Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: A.. C.. K. L., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, L., zastúpeného JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Čapkova 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ TEMPUS IMMO, a. s., so sídlom Rastislavova 110, Košice, IČO: 35 781 254, zastúpenému JUDr. Allanom Bohmom, advokátom, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2/ PORTIK spol. s r.o., so sídlom Trnavská cesta 102, Bratislava, IČO: 17 333 113, zastúpenému JUDr. Milanom Čápkom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 42 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. novembra 2018, č. k. -319 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. decembra 2018, č.k. -322, takto

rozhodol:

Odvolací súd opravuje v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie nesprávne obchodné meno a sídlo žalovaného 1/ tak, že správne znie: „TEMPUS IMMO, a.s., so sídlom Rastislavova 110, Košice“. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.580 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne odo dňa 27.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamieta. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,14 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 11 700 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 27.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Rozhodol, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,28 %. Žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a rozhodol, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia celkovej sumy 168 000 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu vznikli porušením jeho autorského práva. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v priebehu konania zostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 42 000 eur titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že začiatkom roka 2010 došlo k zmene stavebného objektu areálu AWT Bavaria, ktorého spoluautorom bol žalobca, vykonaním stavby „Rekonštrukcia Autocentra TEMPUS AWT IMMO“ na Rožňavskej 34, ktorej stavebníkom bol žalovaný 1/, a to na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej žalovaným 2/, bez súhlasu autora. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi Projektovou kanceláriou A.. C.. K. L. a spoločnosťou AWT Bavaria s.r.o. zo dňa 23.12.1996 vyplýva presná špecifikácia záväzkovo - právneho vzťahu, ktorý medzi sebou dané zmluvné strany uzavreli. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo uzavretého dňa 02.05.1997 vyplýva, že zmluvné strany si vzájomne upravili isté konkrétne práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy o dielo. Zo Znaleckého posudku č. vypracovaného A.. C.. H. P. dňa

06.12.2011 vyplýva, že znalec v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS-ORP-377/OEK-B2-2010- TS odpovedal na otázky položené príslušným orgánom činným v trestnom konaní, a to kladne na otázky: či je možné potvrdiť autorské práva A.. C.. K. L. k projektu budovy AWT IMMO a.s., nachádzajúcej sa na Rožňavskej ul. 34 a k interiéru tejto budovy, či u tejto stavby ide o autorské dielo, či mal A.. C.. K. L. dať súhlas novému majiteľovi budovy, ako autor na zmenu stavby po dokončení a pre tento účel vypracovanú projektovú dokumentáciu vykonaných zmien a vypracovanú dokumentáciu zmien interiéru, či došlo k porušeniu jeho autorských práv v zmysle , ak tak majiteľ budovy neurobil, či v týchto súvislostiach došlo k finančnej ujme u pôvodného autora A.. C.. K. L. s prihliadnutím na pôvodnú cenu. Záporne znalec odpovedal na otázku, či je finančná ujma - zákonom vyčíslená škoda reálna v zmysle cenníka projektových prác a či je možné stanoviť ju z rozpočtových nákladov realizovanej zmeny stavby po dokončení, ako aj jej interiéru s uvedením rozsahu vykonaných prác. Zo Zmluvy o dielo na vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie pre stavbu „Autocentrum AWT Bavaria“ v Bratislave uzatvorenej medzi Projektovou kanceláriou A.. C.. K. L. a Ateliérom E. + F. P. zo dňa 30.12.1996 (nesprávne v odôvodnení uviedol 28.04.1997) vyplýva špecifikácia a úprava vzájomných ich práv a povinností strán z tohto záväzkovo - právneho vzťahu. Z Dodatku k tejto zmluve o dielo uzavretého medzi stranami dňa 28.04.1997 vyplýva, že zmluvné strany prejavili vôľu ukončiť vzájomnú spoluprácu, ktorá vyplynula z predmetnej zmluvy o dielo, ku dňu 28.04.1997. Z listu A.. C.. F. P. zo dňa 12.06.1997 adresovaného A.. H. F., D.Á. K. C. L. vyplýva, že A.. C.K.. F. P. v ňom vysvetľuje svoj pohľad na okolnosti týkajúce sa odstúpenia od zmluvy s A.. C.. L.. Z čestného prehlásenia o autorstve/AWT Bavaria zo dňa 16.04. 1998 vyplýva, že žalobca a A.. C.. F. P. čestne prehlásili svoje autorstvo návrhu a projektu stavby Autocentra AWT Bavaria a žalobca čestne prehlásil svoje autorstvo k projektu interiéru tejto stavby. Zo Stanoviska k otázke autorského diela Autocentrum AWT BAVARIA vypracovaného C.. C.. A.. A. H. zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že posudzovaná stavba je autorským dielom a prevedené stavebné zásahy narúšajú koncepciu stavby. Zo Stanoviska k pôvodu architektonického diela ako k tvorbe autorského diela vypracovaného A.. C.. E. B. zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že do pôvodného architektonického diela boli vykonané autorom neschválené stavebné zásahy, ktoré narušili vzhľad pôvodnej architektúry a tvarovú identitu diela. Zo Stanoviska k zásahom do architektonického diela Autocentrum AWT BAVARIA vypracovaného A.. C.. J. O. zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že predmetná stavba je autorským dielom a riešiteľ dodatočných stavebných úprav svojimi zásahmi narušil koncepciu autorského architektonického diela. Zo Stanoviska J.. A.. C.. C.. H. H. vyplýva, že predmetná stavba je autorským dielom a dodatočné stavebné úpravy hrubo narúšajú toto architektonické dielo. Zo Stanoviska k otázke zásahov do architektonického diela A.. C.. Ľ. H., M.. zo dňa 14.03.2016 vyplýva, že predmetná stavba je architektonické dielo. Zo Stanoviska k otázke autorského diela AUTOCENTRUM AWT BAVARIA Bratislava A.. C.. Y. H. zo dňa 09.04.2016 vyplýva, že zásahy do realizovaného diela narúšajú jeho autentičnosť. Podľa Etického poriadku Slovenskej