Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: C. Y., bytom I. S. XXX/XX, G., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Račianska 71, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 00582/2019-42 zo dňa 18. 01. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. 00582/2019-42 zo dňa 18. 01. 2019 podľa , v spojení s a o správnom konaní, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS -d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018 potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2019 nepriznal žalobcovi starobný dôchodok, pretože žalobca v zmysle o sociálnom poistení policajtov a vojakov po dovŕšení dôchodkového veku môže poberať príspevok za službu alebo starobný dôchodok a poberaná dávka príspevku za službu je vyššia ako vypočítaná dávka starobného dôchodku.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutie a uložiť povinnosť priznať starobný dôchodok podľa a tak realizovať právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. .

4. Minister spravodlivosti SR rozhodnutím č. 00582/2019-42 zo dňa 18. 01. 2019 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie v súlade so všeobecným právnymi predpismi a predmetné rozhodnutie je vecne správne a formálne správne.

5. Správne konanie bolo začaté na základe písomnej žiadosti odvolateľa o priznanie starobného dôchodku označenej ako „žiadosť o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 06. 02. 2018“, ktorú adresoval Generálnemu riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a útvaru sociálneho zabezpečenia. Žalobca dovŕšil fyzicky vek dňa 25. 04. 2001 a k tomuto dňu splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, z toho dôvodu sa na neho vzťahuje právna úprava piatej časti

Podľa , vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek aspoň 55 rokov a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že žalobca službu policajta v I. kategórii vykonával 27 rokov a 148 dní, a to od 01. 10. 1965 do 27. 09. 1967 ZVS v I. kategórii funkcií (1 rok a 362 dní), od 13. 04. 1971 do 10. 05. 1971 vojenské cvičenie v I. kategórii funkcií (28 dní), od 01. 10. 1972 do 31. 01. 1998 príslušník ZVJS v I. kategórii funkcií (25 rokov a 123 dní). Dôchodkový vek 55 rokov dovŕšil žalobca dňa 25. 04. 2001.

Pre účely započítania civilného zamestnania bolo žalobcovi započítané obdobie 9 rokov a 30 dní, a to: od 06. 07. 1964 do 30. 09. 1965 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 86 dní), od 28. 09. 1967 do 12. 04. 1971

- ZTS TEES a.s. Martin (3 roky a 197 dní), od 11. 05. 1971 do 30. 09. 1972 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 143 dní), od 01. 02. 1998 do 31. 12. 2000 náhradná doba, t.j. doba, pre po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vypláca podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, t.j. od zamestnanosti v znení neskorších predpisov (2 roky a 334 dní). Žalobca od 31. 01. 1998 zamestnaný nebol a na obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok po 25. 04. 2001 sa neprihliada. Po dosiahnutí 18. roku veku bolo žalobcovi zhodnotených 36 rokov a 178 dní, z toho v I. kategórii funkcií 27 rokov a 148 dní, III. kategórii zamestnania 9 rokov a 30 dní.

Žalobca bol ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (25. 04. 2001) poberateľom príspevku za službu podľa , ktorý sa považoval podľa v znení ku dňu 25. 04. 2001 za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona.

Súbeh príspevku za službu starobným dôchodkom bol najskôr upravený ustanovením , neskôr ustanovením , na základe ktorých mal oprávnený právo voľby dávky (buď príspevok alebo dôchodok).

Ku dňu 25. 04. 2001 bol odvolateľovi vyplácaný príspevok za službu (považovaný za výsluhový príspevok) v sume 8.204,- Sk mesačne na základe právoplatného rozhodnutia o zvýšení výsluhového príspevku č. GR ZVJS-11817/30-00 zo dňa 29. 07. 2000. Dňom 25. 04. 2001 mal odvolateľ možnosť voľby (príspevku za službu alebo starobného dôchodku). Po dosiahnutí dôchodkového veku mohla byť preto žalobcovi priznaná a vyplácaná iba jedna dávka, a to buď starobný dôchodok alebo príspevok za službu. Z vyššie uvedených dôvodov je pre odvolateľa výhodnejšie poberať vyššiu dávku príspevku za službu, ktorý sa v súčasnosti považuje za výsluhový dôchodok podľa , ako poberať nižšiu dávku starobného dôchodku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa Nakoľko žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 30. 06. 2002, ustanovenie a sa na jeho prípad nevzťahuje.

