné auto, z firemných peňazí si dal zrekonštruovať dom, ktorý okrem toho, že využíva na firemné účely (realizuje tam školenia, zabezpečuje bývanie pre klientov), využíva aj na svoje vlastné bývanie, všetky nákupy realizuje z firemného účtu, jeho priateľka bez nájomnej zmluvy s firmou používa druhé motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve firmy, deťom odporúčal, aby mu dali výdavky, ktoré by prehnal cez firemný účet, teda je zrejmé, že z firmy, z ktorej nepoberá žiaden príjem, čerpá iné benefity na svoje súkromné a osobné účely.
27. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného čistého príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem jednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach výživného na nezaopatřené děti“
28. Teda ak súd pristúpil vzhľadom na vek syna (19 rokov) k zohľadneniu spodnej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči synovi, ktorá je v rozpätí od 19 - 25 % pri veku 18 a viac rokov, podľa potvrdenia o príjme otca, ktorý je v 1 000 eur, tak 20 % z čistého príjmu otca predstavuje 200 eur, čo je suma ako určil súd.
29. Súd priznal výživné od 06. 07. 2021, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u navrhovateľa za obdobie od 06. 07. 2021 do 15. 11. 2021 v celkovej sume 617,70 eur. Otec od júla do novembra hradil po 200 eur mesačne na výživu oboch jeho detí. Pričom od mesiaca september 2021 otcovi vznikla povinnosť platiť na mal. dcéru sumu 150 eur, preto za mesiace júl, august 2021 rozdelil výživné otca na polovicu pre každé dieťa a započítal do dlžného výživného aj otcom uhrádzané výživné po 100 eur mesačne v mesiaci júl a august. V mesiaci september, október a november otec uhrádzal po 50 eur mesačne, nakoľko od septembra mu vznikla povinnosť platiť dcére 150 eur a aj na výpise z účtov je uvedené, že pre navrhovateľa je určená suma 50 eur. Otec za rozhodné obdobie, a to v období od 06.07 2021 do novembra 2021 v sume uhradil na výživu syna 350 eur, pričom túto čiastku súd započítal otcovi na dlžné výživné. Otcovi vznikla povinnosť zaplatiť pomernú časť výživného za mesiac júl 2021 t. j. za 26 dní v celkovej sume 67,70 eur (á 6,45 eur za jeden deň x 26), za august v sume 100 eur, v mesiacoch september, október a november 2021 doplatiť po 150 eur mesačne, teda v celkovej sume 617,70 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 617,70 eur pre navrhovateľa, platobné schopnosti otca, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre navrhovateľa formou mesačných splátok vo výške po 30 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom december 2021, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom
na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.
30. Sumu 20 eur ako vreckové a 50 eur na narodeniny súd nezapočítal otcovi na výživné, nakoľko sa jedná o dar a suma na vreckové, bola uhradená pred podaním návrhu.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.