komory architektov zo dňa 14.06.2001 čl. 6 písm. a) a b) architekt je povinný rešpektovať a chrániť autorské práva ostatných architektov a je povinný upozorniť klienta, že bez upovedomenia žijúceho autora neprijme zákazku, ktorej predmetom je zmena už zhotoveného architektonického diela žijúceho autora. Zmluvou o dielo uzavretou dňa 01.06.2009 sa žalovaní 1/ a 2/ dohodli na rekonštrukcii stavby „Autocentrum-Tempus AWT Bavaria“ za dohodnutú cenu, a to za vypracovanie štúdie v sume 3 500 eur, za zadanie a projekt pre stavebné povolenie v sume 10 000 eur, za realizačný projekt v sume 8 000 eur a za výkon občasného autorského dozoru v sume 22 eur za hodinu. Faktúrou č. 65/2009 žalovaný 2/ fakturoval žalovanému 1/ sumu 4 165 eur s DPH za vypracovanie architektonickej štúdie, faktúrou č. 81/2009 žalovaný 2/ fakturoval žalovanému 1/ sumu 11 900 eur s DPH za spracovanie projektu pre stavebné povolenie a faktúrou č. 83/2009 mu fakturoval sumu 471,24 eur s DPH za vykonanie autorského dozoru na stavbe za mesiac august a september. Z príspevku A.. C.. J. J., predsedu výboru pre etiku a vnútorné vzťahy Slovenskej komory architektov, ktorý odznel počas spoločného rokovania orgánov Slovenskej komory architektov 06. novembra 2008 vyplýva, že prestavba diela je použitím diela, z ktorého vyplýva nárok autora na primeranú odmenu, za ktorú by mala byť považovaná odmena vo výške 5-10 % výšky honoráru za príslušný stupeň spracovávanej dokumentácie, pričom o túto sumu by mal byť navýšený honorár autora, ktorý spracováva dokumentáciu. Z čl. 8 ods. 3 Metodického odporúčania Slovenskej komory architektov zo 14. mája 2005 na výpočet honoráru za architektonické služby vyplýva, že paušálny honorár je vhodný aj na vyčíslenie odmeny v licenčnej zmluve, ktorou architekt udeľuje súhlas na to, aby klient použil architektonické dielo ako záväzný podklad na ďalšie výkonové fázy inej osobe, alebo ako súčasť súťažného podkladu vo verejnom obstarávaní. Vyčíslenie takejto odmeny je spravidla percentuálny podiel na obvyklom honorári za výkonovú fázu alebo výkon, na ktorého použitie sa udeľuje súhlas. Z predloženého výpočtu zo stránky Honorár architekta vyplýva, že odmena architekta za vykonané práce na rekonštrukcii diela Autocentrum AWT Bavaria je v rozpätí

109 807,98 eur až 132 175,47 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa , , , , , , , , , , zákona číslo o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), (ďalej len „“), zákona číslo autorského zákona, , , , a , , , , a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná voči žalovanému 1/ a nie je dôvodná voči žalovanému 2/. Posúdil ako nedôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovanými, keď tvrdil, že žalobca sa o rekonštrukcii stavby dozvedel 14.12.2009 a žalobu podal až 15.12.2011 s odôvodnením, že zo súdneho spisu vyplýva, že žaloba bola podaná faxovým podaním doručeným súdu dňa 14.12.2011, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej lehoty. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa ako spoluautor spolu s A.. C.. P. podieľal vlastnou tvorivou duševnou činnosťou na vypracovaní projektu stavby „Autocentrum AWT BAVARIA“, čím vytvorili architektonické dielo spoluautorov, ktorého vyjadrením je stavba a ku ktorému im patria práva spoločne a nerozdielne. V konaní nebolo preukázané, že žalobca nebol spoluautorom predmetného architektonického diela, ktorého vyjadrením je stavba vo vlastníctve žalovaného 1/. Pokiaľ ide o výpoveď svedka P. a jeho tvrdenie, že sám vyhotovil projektovú dokumentáciu, poukázal na to, že autorským dielom chráneným Autorským zákonom je nielen zhmotnenie vlastnej tvorivej činnosti autora alebo spoluautora do projektovej dokumentácie potrebnej pre zhotovenie stavby a administratívne konanie, ale všetky fázy tohto tvorivého procesu, a teda aj jeho príprava, nákresy, náčrty, skice, štúdie a pod., ktoré sú potom podkladom pre ďalšie fázy, a to pre zhotovenie (teda technické nakreslenie) projektovej dokumentácie, taktiež aj dozor pri zhotovovaní stavby, ktorá je zhmotnením architektonického diela a jeho verejným vykonaním v podobe rozmnoženiny, t.j. stavby samotnej. Z výpovede svedka A.. P. nevyplýva, a ani inými dôkazmi žalovaní nepreukázali, že žalobca sa osobne ako spoluautor nepodieľal svojou vlastnou tvorivou a duševnou činnosťou na celom tvorivom procese, ktorého zavŕšením bolo vytvorenie architektonického diela a jeho zhmotnenie v podobe stavby budovy nazvanej Autocentrum AWT BAVARIA. V súvislosti s výpoveďou A.. P. akcentoval jeho vlastné čestné prehlásenie o autorstve zo dňa 16.04.1998, z ktorého vyplýva, že tak žalobca ako aj A.. P. čestne prehlásili svoje spoluautorstvo k návrhu a projektu predmetnej stavby, a preto následné spochybňovanie tejto skutočnosti svedkom A.. P. aj v kontexte s ostatným vykonaným dokazovaním a aj s poukazom na zrejmé negatívne vzájomné vzťahy so žalobcom, posúdil ako nedôveryhodné a účelové. Znaleckým posudkom A.. C.. H. P., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Projektovanie v stavebníctve č. 1/2011, vypracovaným v trestnom konaní, ale predovšetkým vyjadreniami viacerých odborníkov architektov mal za preukázané, že realizáciou rekonštrukcie stavby vlastníkom stavby (žalovaným 1/), ktorá je zhmotnením architektonického diela (postavením prístavby k pôvodnej stavbe) došlo k takému zásahu, ktorý narúša pôvodné architektonické dielo tým, že narušil vzhľad pôvodnej stavby a jej koncepciu, ktorú navrhol aj žalobca, ako architektonického diela oceneného aj ako stavba roka. Žalovaný 1/ nepreukázal, že by mal súhlas žalobcu ako autora s takýmto zásahom nad zákonom stanovený limit bežnej údržby stavby a jej funkčnosti, resp. že by ho udelil ešte predchádzajúcemu vlastníkovi, ktorý ho mal ubezpečiť, že autorské práva so žalobcom má vysporiadané. Uzavrel preto, že žalovaný 1/ objednaním a realizáciou rekonštrukcie stavby, ktorej bol v tom čase vlastníkom a ktorá je vyjadrením architektonického diela chráneného Autorským zákonom, zasiahol do osobnostných práv žalobcu ako spoluautora diela, najmä do jeho práva na nedotknuteľnosť diela, a to bez súhlasu žalobcu, t.j. neoprávnene. Poukázal na to, že autorské práva k dielu patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, teda na výkon