Útvar sociálneho zabezpečenia vykonal výpočet starobného dôchodku odvolateľa, pri ktorom suma dôchodku bola vypočítaná za najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku v súlade s a za roky 1988-1997 v sume 14.405,067 Sk.

Podľa platí, že priemerný mesačný zárobok (ďalej len „“) je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

6. Prvostupňový správny orgán vykonal výpočet starobného dôchodku žalobcu, pri ktorom suma starobného dôchodku bola vypočítaná z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku za roky 1988-1997 v sume 14.405,067 Sk.

Podľa platí, že priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kal. rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. Žalobca v rozhodnom období dosiahol hrubé zárobky nasledovne:

v r. 1988 za 365 dní 60.312,-Sk, v r. 1989 za 365 dní 61.915,-Sk, v r. 1990 za 365 dní 63.060,-Sk, v r. 1991 za 365 dní 85.018,-Sk, v r. 1992 za 365 dní 105.224,-Sk, v r. 1993 za 365 dní 129.420,-Sk, v r. 1994 za 365 dní 156.457,-Sk, v r. 1995 za 365 dní 180.203,-Sk, v r. 1996 za 365 dní 191.079,-Sk, v r. 1997 za 365 dní 207.145,-Sk.

Najvyšší priemer zárobkov žalobca dosiahol v 5 zárobkovo najlepších rokoch (1993-1997), v ktorých dosiahol súčtom 1825 dní zamestnania a hrubý zárobok 864.304,-Sk za 60 mesiacov. Priemerný mesačný zárobok je 14.405,067,-Sk.

Podľa , účinnom od 01. 01. 2007 na účely zisťovania sumy starobného dôchodku je , z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku neobmedzený podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.

Podľa , účinnom od 01. 01. 2007 v sume 2.500,-Sk sa započítava v plnej výške , zo sumy nad 2.500,-Sk do 6.000,-Sk sa započítava 1/3 a zo sumy nad 6.000,- Sk sa započítava 1/10-ina (2.500+1.167+840,60=4.507,60 Sk)

Takto vypočítaný je 4.508,-Sk. Doba služby od 18 roku veku je 36 rokov, z toho 27 rokov v I. kategórii funkcií a 9 rokov v III. pracovnej kategórii.

Podľa platí, že k základnej výmere sa policajtovi za každý rok služby vykonávanej po 18 roku veku pripočítajú do 21 roku služby v I. kategórii funkcii 1,5% a v III. pracovnej kategórii 1% . Za 36 rokov je percentuálna výmera u žalobcu 88 % z . Starobný dôchodok činí 3.968,-Sk (4.508x88%). K uvedenej sume prináleží aj úprava k dôchodku podľa , bod 1 o zvýšení dôchodkov v r. 2000 a o úprave dôchodkov priznaných v r. 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, t.j. 95,5% v sume 3.592,-Sk a pevná suma 1.204,-Sk. Takto vypočítaná suma starobného dôchodku je 8.764,-Sk mesačne a k uvedenej sume patria zvýšenia starobného dôchodku podľa jednotlivých právnych úprav za obdobie rokov 2001-2007.

Podľa platí, že ak starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Ku dňu 06. 02. 2018, od ktorého žiadal žalobca priznať starobný dôchodok bol príspevok za službu, ktorý poberal považovaný za výsluhový dôchodok a vyplácaný v sume 621,- eur mesačne, bol teda vyšší ako vypočítaný starobný dôchodok bez prídavku k dôchodku v sume 593,66 eur mesačne, ktorý sa považuje od 01. 07. 2002 za výsluhový dôchodok.

II.