osobnostných a majetkových výhradných autorských práv je potrebný súhlas všetkých spoluautorov (nepostačuje súhlas iba niektorého). Pokiaľ čo len jeden zo spoluautorov odmietne udeliť súhlas na nakladanie s dielom určitým spôsobom, nemožno takto s dielom nakladať. Žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu z Autorského zákona zabezpečiť súhlas autora (udelenie licencie) so zmenami stavby, t.j. fakticky zásahom do autorského diela a v príčinnej súvislosti s týmto jeho konaním vznikla žalobcovi škoda a nárok na náhradu škody, ako majetkovej ujmy. Pri určení výšky priznanej náhrady škody žalobcovi vychádzal z obvyklej výšky odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie súhlasu (licencie) od autora v čase neoprávneného zásahu do práva autora. Pri tejto úvahe poukázal na znalecký posudok č. 1/2011 a výpoveď jeho autora znalca A.. C.. P., podľa ktorého odmena za udelenie súhlasu je v rozpätí okolo 10 % z ceny projektových prác, zodpovedajúcej rozpätiu okolo 10 % z nákladov na stavbu. Vychádzal aj z Metodického odporúčania Slovenskej komory architektov zo dňa 14.05.2005 a zo stanoviska A.. C.. J. J. zo Slovenskej komory architektov, ktorý pôsobil v jej orgánoch a podľa ktorého sa za primeranú odmenu za udelenie súhlasu (licencie) autorom považovala suma vo výške 5-10% výšky obvyklého honoráru za príslušný stupeň spracovávanej dokumentácie, alebo za výkon, na ktorý sa udeľuje súhlas. V konaní bolo preukázané, že žalovanému 2/ bola za vypracovaný projekt vyplatená suma 16 536,24 eur s DPH, ktorá bola stanovená dohodou zmluvných strán. Túto

však nepovažoval za základ na výpočet odmeny za udelenie súhlasu (licencie) žalobcu vzhľadom na uvedené objektívne parametre a s poukazom na to, že určenie primeranej výšky náhrady škody žalobcovi za porušenie autorského práva nemôže byť vyjadrením reálne vyplatenej odmeny zmluvnej strane na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, keďže ide o súkromný záväzkový vzťah medzi týmito subjektmi, pričom dohodnutá odmena nevyplýva zo žiadnych predpísaných pravidiel pre jej určenie, ale je výsledkom vzájomnej obchodnej dohody dvoch subjektov (objednávateľa a dodávateľa), a teda môže byť značne rozdielna a modifikovaná bez ohľadu na objektívne kritériá. Pri výpočte obvyklej odmeny za udelenie súhlasu autora (licencie) na zmenu architektonického diela je potrebné objektívne vychádzať zo sumy zvyčajnej odmeny za takéto úkony, z ktorej sa vypočíta obvyklá odmena v rozsahu okolo 10 % z ceny projektových prác. Ustálil preto náhradu škody v sume 11 700 eur, pričom vychádzal z hodnoty stavebných prác určených znalcom v predloženom znaleckom posudku, ktorú obaja žalovaní nijako relevantne nespochybnili, t.j. zo sumy cca 1 144 000 eur, z toho potom vychádza obvyklá odmena za cenu projektových prác vo výške okolo 10 % z týchto nákladov, t.j. cca 117 000 eur, a následne z tejto sumy je okolo 10 % obvyklá odmena za udelenie súhlasu (licencie) autorovi za použitie diela (zmenu). Priznal preto žalobcovi titulom náhrady škody sumu 11 700 eur a vo zvyšku žalobu voči nemu zamietol. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému 1/ až do zaplatenia. Proti žalovanému 2/ zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že vo veci nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s neoprávneným zásahom do jeho autorských práv nie je žalovaný 2/ pasívne vecne legitimovaný, pretože žalovaný 2/ tým, že na základe objednávky žalovaného 1/ (vlastníka nehnuteľnosti) vypracoval v rámci podnikateľskej činnosti projekt rekonštrukcie nehnuteľnosti, nezasiahol do autorského práva žalobcu a z jeho strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti v zmysle Autorského zákona. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a podľa pomeru úspechu strán v spore. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobe žalobcu vyhovel, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že žaloba bola podaná na súd faxom dňa 14.12.2011 po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, s odôvodnením, že na pojednávaní dňa 03.09.2014 výslovne poukázal na to, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o stavebných prácach, zásahoch do pôvodnej stavby sa dozvedel skôr, ako sa dňa 14.12.2009 dostavil na stavebný úrad. Z jeho výpovede je zrejmé, že po tom, čo na mieste samom zistil vykonávanie stavebných prác, stretol sa s vtedajším konateľom žalovaného 1/ a až následne sa dostavil na stavebný úrad, a teda o stavebných prácach vedel skôr ako 14.12.2009. V otázke autorstva súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav a na jeho základe dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že žalobca je spoluautorom architektonického diela, ktorého vyjadrením je stavba „AUTOCENTRUM AWT BAVARIA“. Žalobca nebol autorom ani spoluautorom tohto diela, a nie je preto aktívne vecne legitimovaný v konaní. Súd prvej inštancie neprihliadol na písomné dôkazy založené v spise, ale uveril tvrdeniam žalobcu, ktoré boli v rozpore s tvrdeniami svedka - architekta F. P. ako skutočného autora diela. S poukazom na čl. II ods. 2.1. Zmluvy o dielo na vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie pre stavbu „Autocentrum AWT Bavaria“ v Bratislave uzavretej dňa 30.12.1996 medzi žalobcom ako objednávateľom a Ateliérom E. + F. P. ako zhotoviteľom, namietal, že žalobca si preukázane komplexný projekt k pôvodnej stavbe, vrátane štúdie, objednal u A.. C.. P. a zmluva o dielo preukazuje, že výlučným autorom projektu vrátane štúdie bol A.. C.. P.. Žalobcom predložená skica datovaná v júli 1996 sa v zásadných prvkoch nezhoduje s projektom vypracovaným A.. C.. P. a použitom pri stavbe autocentra. Taktiež vyobrazenie stavby v štúdii predloženej žalobcom, vytvorenej v auguste 1996, na ktorej je ako spoluautor uvedený už A.. P., je značne rozdielna. Podstatné sú aj rozdiely medzi uvedenou skicou a štúdiou aj z letmého vizuálneho porovnania skice a štúdie a fotografií skutočne zrealizovanej predmetnej stavby je zrejmé, že skica a stavba zrealizovaná podľa projektu A.. C.. P. sú zásadne odlišné. Je nelogické, aby si žalobca objednal ju A.. C.. P. Š., keby túto už vypracoval žalobca a táto by bola použiteľná pre účely projektu. Skica a štúdia z leta 1996 boli vytvorené na základe podkladov od hlavného architekta BMW pána R., ktorý poskytol žalobcovi skice obsahujúce základné priestorové usporiadanie a požiadavky, ktoré má stavba spĺňať. Tieto žalobca zapracoval do prvotnej skice; skica a štúdia boli podľa vyjadrení žalobcu vyhotovené len pre účely odhadu nákladov na realizáciu stavby autocentra a jeho financovania. Ak by aj skica predložená žalobcom mala atribúty architektonického diela, nejde o dielo, ktorého vyjadrením je predmetná stavba; takýmto dielom je komplexná projektová dokumentácia, ktorú preukázateľne vypracoval na základe zmluvy o dielo A.. C.. P., ktorému jedinému