7. Žalobca podal žalobu dňa 12. 02. 2019, v ktorej označil za žalovaného prvostupňový správny orgán a žiadal jeho rozhodnutie zrušiť, pretože nerešpektoval názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č. . Týmto rozhodnutím došlo k porušeniu čl. 19 Dohovoru č. 128 ako aj úmyselnej diskriminácii jeho osoby, porušeniu čl. 14 Európskeho Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd príslušných ustanovení Poukázal na tú skutočnosť, že jemu vznikol nárok na starobný dôchodok k 25. 04. 2021, a taktiež nepriznania starobného dôchodku podľa je nezákonné. Keďže zákon taxatívne ustanovuje, že starobné dôchodky policajtov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodku, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia. Je pravdou, že mu vznikol nárok pred účinnosťou a platnosťou , ale tento nárok trval aj k 01. 07. 2002k a dôchodok mu nebol vyplácaný. Preto požiadal o priznanie a vyplácanie starobného dôchodku žiadosťou až 25. 11. 2013. V čase, keď on požiadal o

starobný dôchodok už nebol platný už viac ako 14 rokov, a preto nemohlo dôjsť k súbehu nároku na starobný dôchodok s príspevkom za službu podľa

Má za to, že nevylučuje poberanie starobného dôchodku, spolu s výsluhovým príspevkom, tak v danom prípade neexistuje žiadna prekážka, aby mu nebol vyplácaný starobný dôchodok aj pri poberaní výsluhového príspevku. Poukázal na to, že viacerí príslušníci ZVJS poberajú popri výsluhových dôchodkoch aj starobné dôchodky, jedine jemu takýto dôchodok priznaný nebol.

V priebehu súdneho konania žalobca označil ako žalovaného druhostupňový správny orgán z dôvodu, že podal odvolanie voči druhostupňového správneho orgánu, a tento rozhodnutím zo dňa 18. 01. 2019 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žiadal rozhodnutie žalovaného ak aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

III.

8. Žalovaný správny orgán podal písomné vyjadrenie k žalobe dňa 25. 08. 2021, v ktorom uviedol, že žiadal žalobu zamietnuť, pretože prvostupňové rozhodnutie je v súlade so všeobecnými záväznými predpismi a predmetné rozhodnutie je vecne správne.

Od 01. 02. 1998 bol žalobcovi priznaný príspevok za službu rozhodnutím č. GR ZVJS-11817/30-98 zo dňa 09. 02. 1998 podľa a nasledujúce o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe.

Žalobca podľa personálneho rozkazu riaditeľa Nápravného ústavu pre mladistvých Martin č. 72 zo dňa 24. 11. 1997 žalobca skončil pracovný pomer dňom 31. 01. 1998.

Od 01. 04. 1998 príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa podľa o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP považuje za príspevok podľa tohto zákona.

Ku dňu 25. 04. 2021 bolo platné a účinné ustanovenie , podľa ktorého platí, že pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.

Podľa § 212 ods.1 vyplýva, že pri splnení všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok má žalobca od dovŕšenia dôchodkového veku nárok buď na príspevok alebo na starobný dôchodok. Nie je preto právne významné, kedy žalobca požiadal o starobný dôchodok a od kedy mal nárok na výplatu starobného dôchodku.

Podľa , ktoré je prechodným ustanovením príspevku za službu, na ktorý vznikol nárok podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona a od tohto dňa sa zvyšujú o 0,2 % z tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru. Príspevok za službu, ktorý bol priznaný žalobcovi je považovaný za výsluhový dôchodok a je vyplácaný v súčasnosti a ku dňu 06. 02. 2018 bol vyplácaný v sume 621,04 eura.

Žalobca požiadal prvostupňový správny orgán o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 12. 10. 2018, t.j. po 17 rpkoch od vzniku nároku na starobný dôchodok.

Žalobca je narodený 25. 04. 1946. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že žalobca službu policajta v I. kategórii vykonával 27 rokov a 148 dní, a to od 01. 10. 1965 do 27. 09. 1967 ZVS v I. kategórii funkcií (1 rok a 362 dní), od 13. 04. 1971 do 10. 05. 1971 vojenské cvičenie v I. kategórii funkcií (28 dní), od 01. 10. 1972 do 31. 01. 1998 príslušník ZVJS v I. kategórii funkcií (25 rokov a 123 dní). Dôchodkový vek 55 rokov dovŕšil žalobca dňa 25. 04. 2001.