prislúchajú osobnostné práva autora k tomuto architektonickému dielu. Výlučné autorstvo A.. C.. P. k predmetnému architektonickému dielu potvrdzuje aj skutočnosť, že podkladom pre vytvorenie projektu mali byť podľa čl. 2.1 zmluvy o dielo „požiadavky objednávateľa, ktoré sú laicky zachytené v zápise zo dňa 03.12.1996 do 27.12.1996“. Podkladom teda nebola odborne spracovaná štúdia žalobcu, ani architektonická skica. Skutočnosť, že žalobca sa neskôr prezentoval ako spoluautor diela, nepreukazuje, že by dielo bolo výsledkom aj jeho tvorivej činnosti. Nebolo preukázané ani to, že by skice alebo štúdie predložené žalobcom, boli podkladom pre vypracovanie projektu A.. C.. P. - z jeho výpovede a zo zmluvy o dielo vyplýva, že to tak nebolo. Napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, keď súd sa žiadnym spôsobom v odôvodnení nevysporiadal s námietkami žalovaného 1/, týkajúcimi sa rozporu tvrdení žalobcu s obsahom zmluvy o dielo, a ani neuviedol, prečo ich nevzal do úvahy. V odôvodnení pri hodnotení dôkazov a ustálení skutkového stavu nespomenul zmluvu o dielo, akcentoval len tie dôkazy, ktoré mohol interpretovať v prospech žalobcu, aj keď boli v rozpore s ustanoveniami zmluvy o dielo. Ak by aj žalobcovi ako tvorcovi skice z júla 1996 a údajnému spolutvorcovi štúdie z augusta 1996 patrilo právo podľa , namietal, že vykonaním predmetných stavebných prác hodnota skíc žalobcu nebola dotknutá a nebolo nijako zasiahnuté, a ak by aj bolo zasiahnuté do jeho práv ako autora skíc, išlo by o zásah nepatrný. Poukázal aj na to, že pôvodná stavba autocentra už bola predtým predmetom iných stavebných úprav v rokoch 2002-2003 (s ktorými vyslovil žalobca súhlas), a teda úvodné skice mali so stavbou v stave z roku 2009 z architektonického hľadiska ešte menej spoločného. Súd prvej inštancie neprihliadol na žalovanými preukázanú skutočnú výšku honoráru za spracovanú projektovú dokumentáciu, ktorú uhradil žalovaný 1/ žalovanému 2/ za projekt stavebných prác v roku 2009 a túto dojednanú odmenu vyhodnotil ako neprimerane nízku, napriek tomu, že žalovaní zhodne uviedli, že išlo o cenu obvyklú. Vychádzal z údajov uvedených v znaleckom posudku č. 1/2011 vyhotovenom znalcom A.. C.. P., avšak tento mal v konaní charakter listinného dôkazu, nie znaleckého posudku a znalec sa v ňom namiesto odborných vyjadrení vyjadroval k právnym otázkam, čo znalecký posudok čo do obsahu robí nepoužiteľným. Súd opomenul, že podľa vyjadrenia znalca na pojednávaní, aby poznal skutočne dohodnutú cenu projektu, malo by to vplyv na jeho kalkulácie obsiahnuté v znaleckom posudku. Žalovaný 1/ už na pojednávaní dňa 29.06.2018 namietal, že výpočty v znaleckom posudku neboli preukázané a poprel ich. Základným údajom, z ktorého súd vychádzal pri určení náhrady, bol údaj o nákladoch na realizáciu stavby, avšak v spise sa nenachádza žiaden konkrétny doklad, z ktorého znalec pri určení výšky stavebných nákladov vychádzal; výška stavebných nákladov nebola v konaní preukázaná, a preto výpočet výšky náhrady vychádzajúci z tejto sumy nemôže byť relevantný. Nebolo preukázané, že by uvedený údaj bol zverejnený na webovej stránke žalovaného 2/, ako uviedol znalec pri jeho výsluchu. Konštatovanie súdu, že odmena za súhlas (licenciu) autora sa zvyčajne pohybovala v rozpätí okolo 10 % zo zvyčajnej predpokladanej ceny projektovej dokumentácie, odporuje listinnými dôkazmi preukázanej skutočnosti, že rozmedzie odmeny za súhlas autora sa pohybovalo v intervale 5-10 % z výšky honoráru za príslušný stupeň spracovávanej dokumentácie. Objektívnym dôkazom preukazujúcim túto skutočnosť sú listinné dôkazy z prostredia Slovenskej komory architektov, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Taktiež súd nezdôvodnil, prečo priznal žalobcovi nárok na náhradu za poskytnutie súhlasu na hornej hranici 10 %. Podľa jeho názoru určenie výšky nároku žalobcu na hornej hranici vymedzeného rozpätia je neprimerané, nezodpovedá tomu, že žalobcovo spoluautorstvo sa odvodzuje len od vytvorenia prvotnej skice pôvodnej stavby, ktorá navyše v skutočnosti ani nezodpovedá reálne v roku 1997 zrealizovanej a následne v rokoch 2002-2003 prestavanej stavbe. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky náhrady priznanej žalobcovi neprihliadol ani na to, že predmetná budova bola od počiatku prevádzkovou budovou určenou na podnikateľskú činnosť žalovaného 1/. Autor architektonického diela zhmotneného do stavby ako rozmnoženiny diela musí počítať s tým, že plynutím času sa budova môže stať nevyhovujúca pre praktické účely a bude si vyžadovať dodatočné stavebné úpravy, rozšírenie a pod. Vlastnícke právo vlastníka stavby a autorské právo autora musia byť vyvážené, avšak pri stavbách určených na prevádzkové podnikateľské účely musí byť miska váh naklonená na stranu vlastníka stavby. Považuje za absurdnú situáciu, keď výška priznanej náhrady žalobcovi je totožná s výškou ceny bez DPH za fyzické vypracovanie projektu, ktorú uhradil žalovanému 2/. Namietal aj nesprávnu výšku priznaných úrokov z omeškania žalobcovi z dôvodu, že výška úrokov z omeškania v zmysle v spojení s ustanovením Nariadenia Vlády SR č. je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 27.08.2013, kedy podľa obsahu napadnutého rozsudku malo dôjsť k omeškaniu žalovaného 1/, predstavovala 0,5%, a preto súd mohol priznať úrok z omeškania najviac vo výške 8,5 % ročne z priznanej sumy. Vzhľadom na uvedené namietal aj výrok o náhrade trov konania, keď v prípade zamietnutia žaloby by mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby proti žalovanému 2/ a priznaných nárokov na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením , , , a Poukázal na a uviedol, že stavba je vec, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené; ochrana stavby je preto s ochranou architektonického diela, ktoré vyjadruje, nevyhnutne spojená. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2/ tým, že vyhotovil projekt rekonštrukcie stavby, zrealizovanej z minulosti na základe projektu žalobcu, zasiahol do architektonického diela žalobcu, k čomu nemal súhlas jeho autora (žalobcu). Dotknutá stavba po rekonštrukcii už nebola materiálnym vyjadrením projektovej dokumentácie vyhotovenej žalobcom. Žalovaný 2/ musel preto mať na spracovanie projektovej dokumentácie súhlas žalobcu podľa rovnako ako žalovaný 1/. Žalovaný 2/ si bol vedomý toho, že rekonštrukciu je možné uskutočniť s predchádzajúcim súhlasom žalobcu, keď podľa jeho tvrdení bol ubezpečený žalovaným 1/, že všetky autorské práva žalobcu sú vysporiadané. Z dokazovania je tiež zrejmé, že okrem ústnych ubezpečení mu neboli predložené žiadne listinné doklady napr. Licenčná zmluva. Z príspevku A.. C.. J. J., predsedu výboru pre etiku a vnútorné vzťahy Slovenskej komory architektov vyplýva, že prestavba diela je použitím diela, z ktorého vyplýva nárok autora na primeranú odmenu, za ktorú by mala byť považovaná odmena vo výške 5-10 % za príslušný stupeň spracovávanej dokumentácie, pričom o túto sumu by mal byť navýšený o honorár autora, ktorý spracováva dokumentáciu. V danom prípade mal byť navýšený honorár žalovaného 2/. V zmysle čl.6 písm. a) a b) Etického kódexu Slovenskej komory architektov zo 14.06.2001 architekt je povinný rešpektovať a chrániť autorské práva ostatných architektov a je povinný upozorniť klienta, že bez upovedomenia žijúceho autora neprijme zákazku, ktorej predmetom je zmena už zhotoveného architektonického diela žijúceho autora. Súd mal preto zaviazať žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11 700 eur, keďže obaja konali v rozpore s Autorským zákonom. Ďalej namietal, že súd nemal žalovaným 1/ a 2/ priznať nárok na náhradu trov konania v súlade s vzhľadom na to, že správaním sa žalovaného 1/ bolo zavinené, že sa svojich práv musel domáhať súdnou cestou, pretože keď zistil, že sa robia prestavby budovy, navštívil konateľa žalovaného 1/, ale ten mu odmietol poskytnúť informácie o tom, o akú rekonštrukciu ide, kto robí projekt a vysmial sa jeho požiadavkám, týkajúcim sa potreby dohody so žalobcom o zmenách stavby; taktiež vzhľadom na jeho vek, že je dôchodca, nemá žiaden majetok a dôchodok mu neumožňuje ani štandardné žitie; a že strany v priebehu konania vyvolávali účelovo pochybnosti o rozhodných skutočnostiach a to, či ide o autorské dielo, kto je jeho autorom a pod., čím dochádzalo k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania. 4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že vek žalobcu nie je kritériom pri určení výšky náhrady trov konania a nie je ani dôvodom hodným osobitného zreteľa pripúšťajúcim výnimočne nepriznanie náhrady trov konania v zmysle Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa uvedeného ustanovenia nie sú ani tvrdenia o majetkových pomeroch žalobcu, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca ani neuviedol ani nepreukázal. Tvrdenia žalobcu o jeho majetkových pomeroch sa javia ako nedôveryhodné vzhľadom na jeho odkazy na jeho úspešnú kariéru projektanta a aj s prihliadnutím na odmenu, ktorú inkasoval za pôvodný projekt predmetnej stavby. Argumentom proti priznaniu náhrady trov konania žalovanému 1/ nemôže byť ani uplatňovanie relevantných právnych a skutkových tvrdení žalovaným 1/ v konaní v rámci svojej obrany voči podanej žalobe, jeho obrana nemala negatívny dopad na dĺžku konania, ale dôvodom predlžovania konania bolo nesystematické a postupné predkladanie stále nových návrhov na vykonanie dokazovania žalobcom. Ohradil sa voči nepravdivým tvrdeniam žalobcu o tom, že údajne konateľ žalovaného 1/ mal vysmiať požiadavky vznesené žalobcom a v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka A.. H. R., predseda predstavenstva žalovaného 1/, na pojednávaní dňa 24.10.2014, v ktorej uviedol, že so žalobcom sa stretol, ich rozhovor bol zmierlivý a v priateľskom duchu, vysvetlil žalobcovi čo bude predmetom prestavby a žalobca nevzniesol žiadne finančné požiadavky súvisiace s prestavbou, pričom A.. R. R. R. C. R. A.. C.. P., ktorý mu tvrdil, že žalobca nie je autorom projektu a na projekt A.. C.. P. dal žalobca len svoju pečiatku. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že žalobca neprejavil záujem pracovať na projekte prestavby. 5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 100 %. Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní uviedol viaceré odvolacie dôvody, pričom odôvodnil iba niektoré z nich. K odvolacím dôvodom - znemožnenie riadneho výkonu procesných práv, vady konania, ktoré vedú k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nedostatočne zistený skutkový stav, prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku - uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol konkrétne konanie súdu alebo prípady porušenia práva, ktoré viedli k pochybeniu súdu prvej inštancie, čím by mohli byť porušené práva žalobcu. Neuviedol ani v ktorých konkrétnych prípadoch súd pochybil, ani žiadne odôvodnenie k týmto odvolacím dôvodom. Súd neznemožnil

žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie nemá iné vady, napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je riadne odôvodnené, podľa názoru žalovaného 2/ je správne a stotožňuje sa s právnym posúdením veci. Žalobca predložil množstvo dôkazov na podloženie svojich tvrdení a plne využíval možnosti procesného útoku ako aj procesnej obrany. Stotožnil sa s názorom súdu, že nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože svojím konaním nijako nezasiahol do autorského práva žalobcu a nie je subjektom, ktorý by mal povinnosti žalovaného 1/ ako vlastníka veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a spravodlivé aj v časti o náhrade trov konania, keďže žalovaný 2/ mal v konaní o 100 % úspech. Žalobca neuviedol žiadne skutočné dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolania žalobcu aj žalovaného 1/ sú čiastočne dôvodné. 