Pre účely započítania civilného zamestnania bolo žalobcovi započítané obdobie 9 rokov a 30 dní, a to: od 06. 07. 1964 do 30. 09. 1965 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 86 dní), od 28. 09. 1967 do 12. 04. 1971

- ZTS TEES a.s. Martin (3 roky a 197 dní), od 11. 05. 1971 do 30. 09. 1972 - ZTS TEES a.s. Martin (1 rok a 143 dní), od 01. 02. 1998 do 31. 12. 2000 náhradná doba, t.j. doba, pre po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vypláca podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, t.j. od zamestnanosti v znení neskorších predpisov (2 roky a 334 dní). Žalobca od 31. 01. 1998 zamestnaný nebol a na obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok po 25. 04. 2001 sa neprihliada. Po dosiahnutí 18. roku veku bolo žalobcovi zhodnotených 36 rokov a 178 dní, z toho v I. kategórii funkcií 27 rokov a 148 dní, III. kategórii zamestnania 9 rokov a 30 dní.

Žalobca už pred nadobudnutím účinnosti , t.j. pred 01. 07. 2002 splnil všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa 5. časti (), a to po splnení zákonom stanovených podmienok (dovŕšením 55 rokov veku, dňom 25. 04. 2001, v dôsledku čoho došlo k súbehu nároku na starobný dôchodok s príspevkom za službu a dobou zamestnania viac ako 25 rokov). Žalobca k 31. 12. 2003 zamestnaný nebol, vzhľadom na to sa na žalobcu nemôže vzťahovať ustanovenie o sociálnom poistení. Žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa nesporne vznikol už dňom 25. 04. 2001.

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva spravodlivosti SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok nie je v danom prípade ustanovením bodu 1 dotknutá, keďže nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol pred 01. 07. 2002. Súčasne žalobca nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. 12. 2003 tak ako to predpokladá ustanovenie V tejto súvislosti rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok prináleží príslušnému orgánu Ministerstva spravodlivosti SR podľa a , na ktoré poukazuje ustanovenie , v spojitosti s s ohľadom na ustanovenie , podľa ktorého platí, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I., II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. 12. 2023.

Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že v dobe rozhodovania o starobnom dôchodku bol žalobca poberateľom príspevku za službu (ktorý bol následne považovaný za výsluhový dôchodok), pričom vo vzťahu k primerane použil ustanovenie a urobil úpravu rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2018, kedy prvostupňový správny orgán porovnal výšku sumy vyplácaného výsluhové príspevku s vypočítaným starobným dôchodkom a neprihnal žalobcovi starobný dôchodok, pretože suma vypočítaného starobného dôchodku bola 593,66 euro mesačne, čo je nižšia ako vyplácaný príspevok za službu, ktorý bol považovaný za výsluhový dôchodok v sume 621,04 eura, ktorý bol následne zvýšený od 01. 07. 2018 rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2018 o sumu 16,20 eur na sumu 637,24 eura, ktorú žalobca poberal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia.

Novou právnou úpravou po prijatí zákona účinný od 01. 07. 2002 bol sledovaný cieľ, aby mohla byť vyššia dávka vyplácaná naďalej aj po dosiahnutí veku 60 rokov, v prípade žalobcu, inak by bol príspevok odňatý a žalobcovi by bol po 60 roku veku priznaný starobný dôchodok, ktorý by bol nižší.

K námietke žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca si nesprávne vyložil aplikáciu právnych noriem, ktoré sú rozhodujúce k dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok, a týmto dátumom je 25. 04. 2001 (aplikácia a ). Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku až v r. 2018 a celkom nesprávne si vyložil aplikáciu právnych noriem k dátumu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, avšak rozhodujúca je skutočnosť na strane žalobcu, a to dovŕšenie dôchodkového veku nenastalo v r. 2018 ale dňa 25. 04. 2001.

Vo vzťahu k ustanoveniu , na ktoré sa žalobca odvoláva a ktorého účinnosť bola obmedzená do 30. 06. 2016, žalovaný uvádza, že predmetnú námietku žalobcu považuje za irelevantnú, pretože v prípade žalobcu ide o konanie, ktoré začalo po dátume 30. 06. 2016.

Žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok k 25. 04. 2001 a žalovaný zdôrazňuje, že žalobca splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok si zamieňa so splnením podmienok nároku na výplatu starobného dôchodku. Žalobcovi unikli skutočnosti, a to zohľadnenie súbehu nároku na dávky

a vylúčeného nároku na výplatu dávok (príspevku za službu so starobným dôchodkom), teda možnosť poberania len jednej, a to vyššej dávky, čo malo podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia zo dňa 24. 10. 2018. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť, pretože všetky práva žalobcu boli žalovaným rešpektované.