7. V konaní sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 42 000 eur titulom náhrady škody, vzniknutej mu porušením jeho autorského práva, a to realizáciou rekonštrukcie pôvodnej stavby „Autocentrum AWT BAVARIA“, ktorá je zhmotnením architektonického diela spoluautorov žalobcu a A.. C.. F. P. a ktorej rekonštrukcia bola vykonaná žalovaným 1/ ako stavebníkom stavby „Rekonštrukcia Autocentra TEMPUS AWT IMMO“ na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej žalovaným 2/, bez súhlasu žalobcu. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom strán a svedkov; zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom a správne posúdil po právnej stránke námietku premlčania vznesenú žalovanými ako nedôvodnú a spoluautorstvo žalobcu predmetného architektonického diela. 9. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nesprávnosť začiatku plynutia premlčacej lehoty, určeného súdom prvej inštancie dňom 14.12.2009, ktorý sa žalobca dostavil na stavebný úrad a mal možnosť oboznámiť sa s dokumentáciou, keď s poukazom na výpoveď žalobcu tvrdil už v prvoinštančnom konaní , že o vykonávaných stavebných prácach sa žalobca dozvedel už skôr. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 03.09.2014 vyplýva, že vykonávanie stavebných prác na predmetnej stavbe zistil pri náhodnej ceste okolo a hneď sa domáhal stretnutia s konateľom žalovaného 1/, s ktorým sa aj stretol, ale ten mu neposkytol informácie o tom, kto realizuje zmeny na stavbe a koľko to stojí. Následne išiel na stavebný úrad a vyžiadal si dokumentáciu. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní začiatku plynutia tejto premlčacej doby treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto skutočnostiach, pričom nestačí len jeho vedomosť o škodnej udalosti alebo protiprávnom úkone, ale musí ísť o vedomosť o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch a kto za ňu zodpovedá, a to do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Výpoveďou žalobcu bolo preukázané, že už pred oboznámením sa s obsahom spisu na stavebnom úrade mal vedomosť o vykonávaní stavebných prác na predmetnej stavbe, ale nebolo preukázané že by pred nahliadnutím do spisu na stavebnom úrade mal aj vedomosť o vzniku konkrétnej majetkovej ujmy, jej rozsahu a zodpovedných subjektov tak, aby si svoj nárok mohol uplatniť na súde. Svedok A.. H. R. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi presne vysvetlil, čo tam idú robiť z hľadiska prestavby, avšak ide o všeobecné tvrdenie svedka z hľadiska jeho obsahu, ktorým nebol preukázaný konkrétny obsah informácií poskytnutých svedkom žalobcovi pri osobnom stretnutí. V konaní nebolo preukázané žeby žalobca mal vedomosť o škode ako o určitej majetkovej ujme, jej rozsahu a zodpovedných subjektoch už pred oboznámením sa s obsahom príslušného spisu na stavebnom úrade dňa 14.12.2009, preto správne súd prvej inštancie ustálil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby týmto dňom a dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol premlčaný v čase podania žaloby dňa 14.12.2011. 10. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, predloženými listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že žalobca sa ako spoluautor spolu s A.. C.. P. podieľal vlastnou tvorivou duševnou činnosťou na vypracovaní projektu pôvodnej stavby „Autocentrum AWT BAVARIA“, ktorá je vyjadrením architektonického diela spoluautorov, ako konštatoval súd prvej inštancie. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že sa zúčastnil všetkých činností týkajúcich sa prípravy a realizácie pôvodnej stavby, a to od výberu staveniska, cez

zabezpečenie príslušných povolení k stavbe, samotnú výstavbu, ktorá si vyžadovala zvýšený stavebný dozor až po ukončení realizácie a odovzdanie diela. Prvé skice vypracoval už v apríli 1996, zúčastňoval sa spolu s A.. F. C. A.. Z. konzultácií v Mníchove s hlavným architektom BMW v Mníchove arch. R., ktorému bola predložená jedna štúdia a ktorý vypracoval technologickú dispozíciu budovy; na základe tejto dispozície od arch. R. žalobca vypracoval štúdiu, ktorú bol s A.. F. C. A.. Z. prezentovať v Mníchove 01.08.1996. Podľa tejto štúdie vypracovanej na základe technologickej dispozície architekta R. vypracovalo DN technologicky návrh a znovu bolo potrebné vypracovať štúdiu, kde boli uvedené aj náklady, túto štúdiu dirigoval žalobca, avšak kreslili ju A.. C. P., dávali ju do digitálnej formy, čo bola podmienka. Táto štúdia bola potom podkladom pre projekt. Všetky štúdie a skice tvoril ručne u seba v kancelárii. Svedok A.. E. Z., ktorý bol konateľ a riaditeľ spoločnosti AWT Bavaria od apríla 1996 do konca roku 1999, uviedol, že s A.. F. vypracovali štúdiu, kde boli prvé technické a ekonomické parametre a žalobca k tomu dodal architektonické a stavebno - technické podklady pre výstavbu budovy, aby vedeli finančné náklady. Potvrdil, že žalobca vypracoval ponukovú štúdiu, ktorá bola predložená hlavnému garantovi a architektovi R.. Na základe technických podkladov ako majú vyzerať objekty, ktoré obdržali z BMW, ktoré upravil žalobca, predložili v Mníchove vypracovanú štúdiu. Uviedol, že skice, ktoré sú založené v spise, vypracoval žalobca a on mu prekladal do nemčiny jednotlivé názvy častí priestorov; štúdia, ktorú odobril arch. R. bola podkladom pre projekt, ktorý prekreslil do digitálnej podoby A.. C.. P.. Ďalej uviedol, že než boli počítače, tak kresliči robili prácu, ktorú robil A.. C.. P.. Žalobcom boli predložené približne dve štúdie, ktoré neboli totožné obsahom, stále sa usmerňovalo, aby sa vypracovala finálna podoba iba budovy. Pán P. spolupracoval na vypracovanie urbanisticko - architektonickej štúdie, ktorá bola vypracovaná na rozhraní rokov 1996-1997. Pán P. žiadne skice neprekladal. Odvolací súd nepovažoval výpoveď svedka A.. Z. za nedôveryhodnú len z dôvodu existencie príbuzenského vzťahu medzi svedkom a žalobcom, keď aj A.. H.. H. F. v písomnej výpovedi svedka potvrdil, že na základe prvotných technických podkladov a požiadaviek na stavbu od pracovníkov centrály BMW v Mníchove bola ďalej rozpracovaná projektová dokumentácia pánmi A.. L. C. A.. P.; podľa ich projektu sa budova neskôr postavila. Spoluautorstvu žalobcu nasvedčujú aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo spisu, a to, že spoluautorstvo žalobcu k predmetnému architektonickému dielu bolo uznané aj predchádzajúcim vlastníkom pôvodnej stavby, čo vyplynulo z vyjadrení žalovaných 1/ a 2/, keď tvrdili, že štatutárnymi zástupcami predchádzajúceho vlastníka budovy boli ubezpečení, že autorské práva boli vysporiadané dohodou a žalobcovi bola vyplatená určitá suma, pričom vyplatenie určitej sumy žalobcovi ako spoluautorovi predmetného diela v súvislosti s dostavbou budovy v rokoch 2002-2003 potvrdili aj svedkovia A.. J. F. C. A.. G. K.. Spoluautorstvo žalobcu bolo prezentované aj zhotoviteľom pôvodnej stavby spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., ktorá ako prihlasovateľ dotknutej stavby do celoštátnej verejnej súťaže Stavba roka uviedla v prihláške do súťaže v rámci údajov, za ktoré ručí prihlasovateľ stavby, ako autorov žalobcu A.. C.. F. P.. V písomnom prehlásení zo dňa 03.08.2015 H. Ž. prehlásil, že na stavbe AWT Bavaria vykonával inžiniersku činnosť, ktorej predmetom okrem iného bola aj koordinácia prác investora, projektanta a zhotoviteľa stavby a od počiatkov rokovaní za projektanta vystupoval žalobca, ktorý zmluvne dohodol spoluprácu ďalších projektantov potrebných k realizácii; žalobca bol autorom projektu a vzhľadom na to, že investor trval na digitálnom spracovaní projektu prispieval do spolupráce A.. P. a ponúkol mu spoluautorstvo; potvrdil tiež, že žalobca sa zúčastňoval kontrolných dní ako zmluvný partner investora. 11. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného 1/ týkajúce sa rozdielov medzi predloženou skicou a štúdiou, rozdielov medzi nimi a fotografiami skutočne realizovanej stavby; vyhotovenia skice a štúdie žalobcom len pre účely odhadu nákladov na realizáciu stavby autocentra; že tieto sa nezhodujú s projektom vypracovaným A.. C.. P. a že štúdia predložená žalobcom nebola podkladom pre vytvorenie projektu predmetnej stavby. Tieto tvrdenia žalovaného 1/ neboli v konaní preukázané predložením relevantných dôkazov. Zo zápisnice z pojednávania dňa 20.01.2016 vyplýva, že súd prvej inštancie žiadal žalovaného 1/ o predloženie dokumentov o tom, aký bol proces tvorenia štúdie a podkladov k projektu a stavbe pôvodnej budovy a následne žalovaný oznámil súdu, že nie je schopný zabezpečiť tieto dokumenty z archívu BMW. Na základe vyššie uvedených výsledkov vykonaného dokazovania aj výsluchom svedkov však správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa podieľal vlastnou tvorivou duševnou činnosťou na vypracovaní projektu predmetnej stavby, pričom správne poukázal na to, že autorským dielom chráneným Autorským zákonom je nielen zhmotnenie vlastnej tvorivej činnosti autora alebo spoluautora do projektovej dokumentácie potrebnej pre zhotovenie stavby a administratívne konanie, ale všetky fázy tohto tvorivého procesu, teda aj jeho príprava, nákresy, náčrty, skice, štúdie, ktoré sú podkladom pre ďalšie fázy, a to aj pre technické nakreslenie projektovej dokumentácie a aj pre dozor pri zhotovovaní stavby.

12. Nedôvodne žalovaný 1/ namieta v odvolaní, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a A.. C.. P. preukazuje, že výlučným autorom projektu vrátane štúdie bol A.. C.. P.. Uvedená zmluva preukazuje uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami, predmetom ktorého malo byť zhotovenie komplexnej projektovej dokumentácie stavby, ale nepreukazuje aj poskytnutie plnenia na jej základe, teda či skutočne a v akom rozsahu bolo na jej základe poskytnuté plnenie. K predmetnej zmluve o dielo bol uzavretý medzi zmluvnými stranami dodatok dňa 28.04.1997, v ktorom zmluvné strany prejavili vôľu ukončiť vzájomnú spoluprácu, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo zo dňa 30.12.1996, a to ku dňu 28.04.1997 a zároveň zhodne prehlásili, že rozpracovanosť projektovej dokumentácie je v rozsahu 75 % a zhotoviteľ sa zaviazal takto rozpracovanú projektovú dokumentáciu odovzdať objednávateľovi ku dňu 30.05.1997. Žalovaný 1/ ďalej v odvolaní namietal, že tvrdenia žalobcu sú v rozpore s tvrdeniami svedka A.. C.. F. P. ako skutočného autora diela. Svedok A.. C.. F. P. vo svojej výpovedi uviedol, že autorom celého projektu a projektovej dokumentácie je on a žalobca sa na ňom nijako svojou tvorivou činnosťou nepodieľal, avšak uvedené tvrdenie svedka je v rozpore s ním podpísaným čestným prehlásením o autorstve, v ktorom obaja spolu prehlásili svoje autorstvo návrhu a projektu stavby autocentra AWT Bavaria a žalobca prehlásil svoje autorstvo projektu interiéru tejto stavby. Vzhľadom na uvedené, len samotnou výpoveďou svedka A.. C.. P. v súvislosti s ďalšími uvedenými listinnými dôkazmi, z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie, nemožno považovať za preukázané jeho výlučné autorstvo k predmetnému architektonickému dielu. 13. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením pasívnej legitimácie žalovaného 2/, že vypracovaním projektu rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovaným 2/ v rámci jeho podnikateľskej činnosti na základe objednávky žalovaného 1/, nezasiahol žalovaný 2/ do autorského práva žalobcu a nedošlo z jeho strany k porušeniu právnej povinnosti v zmysle Autorského zákona. Pri posudzovaní zásahu do stavby ako architektonického diela predmetnou rekonštrukciu, o ktorej bolo preukázané, že narúša pôvodné architektonické dielo tým, že sa narušil jej vzhľad a koncepcia, je potrebné vychádzať z práva autora na nedotknuteľnosť jeho diela v zmysle písmeno d/ , ktoré zahŕňa aj právo autora na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do jeho diela, pričom architektonické dielo je vyjadrené v podobe stavby a ustanovenie umožňuje žalovanému 1/ ako vlastníkovi stavby bez súhlasu autora stavebné úpravy a udržiavacie práce nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela. Nesprávne však súd dospel k záveru, že realizáciou predmetnej rekonštrukcie došlo len k prekročeniu zákonného limitu žalovaným 1/. Vypracovaním projektu tejto rekonštrukcie sa aj žalovaný 2/ svojou činnosťou podieľal na nedovolenej zmene stavby, vyjadrujúcej architektonické dielo žalobcu, ktorá nedovolená zmena sa v zmysle ods. písm. d/ považuje za neoprávnený zásah do práva autora na nedotknuteľnosť jeho diela. V danom prípade zásah do práva žalobcu na nedotknuteľnosť jeho diela, jeho nedovolenou zmenou bol vykonaný činnosťou oboch žalovaných, pričom je