IV.

9. Žalobca vyjadrenie žalovaného vrátil späť dňa 29. 09. 2021, s tým, že on nežiadal preskúmať rozhodnutie ministra č. 00582/2019-42 zo dňa 18. 01. 2019, ale žiadal preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24. 10. 2018.

V.

10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bez pojednávania a podľa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 11. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalovaný sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie riadne zdôvodnil. 12. K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol o jeho žiadosti na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 27. 09. 2017 správny súd uvádza, ako je to aj citované v predmetnom rozhodnutí žalobcovi bol za 27 rokov služby v 1. kategórii funkcií od 1.februára 1998 priznaný príspevok za službu podľa V zmysle pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona (ďalej len ""), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. 13. Podľa na účely tohto zákona sa za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby, príslušníci Slovenskej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. 14. Podľa vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Je nesporné, že navrhovateľ získal viac ako 25 rokov zamestnania a že vykonával službu zaradenú do 1.kategórie funkcií viac ako 20 rokov. Splnil teda všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55.roku veku. Nárok na starobný dôchodok mu preto vznikol dňom 25. 04. 2001. Zo žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa 25. 11. 2013 vyplýva, že od skončenia služobného pomeru dňom 31. januára 1998 navrhovateľ už nebol zamestnaný - v dobe od 1.februára 1998 do 30. januára 2003 bol evidovaný na úrade práce. Uvedenú dobu evidencie nie je možné započítať do doby zamestnania v celosti, ale iba od 1.februára 1998 do 31. 12. 2000 [ v znení účinnom do 31. decembra 2000. Po 31. decembri 2000, teda navrhovateľ nezískal žiadne doby poistenia (zamestnania). O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky [ ]. 15. Podľa bodu 1 v znení od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa 17. Aplikácia ustanovení a nasl. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok tých policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný. Keďže všetky podmienky nároku na starobný dôchodok navrhovateľ splnil dňom 21. 04. 2001, právomoc rozhodnúť o jeho žiadosti o starobný dôchodok má v zmysle [

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ako orgán príslušného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, že žiadosť o starobný dôchodok podal až 25. novembra 2013. 18. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018 žalobcovi nepriznal starobný dôchodok, považovaný za výsluhový dôchodok, pretože vypočítaná suma dávky je nižšia ako vyplácaný príspevok za službu považovaný za výsluhový dôchodok. 19. Žalobca dosiahol fyzický vek 55 rokov dňa 25. 04. 2001 a k tomuto dňu splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa 5. časti Výška starobného dôchodku bola vypočítaná podľa a za roky 1988-1997. Suma starobného dôchodku bola vypočítaná vo výške 8.764,-Sk mesačne a k tejto sume patrili zvýšenia starobného dôchodku podľa jednotlivých úprav za obdobie rokov 2001-2017 až na sumu 593,66 eur od 7. mesiaca roku 2017. 20. K 06. 02. 2018, od ktorého žiadal žalobca priznať starobný dôchodok bol mu vyplácaný výsluhový dôchodok, predtým príspevok za službu, v sume 621,04 eur mesačne, ktorý bol vyšší ako vypočítaný starobný dôchodok bez prídavku v sume 593,66 eur. 21. Správny súd prejednal vec v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z administratívneho spisu mal za preukázané, že rozhodnutím č. GR ZVJS- d-118117/2014-2018 zo dňa 24. 10. 2018 nebol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 06. 02. 2018, pretože vypočítaná suma starobného dôchodku je nižšia ako vyplácaný príspevok za službu, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok. K 06. 02. 2018, od ktorého žiadal starobný dôchodok priznať je výsluhový dôchodok v sume 621,04 eura vyšší ako vypočítaný starobný dôchodok bez prídavku k dôchodku v sume 593,66 eura. Správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán (Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru GR ZVJS) správne zistil, že žalobcovi boli zhodnotené všetky obdobia výkonu služby, aj civilného zamestnania, spolu 36 rokov a 178 dní a vypočítaná suma starobného dôchodku bola správna, nižšia ako suma výsluhového dôchodku. Z toho dôvodu dospel k záveru, že správny orgán ako aj žalovaný rozhodol vecne správne a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).