irelevantné, že žalovaný 2/ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným 1/ ako objednávateľom. Nie je tiež rozhodujúce pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného 2/, že žalovaný 1/ prekročil zákonnú licenciu, ale rozhodujúce je, že žalovaný 2/ nemal žiadnu licenciu, keď zákonná sa na neho nevzťahovala a súhlas autora so zmenou jeho diela nemal. K rekonštrukcii stavby, ktorou došlo k zmene diela bez súhlasu autora a tým k neoprávnenému zásahu do jeho autorského práva, došlo aj činnosťou žalovaného 2/, spočívajúcou vo vyhotovení projektu za účelom vykonania rekonštrukcie stavby v súlade s týmto ním vyhotoveným projektom, a spočívajúcou aj vo vykonávaní autorského dozoru na predmetnej stavbe, a preto žalobca ako autor diela, do autorského práva ktorého bolo týmto spôsobom zasiahnuté, sa môže domáhať aj proti žalovanému 2/ náhrady ujmy podľa osobitného predpisu ( . Žalovaný 2/ je preto v konaní pasívne legitimovaný. 14. Pri určení výšky náhrady škody priznanej žalobcovi súd prvej inštancie v súlade s ustanovením vychádzal zo zvyčajnej odmeny za udelenie súhlasu autora, pri výpočte ktorej správne vychádzal z hodnoty stavebných prác uvedených v znaleckom posudku znalca A.. C.. P., vypracovaného v trestnom konaní, v ktorom znalec vyčíslil náklady na stavbu v sume 1 144 000 eur. Nedôvodne žalovaný 1/ namietal, že tento znalecký posudok má v predmetnom konaní charakter listinného dôkazu, nie znaleckého posudku; že výška stavebných nákladov v sume uvedenej znalcom nebola v konaní preukázaná, keď v spise sa nenachádza doklad, z ktorého znalec vychádzal; že súd neprihliadol na vyjadrenie znalca na pojednávaní, že ak by poznal skutočne dohodnutú cenu projektu, malo by to vplyv na jeho kalkulácie uvedené v znaleckom posudku a že súd mal vychádzať zo skutočne vyplatenej sumy žalovaným 1/ žalovanému 2/. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pri určení obvyklej výšky odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie súhlasu (licencie) od autora, nemožno vychádzať zo zmluvne dohodnutej odmeny medzi žalovanými v rámci ich súkromného záväzkového vzťahu, ktorej výška nemusí vychádzať z objektívnych kritérií platných pre

určenie odmeny obvyklej, ale je výsledkom obchodnej dohody zmluvných strán a môže byť ovplyvnená rôznymi okolnosťami, týkajúcimi sa ich vzájomnej spolupráce. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že reálne vyplatená suma 16 536,24 eur s DPH je cenou obvyklou za vypracovaný projekt, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázali. Podľa znaleckého posudku A.. C.. H. P., ako aj jeho výpovede, výpočet odmeny architekta obvykle vychádza z ceny stavby (stavebných prác). Vo svojom znaleckom posudku č. 1/2011 vychádzal zo sumy 1 144 000 eur uvedenej investorom ako ceny nákladov na stavbu, z ktorých nákladov sa obvykle vypočíta odmena projektanta v rozpätí okolo 10 %. Uvedený znalecký posudok bol v tomto konaní žalobcom predložený ako listinný dôkaz, avšak je znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom konaní a vychádza z odborných znalostí znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Projektovanie v stavebníctve, a aj keď sa znalec v niektorých jeho častiach vyjadroval aj k právnym otázkam, v časti týkajúcej sa výšky finančnej ujmy žalobcu považoval odvolací súd tento znalecký posudok za relevantný dôkaz. Nemožno však vychádzať z vyjadrenia znalca na pojednávaní, že ak by poznal skutočne dohodnutú cenu projektu, malo by to vplyv na jeho kalkulácie, keďže znalec v danom prípade reálne vyplatenú cenu projektových prác nepoznal a nie je zrejmé aký konkrétny vplyv by táto konkrétna suma mala na jeho kalkulácie, ale je potrebné vychádzať z obvyklého spôsobu výpočtu odmeny uvedeného znalcom. 15. Odvolací súd sa však nestotožnil v celom rozsahu s úvahou súdu prvej inštancie, keď pri výpočte obvyklej výšky odmeny nezohľadnil dostatočne rozmedzie 5-10 % výšky obvyklého honoráru za príslušný stupeň spracovávanej dokumentácie, v ktorom sa odmena za udelenie súhlasu autorov považovala za primeranú v zmysle stanoviska A.. J. J., z ktorého taktiež vychádzal pri svojej úvahe. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, považoval za obvyklú cenu projektových prác vo výške 10 % z hodnoty stavebných prác určených znalcom sume 1 144 000 eur, ktorá predstavuje sumu 114 400 eur a z toho, vzhľadom na rozpätie zvyčajnej odmeny za súhlas autora 5- 10%, považoval v danom prípade odmenu za primeranú výške 7,5%, t.j. sume 8 580 eur, keď v konaní neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali určenie odmeny až na hornej hranici obvyklého rozpätia. 16. Dôvodne žalovaný 1/ namietal v odvolaní nesprávnu výšku úrokov z omeškania priznanú žalobcovi, a to 9 %, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 27.08.2013, t.j. k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, predstavovala 0,5% a vzhľadom na to výška úrokov z omeškania, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v zmysle v spojení s Nariadenia Vlády SR č. , je 8,5 % ročne z priznanej sumy. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa zmenil tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Zároveň opravil v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie nesprávne uvedené obchodné meno a sídlo žalovaného 1/ podľa v spojení s 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalobca mal z uplatnenej sumy 42 000 eur úspech v časti priznanej sumy 8 580 eur, t.j. v rozsahu 20,43 % a žalovaní 1/ a 2/ mali úspech vo zvyšnej časti uplatnenej sumy, a to v rozsahu 79,57 %. Odvolací súd preto priznal žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi ich úspechom a úspechom žalobcu, t.j. 59,14 %. Posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa aplikácie ustanovenia v danom prípade, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania druhej strane sporu, nemožno považovať skutočnosti tvrdené žalobcom, a to že svojich práv sa musel domáhať súdnou cestou a uplatňovanie procesných práv žalovanými v rámci ich obrany v spore, ani vek žalobcu a žalobca ani nepreukázal v konaní existenciu takých osobitných jeho majetkových a osobných pomerov, ktoré by odôvodňovali aplikáciu uvedeného ustanovenia. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).